Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-91-2018.pdf
PDF · 74.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/91/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. V. K., nar. XX.XX.XXXX, 2. B. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom M. L. XXX, M. D., obaja zast.: JUDr. T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ulica H. XXX/XX, V., proti žalovanému: V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, zast.: MV Legal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Jedenásta 16, Bratislava, IČO: 36 857 947, o určenie neplatnosti právneho úkonu, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2018 domáhali určenia, že zmluvy o pôžičke zo dňa 28.4.2016, 28.5.2016, 20.4.2016, zmluva o úvere zo dňa 27.1.2016 a zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 25.11.2015 sú neplatné.
2.Pred začatím pojednávania súd vyslovil svoj predbežný právny názor a uviedol, že žalobcovia nemajú na podanej žalobe daný naliehavý právny záujem. Zástupca žalobcov sa na pojednávaní k otázke naliehavého právneho záujmu nevyjadril. Žalovaný sa stotožnil s názorom súdu, k nedostatku naliehavého právneho záujmu sa vyjadril aj vo svojom vyjadrení k podanej žalobe. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 28.4.2016 bola uzatvorená Zmluva o pôžičke medzi žalovaným ako veriteľom a spoločnosťou FEMAK spol. s r.o. ako dlžníkom a pristupujúcimi dlžníkmi - spoločnosťou FEM Invest, B. B. a žalobcami na sumu 25.000 eur. Dňa 20.4.2016 bola uzatvorená Zmluva o pôžičke medzi žalovaným ako veriteľom a B. B. ako dlžníkom a pristupujúcimi dlžníkmi - spoločnosťou FEM Invest, FEMAK spol.s.r.o. žalobcami na sumu 3.000 eur. Dňa 28.5.2016 bola uzatvorená Zmluva o pôžičke medzi žalovaným ako veriteľom a spoločnosťou FEMAK spol. s.r.o. ako dlžníkom a pristupujúcimi dlžníkmi - spoločnosťou FEM Invest, B. B. a žalobcami na sumu 12.000 eur. Dňa 27.1.2016 bola uzatvorená Zmluva o úvere medzi žalovaným ako veriteľom a spoločnosťou FEMAK spol. s.r.o. ako dlžníkom a pristupujúcimi dlžníkmi - spoločnosťou FEM Invest, B. B. a žalobcami na sumu 15.000 eur. Dňa 2.1.2.2015 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcami ako záložcami k nehnuteľnostiam na zabezpečenia pohľadávky žalovaného.
3. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
4.Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v konkrétnej žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých určovacích žalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne žalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení.
5.Súd konštatuje, že žalobcovia sa v danom prípade domáhajú určenia právnej skutočnosti, nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť/neplatnosť sú v zmysle § 2 ods. 1 OZ právnymi skutočnosťami. Pri určení právnej skutočnosti rozsudok hovorí o tom, čo bolo v minulosti, nie však o tom, čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku o neplatnosti zmluvy o pôžičke nemá výpovednú hodnotu v tom smere, či je v čase vyhlásenia rozsudku dlžník povinný plniť, resp. či neexistuje dlh, ktorý by plniť mal. Z toho vyplýva, že pre účely ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá v zmysle novej právnej úpravy (CSP) pripúšťa takúto žalobu iba za predpokladu, ak to vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Podľa ust. § 137 CSP, CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb, pri ktorých by určenie právnej skutočnosti vyplývalo z osobitného právneho predpisu. Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia požadovanej právnej skutočnosti /napr. § 77 zákona č. 311/2001 Z.z., § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., § 711 ods. 5 OZ/. Za takýto právny predpis, resp. právnu normu nemožno považovať ust. § 39 OZ, nakoľko žalobcovia sa domáhajú určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Súd teda dospel k záveru, že žaloba je procesne neprípustná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. S námietkou žalobcov, že uzatvorené zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami sa súd nestotožnil, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaný uzatváral zmluvy ako dodávateľ, ktorý by konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania