Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-278-2018.pdf
PDF · 120.03 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/278/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu Mgr. Barbory Bartekovej JUDr. Karol Rihák v právnej veci žalobcu: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX Z. proti žalovanému: Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava v konaní o zaplatenie doplatku platu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 11. októbra 2017, č. k. 15C/26/2011 - 147 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 15C/26/2011 - 147 zo dňa 11. októbra 2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí už druhým rozsudkom) súd prvej inštancie v tomto konaní) žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia doplatku platu zamietol a stranám sporu nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, z ktorej vyplýva, že žalobca je v súčasnosti podľa Zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov SR profesionálnym vojakom v dosiahnutej vojenskej hodnosti rotný. Na základe personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 4513 z 01.06.2009 bol ustanovený do funkcie vedúci starší práporčík špecialista, pričom na uvedenej funkcii je podľa tabuľkového zloženia plánovaná hodnosť nadpráporčík. Žalobca uviedol, že bez jeho výslovného súhlasu bol zaradený na uvedenú funkciu s plánovanou hodnosťou nadpráporčík. Vykonával túto novú funkciu v plnom rozsahu, akoby dosiahol hodnosť nadpráporčík. Uviedol, že funkcia, do ktorej bol ustanovený je aj podľa zákona nastavená podľa charakteru činnosti na plánovanú hodnosť, a nie na ním dosiahnutú hodnosť rotný. Dňa 06.10.2010 preto podal písomnú sťažnosť na sekciu kontroly a inšpekcie Ministerstva obrany SR a upozornil ich na túto skutočnosť a porušovanie zákona voči jeho osobe. Listom z 15.10.2010 generálny riaditeľ sekcie kontroly a inšpekcie Ministerstva obrany SR žalobcovi písomne oznámil, že jeho sťažnosť nie je sťažnosťou, a preto ju žalobcovi vrátil. Následne nadriadený žalobcu pristúpil k zmene jeho funkčného zaradenia a spracoval na osobu žalobcu záznam o jeho personálnom pohovore dňa 25.10.2010, kde bolo žalobcovi oznámené, že bude ustanovený do funkcie technik, v ktorej je už plánovaná vojenská hodnosť rotný. Na základe Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 7673 z 12.11.2010, ktorým bol žalobca dňom 30.11.2010 odvolaný z funkcie vedúci starší práporčík špecialista, s plánovanou hodnosťou nadpráporčík a dňom 01.12.2010 bol ustanovený do funkcie technik s plánovanou hodnosťou rotný. Zároveň mu bol doručený aj opis činností, ktorý vyplýva z jeho novej funkcie a s ktorým opisom bol aj riadne oboznámený. Žalobca mal za to, že od 01.06.2009 bol nútený vykonávať svoju funkciu v plnom rozsahu bez akéhokoľvek obmedzenia a za túto ustanovenú funkciu mal aj plnú zodpovednosť za prípadné porušenie svojich povinností, a preto mal za to, že mu automaticky patrí plat podľa skutočne vykonávanej funkcie, do ktorej bol ustanovený personálnym rozkazom, a nie plat podľa jeho dosiahnutej vojenskej hodnosti. Mal za to, že bol ukrátený na plate za
mesiac júl až december vo výške 325 eur mesačne a za mesiac január až november vo výške 328 eur mesačne. Tieto sumy mesačne robia rozdiel jeho platu profesionálneho vojaka vo funkcii, v ktorej bol zaradený a ktorú v skutočnosti vykonával a za ktorú mu mal byť aj vyplácaný plat podľa plánovanej hodnosti. Napriek tomu mu bol vyplácaný plat len podľa skutočne dosiahnutej vojenskej hodnosti. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný so žalobou nesúhlasí. 3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v žalobe označil ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR. Následne podaním z 25.05.2011 (doručené súdu 26.05.2011) uviedol žalobca subjekt žalovaného: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany SR. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že žalobca v konaní nepodal návrh na pripustenie ďalšieho účastníka ani podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OSP - účinného do 30.06.2016 a ani podľa § 79 CSP - účinného od 01.07.2016. Následne poukázal na písomné podanie žalobcu zo dňa 15.05.2017 na č. listu 133, v ktorom žalobca trvá na pôvodnej žalobe proti žalovanému označenému ako : „ Ministerstvo obrany SR“: 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 a § 2 ods. 1 až 6 Zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách SR a ustanovenia § 1 ods. 1 a 3, § 2 ods. 1 a 2, § 4, § 5 až 6, ako aj ustanovenia § 28 ods. 1,3 a 5, ako aj ustanovenia § 81, § 118 a § 138 zákona č. 346/2005 Z. z. v spojení s ustanovením § 21 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 73 CSP. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania má za preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne, a preto ju súd prvej inštancie zamietol z dôvodov, že žalobca nepodal v konaní návrhy v zmysle § 92 ods. 1 OSP účinného do 30.06.2016 a v zmysle § 79 CSP účinného od 01.07.2016, keďže nemal o čom ani rozhodovať. Uviedol, že prejednávaná vec je vecou Slovenských ozbrojených síl Slovenskej republiky v zmysle § 1 ods. 1, 3 a § 2 ods. 1 a 2 Zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Mal za to, Slovenskú republiku zastupuje v zmysle § 2 ods. 6 Zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky Ministerstvo obrany SR. Z toho je zrejmé, že ako žalovaného mal žalobca označiť subjekt - Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany SR. Preto žalovaným subjektom nie je samotné Ministerstvo obrany SR, ako ho označil žalobca. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru (úspechu - poznámka odvolacieho súdu) vo veci, žalobca vo veci nebol úspešný, a preto mu súd prvej inštancie náhradu nepriznal a žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal z dôvodu , že mu trovy nevznikli. 5. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že postup súdu v tomto konaní nebol správny, nebol úplný z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, a tiež, že súd dospel na základe čiastkových dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, tiež mal za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobu podal proti správne označenému subjektu, keď podľa neho sa nemôže stotožniť so záverom súdu, že správne mal byť označený žalovaný ako: „ Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, a nie ako: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava. Poukázal na to, že ten istý súd prvej inštancie vydal rozhodnutie pod sp. zn. 15C/26/2011 - 54 zo dňa 03.02.2012, kde žalovaný bol: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany SR, návrh súd prvej inštancie taktiež zamietol, ale z úplne iného právneho dôvodu. Uviedol, že svoju žalobu považuje za oprávnenú a dostatočne dôvodnú, neobstojí vyjadrenie žalovaného, že k takýmto konaniam vôbec nedochádza a že všetci profesionálni vojaci sú platení z funkcií, ktoré skutočne zastávajú, a nie z toho, akú vojenskú hodnosť počas svojej profesionálnej kariéry dosiahli. V konaní tvrdenie žalovaného vyvrátil a zároveň poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie 15C/26/2011 - 54, zo dňa 03.02.2012 uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca k danej veci uviedol, že označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti, nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s pasívnou legitimáciou štátu nesúvisí. Existencia, či neexistencia pasívnej legitimácie štátu ako hmotnoprávneho stavu nemá nijakú spojitosť so správnym procesným označením štátu ako účastníka konania na žalovanej strane. Riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania. Štát je ako účastník konania riadne označený, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 43 OSP. V prípade, že žalujúca strana štátny orgán, ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo označí subjekt štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu návrhu ani o nedostatok podmienky konania. Súd je povinný podľa § 21 ods. 4 veta prvá OSP bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v
rozsahu pôsobnosti ustanovenej právnymi predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom. Zároveň žalobca uviedol, že štát ako jediný zodpovednostný subjekt v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z v znení neskorších predpisov môže mať v konaní procesné postavenie žalovaného len jedenkrát. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.09.2012, sp. zn. 6Cdo/149/2011. Tiež poukázal i na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 7C/20/2015 z 03.11.2015, kde ako žalobca vystupuje subjekt označený Slovenská republika - ozbrojené sily Slovenskej republiky, zastúpené Ministerstvom obrany SR, ul. Kutuzovova č. 8, Bratislava. Uviedol, že v danej veci rovnako ide o občianskoprávne konanie ohľadne doplatenia nárokov zo štátnej služby profesionálneho vojaka voči Ministerstvu obrany Slovenskej republiky podľa osobitného Zákona č. 346/2005Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. 6. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Žalovaný uviedol, že žalobca bol v čase podania žaloby profesionálnym vojakom ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa Zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a vykonával štátnu službu vo vojenskom útvare XXXX Kuchyňa. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe označil ako jediného žalovaného: Ministerstvo obrany SR a zároveň, že žalobca uviedol, že štátnu službu vykonáva ako profesionálny vojak ozbrojených síl Slovenskej republiky a podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 346/2005 Z. z. právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sú vzťahy profesionálneho vojaka k Slovenskej republike. Žaloba bola podaná proti Ministerstvu obrany SR, s ktorým žalobca nie je v žiadnom právnom vzťahu. Následne žalobca podaním z 25. mája 2011 doplnil podanú žalobu a ako žalovaného označil: Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, čo v čase doplnenia žaloby bolo možné považovať za návrh žalobcu na zámenu účastníka konania v zmysle § 92 ods. 4 OSP, o zámene účastníkov mal rozhodnúť súd uznesením. Následne žalobca podaním z 23. septembra 2014, ktoré označil ako rozšírenie žaloby o zaplatenie doplatku platu, opätovne označil ako žalovaného: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a navrhol súdu, aby tento pripustil rozšírenie žaloby aj o žalovaného v 2. rade: riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl SR a žalovaného v 3. rade: Personálny úrad ozbrojených síl SR a žalovaného v 4. rade: náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl SR a žalovaného v 5. rade: generálny štáb ozbrojených síl SR. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2013, sp. zn. 4S/123/2011 - 71. 7. V ďalšom podaní zo dňa 13. novembra 2013 označenom ako úprava a rozšírenie žaloby o zaplatenie doplatku platu žalobca opäť označil ako žalovaného: Ministerstvo obrany SR a požiadal o rozšírenie žaloby aj o ďalších žalovaných a to: v 1. rade Slovenská republika Ministerstvo obrany SR, v 2. rade riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR a žalovaného v 3. rade: Personálny úrad ozbrojených síl SR a v 4. rade: náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl SR a žalovaného v 5. rade: generálny štáb ozbrojených síl SR. Z tohto podania nebolo žalovanému zrejmé, či žiada o rozšírenie žaloby v tom zmysle, že navrhuje pripustiť Slovenskú republiku - Ministerstvo obrany SR ako ďalšieho účastníka, popri už označenom žalovanom Ministerstvo obrany SR, alebo žiada Ministerstvo obrany SR zameniť za Slovenskú republiku - Ministerstvo obrany SR a pripustiť vstup ďalších označených účastníkov v 2. až 5. rade do konania. Následne žalobca v podaní z 15. mája 2017, ktoré bolo označené ako: „čiastočné späťvzatie návrhu“ uviedol, že na základe svojho rozhodnutia uvedené podanie berie späť a trvá na pôvodnej žalobe proti žalovanému: Ministerstvo obrany SR, ktorú pôvodne podal. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 11. októbra 2017, č. k. 15C/26/2011 - 147 je zrejmé, že súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, týkajúcou sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, t. j.: Ministerstva obrany SR. Žalobca v odvolaní zo 14. marca 2018 opätovne označil žalovaného ako Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany SR. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písmeno e), písmeno f) a písmeno h), žalobca neuviedol, ktoré dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, neuviedol, k akým nesprávnym skutkovým záverom dospel súd na základe vykonaných dôkazov, a preto sa žalovaný nevie k týmto skutočnostiam, ktoré žalobca vyjadril v odvolaní, kvalifikovane vyjadriť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z právneho posúdenia veci, t. j. nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorý je označený ako Ministerstvo obrany SR, z toho dôvodu sa preto už konajúci súd meritom veci nezaoberal. To, že Ministerstvo obrany SR ako žalovaná nie je v predmetnom konaní pasívne legitimovaná, vyplýva z hmotného práva, poukázal preto na ustanovenie § 1 ods. 1 a 3 a § 2 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. a § 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z., v zmysle ktorého štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany SR. Toto konanie je sporovým konaním a za strany sporu možno považovať len subjekty, ktoré žalobca označil ako žalovaných v žalobe. Podľa § 133 ods. 2 CSP právnická osoba sa v žalobe
označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Pokiaľ žalobca podal žalobu proti žalovanému: Ministerstvo obrany SR ako samostatnej právnickej osoby, nemôže byť v tomto prípade nositeľom právnych povinností, vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu, voči ktorému žalobca vykonáva štátnu službu profesionálneho, a teda v tomto konkrétnom prípade nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/232/2011 - 187 z 24. apríla 2014, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/30/2011 z 30. mája 2012, v zmysle ktorého podľa § 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z. štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany SR. 8. Pokiaľ žalobca uvádza, že sa nemôže stotožniť so záverom súdu, že správne mal byť označený žalovaný ako: Ministerstvo obrany SR, a nie ako Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany SR, žalobca zrejme poukázal na vyjadrenie súdu v odôvodnení, podľa ktorého mal konajúci súd v bode 11, 12 a 13 zrejme na mysli označenie žalovaného v rozsudku z 03. februára 2012, v ktorom malo byť ako žalované označené Ministerstvo obrany SR, pretože v žalobe takto žalovaného označil žalobca. V teraz napadnutom rozhodnutí z 11. októbra 2017 je už žalovaný označený tak, ako ho žalobca označil v žalobe. 9. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručované žalobcovi dňa 09.07.2018. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379, § 380 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.03.2011 voči žalovanému, v žalobe žalobcom označeného ako: Ministerstvo obrany SR, ul. Kutuzovova č. 8, Bratislava, domáha doplatenia platu z dôvodu zaradenia na funkciu s plánovanou hodnosťou nadpráporčík. Z obsahu spisu zároveň vplýva, že žalovaný - Ministerstvo obrany SR namietal podaním zo dňa 08. apríla 2011, došlé súdu prvej inštancie 14. 04.2011 (č. listu 15) svoju vecnú pasívnu legitimáciu s odôvodnením, že Ministerstvo obrany SR je v zmysle § 12 Zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády ústredným orgánom štátnej správy len pre riadenie a kontrolu obrany SR, výstavbu riadenia a kontroly ozbrojených síl SR, pre koordináciu činnosti a kontroly orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb pri príprave na obranu SR, pre koordináciu obranného plánovania, pre zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru SR, pre koordináciu vojenskej letovej premávky s civilnou letovou premávkou, pre vojenské spravodajstvo a pre civilnú službu. Ministerstvo obrany SR je zároveň i hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov. Hlavný služobný úrad je však služobným úradom len pre určité osoby, t. j. pre náčelníka generálneho štábu, riaditeľa organizačných zložiek vojenského spravodajstva, riaditeľa vojenskej polície, hlavného vojenského prokurátora a rektora Vojenskej vysokej školy, nie však pre žalobcu. 12. Žalobca po pojednávaní zo dňa 15.06.2011 zaslal súdu prvej inštancie písomné podanie zo dňa 25.05.2011, označené ako: ,,doplnenie žaloby o zaplatenie doplatku platu“ s tým, že okrem iného dopĺňa podanú žalobu v tom, že ako subjekty sporu označoval na strane žalovaného: Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom obrany SR, ul. Kutuzovova 8, Bratislava. Súd prvej inštancie vo veci vytýčil termín na deň 23.09.2011 a následne na deň 14.10.2011 a na deň 09.11.2011 a na deň 14.12.2011 a 13.01.2012 a na deň 03.02.2012 a vo veci vydal prvýkrát rozsudok zo dňa 03. februára 2012 pod č. k. 15C/26/2011 - 54, ktorým žalobu žalobcu o zaplatenie doplatku platu zamietol. Krajský súd v Bratislave dňa 30. júla 2013, č. k. 6CO/457/2012 - 86 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 03. februára 2012 č. k. 15C/26/2011 - 54 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď poukázal na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí námietkou žalovaného nezaoberal a neskúmal, či žalovaný je subjektom práva (povinnosti), ktorá je predmetom tohto konania. Mal za to, že súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol bez toho, aby sa touto predbežnou otázkou v súvislosti s vecnou pasívnou legitimáciou žalobcu v konaní zaoberal. Zároveň odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie ďalej zamietol žalobu žalobcu s odôvodnením, že žalobca nepodal návrh v zmysle § 244 a § 247 OSP na preskúmanie personálnych rozkazov, čím mal akceptovať daný právny a skutkový stav spolu s platovými náležitosťami. Odvolací súd mal za to, že takýto právny záver súd prvej inštancie nie je správny, pretože zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva žalobcovi povinnosť podať žalobu v zmysle § 244 a § 247 OSP. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca personálne dôkazy nespochybňoval, ani nenamietal ich platnosť. V konaní sa domáha doplatenia platu z titulu funkcie, ktorú na základe personálneho rozkazu z 01. júna 2009 vykonával od 01. júla 2009 do 30. novembra 2010.
13. Odvolací súd k posudzovanej veci k odvolacím námietkam žalobcu k odvolacej námietke označenia žalovaného v konaní nasledovné: 14. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má však zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného. 15. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca v konaní o doplatení platu v pôvodnej žalobe ako žalovaného označil Ministerstvo obrany SR, ul. Kutuzovova č. 8, Bratislava. Následne po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom dňa 30. júla 2013, č. k. 6Co/457/2012 - 86, žalobca podaním z 23.09.2014 (č. listu 90) upravil a rozšíril žalobu o ďalších žalovaných a žiadal, aby súd pripustil rozšírenie žaloby aj o žalovaného v 2. rade riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR, žalovaného v 3. rade: Personálny úrad ozbrojených síl SR, žalovaného v 4. rade: náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl SR a žalovaného v 5. rade: generálny štáb ozbrojených síl SR. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie zo dňa 15.04.2014 (č. listu 100) a pokiaľ sa týka pasívnej legitimácie žalovaného, žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že subjekty, na ktoré žiada rozšíriť žalobu, mu poradil jeho právnik z dôvodu, aby žalovaný v konaní nepresúval zodpovednosť z jedného subjektu na druhý. Súd pojednávanie odročil s tým, že žalobcovi uložil, aby v lehote jedného mesiaca oznámil súdu písomne označenie subjektu na strane žalovaného. Žalobca v podaní zo dňa 13.11.2014 označil ako žalovaného Ministerstvo obrany SR a následne žiadal, aby súd pripustil úpravu a rozšírenie o ďalších žalovaných, a to v 1. rade Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR, v 2. rade riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR, v 3. rade Personálny úrad ozbrojených síl SR, v 4. rade náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl SR, v 5. rade: generálny štáb ozbrojených síl SR. Takto upravenú a rozšírenú žalobu súd prvej inštancie doručil žalovanému, aby sa k rozšíreniu žaloby písomne vyjadril. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žaloba bola podaná voči Ministerstvu obrany SR, žalobca s takýmto subjektom nie je v žiadnom právnom vzťahu. Ak žalobca doplnil podanú žalobu, podľa jeho názoru takýto návrh žalobcu je potrebné považovať za návrh na zámenu účastníka konania, pričom o zámene účastníkov rozhodne súd uznesením, pričom žalovaný zároveň v tomto písomnom podaní uviedol, že žalobca, ktorý sa domáha doplatenia platu, tohto nároku sa môže domáhať len vo vzťahu k Slovenskej republike z dôvodu, že Slovenská republika a Ministerstvo obrany SR sú dva odlišné právne subjekty a služobný pomer bol založený a existoval medzi ním a Slovenskou republikou, ktorá je nositeľom tvrdenej povinnosti a ktorá je v danej veci jedine pasívne vecne legitimovaná. Zároveň žalovaný navrhol, aby súd nepripustil vstup ďalších účastníkov označených žalobcom do konania a aby žalobu voči žalovanému
- Ministerstvu obrany SR. Na pojednávaní dňa 28.04.2017 (č. listu 139) bolo pojednávanie súdu prvej inštancie odročené s tým, že žalobca sa vyjadrí k písomnému vyjadreniu Ministerstva obrany SR. Následne žalobca písomným podaním zo dňa 15.05.2017 (č. listu 133) uviedol, že podaním zo dňa 13. novembra 2014, ktoré bolo označené ním ako úprava a rozšírenie žaloby o zaplatenie doplatku platu, požiadal žalobca o rozšírenie aj o ďalších žalovaných, pričom na základe svojho rozhodnutia toto podanie berie späť a trvá na pôvodnej žalobe proti žalovanému: Ministerstvo obrany SR, ktorú podal pôvodne. Uviedol zároveň, že tvrdenie žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie v súdnom spore považuje aj naďalej za účelové s úmyslom vyhnúť sa uplatnenému nároku. Následne na to súd prvej inštancie na pojednávaní 11.10.2017 (č. listu 144) žalobu zamietol. 