Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu Akzent BigBoard, a. s., Ivanská cesta 2D, Bratislava, IČO: 44 540 957, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- TT-OVBP2-2021/004708-003 zo dňa 15.3.2021, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Kaufland Slovenská republika, v. o. s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, a 2. Immo-Log-SK Alpha, s. r. o., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 36 531 952, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2021/004708-003 zo dňa 15.3.2021, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Stavebného úradu mesta Trnava č. OSaŽP/38881-114741/2020/Sta zo dňa 20.11.2020 o zamietnutí žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby: „Obojstranný reklamný billboard rozmerov 5,1 x 2,4m“.

2. Poukazoval na to, že žiadosťou zo dňa 23.10.2020 požiadal o zmenu doby reklamnej stavby umiestnenej v zelenom pásme medzi parkoviskom OC Kaufland a komunikáciou Vladimíra Clementisa v Trnave na pozemku parc. č. 5676/17, ktorej užívanie bolo povolené rozhodnutím mesta Trnava zo dňa 3.12.2019, pričom k žiadosti priložil aj doklad preukazujúci jeho vzťah k pozemku v podobe nájomnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Kaufland Slovenská republika, v. o. s. dňa 28.2.2014 na dobu neurčitú.

3. Namietal, že rozhodnutie žalovaného, ako aj jeho žiadosť pre nesúlad reklamnej stavby s územným plánom mesta Trnava, zamietajúce rozhodnutie stavebného úradu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko podľa stavebného zákona sa územným plánom majú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a určiť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. V územnom pláne obce sa určuje prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, podľa žalobcu však plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb nie je nie je v súlade s týmto obsahom, pretože reklama nie je funkciou územia (plôch). Umiestňovanie reklamných stavieb preto nemôže byť územnoplánovacím regulatívom, takáto plošná regulácia je mimo predmetu územného plánu. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklama nie územnoplánovacou

funkciou v území. Nijaké ustanovenie Stavebného zákona v časti o územnom plánovaní neumožňuje obci plošne zakázať alebo obmedziť existenciu reklamných stavieb v území. Možné výnimky sú len v osobitných predpisoch (v cestnom zákone a v pamiatkovom zákone).

4. Podľa žalobcu súčasťou územného plánovania je o. i. aj územné rozhodovanie (v územnom konaní). Z úloh a činností uvedených v § 2 ods. 1 Stavebného zákona činnosť pod písmenom f) „rieši umiestňovanie stavieb a určuje požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie“ sa týka práve územného rozhodovania. To korešponduje s obsahom § 39a ods. 1 a 2 Stavebného zákona (Rozhodnutie o umiestnení stavby). V nich sa uvádza, že „rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby...“ (odsek 1) a v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na „b) zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím...“ (odsek 2). Reklamné stavby každého druhu a vyhotovenia sú však výslovne vyňaté z územného rozhodovania (§ 39a ods. 3 Stavebného zákona), takže oddiel 8 Stavebného zákona sa nevzťahuje na nijakú reklamnú stavbu. Táto skutočnosť nemôže byť dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania, nahrádzalo reguláciou územným plánom. Zo Stavebného zákona takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, a teda ide o účelové obchádzanie zákona.

5. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.06.2014, sp. zn. , ktorý v obdobnom prípade (t.j. mestské zastupiteľstvo plošne regulovalo stavebnú oblasť umiestňovanie reklamných zariadení vydaním všeobecne záväzného zariadenia) rozhodol tak, že takéto všeobecne záväzné nariadenie zrušil pre jeho nezákonnosť a právne prejudikoval takýto zásah za nezákonný.

6. Žalobca má za to, že stavebný úrad v prípade jeho žiadosti postupoval v rozpore s právnymi predpismi a v tejto súvislosti uvádzal, že v zmysle usmernenia k povoľovaniu reklamných stavieb vydaného zo strany Ministerstva dopravy a regionálneho rozvoja, je stavebník k žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby povinný priložiť „len doklady, ktorými preukáže vzťah k pozemku (aktuálny list vlastníctva a snímku z katastrálnej mapy) najmä, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku alebo stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby. Stavebný úrad u konaní o predĺžení doby trvania dočasnej stavby posudzuje len doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania stavby.“

7. K podanej žiadosti žalobca priložil aktuálne znenie uzatvorenej nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku. Stavebný orgán Trnava mal postupovať v zmysle Usmernenia k povoľovaniu reklamných stavieb a žiadosti žalobcu o predlženie doby trvania reklamnej stavby vyhovieť. V Stavebnom zákone a Usmernení k povoľovaniu reklamných stavieb uvádzaná „dočasnosť“ reklamných stavieb je uvádzaná z dôvodu, že stavebník nie je vlastníkom pozemku. Účel, na ktorý bola stavba postavená nezanikol ani sa nezmenil ako je to v prípade „skutočných“ dočasných stavieb. Tak ako stavebný úrad nemôže jednostranne rozhodnúť o odstránení stavby platne povolenej a skolaudovanej budovy len preto, že bol vydaný nový územný plán, nemôže tak konať ani v prípade Reklamnej stavby, ktorej „dočasnosť" je zapríčinená len dočasnosťou právneho vzťahu k pozemku, na ktorom je postavená.

8. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na rozsudok Najvyššieho správního soudu ČR sp. zn. , ktorý sa zaoberá zmenou územnoplánovacej dokumentácie a v priebehu povoľovacích konaní a ktorý potvrdzuje nezákonnosť dodatočného posudzovania v prípade už riadne povolenej reklamnej stavby.

9. Podľa jeho názoru bolo rozhodnutie o nepredĺžení doby trvania stavby vydané bez opory v platnom práve a správne orgány svoju argumentáciu postavili na tvrdení, že územný plán mesta umiestňovanie reklamných stavieb na pozemku nepripúšťa, ktoré j vo vzťahu k predĺženiu platnosti trvania reklamnej stavby nadbytočné.

10. Žalobca poukazoval aj na zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov, s ktorým súvisí požiadavka ochrany legálne nadobudnutých práv a nemožnosť jeho odňatia na základe neskôr vydaného právneho predpisu. Má za to, že logickým výkladom princípov právneho štátu je možné jednoznačne dospieť k výkladu, že pre predĺženie doby trvania reklamnej stavby, ktorá bola realizovaná na základe platne udeleného povolenia, už nie je nevyhnutné ďalšie posudzovanie, s výnimkou

posúdenia existencie právneho vzťahu k pozemku, na ktorom je stavby postavená. Nesprávnou argumentáciou správnych orgánov podľa žalobcu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a k takému zásahu do jeho práv, ktorý je neprípustný.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

