Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: ELISIUM, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, IČO: 36 550 981, zastúpený Advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vlčková 18, IČO: 36 795 038, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Anton Staněk, proti žalovanému: Shin Heung Precision Slovakia s. r. o., so sídlom Šaľa

- Veča, Šaľa - Duslo 7236, IČO: 35 889 519, zastúpený Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Radlinského 2, IČO: 35 955 341, zastúpený advokátom a konateľom JUDr. Danielom Futejom, PhD., a Ing. Mgr. Rudolfom Sivákom, advokátom so sídlom Bratislava - Záhorská Bystrica, Plánky 52, o zaplatenie 20 938,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/194/2008-391, z 18. novembra 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobu z a m i e t a a žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 18. 11. 2016, č. k. 9C/194/2008-391, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 775 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 30. 05. 2007 do zaplatenia zo žalovanej sumy, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 39, § 123, § 451 ods. 1, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 05. 08. 2008 domáhal od žalovaného pôvodne zaplatenia sumy 630 790,- Sk spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podaním žalobcu doručeným prvoinštančnému súdu dňa 13. 03. 2015 požiadal o úpravu petitu žaloby, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 19. 03. 2015, č. k. 9C/194/2008-226, podľa ktorej žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20 938,39 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 18. 05. 2007 do zaplatenia. V prípade úspechu zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 01. 03. 2006 uzavrel podľa ustanovenia § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení ako kupujúci s Ing. G. G., správcom konkurznej podstaty úpadcu Elektrosvit Nové Zámky, a. s., so sídlom v Nových Zámkoch ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k stavbe - sklad hutného materiálu, bez súpisného čísla, postavený na parcele č. XXXX/XX. o výmere 1327 m2, zastavané plochy a nádvoria, evidované na LV č. XXXXX pre kat. územie L. X., obec L. X., okres L. X., vedený Okresným úradom Nové Zámky, odborom katastrálnym do vlastníctva žalobcu. Z dôvodu, že do času speňažovania majetku úpadcu správcom konkurznej podstaty existovala prevádzaná uvedená stavba ako súčasť komplexu nehnuteľného majetku úpadcu, po jej oddelení a uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a správcom konkurznej podstaty úpadcu, požiadal dňa 30. 08. 2006 správca konkurznej podstaty úpadcu ako oprávnená osoba, Mesto Nové Zámky, ako príslušný správny orgán o určenie súpisného čísla k prevádzanej stavbe. Dňa 25. 09. 2006 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o určení súpisného čísla k prevádzanej stavbe, vydané Mestom Nové Zámky. Žalobca sa stal vlastníkom na príslušnom LV v roku 2009. Žalobca mal za to, že to neznamená, že nie je vlastníkom prevádzanej stavby, naopak, bol ním odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy a bol jediným subjektom oprávneným z obligačno-právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou nakladať s nehnuteľnosťou, a to v súlade s ustanoveniami kúpnej zmluvy. Spoločnosť REALITY- OBCHODNÁ, a.s., vlastník parcely č. XXXX/XX, na ktorej je postavená prevádzaná stavba, previedla uvedený pozemok spolu s prevádzanou stavbou s (nezákonne) určeným súpisným číslom na spoločnosť REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s., so sídlom Dubnica nad Váhom. Táto obchodná spoločnosť napriek vedomosti o vydaní proteste prokurátora a následnom zrušení rozhodnutia Mesta Nové Zámky, o určení súpisného čísla pre žiadateľa REALITY-OBCHODNÁ, a.s., ako aj napriek skutočnosti, že nie je a nemôže byť vlastníkom prevádzanej stavby, uzavrela ako prenajímateľ nájomnú zmluvu so spoločnosťou REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., so sídlom Dubnica nad Váhom ako nájomcom, predmetom užívania ktorej bola prevádzaná stavba žalobcu. Spoločnosť REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., ďalej ako nájomca uzavrela nájomnú zmluvu so žalovaným ako podnájomcom, ktorej predmetom užívania bola prevádzaná stavba žalobcu. Dňa 12. 03. 2007, keď žalobca zistil, že nehnuteľnosť, ktorej právo užívania mu náleží, užíva žalovaný bez toho, aby vstúpil so žalobcom bez akéhokoľvek právneho záväzkového vzťahu, listom zo dňa 12. 03. 2007 žalobca žalovanému túto skutočnosť oznámil.

