Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-4-2019.pdf
PDF · 123.91 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky P. X., trvale bytom J.C. XXX/X, F., proti manželovi navrhovateľky D. X., trvale bytom J. C. XXX/X, F., o rozvod manželstva, na odvolanie manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. marca 2018, č.k. 8Pc/8/2017-26, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov PharmDr. P. X., rod. F.-A., nar. XX.XX.XXXX a D. X., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Q. K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. K., vo zväzku 13, ročník XXXX, na strane 38, pod poradovým číslom 7. Výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že manželka podaným návrhom žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom. Uviedla, že manželstvo uzatvorili v roku XXXX, z manželstva sa narodila dňa XX.XX.XXXX dcéra Q. X.. Manželstvo uzatvorili po ročnej známosti. Po uzatvorení manželstva boli medzi nimi len bežné nezhody, ktoré sa začali neskôr stupňovať. Manžel trávil veľa času mimo domu, citovo sa odcudzili. Na jej syna z prvého manželstva verbálne útočil, ohováral pred ňou a deťmi jej otca. Spolužitie sa maximálne zhoršilo pred tromi rokmi, prestali sa intímne stýkať. Nemala záujem na ďalšom spolužití s manželom. Manžel s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že rozvrat manželstva netrvá tri roky. On podnikal, toto neodhadol, mal problémy so spoločníkom, súd trval 15 rokov, potom mu spoločník začal brať zákazníkov, čo on riešil alkoholom a prenieslo sa to do manželstva. On uviedol, že je sám, oni sú traja v presile, manželka a dcéra. Bol toho názoru, že veci by sa vyriešili, keby bol manželkin syn P., ktorý ma 33 rokov, "uprataný", avšak manželka ho má rada až opičou láskou. Ďalej uviedol, že manželka má nervy zo svojich rodičov a z neho si spravila nepriateľa. Teraz sa zamestnal, chodí na týždňovky. Dáva peniaze dcére a čo potrebuje to i kúpi, aj dcére aj do domácnosti. Uviedol, že vie, že spravil chybu.
3. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 24.02.1996 v Q. K.. U manželky išlo o manželstvo druhé a u manžela o manželstvo prvé. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci na adrese: J. C. XXX/X, F.. Z manželstva sa dňa narodila XX.XX.XXXX dcéra Q. X.. Z výsluchu účastníkov súd zistil, že problémy medzi manželmi trvajú dlhšiu dobu, problémy sa vyostrili pred tromi rokmi. Účastníci sa spolu intímne nestýkajú minimálne tri roky. Účastníci stále bývajú v spoločnej domácnosti, čiastočne spolu hospodária. Spory účastníkov vyústili až do viacerých priestupkových konaní. Zo spisu OR PZ Nové Mesto nad Váhom č. ORPZ-
NM-OPP5-110/2017 súd zistil, že manžel bol dňa 17.06.2017 o 01.00 hod. vykázaný z domu, kde manželia spoločne bývali (J. C. XXX/X, F.), z dôvodu, že manžel sa opakovane dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu realizovanému pod číslom 109/2017-P a preto možno očakávať útok na život, zdravie, slobodu, alebo závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, a to na 10 dní. Manžel bol rozhodnutím Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-NM-OVVS-2017/000255-15 zo dňa 09.05.2017 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín číslo OU-ZN-OOP4-2017/022975-002/60/2017/Sla zo dňa 12.07.2017 uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním voči blízkej osobe na tom skutkovom základe, že v nočných hodinách z 19.06. na 20.06.2016 ovplyvnený alkoholom po predchádzajúcej hádke s manželkou počas jej spánku do jej nočného stolíka v priestore spálne vložil tri kuchynské nože s dĺžkou čepele asi 30 cm a na nočný stolík položil jeden kuchynský nôž s dĺžkou čepele asi 10 - 15 cm, týmto konaním vzbudil u manželky strach a obavy. Manželovi bola uložená pokuta 16,- Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2017. Ďalej bol manžel rozhodnutím Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-NM-OVVS-2017/008500 zo dňa 20.10.2017 uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) a e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 16.06.2017 asi o 23.30 hod. v F., v dome na Ul. P. C. XXX/X slovne napadol manželku slovami eštébaci, komunisti. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2017. Manžel bol ďalej rozhodnutím Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-NM-OVVS-2017/008499 zo dňa 20.10.2017 uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 16.06.2017 asi o 21.10 hod. hod. v F., v dome na Ul. P. C. XXX/X, fyzicky napadol P. I. (syn manželky) tak, že ho dvakrát sotil, bola mu uložená pokuta vo výške 20,- Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2017. Manželka doručila na tunajší súd dňa 19.06.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia zákazu vstupu jej manželovi do spoločného obydlia na adrese J. C. XXX/X, F.. Tunajší súd návrh uznesením zo dňa 20.06.2017 č.k. 10C/45/2017-6 podľa § 327 Civilného sporového poriadku odmietol.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, tento možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Manželské vzťahy sú dlhšiu dobu narušené tak, že si manželstvo neplní svoje spoločenské poslanie a niet predpokladu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu spolužitia. Manželský zväzok je v súčasnosti len formálny. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené. Manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva. Súd je však toho názoru, že za zisteného skutkového stavu si manželstvo účastníkov neplní svoj spoločensky účel. Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, spolu však hospodária len čiastočne, v minimálnom rozsahu. Manželia sa dlhodobo intímne nestýkajú. Manželka nemala záujem na obnovení spolužitia. Z vyššie uvedených priestupkových konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je naozaj problémové, vzťah manžela a manželky je vyostrený. Konanie manžela, pre ktoré bol uznaný za vinného z vyššie uvedených priestupkov, nasvedčuje tomu, že spolužitie účastníkov je ovplyvnené nevhodným správaním manžela. Manžel podľa názoru súdu nepreukázal, že pre záchranu manželstva urobil akékoľvek kroky, hoci pri výpovedi potvrdil svoje nevhodné spávanie počas manželstva. Súd je toho názoru manželské spolužitie za daného skutkového stavu nie je možné obnoviť, vzhľadom na hlboký a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že sú splnené podmienky § 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva a manželstvo účastníkov rozviedol. Súd dospel k záveru, že príčinou rozpadu manželstva je vzájomné citové odcudzenie manželov, ovplyvnené nevhodným správaním manžela. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie manžel navrhovateľky, v ktorom žiadal, aby odvolací súd návrh žalobkyne na rozvod manželstva zamietol alebo aby odvolací súd pre naplnenie odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP aby podľa § 389 ods. 1 písm. a). resp. b) resp. c) zrušil napádaný rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s pokynom na rozhodnutie súdu prvej inštancie, aby rozhodol, že návrh žalobkyne (doručený súdu 5.4.2017) na rozvod manželstva sa zamieta a žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní. Neboli splnené procesné podmienky na vyhlásenie napadaného rozsudku resp. súd vyhlásením napádaného rozsudku svojím nesprávnym postupom (vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalovaného, aj keď na vykonanie pojednávania neboli splnené procesné podmienky, či nesprávnym právnym posúdením veci) znemožnil žalovanému ako strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal žalovaným navrhované dôkazy, ktoré v odôvodnení napádaného rozsudku ani nespomenul a neprihliadol na skutočnosti uvádzané žalovaným v konaní. Opiera svoje odvolanie o tieto skutkové a právne dôvody, na základe ktorých je podľa jeho názoru napádaný rozsudok nesprávny, nezákonný a nespravodlivý, keďže napádaný rozsudok má nasledovné