12. Poukazoval na to, že v čase vydania pôvodného rozhodnutia o povolení umiestnenia reklamnej stavby (rozhodnutie stavebného úradu mesta Trnava č.j. OSaŽP/4386-114582/2019/Sta zo dňa 3.12.2019) bol platný a účinný územný plán mesta Trnava v znení zmien a doplnkov 03/2019. Záväzná časť územného plánu bola vyhlásená VZN Č. 522 (nadobudla účinnosť 4.10.2019). V zmysle záväznej grafickej časti územného plánu v znení zmien a doplnkov 03/2019 (Výkres: Regulatívy územného rozvoja) predmetná reklamná stavba sa umiestnila na plochách s funkčným využitím definovaným ako B.04 - plochy celomestských a prímestských komerčných hypercentier. V záväznej časti územného plánu (zmeny a doplnky ÚPN mesta Trnava 03/2019) bolo uvedené v kapitole C.01.15.a. Všeobecné regulatívy a limity, že súčasťou záväznej časti ÚPN mesta Trnava je Koncepcia umiestňovania a povoľovania reklamných, informačných a propagačných zariadení na území mesta Trnava. Nakoľko bola reklamná stavba v súlade s touto koncepciou a záväznou časťou územného plánu, tak bola stavba v roku 2019 povolená na určité obdobie. Do roku 2020 (v čase vydania napadnutého rozhodnutia) bolo schválených viacero zmien územného plánu mesta Trnava, ktoré zásadným spôsobom upravujú možnosti umiestňovania reklamných stavieb na území mesta Trnava. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bol platný a účinný územný plán mesta Trnava - zmeny a doplnky č. 06/2020, ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 553 (nadobudlo účinnosť 20.11.2020). Podľa tohto územného plánu sa funkčné využitie pozemku, na ktorom stojí predmetná stavba nemenilo - ostáva B.04 - plochy celomestských a prímestských komerčných hypercentier. V tomto regulačnom bloku sú v záväznej časti však už priamo zadefinované kritériá na riešenie a povoľovanie reklám. Predmetná stavba predstavuje reklamnú stavbu, charakterizovanú ako veľkoplošný samostatne stojaci billboard. V regulačnom bloku B.04 nie je možné umiestňovať takýto druh reklamnej stavby. V regulačnom bloku B.04 je možné za určitých podmienok, ktoré sú definované v záväznej časti územného plánu, umiestňovať len reklamné stavby typu reklamný pylón a reklamný totem. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. f) stavebného zákona, územné plánovanie okrem iného rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie. Tieto požiadavky sa definujú v záväznej časti územného plánu, ktorá podľa ust. č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii (ďalej len „") obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovanie stavieb. Do záväznej časti územného plánu sa okrem iného zatieňuje určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch. Územný plán mesta Trnava plošne nezakazuje existenciu reklamných stavieb v území, ale v záväznej časti určuje podmienky ich umiestnenia. Uvedené je plne v súlade so stavebným zákonom, ako aj inými príslušnými právnymi predpismi. Predmetná stavba „Reklamný billboard“ predstavuje reklamnú stavbu s informačnou plochou o výmere cca 12.24 m2. Stavba spadá do kategórie jednoduchých stavieb s informačnou plochou od 3 m2 do 20 m2, ktoré sa povoľujú v stavebnom konaní. V zmysle ust. stavebného zákona, predpokladom pre povolenie predmetnej stavby je jej súlad so záväznou časťou územného plánu mesta Trnava, ktorá bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením mesta. Obsah územného plánu mesta Trnava je plne v súlade s ust. stavebného zákona ods. 3 písm. b) a c). Územný plán vo svojej záväznej časti môže definovať vo forme regulatívov aj plošné podmienky umiestňovania všetkých stavieb vrátane reklamných. Nakoľko stavba nespĺňa podmienky, ktoré ukladá záväzná časť územného plánu mesta Trnava v regulačnom bloku B.04 pre reklamné stavby, stavebný úrad prvého stupňa bol oprávnený konštatovať nesúlad stavby „Obojstranný reklamný billboard rozmerov 5.1 x 2.4 m" so záväznou časťou územného plánu mesta Trnava.

13. Podľa žalovaného skutočnosť, že podľa § 39a ods. 3 stavebného zákona sa na reklamné stavby nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby neoprávňuje stavebný úrad povoľovať stavby v rozpore s verejným záujmom. Súlad s verejným záujmom musí povoľujúci orgán skúmať i pri stavebnom konaní. Je zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že ak sú reklamné stavby vylúčené z územného konania, nemôžu byt' podmienky ich umiestňovania regulované územným plánom. Záväzná časť územného plánu môže definovať vo forme regulatívov podmienky umiestňovania všetkých stavieb vrátane reklamných. Pri

povoľovaní stavieb v stavebnom konaní je v zmysle stavebného zákona nutné skúmať ich súlad s verejným záujmom, t. j. aj so záväznou časťou územného plánu mesta. pričom nerozhoduje. či sa stavba povoľuje na trvalo, alebo len dočasne. Stavby, ktoré sú v rozpore s verejným záujmom, t. j. v rozpore so záväznou časťou územného plánu, nie je možné povoliť ani dočasne. Ak v priebehu trvania stavby povolenej na trvalo (napr. rodinný dom) dôjde k zmene záväznej časti územného plánu tak, že právoplatne povolená stavba už nespĺňa uvedené podmienky, nedochádza k odstráneniu povolenej stavby z dôvodu zmeny územného plánu. Ak by bola stavba odstránená z iných dôvodov a nahradená novou stavbou, ktorá by bola povoľovaná v stavebnom konaní, bude sa musieť v zmysle stavebného zákona skúmať jej súlad so záväznou časťou nového územného plánu, a v prípade, že nebude v súlade, tak stavba nemôže byť povolená. K schváleniu zmeny územného plánu môže dochádzať i v priebehu povoľovacích konaní. Vydané povoľovacie rozhodnutie musí byť v súlade so záväznou časťou územného plánu platnou v čase vydania rozhodnutia, teda nie v čase podania žiadosti o konanie alebo začatia konania. Toto neplatí, ak je vo VZN, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu, uvedené prechodné ustanovenie, ktorým sa upraví režim prechodného spolupôsobenia dvoch právnych úprav. Prechodné ustanovenie neskoršej právnej normy môže ustanoviť, že konania začaté pred nadobudnutím účinnosti neskoršej právnej úpravy sa dokončia podľa dovtedy platných predpisov. Predĺženie doby trvania reklamnej stavby je nové konanie, pri ktorom sa skúma súlad so záväznou časťou územného plánu (žiadosť bola podaná 27.10.2020, začatie konania o zmene doby trvania stavby bolo oznámené 5.11.2020, vydanie rozhodnutia bolo dňa 20.11.2020). V čase od podania žiadosti a oznámenia začatia konania bol platný a účinný územný plán mesta Trnava v znení zmien a doplnkov č. 05/2020, ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 549 (účinnosť nadobudlo 17.7.2020). V čase vydania napadnutého rozhodnutia bol platný a účinný územný plán mesta Trnava v znení zmien a doplnkov č. 06/2020, ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 553 (účinnosť nadobudlo 20.11.2020). Toto VZN neobsahuje prechodné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo, že konania začaté pred nadobudnutím účinnosti neskoršej právnej úpravy sa dokončia podľa dovtedy platných predpisov. Povoľujúci orgán rozhodol o zamietnutí žiadosti, nakoľko táto nebola v súlade so záväznou časťou územného plánu mesta.

14. Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrval na právnej argumentácii uvedenej v žalobe.

15. Uvádzal, že pojem „dočasná stavba“ nie je v stavebnom zákone definovaný, ale je všeobecne akceptované, že sa jedná o stavby, ktorým stavebný úrad obmedzil dobu trvania. Uvedená absencia zákonnej definície dočasnej stavby, skutočností zakladajúcich dočasnosť stavby, však spôsobuje, že stavebné úrady, ako aj orgány štátnej správy, si nesprávne vykladajú a nesprávne aplikujú svoju právomoc rozhodovať o tom, či stavba bude dočasná, bez absencie riadneho Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku (účinnosť do 31.07.2000) dočasné stavby definujú v ust. tak, že dočasnými stavbami sú stavby, pri ktorých sa vopred obmedzí čas ich trvania, napr. stavby zariadenia staveniska, stavby zriaďované na krátkodobý účel, stavby umiestňované na pozemkoch výhľadove určených na iné využitie a pod. Aj keď uvedená nie je toho času účinná, umožňuje aspoň príkladmo všeobecne definovať kritériá dočasnosti stavby. Za dočasné stavby považuje príkladmo zariadenia staveniska, stavby s krátkodobým účelom, stavby na pozemkoch výhľadovo určených na iné využitie, teda stavby, u ktorých je vopred prezumované ich dočasné užívanie a ich odstránenie po naplnení ich účelu (napríklad odstránenie zariadenia staveniska, alebo dočasných prístupových komunikácií po ukončení stavby). Reklamná stavba, ktorá je predmetom konania (resp. zmena doby reklamnej stavby) nespadá do žiadneho z uvedených kritérií určených č. Z nájomného vzťahu Žalobcu a vlastníka pozemku jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany majú záujme o trvanie zmluvného vzťahu bez časového obmedzenia, t. j. zmluvný vzťah je uzatvorený na dobu neurčitú a teda nejedná sa o stavbu zriadenú na krátkodobý účel. Stavebný úrad aj žalovaný odvodzujú dočasnosť reklamnej stavby z dôvodu rozporu s územným plánom mesta Trnava. V čase podania žiadosti bol platný a účinný územný plán mesta Trnava v znení zmien a doplnkov č. 05/2020, ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 549. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bol platný územný plán mesta Trnava v znení zmien a doplnkov č. 06/2020, ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 553. Skutočnosťou však zostáva, že uvedené konanie správnych orgánov a

posudzovanie žiadosti žalobcu je z pohľadu žalobcu ako účastníka správneho konania nepredvídateľné a arbitrárne, bez akejkoľvek možnosti žalobcu ovplyvniť obsah územného plánu mesta.

16. Žalobca je toho názoru, že pri posudzovaní tohto prípadu a zákonnosti rozhodnutia má správny orgán postupovať v súlade s princípmi dobrej správy. Slovenské právo je súčasť európskeho právneho systému, preto je žiaduce, aby správne orgány, ako aj súdy a prokuratúra, interpretovali základné zásady správneho konania v súlade s princípmi dobrej správy. Princíp dobrej správy zahŕňa (okrem iného) aj princíp proporcionality, t. j. princíp spravodlivej rovnováhy medzi požadovaným cieľom a použitými prostriedkami. Princíp proporcionality zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti pri kolízii práv a právom chránených záujmov, pričom z možných dostupných riešení k dosiahnutiu účelu konania by sa mal uprednostniť ten, ktorý najviac rešpektuje práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb. Pri vydávaní rozhodnutia došlo k stretu záujmu mesta Trnava na obmedzení reklám na verejnom priestranstve a práva žalobcu realizovať predmet podnikania, pričom tento stret záujmov je potrebné vyvážiť práve s ohľadom na princíp dobrej správy.

17. Ďalší účastníci konania sa k predmetu sporu nevyjadrili.

18. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti ďalších účastníkov konania, vypočul prítomných účastníkov, ktorí vo svojich vyjadreniach na pojednávaní zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

19. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä pôvodného povolenia reklamnej stavby zo dňa 3.12.2019 na dobu určitú (na obdobie 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia, t. j. do 2.1.2021), postupu správnych orgánov vo veci a samotného súladu, resp. nesúladu stavby, o zmenu doby trvania ktorej žalobca správny orgán neúspešne požiadal, s územným plánom mesta Trnava platným a účinným v čase rozhodovania správneho orgánu, neboli v konaní medzi účastníkmi sporné. Spornou zostala otázka možného zohľadnenia aktuálneho územného plánu mesta, ktorý naviac žalobca v časti regulácie umiestňovania reklamných zariadení považuje za odporujúci zákonu.

20. V súvislosti s námietkou nezákonnosti územného plánu mesta Trnava, ktorý bol predmetom všeobecne záväzného nariadenia č. 553, je pritom potrebné konštatovať, že súd v tomto konaní prípadný rozpor územného plánu so zákonom nebol oprávnený skúmať a posudzovať, a že podľa vedomosti súdu nesúlad všeobecne záväzného nariadenia o územnom pláne so zákonom nebol vyslovený v konaní podľa (, ) na návrh oprávneného subjektu, ktorým podľa procesného predpisu je iba prokurátor alebo v prípade porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, zainteresovaná verejnosť. Argumentácia žalobcu rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. prijatým v konaní o nesúlade všeobecne záväzného nariadenia so zákonom je preto zjavne nedôvodná.