4. Žalovaný, ktorý v čase od 01. 08. 2006 do 31. 03. 2007 užíval prevádzanú stavbu, aj napriek tomu, že ju užíval na základe podnájomnej zmluvy, ako podnájomca, v nadväznosti na nájomnú zmluvu uzavretú s nevlastníkom prevádzanej stavby, a teda aj bez súhlasu vlastníka resp. prenajímateľa nehnuteľnosti, ktorý je vyžadovaný podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení, za účelom realizácie podnájomného vzťahu sa podľa žalobcu bezdôvodne obohatil na jeho úkor z toho dôvodu, že plnil a nájomné platil právnickej osobe, ktorá nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je oprávneným držiteľom nehnuteľnosti a nie je osobou oprávnenou s nehnuteľnosťou nakladať. Žalobca má za to, že realizovaný právny úkon, nájomná zmluva, ako aj podnájomná zmluva predstavujúci dôvod plnenia žalovaného, nemohol vzhľadom k jeho neplatnosti vyvolať žiadne právne účinky a považoval ho za neplatný podľa ustanovenia § 39 OZ. Žalobca si v žalobe uplatnil výšku bezdôvodného obohatenia predstavujúcu čiastku 20.938,39 eur (23,24 eur / 1 m2 / 1 rok x 1348 m2), o ktorú sa žalovaný na jeho úkor obohatil. Túto cenu mal určenú podľa stanovenia trhovej ceny nájomného zo dňa 17. 04. 2008, vyhotoveného Ing. N. G. - Korekt realitná kancelária so sídlom Nové Zámky na výšku 19,92 eur - 23,24 eur na 1 m2 ročne, ako aj podľa určenia trhovej ceny nájomného zo dňa 28. 07. 2008 vyhotoveného realitnou kanceláriou HYPO REAL s.r.o., podľa ktorého bola trhová cena nájomného určená vo výške 23,24 eur - 33,19 eur na 1 m2 ročne. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 odsek 2 OZ.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07. 10. 2008 a uviedol, že žalovaný nárok uplatnený v žalobe neuznáva z dôvodu, že žalobca doteraz právne nie je vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako sklad hutného materiálu postavenej na parcele č. XXXX/XX vedenej Okresným úradom, odborom katastrálnym, na LV č. XXXXX. Z tohto dôvodu namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu. Ďalej uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. 12C/36/2008 vo veci navrhovateľa: REALITY-VĚŘITEL CZ, s.r.o., Uherský Brod, proti odporcovi: Shin Heung Precision Slovakia s.r.o., so sídlom Nové Zámky, o zaplatenie 306 353,50 Sk s príslušenstvom, kde navrhovateľ žiadal o prerušenie konania z dôvodu, že vo veci vlastníctva predmetnej budovy bol podaný návrh proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu Elektrosvit Nové Zámky, a.s. - W.. G. G. zo strany spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. so sídlom Dubnica nad Váhom, a preto navrhol žalovaný, aby toto konanie bolo prerušené na dobu rozhodnutia ohľadne vlastníctva predmetnej budovy.

6. Pred otvorením pojednávania súd oboznámil strany sporu, že do senátu 9C napadla aj vec pod sp. zn. 6C/226/2008 pre zaujatosť zákonného sudcu, kde žalobca je v postavení žalovaného v 2. rade a ide o určenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom aj tohto konania a uviedol stranám sporu, že je potrebné prerušiť konanie kvôli veci pod sp. zn. 6C/226/2008, kde sa jedná o určenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti, pretože tá nadväzuje aj na vec vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/36/2008 a následne súd uznesením zo dňa 28. 10. 2008 č. k. 9C/194/2008-45 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/226/2008, pretože táto vec má vplyv na rozhodnutie a posúdenie celého nároku žalobcu vo veci 9C/194/2008. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 11. 2008. Vo veci samej súd pokračoval v konaní vytýčením termínu pojednávania na deň 09. 03. 2015, pretože vec vedená na prvoinštančnom súde pod sp. zn. 6C/226/2008 bola právoplatne skončená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/226/2008-1184 zo dňa 25. 03. 2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/277/2013-1254 zo dňa 25. 09. 2014 tak, že súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca listinnými dôkazmi dostatočne preukázal skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho nárok. Jednoznačne bolo preukázané, že žalobca dňa 01. 03. 2006 uzavrel podľa § 588 a nasl. v platnom znení Kúpnu zmluvu, podľa ktorej kúpil od Ing. G. G., správcu konkurznej podstaty úpadcu Elektrosvit Nové Zámky, a. s., stavbu - sklad hutného materiálu bez súpisného čísla postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX uvedených v bode B5 znaleckého posudku. Keďže predávajúci bol správcom konkurznej podstaty úpadcu Elektrosvit Nové Zámky, na ktorý bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 07. 2000 konkurz pod sp. zn. 3K 238/98, Krajský súd vyslovil súhlas a schválil zásady speňažovania majetku z konkurznej podstaty úpadcu predajom mimo dražby. Ďalej bolo preukázané, že bol uzavretý Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve, kde sa špecifikovali a menili určité články pôvodnej kúpnej zmluvy a tento Dodatok bol z 28. 12. 2006. Rozhodnutím o určení súpisného čísla žalobca preukázal, že Mesto Nové Zámky rozhodlo o určení súpisného čísla pre nehnuteľnosť, stavbu - sklad hutného materiálu pre W.. G. G., správcu konkurznej podstaty úpadcu, a to súpisným číslom XXXX k uvedenej nehnuteľnosti. Zo spisu Správy katastra pod č. V XXX/XX bolo preukázané, že po uzavretí Kúpnej zmluvy požiadal návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 12. 01. 2007 o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, stavbe - skladu hutného materiálu na pozemku s parcelou č. XXXX/XX so súpisným číslom XXXX. Zároveň Správa katastra Nové Zámky rozhodnutím zo dňa 12. 02. 2007 rozhodla o zápise vlastníckeho práva tak, že konanie prerušil, a to z dôvodu, že tomuto podaniu predchádza ďalšie konanie týkajúce sa tých istých nehnuteľností, ktoré boli doručené skôr a sú zaevidované pod inými číslami vkladových a záznamových konaní. Vkladové konanie bolo vykonané v prospech žalobcu dňa 11. 02. 2009, čo žalobca preukázal výpisom z LV č. XXXXX, kat. územia L. X., ktorý výpis bol vyhotovený dňa 12. 02. 2009. V tomto spise Správy katastra sa nachádza aj výňatok znaleckého posudku, ktorý je citovaný v kúpnej zmluve zo dňa 01. 03. 2006. Žalobca preukázal, že je vlastníkom iba budovy, skladu hutného materiálu s tým, že vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba postavená, je žalovaný.