16. Odôvodnenie súdu prvej inštancie, pokiaľ sa týka odôvodnenia vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, je pomerne strohé. Súd prvej inštancie v podstate cituje len príslušné ustanovenia hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Z obsahu podaní žalobcu, z č. listu 90 zo dňa 23. septembra 2014, z č. listu 103 z 13. novembra 2014 vyplýva, že žalobca navrhol konajúcemu súdu, aby tento pripustil rozšírenie žaloby aj o ďalších žalovaných, súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie, na ktorom dal možnosť žalobcovi, aby svoje podanie upresnil a opätovne zaslal súdu. Následne po pojednávaní súdu prvej inštancie zo dňa 28.04.2017 (č. listu 131), na ktorom sa mal žalobca vyjadriť k písomnému vyjadreniu Ministerstva obrany SR, žalobca podaním zo dňa 15.05.2017 doručené súdu prvej inštancie dňa 17.05.2017 (č. listu 133) uviedol, že trvá na pôvodnej žalobe proti žalovanému:, ktorú pôvodne podal. Vzhľadom na takýto priebeh konania pred súdom prvej inštancie, keďže žalobca po viacerých písomných a ústnych prejavoch týkajúcich sa zmeny v označení žalovaného trval na označení: Ministerstvo obrany SR Kutuzovova 8, Bratislava, správne súd prvej inštancie následne postupoval, keď žalobu voči takto označenému žalovanému zamietol. Na zdôraznenie správnosti súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že bolo vecou samotného žalobcu, aby riadne označil žalovaného. Ak žalobca označil už v žalobe ako žalovaného Ministerstvo obrany SR, takto označený žalovaný bol označený jasne a zrozumiteľne a mal spôsobilosť byť účastníkom konania. Žalobca v priebehu prvoinštančného konania upravoval názov žalovaného a súd prvej inštancie po takýchto úpravách vytýčil pojednávanie s
tým, že opätovne dal možnosť, aby žalobca jasne a zrozumiteľne označil žalovaného, naposledy žalobca podaním zo dňa 15.05.2017 jednoznačne, jasne označil ako žalovaného: Ministerstvo obrany SR. 17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že prejednávaná vec je vecou Ozbrojených síl SR, pričom Slovenskú republiku v zmysle § 2 ods. 6 Zákona č. 321/2002 Z.z., o ozbrojených silách SR zastupuje Ministerstvo obrany SR, pretože v danej veci ide o vzťah profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby, jedná sa o verejnoprávny vzťah, ktorý je vzťahom profesionálneho vojaka k Slovenskej republike. Žalobca ako profesionálny vojak pri výkone štátnej služby vykonáva túto štátnu službu v ozbrojených silách SR, a preto v danej veci práve Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany SR je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide. Pokiaľ teda žalobca ako žalovanú stranu naposledy označil len samotné Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, správe súd prvej inštancie postupoval, keď prejednal vec s takto označeným žalovaným, ktorý má síce spôsobilosť byť účastníkom konania, avšak žalobu voči takémuto subjektu zamietol z dôvodu, že takto označený žalobca nie pasívne vecne legitimovaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že profesionálny vojak môže byť v služobnom pomere len k štátu, t.j. k ozbrojeným silám SR, nie k Ministerstvu obrany SR, a to od samotného vzniku sužobného pomeru až do jeho skončenia. 18. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.09.2012, sp.zn. 6Cdo/149/2011, táto vec nie je totožná s prejednávanou vecou, pretože v konaní pred Najvyšší súdom SR sp.zn. 6Cdo/149/2011 predmetom žaloby bola náhrada nemajetkovej ujmy, a poskytnutie zadozučinenia vo forme ospravedlnenia a vo forme vyhlásenia o porušení osobnostných práv žalobcu, ktorých nárokov sa žalobca domáhal podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu pri výkone verenej moci, kde žalobca trval na tom, že žalovanou je len Slovenská republika, zastúpená jednak Ministerstvom spravodlivosti SR a jednak senátom Krajského súdu v Bratislave, pričom z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke účastníctva v konaní na žalovanej strane, dovolací súd konštatoval rozpornosť tohto rozsudku, keď ako žalovaná bola viac krát označená Slovenská republika, t.j. ako žalovaná v 1.rade, žalovaná v 2. a 3. rade, pričom takéto označenie nebolo správne z dôvodu, že ani štát, hoci má medzi subjektmi špecifické postavenie, nemôže v konaní tvoriť sám so sebou spoločenstvo účastníkov, avšak zároveň konštatoval, že existencia, či neexistencia pasívnej legitimácie štátu ako hmotnoprávneho stavu nemá nijakú spojitosť so správnym procesným označeným štátu ako účastníka konania na žalovanej strane. Riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania, pričom štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Neoznačenie toho kto má za štát konať, má za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 43 OSP. Pasívne legitimovaným subjektom voči ktorému bol uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci môže byť v zmysle Zákona č. 514/20003 Z.z. len štát, potom analogicky je štát pasívne legitimovaným, pričom pri uplatňovaní takéhoto nároku koná za štát Ministerstvo spravodlivosti SR. 19. V prejednávanej veci o doplatenie platu žalobcu sa nejedná o nárok v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z., a tiež v tomto konaní žalobca v žalobe neoznačil žalovaného: ,,štát??, žalobca i bez poučenia súdu prvej inštancie niekoľko krát menil označenie žalovaného, keď žalobca označil ako žalovaného subjekt Ministerstvo obrany SR, ktorý má samostatnú právnu subjektivitu. Nesprávne určenie okruhu strán sporu na strane žalovaného nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti. (viď nález Ústavného súdu č.k. II. ÚS 675/2016 z 12.01.2017). Aj rozsah poučovacej povinnosti má byť v primeraný (viď č.l. 46 ods. 1 Ústavy SR) a je potrebné brať v úvahu všetky okolnosti prípadu. Žalobca v tomto konaní niekoľko krát menil označenie žalovaného, súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 43 ods. 1 OSP, t.j. nevyzval žalobcu na odstránenie vady žaloby, keďže po podaní žaloby (zo dňa 01.03.2011), už podaním zo dňa 25.05.20144 (došlé súdu prvej inštancie dňa 26.05.2011 č.l. 21) žalobca sám ako žalovaný subjekt označil: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, ul. Kutuzova č. 8, Bratislava a s týmto subjektom súd prvej inštancie konal a uviedol ho aj v úvodnej časti, v poradí v prvom rozsudku č.k. 15C/26/2001-54, zo dňa 03.02.2012, tak isto ako ho uviedol i odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.06.2013, č.k. 6Co/457/2012-86. Následne žalobca podaním zo dňa 23.09.2014, (č.l. 90) zo dňa 12.11.2014 (č.l. 103) a naposledy zo dňa 15.05.2017 menil označenie žalovaného, pričom v poslednom podaní jednoznačne uviedol, že trvá na pôvodnej žalobe proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
20. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok súdu prvej inštancie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 7C/20/2015 zo dňa 03.11.2015, odvolací súd uvádza, že tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie
- Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši, tak i v danej veci má vystupovať žalovaný označený ako Slovenská republika zast. Ministerstva obrany SR. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý je vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 22. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, avšak žalovanému v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému na nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).