Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/148/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára 2019 prejednal odvolania poškodenej - bývalej družky obžalovaného J. O. a obžalovaného

G. C.,

nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y., V. č. XXXX/X, okres G., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/108/2018 zo dňa 19.11.2018 a takto

rozhodol:

I.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

II.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodenej z a m i e t a , pretože bolo podané osobou neoprávnenou.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/108/2018 zo dňa 19.11.2018 bol obžalovaný G. C. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm. a), b) Trestného zákona, pretože dňa 08. marca 2018 v čase po 22.00 hodine v Y. na ulici V. číslo X, v priestoroch spálne bytu V. fyzicky napadol svoju bývalú družku J. O. tak, že po tom, čo si odmietla k nemu ľahnúť do postele, z dôvodu tŕpnutia rúk, v zúrivosti chytil drevenú stoličku, začal ju s ňou naháňať po miestnosti, následne po dobehnutí ju tou stoličkou udrel po chrbtici a taktiež, ako sa bránila, aj po oboch rukách v oblasti zápästia, na čo poškodená spadla na zem, kde si na ňu kľakol a oboma rukami ju škrtil na krku a pritom sa jej vyhrážal zabitím, pričom toto jeho konanie u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu, že vyhrážky aj uskutoční a mala strach o svoj život a zdravie a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že poškodená J. O. sa dňa 27. apríla 2015 podrobila operácii chrbtice, dňa 17. apríla 2017 a dňa 08. februára 2018 jej boli operované obe ruky pre ochorenie šliach, tzv. karpálny tunel a o jej zdravotnom stave mal vedomosť a poškodená pri útoku utrpela pomliaždenie častí ľavého zápästia a ľavej ruky, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie.

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods.4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním ihneď po jeho vyhlásení napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch uviedol, že celá vec je proti nemu vykonštruovaná, tak otcom poškodenej, ako aj políciou v Y., pretože jeho priateľka je osobou, ktorá bola v jej rodine týraná. K výpovedi bola nútená a zastrašovaná. Z toho dôvodu aj podal trestné oznámenie na otca svojej priateľky, pretože ju rodičia stále ovplyvňovali k rozchodu s ním. Jej otec podplatil aj policajtov, bola nútená vypovedať proti nemu a hoci sa to neskôr snažila odvolať, správali sa k nej odmietavo. Dokonca jej bola spôsobená ujma na zdraví zo strany polície. Nestotožňuje sa preto s rozsudkom súdu, napriek osobnej výpovedi jeho priateľky na hlavnom pojednávaní toto nebolo zohľadnené. Nedopustil sa skutku a jeho priateľka to aj potvrdila pred súdom. Týmto sa súd nezaoberal.

Odvolanie zdôvodnil písomne aj obhajca obžalovaného. Tento uviedol, že odvolanie je podané čo do výroku o vine aj treste. Výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní súd zhodnotil ako účelovú, hoci táto už počas prípravného konania žiadala trestné stíhanie zastaviť, napísala viacero listov, že sa jej obžalovaný nevyhrážal, ani ju nenapadol. Manipulovali ňou jej rodičia. Odpadla z dôvodu zdravotného stavu, obžalovaný ju prebral, nenapadol ju. Poškodená má zlý psychický stav, z dôvodu chovania sa jej otca, ktorý ju týral psychicky. Navrhovali jej znalecké skúmanie, ale súd to odmietol, ona nebola ani rozhodnutá podať trestné oznámenie, z čoho vyplýva, že žiadnu obavu z neho nemala, takúto v nej vzbudzoval až jej otec. Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala v prospech obžalovaného. Sama uviedla, že zranenia jej skonštatované po skutku utrpela pádom na zem a udretím sa o podlahu a nábytok. Nemal navyše žiaden dôvod sa poškodenej vyhrážať. Nič také sa medzi nimi nestalo. Z dôvodu uvedených skutočností nemožno znehodnotiť výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní, zopakovala jej tvrdenia, že ju obžalovaný nenapadol a nevyhrážal sa jej aj s tým rizikom, že môže byť trestne stíhaná pre krivú výpoveď. Navrhol preto, aby bol zo skutku oslobodený.

Poškodená, ktorá žila s obžalovaným ako družka v roku 2016 k rozsudku uviedla, že nesúhlasí s trestom pre obžalovaného. Ona máva záchvaty točenia hlavy a tak spadla, a na ňu spadol vešiak s prádlom, ktorý strhla na seba. Tým bolo spôsobené jej zranenie ruky. Mala ruku opuchnutú bolela ju tak jej rodičia zneužili situáciu a volali políciu, že ju priateľ týra, čo nebola pravda. Priateľ jej podal prvú pomoc. Rodičia však nikdy nesúhlasili s ich vzťahom. Chce, aby jej priateľ bol pustený na slobodu. Bola donútená vypovedať proti nemu pod tlakom otca a strachu z neho.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Poškodená ako bývalá družka obžalovaného uviedla, že žiada jeho prepustenie na slobodu, lebo sa v podstate nič nestalo. Obžalovaný navrhol svojmu odvolaniu vyhovieť, a žiadal byť zbavený obvinenia.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por., a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo.

Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa k otázke viny odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy. Aj odvolací súd vychádzajúc z danej dôkaznej situácie sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa ohľadne skutkového stavu tak, ako sú tieto uvedené v odvolaním napadnutom rozsudku. Prvostupňový súd tieto dôkazy aj správne vyhodnotil.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa poprel spáchanie skutku v celom rozsahu. V uvedenej trestnej veci však bola produkovaná celá rada priamych aj nepriamych dôkazov, preukazujúcich trestnú činnosť obžalovaného. Poškodená J. O. v prípravnom konaní usvedčovala obžalovaného zo skutku. Jej výpovede boli podporené aj výpoveďami nepriamych svedkov - jej rodičov. Hoci poškodená na hlavnom pojednávaní nezotrvala na svojich výpovediach z prípravného konania, ale tvrdila, že spadla a uderila sa tak, že na ňu spadol sušiak s prádlom. V prípravnom konaní však presne podrobne a zhodne s výpoveďami ostatných svedkov vypovedala o útoku obžalovaného a vyhrážkach voči nej zo strany obžalovaného. Jej následnú výpoveď na hlavnom pojednávaní preto správne prvostupňový súd vyhodnotil ako snahu pomôcť obžalovanému, resp. zmierniť s odstupom času od skutku jeho vinu. Čo bolo podporené aj listami, ktoré adresovala obžalovanému do výkonu väzby, a kde zmienila aj skutočnosť, že sa ho pokúsi dostať z väzby.

S poukazom na ostatné vo veci vykonané dôkazy, či už znalecké dokazovanie ohľadom duševného stavu obžalovaného, alebo lekárske správy, záznamy príslušníkov polície, či výpovede rodičov poškodenej, ktorým táto spontánne uviedla, že bola obžalovaným napadnutá, odvolací súd nemá dôvod na základe takejto dôkaznej situácie spochybňovať, či sa skutok stal.

Dôkazy súd prvého stupňa vyhodnotil tak jednotlivo, i v celom ich súhrne. Preto námietkam o nevine, resp. chýbajúcich dôkazoch o vine, zo strany obžalovaného, odvolací súd prisvedčiť nemohol.

Bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák., pretože poznajúc jej zdravotný stav bez zjavnej príčiny napadol poškodenú - svoju bývalú družku, a zároveň sa jej vyhrážal zabitím , čím u nej vzbudil dôvodnú obavu. Táto obava vyplývala z toho, že poškodená zranená utiekla k rodičom, kde im uviedla, čo sa stalo a títo následne volali políciu. Tu je potrebné zdôrazniť skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Predovšetkým obžalovaný sám uvádza rôzne verzie, prečo konflikt vznikol. Tvrdí, že rodičia poškodenú využívali ako zdroj jej príjmov a nesúhlasili s ich vzťahom, a preto zariadili jemu trestné stíhanie. Sám však v prvotnej svojej výpovedi uviedol, že práve on v roku 2016 žil s poškodenou v spoločnej domácnosti preto, že poškodená okrem poberania invalidného dôchodku aj pracovala, a prispievala mu na domácnosť, kým on bol a do dnes je nezamestnaný, pričom okrem marihuany požíva aj pervitín .

Z uvedeného je zrejmé, že práve obžalovaný vyše roka využíval poškodenú na financovanie jeho záhaľčivého spôsobu života, pričom poškodená uviedla , že pomer ako družka s obžalovaným v minulosti sama z vlastnej iniciatívy ukončila, a v súčasnej dobe už boli len kamaráti, navštevovala ho . Skutočnosť, že poškodená osobne nevolala políciu vysvetlil jej otec logicky tým, že mala opuchnutú ruku a telefonovať nemohla, čo je pochopiteľné, keďže práve ruky sú u nej zdrojom dlhodobých zdravotných problémov a komplikácii. Zároveň obaja rodičia poškodenej J. O. potvrdili, že poškodená po návrate od obžalovaného mala modriny a triasla sa. Po príchode polície vypovedala, a šla na lekárske ošetrenie, čo preukazuje lekárska správa založená v spisovom materiáli , kde boli skonštatované zranenia, ktoré poškodená uviedla, že jej spôsobil obžalovaný. Aj znalec skonštatoval, že zranenia vznikli tak, ako to v prvotnej výpovedi uviedla poškodená, teda, že bola napadnutá stoličkou. Otec poškodenej uviedol, že polícia sa poškodenej výslovne pýtala, či chce konanie obžalovaného oznámiť, a ona uviedla, že to chce. Nemožno prisvedčiť opakovaným argumentom obžalovaného, že celá vec je vykonštruovaná rodičmi poškodenej a políciou, keď z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poškodená hneď ako prišla domov chcela volať políciu. Sám obžalovaný vo výpovedi uviedol, že do 30 minút od odchodu poškodenej bola u neho polícia a zadržali ho. Nešlo teda o žiadne premyslené, vopred pripravené, ani zmanipulované konanie, ako to tvrdí obžalovaný, ale spontánne riešenie napadnutia poškodenej za jej aktívnej účasti a aj účasti jej rodičov, ku ktorým po napadnutí prišla.

Poškodená v prípravnom konaní vypovedala po riadnom zákonnom poučení, jej výpoveď je pritom zaznamenaná aj na záznam CD nosiča, a preto správne túto súd na hlavnom pojednávaní aj prehral. Vo výpovedi jednoznačne usvedčila obžalovaného zo skutku, pričom vypovedala spontánne.

Navyše dodatočné tvrdenia poškodenej na hlavnom pojednávaní o tom, že zranenia nadobudla inak, vyvrátil znalec z odboru zdravotníctva, ktorý uviedol, že takto zranenia poškodenej nemohli vzniknúť.

Ohľadom namietanej spôsobilosti poškodenej vypovedať a potreby jej znaleckého skúmania navrhnutej obžalovaným je potrebné uviesť, že skúmanie duševného stavu svedka, je tak závažný zásah do jeho integrity, ktorý musí mať opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní. V uvedenej trestnej veci z ničoho nevyplynuli pochybnosti o tom, že by poškodená mala zníženú schopnosť vnímať alebo správne reprodukovať udalosti, aby ju bolo možné vyšetriť za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 150 Tr.por., preto správne tento návrh súd prvého stupňa odmietol.

Súd nemôže prihliadnuť na to, že poškodená už po skutku chce pomôcť obžalovanému, a následne tým ignorovať dokazovaním preukázané skutočnosti.

S poukazom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu ohľadom viny obžalovaného, a na toto odôvodnenie v celom rozsahu odkazuje.

Odvolací súd následne preskúmal aj výrok o treste, o ktorom obžalovaný uviedol, že je neprimerane prísny, a že by prijal podmienečný trest. Odvolací súd dospel k nasledovnému záveru. Trest bol súdom prvého stupňa obžalovanému správne uložený podľa § 38 ods.4 Tr.zák. upravenej trestnej sadzby nezistiac u neho žiadnu poľahčujúcu a iba jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr.zák. Takýto trest v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, plne zodpovedá požiadavkám a kritériám uvedeným v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ktoré upravujú zásady na ukladanie trestov, ako aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie. Je potrebné uviesť, že takýto trest hoci je uložený na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby , má aj všetky znaky primeranosti .

Obžalovaný už bol v minulosti päťkrát súdne trestaný, a to za rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť a v súvislosti s tým už bol /v posledných desiatich rokoch / aj vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Nie všetky odsúdenia má zahladené. Z toho vyplýva, že súdmi mu ukladané predchádzajúce tresty neviedli k jeho náprave , teda uložený trest sa javí byť najmä potrebným k tomu, aby bol splnený jeho základný účel, ktorým je prevýchova obžalovaného.

Keďže odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvého stupňa odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Vzhľadom k tomu, že poškodený má v zmysle ustanovenia § 307 ods. 1 písm. c/ Tr.por. právo na podanie odvolania len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, aj odvolanie poškodenej - bývalej družky obžalovaného J. O. bolo potrebné podľa § 316 ods. 1 Tr.por. zamietnuť, ako podané neoprávnenou osobou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.