8. Kúpe nehnuteľnosti predchádzalo XX. kolo speňažovania konkurznej podstaty majetku úpadcu Elektrosvitu, ktoré žalobca vyhral. Tieto skutočnosti sú zrejmé z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/226/2008 zo dňa 25. 03. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/277/2013-1254 zo dňa 25. 09. 2014 s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 05. 11. 2011. Do tohto kola sa prihlásil aj pán C. K., ktorý bol konateľom jednotlivých obchodných spoločností, ktoré žalobca chronologicky rozviedol v žalobe a v tom čase vlastnil tieto obchodné spoločnosti, a to spoločnosť REALITY-OBCHODNÚ, a.s., ktorá pôvodne vlastnila parcelu, na ktorej je postavená budova - hutný sklad a neskôr z tejto spoločnosti bola stavba prevedená na spoločnosť REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s., v zastúpení opätovne pánom K., a keď tieto skutočnosti žalobca zistil potom ako kúpil stavbu, sklad hutného materiálu, podal na Okresnú prokuratúru Nové Zámky trestné oznámenie, keď zistil na príslušnej správe katastra, že kto je vedený na liste vlastníctva, pričom nehnuteľnosť kúpil žalobca. Okresná prokuratúra Nové Zámky v tomto smere vydala protest, podľa ktorého mala za to, že opatrením primátora mesta o určení súpisného čísla na sklad hutného materiálu v prospech spoločnosti REALITY-OBCHODNÁ, a.s., bol porušený zákon a iný všeobecne záväzný právny predpis. Porušenie spočíva vo vydaní rozhodnutia o určení súpisného čísla na základe žiadosti bez stanovených náležitostí, ktorú nepodal stavebník stavby, resp. jeho právny nástupca, vyhotovení rozhodnutia o súpisnom čísle bez stanovených náležitostí a v označení takej právnickej osoby za vlastníka stavby, ktorá nepreukázala vlastníctvo k stavbe a v určení súpisného čísla na stavbu, ktorá nebola skolaudovaná.

9. Okresná prokuratúra potvrdila svojím prípisom zo dňa 10. 07. 2006 adresovaným žalobcovi, že zistené porušenia zákona v postupe a opatrení Mesta Nové Zámky pri určení súpisného čísla XXXX v prospech REALITY-OBCHODNÁ, a.s., Trenčín, ktorá nehnuteľnosť nadobudla Kúpnou zmluvou z 25. 09. 2005, zavkladovanou dňa 27. 09. 2005 pod č. V XXXX/XX, boli využité na podanie protestu prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Okresná prokuratúra poukázala na porušenie ustanovení o správnom konaní, ako aj na porušenie § 104 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v konaní o vydaný pasportu stavby - skladu hutného materiálu, vydaný pre investora REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., pretože táto spoločnosť nepreukázala, že je vlastníkom stavby. Tieto skutočnosti nasvedčujú a preukazujú skutočnosť, prečo listom zo dňa 12. 03. 2007 oznámil žalobca žalovanému skutočnosti, že žalovaný platí nájomné za užívanie stavby spoločnosti, ktorá nie je a nikdy nebola vlastníkom tejto stavby. V oznámení žalobca žalovanému oznámil, že stavbu - sklad hutného materiálu, kúpil Kúpnou zmluvou dňa 01. 03. 2006 a že o túto stavbu sa neúspešne uchádzala aj spoločnosť pána Dokupila, ale nikdy ju nezískal do vlastníctva a keď ju aj získal, že mal vydaný list vlastníctva, spáchal trestný čin podvodu a Okresná prokuratúra Nové Zámky svojím prípisom uviedla, že došlo k porušeniu ustanovení zákona v súvislosti o rozhodnutí o pridelení súpisného čísla, ako aj pasportu stavby na spoločnosť REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., a REALITY-OBCHODNÁ, a.s. Obdobie od uzavretia kúpnej zmluvy, až kým nedošlo k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, žalobca musel riešiť otázku zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, čomu predchádzali iné konania, a to protest prokurátora v predmetnej veci a až potom mohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu na liste vlastníctva. Kúpnou zmluvou nadobudol žalobca ex offo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a bol dobromyseľný, čo sa preukázalo aj tým, že Okresná prokuratúra Nové Zámky, keď vydala protest o tom, že spoločnosť REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s., nie je vlastníkom predmetnej stavby, čo bolo v roku 2008, preto v roku 2009 mohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva. V oznámení žalobcu zo dňa 12. 03. 2007 žalobca oznámil žalovanému, že užíva vlastníctvo, ktoré patrí žalobcovi bez odplaty a že zároveň žalovaný platil spoločnostiam pána Dokupila bez právneho titulu z bezdôvodného obohatenia. Ďalšou výzvou žalobca zo dňa 17.5.2007 už vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 476 000,- Sk titulom užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, keďže so žalovaným nemal uzavretú žiadnu nájomnú ani podnájomnú zmluvu.

