Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11/11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: H. W., nar. XX.XX.XXXX, L. XXXX/XX, W. nad W., o zaplatenie 1.368,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -247 zo dňa 22. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.368,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.368,01 eur od 09.10.2020 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.368,01 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 1.368,01 eur od 09.10.2020 do zaplatenia. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že pohľadávku v celom rozsahu neuznáva čo do dôvodu a výšky. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strana žalobcu z ospravedlniteľného dôvodu nezúčastnila, žalovaný svoju neúčasť včas neospravedlnil (ospravedlnenie spolu s vyjadrením k veci doručil súdu až po čase, kedy sa vo veci uskutočnilo pojednávania, na ktorom súd i rozhodol). Súd postupom podľa ust. konal pojednávanie v ich neprítomnosti.

3. V predmetnej právnej veci mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovaného osobný účet a poskytol kreditnú platobnú kartu s limitom 1.000,- eur. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere-povolené prečerpanie na účte zo dňa 15.5.2019 poskytol žalobca žalovanému službu - Povolené prečerpanie do výšky limitu 1.500,- eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % ročne. Predmetnou zmluvou vznikol medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, nakoľko podľa a nasl. je táto zmluva spotrebiteľskou zmluvou. Zmluvou sa žalobca

v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných splátkach. Súd preskúmal zmluvy a dospel k záveru, že zmluvy obsahovali všetky náležitosti vyžadované o spotrebiteľských úveroch. Zmluvou sa žalovaný zaviazal neprekročiť výšku limitu povoleného prečerpania. Túto povinnosť žalovaný porušil a vznikol mu nepovolený debetný zostatok na účte ku dňu 8.10.2020 vo výške 1.368,01 eur, pričom táto dlžná suma ako vyplýva z predložených mesačných výpisov z účtu žalovaného predstavuje nepovolený debet na účte, ktorý žalovaný aj napriek výzve žalobcu neuhradil. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že pohľadávka uplatnená žalobcom je čo do základu i čo do výšky dôvodná v celom rozsahu a návrhu žalobcu vyhovel. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej istine i na úhradu úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne odo dňa 09.10.2020 t.j. nasledujúci deň potom ako uzatvoril účet žalovaného. Nakoľko uvedený vzťah medzi účastníkmi zmluvy bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednania ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami, podľa v spojení s Nariadenia Vlády SR č. , účinného v čase uzatvorenia právneho úkonu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku predstavovala výšku 0,00 % a preto výška úroku z omeškania je 5,00% ročne. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v uplatnenej výške 5,00 % z priznanej časti od uplatneného dňa t.j. od 09.10.2020, ktorý deň nepredchádza dňu omeškania žalovaného s celým dlhom, pretože táto skutočnosť že je v omeškaní mu bola známa z listiny žalobcu zo dňa 31.08.2020 a výpismi z účtov už za obdobie 08/2020 a 9/2020.

4. K tvrdeniu žalovaného o neplatnosti zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty (súčasť zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb) súd poukázal, že o dohode o používaní a vydaní kreditnej karty sa žalobca so žalovaným dohodol v Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorú obaja účastníci dňa 22.04.2016 podpísali. K tvrdeniu o neplatnosti zmluvy o povolenom prečerpaní pre skutočnosť, že žalovaný nebol informovaný o výške ročnej úrokovej sadzby súd poukázal, že Zmluva zo dňa 15.5.2019 je tzv. webovou zmluvou uzavretou prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, t.j. bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami (bod 11 zmluvy zo dňa 15.5.2019 ) s tým, že jej predchádza uzatvorenie zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. V zmluve o spotrebiteľskom úvere

- povolené prečerpania na účte sa žalobca so žalovaným dohodol o výške úverového limitu 1.500,- eur a výške úrokovej sadzby 19,9 % ročne (bod 1 zmluvy zo dňa 15.5.2019) a o výške poplatkov a nákladov, pričom sa v zmluve dohodli že o ich zmene bude informovaný zverejnením sadzobníka (bod 2. Zmluvy). Podľa zmluvy (bod 3) bol žalovaný povinný dodržiavať dohodnutú výšku limitu prekročenia, pričom prekročenie sa bude považovať za nepovolené prekročenie limitu, čo má za následok platiť popri dohodnutom úroku i úrok z omeškania, alebo zrušenie limitu, stanovenie okamžitej splatnosti, vymáhanie súdnou cestou. Ako je zrejmé z jej znenia, samotná zmluva obsahuje výšku ročnej úrokovej sadzby, z predložených výpisov z účtu je zrejmé, že žalovaný bol pravidelne mesačne v tomto výpise informovaný nielen o výške povoleného prečerpania, ale aj o výške ročnej úrokovej sadzbe. Súd je názoru, že zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje náležitosti upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch či už samotným ustanoveniami v zmluve alebo v ustanoveniach všeobecných obchodných podmienok, s ktorými sa žalovaný oboznámil pred uzatvorením zmluvy, ktorú skutočnosť žalovaný v bode 8 zmluvy potvrdzuje.