vady (na ktoré súd už upozorňoval v konaní), ktoré sú špecifikované vyššie uvedenými odvolacími dôvodmi. Uvádza nižšie skutočnosti, ktoré v konaní už prezentoval, avšak súd v napádanom rozsudku tieto skutočnosti nesprávne vyhodnotil. Súd sa v napádanom rozsudku so žiadnou s nižšie uvedených námietok žalovaného, ktoré prezentoval, nijako v rozsudku nevysporiadal, čo je odvolacím dôvodom podľa 365 ods. 1 písm. b) CSP. Napádaný rozsudok nevysvetlil dostatočne, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie. Nevysvetlil dostatočne, z ktorých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Nevysvetlil dostatočne, prečo súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a nevysvetlil dostatočne. ako vec právne posúdil. Odôvodnenie napádaného rozsudku nie je presvedčivé. Súd v napádanom rozsudku pri hodnotení dôkazov tieto nevyhodnotil v súlade so svojou povinnosťou podľa § 191 CSP. Súd len v odôvodnení (v bode 10.) stroho uviedol, že údajne mal preukázané, že v manželstve účastníkov nastal údajne rozvrat, ktorý je možno údajne charakterizovať ako hlboký a trvalý. Ďalšie odôvodnenie v bode 10. napádaného rozsudku je len formálne. Naopak v konaní sa nepreukázala taká úroveň vážneho narušenia a trvalej rozvrátenosti vzťahov medzi manželmi, ktorá by spôsobovala, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a spôsobovala by to, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia - tak ako to rigidne vyžaduje § 23 Zákona o rodine. Bez splnenia tejto podmienky, ktorá neexistuje a nebola preukázaná, súd prvej inštancie nesmel a nemohol rozviesť manželstvo účastníkov konania. Rozvod manželstva je výnimočná okolnosť, ktorá môže nastať len v odôvodnených prípadoch, nestačí len uveriť účelovým a skresleným tvrdeniam manželky, ktorá je len jednou stranou tohto spolužitia, tak ako to chybne urobil súd prvej inštancie v tomto konaní. Práve naopak, od nesprávnych zistení prvoinštančného súdu, ktoré vychádzali len z nepravdivých a účelových tvrdení žalobkyne, manželia si plnili všetky povinnosti podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine. Vernosť medzi manželmi nebola narušená, žili aj žijú stále spolu, vzájomne sa rešpektujú vo svojej dôstojnosti, pomáhajú si, spoločnú dcéru spoločne vychovali, vytvárali a vytvárajú zdravé rodinné prostredie. Skutočnosť, že manželka nemala záujem na obnovení spolužitia, nemohlo a nemôže byť v zmysle ustálenej súdnej praxe dôvodom na rozvod manželstva, zvlášť, keď o pokračovanie manželstva mal a má eminentný záujem manžel, a to nielen verbálne, deklaratórne ale aj reálnymi skutkami - láskavým prístupom k manželke v denno-denných činnostiach, keď obaja nepretržite žijú v jednej domácnosti. Zriedkavé problémy, ktoré vo vzťahu manželia mali, boli bežného charakteru, ktoré však nemali a nemajú takú úroveň, ktorá by viedla k tomu, že vzťahy medzi manželmi by boli tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Keby mal súd pochybnosť o úrovni narušenosti vzťahov, o miere trvalej rozvrátenosti vzťahov, o plnení účelu manželstva a o očakávaní obnovenia manželského spolužitia, bol súd povinný v tomto smere vykonať dokazovanie (nielen z vypočutia strán sporu), mal vypočuť svedkov, mal odkázať manželov na mediačné konanie a pod. Ani jeden z dôkazných prostriedkov však prvoinštančný súd nevyužil a nevykonal, čím naplnil vyššie uvedené odvolacie dôvody. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. a) (neboli splnené procesné podmienky na vyhlásenie napádaného rozsudku) a b) (súd vyhlásením napadaného rozsudku t.j. svojím nesprávnym postupom znemožnil žalovanému ako strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) ešte vidí najmä v tom, že prvoinštančný súd vykonal jedno z pojednávaní v jeho neprítomnosti, aj keď na konanie pojednávania neboli splnené procesné podmienky, preto aj následné rozhodnutie je postihnuté touto procesnou vadu a zakladá dôvod na úspešné odvolanie a zrušenie napádaného rozsudku.
6. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že vyjadrenie manžela je účelové a jeho tvrdenia o ich spoločnom živote sú nepravdivé. Ich manželstvo nefunguje už roky, pričom intímne spolu nežijú viac ako 5 rokov. Manžel ju nielen nerešpektuje, nepomáha jej a vonkoncom nevytvára zdravé rodinné prostredie, ako píše vo svojom odvolaní, ale už ju dlhšiu dobu slovne aj fyzicky napáda, čoho dôkazom je aj jeho rozsiahly priestupkový spis na polícii. Potom ako manžel skončil s podnikaním, začal piť a s tým súviselo to, že začal slovne napádať a osočovať nielen ju, ale aj jej rodinu a deti. Toto sa neustále stupňovalo až to prerástlo do fyzických útokov voči jej osobe, čo je aj preukázateľne zaznamenané na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Myjave. Na základe ďalšieho napadnutia v apríli tohto roku, dokonca zvažovala aj zrušenie trvalého pobytu žalovaného na spoločnej adrese. V súčasnosti je opätovne voči nemu vedené priestupkové konanie za priestupok voči občianskemu spolunažívaniu na Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom, odbore všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Myjava. Cíti sa manželom terorizovaná, psychicky deptaná a ponižovaná je slovne aj fyzicky napádaná, má z neho naozajstný strach. Okrem toho, že manžel je voči nej agresívny a násilnícky, vôbec neprispieva na domácnosť. Spoločne už dlhšiu dobu nehospodária, majú oddelené účty, avšak bývajú, žiaľ, stále v spoločnej domácnosti a žalovaný sa nijako nepodieľa na jej chode. Práve naopak, napriek tomu, že na nič neprispieva, vždy keď príde domov, vyprázdní celú chladničku a všetko, čo sa v dome nachádza, považuje za svoje. Pracuje v zahraničí a približne raz do mesiaca prichádza domov, kde sa zdrží tak 2-3 dní, počas ktorých im iba znepríjemňuje život a narúša zabehnutý chod domácnosti. Na jej syna z prvého manželstva útočí vždy, keď má príležitosť. Ich spoločná dcéra s otcom vôbec nevychádza a vždy, keď sa má žalovaný vrátiť domov, tak dcéra trávi doma minimum času a pokiaľ je to možné, ostáva radšej na internáte. Ona sa rovnako tak snaží čo najmenej zdržiavať doma, keď je tam on. Prespáva a trávi čas u jej mamy alebo u sestry. Žalovaný má problém aj so susedmi, ktorí už pre jeho správanie sa - najmä keď si vypije - pozerajú na ich rodinu pomedzi prsty. Dokonca, ako už uviedla aj v žiadosti o rozvod, v jednom prípade v spore so susedom musela zasahovať aj polícia. Je konfliktný a násilnícky a ona s takým človekom nechce byť naďalej v manželskom zväzku. Manželstvo so žalovaným vôbec neplní a ani už nikdy nebude plniť svoj účel a nie je možné očakávať obnovenie spolužitia. Tvrdenia žalovaného o láskavom prístupe k manželke v denno-denných činnostiach sú absolútnymi lžami a považuje tieto vyjadrenia za účelové. Žalovaného „snaha" o zotrvanie v manželstve ním odôvodnená tým, že ich vzťahy nie sú trvalo narušené a on má ku nej láskyplný prístup v denno-denných činnostiach, je jeho absolútny výmysel. Skutočným dôvodom, prečo sa nechce rozviesť nie je jeho vôľa zachovať manželstvo, ale to, že si robí nároky na jej dom. Myslí si, že celé toto jeho odvolanie a snaha zabrániť rozvodu má za cieľ iba to, aby mohol zostať žiť v spoločnej domácnosti s ňou. Podotýka ale, že dom v ktorom žijú je v jej výlučnom vlastníctve a žalovaný naň nemá žiadne právo. Tvrdenia žalovaného o tom, že súd neskúmal úroveň narušenosti vzťahov medzi nimi, resp. „sa nepreukázala taká úroveň vážneho narušenia a trvalej rozvrátenosti vzťahov medzi manželmi, ktorá by spôsobovala, že manželstvo nemôže plniť svoj účel..." sa nezakladajú na pravde. Súd mal k dispozícii aj vyššie spomínaný policajný spis, z ktorého je zjavná úroveň narušenosti vzťahov a je teda jasné, že nie je možné obnoviť manželské spolužitie ani mediáciou, ani nijakým iným spôsobom. Nemožno od nej predsa očakávať, aby naďalej žila s človekom, čo jej dlhodobo ubližuje, nijako jej s ničím nepomáha, ktorý sa jej úplne odcudzil a ktorého sa úprimne bojí. Obe jej deti - syn z prvého manželstva a aj ich spoločná dcéra so žalovaným sú už dávno dospelí ľudia a o harmónii v ich vzťahu so žalovaným nemôže byť vôbec reč. Preto trvá na svojom pôvodnom návrhu a chce sa so žalovaným rozviesť a ukončiť tak celé toto nezmyselné trápenie sa. Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhovala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu.
7. Manžel navrhovateľky následne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že skutočnosti uvedené vo vyjadrení manželky sa nezakladajú na pravde a sú tam samé klamstva, ktoré si protirečia s výpoveďami na polícii a úrade v priestupkovom konaní. Manželka klame, keď tvrdí že jeho vyjadrenie je účelové. Pri jeho otázke ako budú žiť ďalej po rozvode zaznela odpoveď, že nevie. Pred manželstvom aj po deň rozvodu normálne fungovali, rozprávali sa, spávali v jednej manželskej posteli. Keď došiel na víkend manželka mu oprala, navarila, dokonca 4.8.2018 boli aj takzvané techtle mechtle. Ona ho má stále rada a opačne. Zmena nastala po 31.8.2018(návšteva a rady advokátky ). Advokátka jej zakázala sa s ním baviť a nariadila, doporučila jej blokovať jeho telefónne číslo. Svoju manželku fyzicky nikdy nenapadol, opak je pravdou ona mu dala viac krát facky, teda, defakto napadla ona jeho. Nikdy jej to nevrátil. A čo sa týka rozsiahleho priestupkového spisu na polícii a úrade, zápis č. 1 čo sa vážnejšie pohádali 7/2016 tak manželka mu povedala v hneve a alkoholovom opojení, že ho pichne nožom. Tak jej dal do nočného stolíka nože, aby to spravila v spánku a nič nebude cítiť. Samozrejme on mal z toho problémy. Zápis č. 2 pohádali sa kvôli synovi, keď boli folklórne slávnosti (17.6.2017), zavolala políciu (rada jej otca), kde mu dali zápis a napomenutie. Ešte v ten deň syn P. došiel domov podnapitý z krčmy a šiel do svojej izby a on sa ho pýtal do kedy mieni hrať hru mŕtveho chrobáka a začne sa normálne správať, teda prispievať na spoločnú domácnosť. Došlo k fyzickému styku, k pretláčaniu, chcel ho vytlačiť z izby (žiadne bitie, kopanie, spôsobovanie rán, žiadna surovosť), šmykol sa tak nešťastne, že sa rozbilo sklo na dverách jeho izbičky a on prepadol cez dvere. Nikomu sa nič nestalo, žiadny škrabanec, zavolali políciu a deložovali ho na 10 dní. Zápis č. 3 bol pre nadávku, že je komunistka a eštbáčka, tak ho deložovali na 10 dní. Teraz tu ide len o majetok. Využili jeho sklamanie zo straty podnikania, Anglicka a blížiacej sa straty manželstva, neistoty bývania. Čo sa týka zvažovania zrušenia trvalého pobytu, tak žalujúca strana to urobila, ale jej nebolo vyhovené. Ten kto je fyzicky a slovne ponižovaný a vyhadzovaný z domu je on. Násilnícka a agresívna je manželka, ktorá ho viac krát napadla fackami a fackami s monoklom, o čom svedčí i oslava ich známych. Čo sa týka prispievania na domácnosť, tak manželka zahodila možnosť rod. príspevkov pre dcéru z Nemecka (195€/mesiac), tým že odmietla podpísať vyplnené tlačivá, ďalej odmieta dať mu sobášny list (ďalšia možnosť príspevok 105€). A čo sa týka ľadničky zasa klamstvo. Vždy donesie buď jedlo, alebo prášky na pranie alebo ide a nakúpi v SK. Čo sa týka spoločného účtu tak je pravda, že ho zrušil, lebo ukradla z neho 18.000 €, dedičstvo po rodičoch. Kanceláriu, ktorá sa nachádza v pivničných priestoroch mu bez jeho súhlasu vysťahovali asi mesiac po rozvode, len aby mohli ukradnúť z dielne a kancelárie určité veci. Tam si spravil izbičku, kt. si zasadroval, kde prespí a nikoho neotravuje. Má tam záchod, ľadničku, samostatný vchod do dvora, do dielne. Opak je pravdou, keď príde domov, tak vypínajú kúrenie, elektriku. S dcérou má normálne vzťahy. So všetkými susedmi je kamarát, akurát s jediným priamym nie, ktorý je známi ignorant svojim chovaním po celej F. a na Polícii. Manželka poukazuje na to, že dom jej v jej výlučnom vlastníctve, akurát zabudla dodať či morálne alebo právne. Každý sused vie, že 15 rokov investoval a pracoval na tomto dome od rána do večera a že z bungalova spravil dom a postavil dielnu. Syn P. sa nevie dočkať, kedy ich už rozvedú, aby sa tam mohol nasťahovať. Všetko v ich manželstve riadne fungovalo pokiaľ boli manželkini rodičia odsťahovaní v Nemecku. Obrat nastal po vrátení a presťahovaní na Slovensko, na Vrbovce (dôchodkový vek) do domu za lekáreň. Na záver chce povedať, že spravil hodne chýb hlavne za posledné 4 roky, to že sa opustil a vzdal podnikania po 23 rokoch. Ale sa zmenil, hlavne v pozitívnom myslení. Teraz sa na svoju históriu chyb a prešľapov pozerá inak a chystá návrat späť. Možný rozvod manželstva najviac ovplyvnil syn P., kt. využil náklonnosť starého otca a zmanipulovaný súdny spor so spoločníkom, prepad podnikania, alkohol. Ešte raz zopakuje, že po rozvode normálne fungovali až do 31.8.2018. V každom prípade bude presadzovať v budúcom možnom pojednávaní majetkove vysporiadanie. Teda trvá na svojom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd návrh žalobkyne na rozvod manželstva zamietol alebo aby odvolací súd pre naplnenie odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP aby podľa § 389 ods. 1 písm. a). resp. b) resp. c) zrušil napádaný rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s pokynom na rozhodnutie súdu prvej inštancie, aby rozhodol, že návrh žalobkyne (doručený súdu 5.4.2017) na rozvod manželstva sa zamieta a žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní.
8. Navrhovateľka následne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že vyjadrenie manžela sa nezakladá na pravdivých skutočnostiach. Trvá na tom, že ich manželstvo nefunguje už roky a vzťahy medzi nimi s manželom sú už tak rozvrátené, že nie je možné ani len hovoriť o možnosti akejkoľvek nápravy. Ako uviedla aj v predchádzajúcom vyjadrení, vždy keď má manžel prísť domov, ona odchádza zo spoločnej domácnosti k rodičom alebo sestre len aby sa mu vyhla. Spomenula tiež, že intímne spolu nežijú viac ako 5 rokov, čo je bez „výnimiek" pravda. Manželove vyjadrenia o údajnom jednorazovom „techtle-mechtle" nie sú pravdivé. Pravdou je, že manžel sa snažil od nej vynucovať sex násilím, čo je len ďalší z dôvodov, prečo sa nezdržiava doma, keď vie, že má prísť. Intímne spolu nežijú, nehospodária, nekomunikujú spolu a nemajú nič spoločné. Nechce s nim zdieľať spoločný priestor a čas. Chce uviesť, že manžel vždy keď príde poškodzuje spoločnú domácnosť, ničí zariadenie domu a nevhodne sa správa aj vo vzťahu k ich dcére a jej zhoršenému zdravotnému stavu. Pri jeho predposlednej návšteve okrem bežných nadávok a nevhodného správania sa, zdemoloval celé zariadenie spálne, nechal v kuchyni pustený plyn a úplne „doriadil" celé jej zariadenie. Robil samé naschvály. Púšťal nahlas v noci hudbu, napriek tomu, že vie, že dcéra Simona trpí epilepsiou a takýto hluk môže podstatne zhoršiť jej zdravotný stav. Ako už súdu uvádzala, je ním dlhodobo terorizovaná, psychicky deptaná, slovne a fyzicky napádaná. Jeho vyjadrenie o tom, že to ona je násilnícka a agresívna a ako ho údajne viackrát fackovala až mal monokel, samozrejme nie sú pravda. Manžel sa snaží otočiť realitu. To, že ho defakto napadla ona, čoho dôkazom by mali byť akési zápisy na polícii a úrade, je úplný nezmysel. Všetko, čo vo svojom vyjadrení uvádza sú ničím nepodložené výmysly a všetko je prekrútené. Ohľadom manželových tvrdení o majetku, mala pravdu, keď vo svojom predchádzajúcom vyjadrení vyslovila domnienku, že mu ide len o jej dom. Sám teraz potvrdzuje, že mu ide len o majetok a nie o vzťah. Manželova nevôľa sa rozviesť súvisí s jeho neoprávnenými nárokmi na jej dom. Vôbec mu nejde o vzťah, ale čisto len o majetok. Pre úplnosť dodáva, že manželove tvrdenia o výživnom sú tiež skreslené. Na dcéru, ak vôbec, prispieva len sporadicky a veľmi malými čiastkami. Navyše to vôbec nie je pravidelné. Nedá sa na peniaze od neho vôbec spoliehať. Nepravidelné a nedostatočné výživné na dcéru je len ďalším dôvodom prečo ich dcéra vždy, keď sa má manžel vrátiť domov, sa snaží byť doma minimálne. Záverom uvádza, že ich manželstvo vôbec neplní a ani už nikdy nebude plniť svoj účel. Ich vzťahy sú tak rozvrátené, že nie je možné očakávať žiadne obnovenie spolužitia. Na základe uvedeného trvá na svojom pôvodnom návrhu a chce sa s manželom rozviesť. Nedokáže si predstaviť byť nútená s ním naďalej zdieľať spoločnú domácnosť. Navrhovala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu a manželstvo účastníkov rozviedol s tým, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
9. Manžel navrhovateľky následne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že manželka vôbec nevie kedy príde domov. Nikdy si nevynucoval sex. Raz sa stalo, a to po prvý krát, že prišiel opitý domov a rozbili sa nejaké veci, žiadne naschvál nerobí. To, že manželka holduje alkoholu potvrdzuje výsledok dychovej skúšky. Na dcéru pravidelne prispieva 120 eur mesačne. Manželka sa na tieto sviatky vysťahovala a z domu vzala televízor, mrazničku, kuchynský riad, teda všetko čo sa jej hodilo.
10. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 CSP v spojení s § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 11. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 13. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 14. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 16. Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvodne na ne prihliada. 17. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 18. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom, je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý neodčiniteľne bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo vzťahoch medzi manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine. Hĺbka rozvratu vo vzťahoch medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok ich spolužitia. 19. Dôležitosť jednotlivých úloh manželstva sa v jeho priebehu mení a to v závislosti od dĺžky jeho trvania, veku partnerov a ich detí. V manželstve, z ktorého pochádzajú maloleté deti, vystupuje do popredia výchovná funkcia a s tým spojená povinnosť rodičov vytvárať zdravé rodinné prostredie. 20. Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o návrhu na rozvod manželstva účastníkov rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a hlboko rozvrátené, a preto manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, čo je predpokladom pre rozvod manželstva vyjadreného v ust. § 23 Zákona o rodine. Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý, vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy, či hospodárenie. Príčinu rozpadu manželstva odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie videl teda v rozdielnosti názorov, rozdielnosti pováh, ako aj rozdielnych hodnotových rebríčok, osočovanie zo strany manžela. Z priestupkových konaní bolo aj podľa odvolacieho súdu preukázané, že manželstvo účastníkov je naozaj problémové, vzťah manžela a manželky je vyostrený. Konanie manžela, pre ktoré bol uznaný za vinného z priestupkov, nasvedčuje tomu, že spolužitie účastníkov je ovplyvnené nevhodným správaním manžela. V danom prípade obnovenie spolužitia medzi účastníkmi nie je za daných okolností možné, účastníci síce žijú v spoločnej domácnosti, spoločne však nehospodária, intímne sa nestýkajú Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na negatívny postoj navrhovateľky k manželskému spolužitiu a na defenzívny postoj manžela k riešeniu tohto stavu (manžel ani podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal, že pre záchranu manželstva urobil akékoľvek kroky, hoci pri výpovedi potvrdil svoje nevhodné spávanie počas manželstva), nie je ani podľa odvolacieho súdu predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je manželstvo zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu, podmienka dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania u každého z manželov musí trvať počas celého manželstva a preto nemožno nikoho proti jeho vôli nútiť, aby v manželstve zostával. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka už v manželstve zotrvávať nechce. Hoci nesúhlas len jedného z manželov s ďalším trvaním manželstva nie je podľa Zákona o rodine sám o sebe dôvodom na rozvod manželstva, podľa názoru aj odvolacieho súdu v danom prípade nejde len o ľahkovážne chovanie navrhovateľky, ktoré by malo pôvod v nejakom jej chvíľkovom rozmare, ale o jej pevné a trvalé rozhodnutie. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil postoj navrhovateľky vo vzájomnej súvislosti s vykonanými dôkazmi a v kontexte toho, čo o aktuálnom stave manželstva účastníkov vyplynulo z celého dokazovania. Pre správne fungovanie manželstva je teda potrebné, aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti oboch manželov. Ako už bolo konštatované vyššie, nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku. Keďže navrhovateľka odmieta zotrvať v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd prvej inštancie správne na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.
21. Čo sa týka námietky manžela navrhovateľky uvádzanej v odvolaní, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym postupom mu znemožnil ako strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko vykonal jedno z pojednávaní v jeho neprítomnosti, aj keď na konanie pojednávania neboli splnené procesné podmienky, odvolací súd uvádza, že túto nepovažoval za opodstatnenú. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že na pojednávaní dňa 24.01.2018, na ktorom sa zúčastnil aj manžel navrhovateľky, na ktorom bol aj vypočutý, súd prvej inštancie odročil pojednávanie na deň 14.03.2018, pričom manžel navrhovateľky vzal termín pojednávania na vedomie, s tým že už predvolávaný písomne nebude, avšak sa na pojednávanie dňa 14.03.2018 nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, preto boli splnené podmienky, aby súd prvej inštancie pojednával v neprítomnosti manžela navrhovateľky, teda postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti manžela navrhovateľky konať pred súdom, keď vec prejednal bez jeho prítomnosti. Čo sa týka podania manžela navrhovateľky doručeného súdu prvej inštancie dňa 01.02.2018, v tomto sa opätovne len vyjadroval k návrhu na rozvod manželstva a v závere len apeloval na súd o odročenie pojednávania so skúšobnou dobou, teda ani v tomto podaní svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Z obsahu podania možno mať za to, že žiadal v zmysle § 98 ods. 1 Zákona o rodine o prerušenie konania, avšak na prerušenie konania rovnako neboli splnené podmienky, nakoľko v zmysle § 98 ods. 1 Zákona o rodine ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší, avšak prejednávanej veci navrhovateľka nenavrhla prerušenie konania, naopak trvala na návrhu a žiadala rozhodnúť. Rovnako odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú námietku manžela navrhovateľky, že súd bol povinný odkázať manželov na mediačné konanie, nakoľko podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou, teda nie je to povinnosťou súdu, a súd má len možnosť vyzvať nie uložiť povinnosť podrobiť sa mediácii, a iba ak je to účelné, čo v danom prípade nebolo.
22. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).