10. Žalovaný uviedol, že prenajímateľ REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a. s., uzatvoril zmluvu o nájme s vedomím, že je oprávneným držiteľom nehnuteľnosti a že zmluvu o nájme uzatvoril platne. Obe zmluvy o podnájme medzi nájomcom a žalovaným považoval za platné a z tohto dôvodu považoval tvrdenie žalobcu o užívaní nehnuteľnosti zo strany žalovaného na základe neplatného právneho úkonu za nepravdivé a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za bezdôvodný, keďže nemá právny základ. Žalovaný preukázal v tomto konaní, že uzatvoril s nájomcom REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s. so sídlom Trenčín Zmluvu o podnájme dňa 21. 08. 2006, kde je konštatované, že nájomca je nájomcom nehnuteľnosti, a to skladu hutného materiálu a odkazoval na platne uzavretú nájomnú zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti. Doba podnájmu v tejto zmluve bola stanovená na dobu určitú počnúc od 01. 09. 2006 do 30. 11. 2006 a ďalšou zmluvou o podnájme uzavretou medzi tými istými subjektmi nájomcu a podnájomcu ako Zmluvy zo dňa 21. 08. 2006 bola doba podnájmu stanovená tiež na dobu určitú počnúc od 01. 12. 2006 do 31. 12. 2007 a zo spisu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12C/36/2008 súd zistil, že sa v spise nenachádza nájomná zmluva medzi prenajímateľom REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a. s., a pôvodným nájomcom REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., zo dňa 30. 05. 2006. Existenciu uvedenej zmluvy žalovaný nepreukázal, čo znamená, že nemohlo dôjsť k platne uzatvorenej zmluve o podnájme so žalovaným. Do posledného pojednávania žalovaný nenamietal dobromyseľnosť, ale tvrdil, že zmluvy o podnájme uzatvoril s platným subjektom a nemal vedomosti o tom, že vlastníkom nehnuteľnosti

- skladu hutného materiálu, je žalobca. Dozvedel sa to, až z prípisu zo dňa 12. 03. 2007. Vtedy prestal nehnuteľnosť užívať. Mal za to, že vlastníkom bol prenajímateľ REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. Tieto tvrdenia boli vyvrátené vyjadrením k žalobe právnej zástupkyni žalovaného v konaní právoplatne skončenom na súde č. k. 12C/36/2008 zo dňa 21. 04. 2008, ktorá uviedla, že v mesiaci február 2007 sa žalovaný dozvedel, že predmet nájmu - sklad hutného materiálu, nie je vlastníctvom prenajímateľa, s ktorým mal pôvodný nájomca REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s. a neskôr REALITY-SPRÁVCOVSKÁ SK, s.r.o. Trenčín uzavretú zmluvu o nájme. Konštatovala, že zmluva o prenájme uzatvorená medzi prenajímateľom a nájomcom je absolútne neplatná, keďže prenajímateľ prenajímal budovu, ktorej nebol vlastníkom. Na LV č. XXXXX, kat. územia L. X. je vedený len pozemok parcely č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1327 m2, ktorého vlastníkom je spoločnosť REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. Trenčín. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o neplatnosti oboch zmlúv o podnájme podľa § 39 Občianskeho zákonníka. taktiež uviedol, že zmluva o nájme medzi prenajímateľom a pôvodným nájomcom, teda spoločnosťou REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s., a REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., zo dňa 30. 05. 2006 neexistuje, pretože jej existencia nebola preukázaná ani v konaní sp. zn. 12C/36/2008. Žalovaný teda nemôže odvodzovať právo žalovaného, že platil za užívanie stavby správnemu subjektu nájomné, pretože tieto skutočnosti nepreukázal. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16. 03. 2016, na ktorý žalovaný poukazoval prezentuje ochranu dobromyseľného vlastníka pri nadobudnutí vlastníckeho práva a nie pri nadobudnutí obligačných záväzkov.

11. Prvoinštančný súd posúdil predmetnú vec ako návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 458 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný prestal byť dobromyseľný, keď mu žalobca oznámil, že užíva jeho nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho základu, teda bez uzavretia nájomnej alebo podnájomnej zmluvy a že platby za užívanie nehnuteľnosti platí nevlastníkov a ďalšou výzvou žalobcu bol už konkrétne vyzvaný, aby náhradu za užívanie stavby platil žalobcovi, ktorý je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, výzvou zo dňa 17. 05. 2007. Za podstatné súd považoval to, že žalobca sa domáha zaplatenia za užívanie stavby žalovaným bezdôvodným obohatením, čím došlo k odčerpaniu úžitkov, teda že žalovaný užíval nehnuteľnosť, bez platne uzavretého a právne legalizovaného záväzku voči žalobcovi a na druhej strane, že nedošlo k zaplateniu odplaty za takéto užívanie vlastníkovi. Nejde teda o náhradu škody, ale vydanie bezdôvodného obohatenia v podobe plnenia, ktoré bolo na úkor žalobcu už raz v minulosti definitívne odčerpané, a to užívaním nehnuteľnosti žalovaným bez právneho titulu.