21. Naopak, poukázať možno na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v uznesení sp. zn. zo dňa 20.9.2016, podľa ktorého, ak bol územný plán prijatý vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, tak sa stal prameňom práva a momentom jeho účinnosti nastávajú účinky jeho nepravej retroaktivity tak, že musí byť aplikovaný na všetky ešte právoplatne neskončené konania, pokiaľ on sám nestanoví výnimky zo svojej aplikovateľnosti. Tento právny názor bol pritom podrobený kontrole ústavnosti v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -21 zo dňa 13.6.2018, ktorý pri posudzovaní ústavnej súladnosti interpretácie aplikovanej právnej úpravy konštatoval presvedčivosť argumentácie najvyššieho súdu a jeho stanoviská označil za nejaviace sa ako ústavne nekonformné a nie arbitrárne.

22. Súd tak v tomto konaní mohol vychádzať iba z územného plánu mesta Trnava č. 06/2020 platného a účinného v čase rozhodovania správneho orgánu, v zmysle ktorého je predmetná reklamná stavba žalobcu v danom územní neprípustnou. V tejto súvislosti, rovnako ako v súvislosti so skutočnosťou, že pôvodné povolenie na predmetnú reklamnú stavbu bolo žalobcovi vydané na dobu určitú, nemožno ani usudzovať o neprípustnej aplikácii neskoršej právnej normy na práva žalobcu vzniknuté v minulosti a, logicky, neobstojí ani porovnávanie s vplyvom nového územného plánu na legálnosť stavby povolenej za účinnosti predchádzajúceho územného plánu bez časového obmedzenia.

23. Rozhodnutie o žiadosti žalobcu o predĺženie doby trvania stavby sa nijak nedotýka jeho práv nadobudnutých na základe pôvodného povolenia stavby na dobu určitú, ktorá medzičasom uplynula. Aj v tejto súvislosti je argumentácia rozhodnutím súdnej inštitúcie Českej republiky sp. zn. vychádzajúcim z diametrálne odlišnej skutkovej a právnej situácie nerelevantná.

24. Z povolenia stavby na dobu určitú všeobecne, aj v tomto prípade, nevyplýva pre stavebníka žiadna garancia predĺženia doby trvania stavby v prípade zmeny územného plánovania (nelogickým by bol opak, ktorý by v hraničných prípadoch mohol viesť k nemožnosti realizovať legitímne zmenený územný plán predstavujúci verejný záujem), ani z neho nevyplýva žiadna okolnosť, na základe ktorej by bolo možné za legitímne považovať očakávania žalobcu vo vzťahu k predĺženiu doby trvania stavby aj v prípade tak podstatnej zmeny akou je pre stavebné konanie zmena územného plánu. K porušeniu princípu právnej istoty by preto v tomto prípade mohlo dôjsť, iba ak by žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa, za obdobnej situácie o žiadostiach iných žiadateľov rozhodol inak, čo však v danej veci nebolo žalobcom preukázané ani tvrdené.

25. V neposlednom rade dôvodnosť nemožno priznať ani námietke žalobcu týkajúcej sa nerešpektovania Usmernenia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky k povoľovaniu reklamných stavieb, ktoré, hoci priamo neuvádza vznik situácie, s ktorou sa v danom prípade vysporadúvali vo veci rozhodujúce správne orgány a ktorá spočíva v zmene územného plánu v období od povolenia dočasnej stavby, v rozpore s právnym názorom žalobcu predpokladá v konaní o predĺženie doby trvania dočasnej reklamnej stavby predloženie aj iných dokladov ako dokladov týkajúcich sa práva žiadateľa k stavbe alebo k pozemku, keď tieto identifikuje iba ako doklady potrebné na preukázanie oprávnenia na predĺženie doby trvania reklamnej stavby.

26. Súd preto v postupe a rozhodnutí žalovaného nezistil žalobcom namietané pochybenia spôsobujúce nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa (, ) zamietol.

27. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.