5. K tvrdeniami žalovaného o tom že žalobca neskúmal jeho bonitu, ktorá skutočnosť by (v prípade jej preukázania) mala vzhľadom na ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch následok, že veriteľ žalobca nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa, žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru resp. úver je bezúročný a bez poplatkov žalobca uviedol, že žalobca ako banka bral do úvahy informácie z registrov (spoločný register bankových informácii, nebankový register klientskych informácií, register Sociálnej poisťovni) o záväzkoch a ich splácaní a o príjmoch žiadateľa (žalovaného). Žalovaný k uvedeným tvrdeniam a predloženým dôkazom nepredložil žiadne dôkazy, ktorý by preukazovali, že jeho bonita pred poskytnutím úveru bola taká, že nebude schopný spotrebiteľský úver splácať. V tejto súvislosti súd poukázal, že to že spotrebiteľ je, bol v omeškaní so splácaním samotného úveru bez ďalšieho ešte nepreukazuje neschopnosť žalovaného spotrebiteľský úver splácať. O dôkaznej povinnosti podľa ustanovení bol žalovaný poučený a musel si byť vedomý preukázania a označenia dôkazov, že žalobca pri skúmaní schopnosti žalovaného úver splácať nepostupoval s odbornou starostlivosť, teda že nepostupoval a v čom nepostupoval s odbornou starostlivosťou

vzhľadom na jemu známe pomery o žalovanom podľa § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch sa súčasného splnenia si povinnosti žalovaného uloženej mu ust. § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný nielen že neviedol o neskúmaní bonity tieto rozhodné (konkrétne, vzťahujúce sa na jeho osobu) skutočnosti, ale ani nepredložil a ani neoznačil dôkazy. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že pohľadávka uplatnená žalobcom je čo do základu i čo do výšky dôvodná v celom rozsahu a návrhu žalobcu vyhovel. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust,. . O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa , podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobe vyhovel a tak v danom prípade možno konštatovať, že žalobca bol v spore proti žalovanému úspešný, a preto súd rozhodol tak, že žalovaný je povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, pričom podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na nové konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania. Uviedol, že rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Uvedené rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami. Súd prvej inštancie sa nesprávne zaoberal námietkami žalovaného, že žalovaný mohol ovplyvniť obsah zmluvy, pretože podľa súdu žiadal on uzatvorenie zmluvy o bežnom účte, pričom súhlasil s obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu, preto bola uzatvorená zmluva o bežnom účte a následne na žiadosť žalovaného bol uzatvorení dodatok k zmluve, v zmysle ktorej žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie formou revolvingového spotrebiteľského úveru bez zabezpečenia až do výšky úverového rámca a žalovaný sa zaviazal, že peňažné prostriedky čerpané z úverového rámca vráti spolu s príslušenstvom, pričom všetky základné informácie ohľadne povoleného prečerpania boli uvedené v prílohe č. 1 dodatku k zmluve. Súd na základe vykonaného dokazovania sa teda nesprávne vysporiadal a nesprávne zistil tento skutkový stav, nakoľko žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom zmluvu o bežnom účte. Neskôr mu žalobca ponúkol povolené prečerpanie na účte vo forme revolvingového úveru, tak sa robil dodatok k zmluve k bežnému účtu. Žalovanému nebol hneď na mieste pri podpise zmluvy poskytnuté obchodné podmienky k tomuto revolvingovému úveru a ani nič vysvetlené, aká suma mu bude požičaná, koľko % mesačne bude splácať ani RPMN, ani ako dlho bude trvať úver a ani za akých podmienok bude ukončený ani poplatky aké bude platiť. Len poplatok za bežný účet, ktorý mal uzatvorený už predtým. Dodatok bol žalobcom vopred naformulovaný, ktorý sám nemohol vopred ovplyvniť. Poukázal na , . Súd prvej inštancie uplatnený nárok, ale podľa relevantných ustanovení neposúdil a teda ani nevyhodnotil rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu, nesprávne sa vysporiadal aj ohľadne bonity klienta. Súd prvej inštancie nepreskúmal aj splnenie povinností veriteľa (žalobcu) podľa paragrafu 18 ods. 1 . Žalobca počas celého konania nepreukázal, že by doručil žalovanému ako dlžníkovi a spotrebiteľa informoval pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť a taktiež z dôvodu prekročenia, ktoré trvá viac ako jeden mesiac. Žalobca ako veriteľ nepreukázal, že si nesplnil povinnosť bezodkladne informovať spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o prekročení, výške prekročenej čiastky, úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania a iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov. Rovnako nepreukázal, že by si splnil povinnosti podľa paragrafu 4 ods.7 .

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správne a navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , .

9. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až 194 . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle . 10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.368,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.368,01 eur od 09.10.2020 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 11. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovaného osobný účet a poskytol kreditnú platobnú kartu s limitom 1.000,- eur. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere-povolené prečerpanie na účte zo dňa 15.5.2019 poskytol žalobca žalovanému službu - Povolené prečerpanie do výšky limitu 1.500,- eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % ročne. Súd prvej inštancie správne preskúmal zmluvy, pričom správne dospel k záveru, že zmluvy obsahovali všetky náležitosti vyžadované o spotrebiteľských úveroch. Zmluvou sa žalovaný zaviazal neprekročiť výšku limitu povoleného prečerpania. Túto povinnosť žalovaný porušil a vznikol mu nepovolený debetný zostatok na účte ku dňu 8.10.2020 vo výške 1.368,01 eur, pričom táto dlžná suma ako vyplýva z predložených mesačných výpisov z účtu žalovaného predstavuje nepovolený debet na účte, ktorý žalovaný aj napriek výzve žalobcu neuhradil. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že pohľadávka uplatnená žalobcom je čo do základu i čo do výšky dôvodná v celom rozsahu a správne návrhu žalobcu vyhovel. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní, že zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty (súčasť zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb) je neplatná, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko ako správne konštatoval i súd prvej inštancie, odvolací súd opätovne uvádza, že o dohode o používaní a vydaní kreditnej karty sa žalobca so žalovaným dohodol v Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorú obaja účastníci dňa 22.04.2016 podpísali. K tvrdeniu o neplatnosti zmluvy o povolenom prečerpaní pre skutočnosť, že žalovaný nebol informovaný o výške ročnej úrokovej sadzby odvolací súd zdôrazňuje, že Zmluva zo dňa 15.5.2019 je tzv. webovou zmluvou uzavretou prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, t.j. bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami (bod 11 zmluvy zo dňa 15.5.2019 ) s tým, že jej predchádza uzatvorenie zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. V zmluve o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpania na účte sa žalobca so žalovaným dohodol o výške úverového limitu 1.500,- eur a výške úrokovej sadzby 19,9 % ročne (bod 1 zmluvy zo dňa 15.5.2019) a o výške poplatkov a nákladov, pričom sa v zmluve dohodli že o ich zmene bude informovaný zverejnením sadzobníka (bod 2. Zmluvy). Podľa zmluvy (bod 3) bol žalovaný povinný dodržiavať dohodnutú výšku limitu prekročenia, pričom prekročenie sa bude považovať za nepovolené prekročenie limitu, čo má za následok platiť popri dohodnutom úroku i úrok z omeškania, alebo zrušenie limitu, stanovenie okamžitej splatnosti, vymáhanie súdnou cestou. Z jej znenia aj podľa odvolacieho súdu bolo preukázané, že samotná zmluva obsahuje výšku ročnej úrokovej sadzby, z predložených výpisov z účtu bolo preukázané, že žalovaný bol pravidelne mesačne v tomto výpise informovaný nielen o výške povoleného prečerpania, ale aj o výške ročnej úrokovej sadzbe. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje náležitosti upravené zákonom o spotrebiteľských úveroch či už samotným ustanoveniami v zmluve alebo v ustanoveniach všeobecných obchodných podmienok, s ktorými sa žalovaný oboznámil pred uzatvorením zmluvy, ktorú skutočnosť žalovaný v bode 8 zmluvy potvrdil. Čo sa týka námietky žalovaného pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní, že žalobca neskúmal jeho bonitu, ktorá skutočnosť by (v prípade jej preukázania) mala vzhľadom na ust. zákona o spotrebiteľských úveroch následok, že veriteľ žalobca nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa, žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru resp. úver je bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd rovnako ani túto nepovažoval za opodstatnenú, pričom v tejto časti sa odvolací súd stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, preto na ne odkazuje v zmysle .

12. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).