12. Žalovaný namietal výšku žalovanej sumy, ktorú si žalobca uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie stavby. Žalobca považoval za hodnotu dohodnutá výška nájomného, ktorú platil žalovaný nájomcovi, ktorá bola výsledkom ponuky a dopytu na trhu. Súd uznesením č. k. 9C/194/2008-276 zo dňa 29. 09 .2015 nariadil znalkyni z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, aby vypracovala Odborné stanovisko k výške nájomného resp. trhovej hodnoty nájomného za obdobie od 01. 08. 2006 do 31. 03. 2007 za nehnuteľnosť „sklad hutného materiálu“ nachádzajúcu sa v areáli bývalého Elektrosvitu a.s., Nové Zámky. Znalkyňa odborné stanovisko č. XX/XXXX zo dňa 28. 04. 2016 predložil súdu s tým, že suma nájomného za jeden mesiac v spornom období bola vo výške 1 825 eur. Celkovo za obdobie od 01. 08. 2006 do 31. 03. 2007 určila výšku nájomného sumou 14 600 eur. Všetky námietky strán sporu boli na pojednávaní dňa 17. 10. 2016 výsluchom znalkyne doriešené a žiadna zo strán posudok nenamietala a ani nežiadala vykonať dodatočné alebo kontrolné odborné stanovisko. Žalovaný namietal, že prístupová komunikácia k spornej stavbe nebola ani vo vlastníctve spoločnosti REALITY-SPRÁVCOVSKÁ, a.s., ale vo vlastníctve tretej osoby, čo malo byť zohľadnené pri určení výšky nájomného. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre posúdenie nároku náhrady bezdôvodného obohatenia bezpredmetné. V predmetnom konaní bolo preukázané, čo žalovaný nepoprel, že nehnuteľnosť žalobcu žalovaný užíval a v užívaní nebol nijako obmedzovaný, to znamená, že bral z tohto užívania plnohodnotný úžitok, a preto výška bezdôvodného obohatenia bola určená tak, že bude braný do úvahy faktický stav, a teda neexistencia obmedzení pri užívaní nehnuteľnosti. V súvislosti so sporným obdobím, súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný nehnuteľnosť užíval od 01. 08. 2006, pretože nepreukázal predmetnú stavbu žalovaný v danom čase užíval. Poukázal len na rekonštrukciu skladu, z ktorého vyvodil, že nehnuteľnosť je užívaná a zároveň nájomné za september bolo vyššie ako ostatné mesiace. Uvedeným však nebolo preukázané užívanie nehnuteľnosti za august 2006, preto súd v tejto časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal celkovo sumu 12 775 eur za obdobie od 01. 09. 2006 do 31. 03. 2007.

13. Súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 30. 05. 2007 do zaplatenia zo žalovanej sumy, keď žalobca preukázal, že výzvu na zaplatenie za užívanie jeho stavby zaslal žalovanému dňa 17. 05. 2007 a v tejto výzve uviedol, aby žalovaný zaplatil úhradu vo výške 476 000 Sk v lehote 7 pracovných dní. Pokiaľ mal v takejto lehote plniť, tak túto sumu mal zaplatiť do 29. 05. 2007 a až odo dňa 30. 05. 2007 sa najskôr mohol dostať do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, preto súd zmenil dátum, od ktorého je povinný zaplatiť zákonný úrok z omeškania žalovaný žalobcovi zo žalovanej sumy.

14. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 12 775,- eur titulom bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku, teda sumy 1 825 eur ako aj ďalšieho nároku celkove vo výške 8 163,39 eura, žalobu zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní pomerný úspech, súd rozhodol, že mu priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %. K tomuto pomeru dospel nasledovne: základ 100 %, ktorý žalobca žiadal po pripustenej zmene petitu žaloby bola suma 20 938,39 eur, 1 % z tejto sumy predstavuje 209,38 eura. Po odpočítaní 100 % sumy 20 938,39 eura od sumy 12 775 eur, teda tej, ktorú súd priznal, dostávame sumu 8 163,39 eur. Sumu 12 775 eur, ktorú súd priznal, keď vydelíme 1 % zo 100 % (12 775 : 209,38 eura), dostávame 61 %, čo predstavuje úspech v tomto konaní žalobcu a neúspech je vypočítaný sumou 8 163,39 eura : 209,38 eura (1 % zo 100 %), a dostávame sumu 39 %, čo predstavuje neúspech. Keď odpočítame úspech od neúspechu 61 % - 39 % = 22 %, čo predstavuje pomerný úspech žalobcu v tomto konaní. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto konania v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

16. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne, aby žalobcu v celom rozsahu zamietol. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opakovane poukázal na to, že Zmluvu o podnájme uzatvoril legitímne s nájomcom, ktorý budovu užíval na základe Zmluvy o nájme uzatvorenej s prenajímateľom ako so skutočným vlastníkom. Žalovaný teda budovu nadobudol do užívania na základe Zmluvy o podnájme v dobrej viere a za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Prvýkrát sa žalobca s údajným neoprávneným užívaní nehnuteľnosti obrátil na žalovaného listom zo dňa 12. 03. 2007, teda v poslednom mesiaci užívania stavby. Do tohto momentu nemal pochybnosť o tom, že by prenajímateľ nemal byť vlastníkom nehnuteľnosti, resp. že nájomca nehnuteľnosť užíval neoprávnene. V súvislosti s neplatnosťou Zmluvy o podnájme uviedol, že túto nepovažuje za absolútne neplatný právny úkon. Nestotožnil sa ani s tvrdením, že Zmluva o nájme neexistuje, pretože ju žalovaný nevedel v konaní predložiť. Súd prvej inštancie neprihliadol na princíp spravodlivosti a dobrej viery, keď žalovaný pri uzatváraní Zmluvy o podnájme vychádzal z listu vlastníctva a v ňom evidovaných informáciách o vlastníkovi stavby, pričom ako vlastník bol evidovaný prenajímateľ.

17. V nadväznosti na rozhodnutie súdu prvej inštancie poznamenal, že rozsudkom súdu prvej inštancie sa dostáva do situácie, že si nemôže uplatniť vrátenie nájomného od prenajímateľa, pretože tento zanikol. V súvislosti s dobromyseľnosťou svojho užívacieho práva k nehnuteľnosti vyplývajúce zo Zmluvy o podnájme poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. 03. 2016. Zdôraznil, že práva vyplývajúce zo Zmluvy o podnájme nadobudol v dobrej viere a odvodzoval ich od subjektu, ktorého vlastnícke právo bolo evidované v katastri nehnuteľností na základe právneho úkonu, ktorý bol dodatočne posúdený ako neplatný. Je teda potrebné, aby súd poskytol ochranu žalovanému ako osobe konajúcej v dobrej viere. Zároveň poukázal aj na to, že nájomca a prenajímateľ boli personálne prepojenými spoločnosťami cez p. C. K., ktorý vystupoval ako štatutárny zástupca nájomcu a v mene podnájomcu uzatváral Zmluvu o podnájme. Do pozornosti odvolacieho súdu dal čl. 1.2 Zmluvy o podnájme obsahujúcej vyhlásenie, že nájomca prehlasuje, že je oprávnený prenechať nehnuteľnosť do podnájmu tretím osobám na základe súhlasu udeleného prenajímateľnom. S poukazom na uvedené teda nemal pochybnosť o tom, že by nájomca nemohol dať predmetnú nehnuteľnosť do podnájmu a nemal dôvod spochybňovať ani platnosť Zmluvy o podnájme.

18. V ďalšom spochybnil svoju pasívnu legitimáciu v konaní, pričom sa domnieva, že žalobca mal žalovať priamo prenajímateľa. Žalovaný sa nijakým spôsobom na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil. Majetok žalovaného sa v čase užívania nehnuteľnosti zmenšil o sumu riadne plateného nájomného za podnájom, ktorý uhrádzal nájomcovi v zmysle medzi nimi uzavretej zmluvy. Jediným subjektom, ktorý sa na úkor žalobcu obohatil je nájomca, resp. prenajímateľ, a preto si mal žalobou svoje nároky uplatniť voči nim. Navyše je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalovaný by si v prípade, ak by bol súdom zaviazaný k náhrade bezdôvodného obohatenia nemohol by si zaplatené nájomné nárokovať od nájomcu, pretože tento zanikol bez právneho nástupcu. V súvislosti s absolútnou neplatnosťou Zmluvy o podnájme poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 3635/12 zo dňa 29. 11. 2012, uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 3325/11 zo dňa 18. 09. 2012 a uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. 33Odo/1108/2004 zo dňa 19. 10. 2005. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí sa domnieva, že ani aktívna legitimácia žalobcu v konaní nebola daná, keďže žalobu podal v čase, kedy nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca ako aktívne nelegitimovaný subjekt podal žalobu voči pasívne nelegitimovanému žalovanému, v dôsledku čoho nemohol vzniknúť medzi nimi žiaden právny vzťah, a to ani z titulu bezdôvodného obohatenia.

19. Záverom poukázal na to, že ani rozhodnutie o trovách konania nie je správne, keďže súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné s príslušenstvom - úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 30. 05. 2007 do zaplatenia žalovanej sumy. Takýto výrok považuje za zmätočný. Žalovanému súd takouto formuláciou priznal nárok na úrok z omeškania aj z tej časti žalovanej sumy, ktorá bola napadnutým rozsudkom zamietnutá, pričom žalovanému môže byť uložená povinnosť na zaplatenie úrokov z omeškania len zo sumy priznanej rozsudkom, teda 12 775 eura a nie zo žalovanej sumy 20 938,39 eura.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti vyhovujúcej časti výroku a výroku o trovách konania je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti zmenil v zmysle § 388 CSP.

21. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe riadne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, v dôsledku čoho vec následne nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 775 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 30. 05. 2007 do zaplatenia zo žalovanej sumy.

24. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

25. Osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu je bezdôvodné obohatenie (§ 489 . Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 OZ.

26. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny vzťah má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 a § 454 OZ, a výška plnenia za užívanie cudzej veci sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať to, čo neoprávneným užívaním cudzej veci získal, teda ten prospech, ktorý bezdôvodne získal a o ktorý sa na úkor vlastníka obohatil.

27. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej osoby (obohatený), b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 , c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.

28. Pri naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia povinnému subjektu (obohatenému) povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 .

29. Subjektmi záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia sú ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (oprávnený subjekt), a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal (povinný subjekt - obohatený). Týmito subjektmi môžu byť na oboch stranách ako fyzická osoba, tak právnická osoba (obec, vyšší územný celok) vrátane štátu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia i povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať prechádzajú ako majetkové právo, resp. majetková povinnosť na dedičov oprávneného či povinného subjektu (§ 579 .

30. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu.

31. Predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť jednak veci (napr. hnuteľné veci vrátane peňazí), práva a iné majetkové hodnoty, ktorých hodnotu možno vyjadriť v peniazoch. Bezdôvodné obohatenie môže vzniknúť nielen získaním vecí či peňazí, ale aj postúpením pohľadávky (postúpením pohľadávky na inú osobu bez právneho dôvodu), zriadením práva (napr. získaním práva na vecné bremeno, hoci na to nebol právny dôvod), získaním majetkovej hodnoty z podaného výkonu (napr. vykonanie prác u subjektu, ktorý na to nemal právny dôvod) a pod.

32. V ustanovení § 451 ods. 1 je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 OZ. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí: a) plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie, b) plnenie z neplatného právneho úkonu, c) plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, e) bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal.

33. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že dňa 01. 03. 2006 bola uzavretá kúpna zmluva medzi Ing. G., správca konkurznej podstaty úpadcu Elektrosvit Nové Zámky (predávajúci) a žalobcom (kupujúci), pričom predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k stavbe (sklad hutného materiálu bez súpisného čísla) parc. č. XXXX/XX o výmere 1327 m2. Následne dňa 28. 12. 2006 bol uzavretý Dodatok č. 1 k uvedenej kúpnej zmluve. Správca konkurznej podstaty 30. 08. 2006 požiadal Mesto Nové Zámky o určenie súpisného čísla, rozhodnutie o určení súp. čísla nadobudlo právoplatnosť 25. 09. 2006. Následne 02. 10. 2006 podal žalobca návrh na vklad vlastníckeho práva k stavbe so súp. č. XXXX. na podklade kúpnej zmluvy. v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a správcom, správca uzavrel kúpnu zmluvu aj so spoločnosťou REALITY - OBCHODNÁ, a. s., predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v areáli úpadcu. Spoločnosť REALITY - OBCHODNÁ, a. s., požiadala Mesto Nové Zámky o určenie súp. č. k prevádzanej stavbe žalobcu bez preukázania akejkoľvek skutočnosti o nadobudnutí predmetnej stavby žalobcu, pričom Mesto Nové Zámky súpisné číslo určilo. Žalobca podal podnet na protest prokurátora, ktorý bol príslušným prokurátorom podaný. Spoločnosť REALITY - OBCHODNÁ, a. s., vlastniaca pozemok, na ktorom je postavená prevádzaná stavba žalobcu, previedla pozemok spolu so stavbou na ďalšiu spoločnosť REALITY - NÁJOMNÉ DOMY, a. s. Spoločnosť REALITY - NÁJOMNÉ DOMY, a. s., na základe nájomnej zmluvy prenajala stavbu spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ, a. s., a tá následne uzavrela Zmluvu o podnájme so žalovaným s nájomnou dobou od 01. 09. 2006 - 31. 12. 2007 (žalovaný nehnuteľnosť reálne užíval do 31. 03. 2007). V dôsledku protestu prokurátora bolo zrušené rozhodnutie Mesta Nové Zámky o určení súpisného čísla a vlastnícke právo žalobcu bolo na LV č. XXXXX zapísané až 11. 02. 2009.

34. Podstatou bezdôvodného obohatenia je teda zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodného obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

35. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či žalovaný má dostatok pasívnej legitimácie v danom konaní. Medzi stranami nebol sporný zistený skutkový stav, sporným bolo právne posúdenie, či žalobcovi užívaním nehnuteľnosti žalovaným na základe uzavretej Zmluvy o podnájme vzniklo bezdôvodné obohatenie. V predmetnej veci žalobca poukázal na bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní nehnuteľnosti žalovaným bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa domáhal od žalovaného zaplatenia nájomného za užívanie nehnuteľnosti. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného nemohlo dôjsť, pretože neboli splnené vyššie uvedené podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia, a to konkrétne získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby - žalovaného, ako ani protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia. Uvedenému záveru odvolacieho súdu nasvedčuje skutočnosť, že žalovaný (podnájomník) pravidelne uhrádzal nájomné spoločnosti REALITY

- SPRÁVCOVSKÁ, a. s. (prenajímateľ), ako odplatu za užívanie prenajatej nehnuteľnosti (sklad hutného materiálu), a to na základe uzavretej Zmluvy o podnájme z 21. 08. 2006. Žalovaný v danom prípade postupoval a realizoval platby podľa požiadaviek dojednaných v zmluve, pričom nájomné uhrádzal v dohodnutej výške vždy v prospech prenajímateľa. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie konštatuje, že nie je podstatná výlučne tá skutočnosť, či k úbytku na strane žalobcu prišlo, v predmetnej veci užívaním nehnuteľnosti iným subjektom - žalovaným, ale aj to, či subjekt, od ktorého bezdôvodné obohatenie žalobca požaduje, sa na jeho úkor skutočne obohatil. Opierajúc sa o vykonané dokazovanie však nemožno konštatovať, že by sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu, hoci nájomné ako odmenu za užívanie skladu hutného materiálu neuhrádzal žalobcovi ako legitímnemu vlastníkovi nehnuteľnosti, avšak toto nájomné uhrádzal prenajímateľovi v zmysle uzavretej zmluvy. Žalovaný pri uzatváraní Zmluvy o podnájme postupoval podľa odvolacieho súdu s náležitou starostlivosťou, keď zisťoval, kto je vlastníkom nehnuteľnosti a vychádzajúc z evidencie v katastri nehnuteľností bolo zrejmé, že na liste vlastníctva je evidovaná ako vlastník spoločnosť REALITY - NÁJOMNÉ DOMY, a. s. Vlastník následne nehnuteľnosť prenajal spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ, a. s., ktorá uzavrela ako prenajímateľ Zmluvu o podnájme so žalovaným. Navyše Zmluvu o podnájme uzatváral so žalovaným p. K., ktorý bol personálne prepojený s vlastníkom nehnuteľnosti, ako aj prenajímateľom (konal aj v mene prenajímateľa aj v mene nájomcu). Vzhľadom k tomu, že z katastra nehnuteľností nevyplývali žiadne pochybnosti o vlastníckom práve k spornej nehnuteľnosti, odôvodnene sa žalovaný domnieval, že zmluvu uzavrel s legitímnym nájomcom. Zapísaný vlastnícky stav nenasvedčoval skutočnosti, že by evidovaný vlastník nebol vlastníkom, čo by zároveň spochybňovalo dobromyseľnosť žalovaného ako podnájomníka v nadobudnutí práva nehnuteľnosť užívať.

36. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie, v nadväznosti na čo odvolací súd poznamenáva, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť sporových strán vyplývajúcich z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie sporovej strany v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu),ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

37. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci bolo zistené, že žalovaný sa v žiadnom prípade bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu, pretože za užívanie nehnuteľnosti riadne uhrádzal nájomné, nemožno ho zaviazať na úhradu žalobcom uplatnenej sumy aj spolu s príslušenstvom, pretože by za užívanie zaplatil dvakrát, a to raz žalobcovi ako skutočnému vlastníkovi a raz spoločnosti REALITY - SPRÁVCOVSKÁ, a. s., ako prenajímateľovi. Žalobca teda svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje voči nesprávnemu subjektu, ktorý nemožno označiť ako pasívne legitimovaný, pretože z hmotného práva nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil akýmkoľvek spôsobom na úkor žalobcu. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa môže domáhať svojho nároku len vo vzťahu k osobe, ktorá sa skutočne na jeho úkor obohatila, to znamená, že získala určitý prospech, a to z niektorého dôvodu uvedeného v jednotlivých skutkových podstatách bezdôvodného obohatenia.

38. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaný nemohol byť dobromyseľný, keď nehnuteľnosť užíval aj napriek tomu, že ho žalobca vyzval listom z 12. 03. 2007 na úhradu nájomného, odvolací súd konštatuje, že žalobca hoci žalovaného vyzval, svoje vlastnícke právo žalovanému nepreukázal, preto nemohol od žalovaného dôvodne žiadať úhradu nájomného za čas, po ktorý žalovaný nehnuteľnosť užíval (01. 08. 2006 - 31. 03. 2007). Žalobca bol ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľnosti až v roku 2009, a to v dôsledku zrušenia rozhodnutia Okresného úradu, katastrálneho odboru, o zápise spoločnosti REALITY - NÁJOMNÉ DOMY, a. s., ako vlastníka nehnuteľnosti, a to na základe protestu prokurátora. Odvolací súd uvedené námietky žalobcu nepovažoval za relevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku, keď v čase, kedy si nárokoval od žalovaného zaplatenie sám nevedel preukázať to, že je vlastníkom nehnuteľnosti.

39. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zo správne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym právnym záverom, a teda vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, a to aj napriek tomu, že v danej veci nie je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie, keď z vykonaného dokazovania bolo nad mieru všetkých pochybností preukázané, že sa žalovaný na úkor žalobcu neobohatil.

40. Odvolací súd na základe zistených skutočností o podanom odvolaní rozhodol tak, že toto odvolanie považoval za dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

41. O trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vychádzajúc pritom z plného úspechu žalovaného v konaní.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .