Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-64-2018.pdf
PDF · 121.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/64/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudca JUDr. Lucia Bašistová v trestnej veci obžalovaného Q. D. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. februára 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Q. D., nar. XX.XX.XXXX v P., okres P., trvale bytom E. XXX/X, J. T., okres P.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
1/ od mesiaca december 2016 do dňa 16. 3. 2017 neustále obťažoval a prenasledoval bývalú družku A. U. tým spôsobom, že sa v mesiaci september 2016 nasťahoval do vchodu, v ktorom A. U. bývala, na adrese P., K.. G. Č.. X, následne jej na vchodové dvere jej bytu vyzváňal a vykrikoval, pričom sa voči nej vulgárne vyjadroval a vyhrážal sa zabitím, čo u nej vyvolávalo dôvodnú obavu, že jej ublíži a podstatným spôsobom zhorší kvalitu jej života, dlhodobo vyhľadával jej prítomnosť, a keď išla do práce, vybehol za ňou, kráčal vedľa nej, vyvolával jej na jej mobilný telefón ako aj na pevnú linku do práce, a to aj napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Pc 27/2016 zo dňa 15. 11. 2016, právoplatným dňa 9. 12. 2016, bolo obžalovanému Q. D. zakázané približovať sa k A.R. U. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a uložené nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami,
2/ od mesiaca marec 2017 do dňa 18.5.2017 neustále obťažoval a prenasledoval bývalú družku A. U., bývajúcu na adrese P., K.. G. X, tým spôsobom, že dlhodobo vyhľadával jej prítomnosť, keď išla do práce, vybehol za ňou, kráčal vedľa nej, rozprával jej oplzlé slová, jazdil linkovým autobusom v časoch, keď sa vracala z práce alebo išla do práce, pričom tam k nej pristúpil a slovne ju obťažoval najmä oplzlými a vulgárnymi rečami, neustále ju sledoval z lešenia bytovky na adrese ich bydliska, pritom búchal na okno, pričom z jeho správania mala dôvodnú obavu, že jej ublíži, a podstatným spôsobom zhorší kvalitu jej života, pokračoval v telefonickom obťažovaní doma aj v práci, posielal jej formou mailovej komunikácie oplzlé správy, a to aj napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3 Pc 27/2016 zo dňa 15. 11. 2016, právoplatným dňa 9. 12. 2016, bolo obžalovanému Q. D. zakázané približovať sa k A. U. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a uložené nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami,
t e d a
v bode 1/ rozsudku
- iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a podstatným spôsobom zhoršil kvalitu jeho života tým, že sa mu vyhrážal ublížením na zdraví a inou ujmou, vyhľadával jeho osobnú blízkosť a sledoval ho, a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe,
- dopustil sa opakovaného konania, aby zmaril zákaz kontaktu a priblíženia sa, vydaný na základe rozhodnutia súdu v civilnom procese,
v bode 2/ rozsudku
- iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a podstatným spôsobom zhoršil kvalitu jeho života tým, že sa mu vyhrážal ublížením na zdraví a inou ujmou, vyhľadával jeho osobnú blízkosť a sledoval ho, a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe,
- dopustil sa opakovaného konania, aby zmaril zákaz kontaktu a priblíženia sa, vydaný na základe rozhodnutia súdu v civilnom procese,
č í m s p á c h a l
v bode 1/ rozsudku
- prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a /, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona,
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i/ Trestného zákona,
v bode 2/ rozsudku
- prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a /, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona,
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i/ Trestného zákona,
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 360a odsek 2 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno h/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 36 ( tridsaťšesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na tunajší súd dňa 27.4.2018 obžalobu na obvineného Q. D., pre skutok právne kvalifikovaný v bode 1/ rozsudku ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a /, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i/ Trestného zákona, v bode 2/ rozsudku ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a /, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i/ Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Q. D. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný a na svoju obranu uviedol, že od rozchodu s poškodenou A. U. v septembri 2016 býval asi do novembra 2016 na rovnakej adrese ako poškodená, býval sám, poškodená bývala s deťmi. Bol si vedomý toho, že má zákaz priblížiť sa k poškodenej. Všetky ich stretnutia boli náhodné. Úmyselne poškodenú nevyhľadával. Poškodenej sa vyhrážal, že zabije seba, nie ju a ešte pred celou touto vecou sa jej vyhrážal, že sa na ňu vyserie a nedá jej peniaze. Nikdy sa nestalo, aby šiel za ňou do práce, náhodne sa stretli v Poprade, nemal vedomosť o tom, kedy chodí poškodená do práce a z práce. V žalovanom období poškodenej nevolal, veci riešil cez známych a mamu, tí potom volali poškodenej. Nevolal jej ani do práce, poškodenú nekontaktoval ani formou emailov, ona takto kontaktovala jeho. Pri náhodnom stretnutí si navzájom nadávali.
V prípravnom konaní bol obžalovaný vypočutý dvakrát, pri prvotnej výpovedi dňa 16.3.2017 sa ku skutku priznal, prejavil ľútosť nad svojim konaním, uviedol, že vedome porušoval zákaz priblíženia sa k poškodenej, nie však z dôvodu jej ublížiť, ale v snahe zachrániť vzťah. Prehlásil, že sa viac s poškodenou kontaktovať nebude, nebude sa s ňou stýkať. Pri výpovedi dňa 15.8.2017 už spáchanie skutku popieral s uvedením, že stretnutia s poškodenou boli len náhodné, nespomína si, aby poškodenej volal do nemocnice, všetky obvinenia odmietal. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný zotrval na výpovedi z prípravného konania, kde spáchanie skutku poprel. Zároveň uviedol dôvod zmeny výpovede a to, že mu poškodená povedala, že ak sa prizná, bude medzi nimi všetko v poriadku.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul svedkyňu poškodenú A. U., ktorá zotrvala na svojich výpovediach z prípravného konania a uviedla, že s obžalovaným žila vo vzťahu druh a družka 7 rokov. Vzťah ukončili koncom augusta 2016. Už rok predtým nastali medzi nimi veľké problémy, ktoré súviseli s prácou obžalovaného v zahraničí, kde pracoval na turnusy. Za každým po príchode domov mali problémy, začal sa správať agresívne. Mal problémy s alkoholom, s automatmi, s drogami. Často boli zo strany obžalovaného výbuchy zlosti, behom 5 minút dokázal úplne zmeniť svoje správanie, vtedy dokázal aj dcére vulgárne nadávať, že je suka, že si nevedela rýchlo zaviazať šnúrky. Začala mať strach o deti, sľubovala im, že sa to zmení, že obžalovaný od nich odíde. Posledný incident bol ten spred septembra 2016, kedy obžalovaný tri hodiny vkuse behal po byte, nevedela čo sa mu stalo, o pol noci poškodenú zobudil s tým, že spravil niečo strašné, zdržal sa za brucho, zľakla sa, že ublížil deťom. Povedal jej, že sa bodol do brucha tým najväčším nožom, ktorý našla skrvavený. Ihneď volala na centrálny príjem do Popradu s tým, že obžalovaný ako pacient príde taxíkom. O pol hodinu volali z príjmu, že tam nikto neprišiel, a tak zavolala taxikárovi a zistila, že údajne boli v Kežmarku na ošetrení a nakoniec zistila, že obžalovaný sa len poškrabal o nôž, ktorý potom úmyselne potrel krvou v úmysle ju vystrašiť. Vtedy mu vzala kľúče od bytu a odvtedy neboli spolu. Po rozchode sa obžalovaný nasťahoval do pivnice v bytovke, kde bývali. Býval tam 6 týždňov, vtedy sa v podstate nevyhrážal, len vždy prosil peniaze a jedlo. Po 6 týždňoch sa presťahoval do bytu nad nimi, a vtedy to všetko začalo. V tom čase sa prerábala bytovka, z vonkajšej strany na bytovke bolo lešenie, rôzne odpadové rúry. Obžalovaný chodieval domov opitý, hádzal jej do okna fľaše, kamene, močil cez odpadovú rúru, vyhrážal sa. Keď bol opitý, sledoval ich cez lešenie, videl, čo robili, deti sa ho strašne báli. Keď prichádzal domov, vykopával dvere, búchal na dvere, keď bola doma sama, potichu cez dvere šepkal, že ju zabije. Bytovka, v ktorej bývali bola staršia, počuli každý krok obžalovaného nad nimi, deti boli v strese, keď dvere obžalovaného zavŕzgali, lebo vedeli, že je doma. Obžalovaný počul, kedy sa ráno zobudili, videl, že sa u nich svieti, keď šla do práce, vyšla z bytovky, už bol pri nej, ona sa k nemu neozývala, šiel s ňou až do autobusu. Vyhrážal sa, že sa zabije, že sa obesí. V tom čase už platil súdom uložený zákaz priblíženia sa k nej. Keďže jeho správanie bolo nevyspytateľné, otec ju potom čakal dole pri vchode a vozil ju autom do práce. Obžalovaný preto zmenil taktiku a čakal ju pred prácou, keď šla domov. Bolo to veľmi nepríjemné, keď ju takto prenasledoval. Keď išla z práce s kolegyňou, začal rozprávať intímne oplzlosti. Keď cestovala v autobuse, naklonil sa a rozprával intímne veci, ktoré akože robili. Počuli to spolucestujúci, bolo to veľmi nepríjemné. Po podaní trestného oznámenia sa jej smial. Vyhrážal sa aj v mailoch, že keď ju s niekým uvidí, že zabije jeho aj seba, že to bude mať fatálne následky, že sa stane niečo strašné. V mailoch ju ako ženu urážal, boli to veľmi oplzlé vyjadrovania na jej ženskosť, intimitu, ktoré ťažko ako žena znášala. Po odchode obžalovaného do zahraničia, jej začal vyvolávať do práce, narobil jej veľké problémy, keďže pracuje ako sestra na chirurgii, kde je pevná linka a vonkajšia linka, ktorá slúži aj pre lekárov, aj pre pacientov z vonku. Na túto linku vyvolával aj tri - štyri hodiny vkuse. Sťažovali sa lekári, kolegyne, vrchná sestra, nevedela si pomôcť, vkuse túto linku blokoval, lekár si nevedel naplánovať operáciu. Musel telefonovať z vedľajšieho oddelenia, bolo to veľmi nepríjemné. Po takejto službe šla poškodená rovno na prokuratúru, trikrát prišli do práce policajti kvôli tomuto, no nevedeli tomuto zabrániť, dokonca vrchná sestra naznačila, že ak si tento problém nevyrieši, bude musieť odísť z práce. Zhodne tak vypovedala poškodená aj v prípravnom konaní.
Svedkyňa I. E. zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania, zhodne tak vypovedala aj na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že obžalovaného nepozná. Poškodená je jej kolegyňa z NsP Poprad. S obžalovaným sa dostala do kontaktu dvakrát. Prvýkrát, keď spolu s poškodenou mala službu na oddelení. Zazvonil telefón, pevná linka, ozval sa jej neznámy muž, že si prosí k telefónu A. U., nevedela o koho sa jedná, odovzdala poškodenej telefón. Po telefonáte jej poškodená oznámila, že to bol jej ex priateľ, ktorý ju vkuse otravuje, sleduje, že v súvislosti s tým chodí po súdoch a vyšetrovačke. V ten deň potom obžalovaný vkuse vyvolával, blokoval na nemocničnom oddelení linku, nemohli sa im dovolať z operačnej sály. Keď ho oslovili 4 kolegyne, aby s tým prestal, už nevolal, len prezváňal, teda zavolal a keď zdvihli telefón, hneď zložil. Keď už mali toho plné zuby, poškodená zdvihla telefón a povedala mu, aby prestal, na čo on povedal, aby si zapla telefón, lebo bude vyvolávať na oddelenie ďalej. Po tom jej vkuse obrazne asi „1 500 krát„ zavolal na mobil, tento vkuse zvonil a vibroval. Druhá situácia, kedy sa dostala do kontaktu s obžalovaným bola, keď šla s poškodenou z práce, obžalovaný už čakal poškodenú pri vchode do nemocnice, po ceste jej vravel rôzne oplzlé sexuálne narážky. Okrem týchto situácii sa s obžalovaným už nestretla, od poškodenej však má vedomosť, že ju obťažoval aj iným spôsobom.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkyne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní súd tento rozpor odstránil postupom podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku, kedy svedkyňa zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania s tým, že okrem vyššie uvedených situácii videla ešte raz obžalovaného spolu s poškodenou pri obchode Billa.
Svedkyňa W. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je kolegyňou poškodenej. Má vedomosť o tom, že počas služieb jej zvykol obžalovaný vyvolávať. Raz bola svedkom toho, keď počas 12 hod. služby obžalovaný nonstop vyvolával na telefón na oddelení, bolo to nespočetné množstvo telefonátov, asi 30 až 35, k telefónu chcel poškodenú. Bola svedkom aj toho, ako obžalovaný čakal na poškodenú pred oddelením, vtedy šli spolu na zastávku autobusu, on šiel s nimi. Poškodená ho prosila, aby odišiel, že chcú ísť samé. Slovne ju pri tom napádal. Povedala mu, nech im dá pokoj, on to nerešpektoval. Toto konanie obžalovaného zle vplývalo po psychickej stránke na poškodenú, aj na jej deti. Vravela jej, že obžalovaný jej telefonuje, obťažuje emailami, že ju prenasleduje. Od svojich kolegýň má vedomosť, že obžalovaný ju viackrát čakal na zastávke autobusu.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Pc/24/2016 zo dňa 15.11.2016, ktorým bol obžalovanému uložený zákaz priblížiť sa k poškodenej A. U. a k maloletým deťom A. U. a J. U. na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov a zároveň mu bol uložený zákaz kontaktovať sa s poškodenou písomne, telefonicky, elektronickou formou. Predmetné uznesenie sa stalo vykonateľným dňa 23.11.2016, právoplatnosť nadobudlo dňa 9.12.2016.
Súd návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania uvedené v zápisniciach z hlavných pojednávaní odmietol postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu, že šlo o dôkazy nepodstatné pre rozhodnutie veci.
Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi a to v rozsahu, ako je uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s mailovou komunikáciou medzi obžalovaným a poškodenou prebiehajúcou v dňoch 26.10.2017, 11.11.2018 a 11.12.2018. Vzhľadom k tomu, že daná komunikácia neprebehla v žalovanom období, súd na ňu ako na dôkaz neprihliadol. Avšak na druhej strane má táto komunikácia istú výpovednú hodnotu o povahe a charaktere obžalovaného, u ktorého absentujú akékoľvek morálne zábrany slovne útočiť na poškodenú, s ktorou žil vo vzťahu druh a družka sedem rokov a s ktorou má dve maloleté deti, či už používaním vulgarizmov na jej adresu, vyhrážok, narážok na jej intimitu, z čoho možno usudzovať, že takýto „štýl komunikácie s poškodenou“ mu nebol cudzí.
Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že poškodenú v žalovanom období neprenasledoval, nevyhľadával jej spoločnosť, do práce jej netelefonoval, ani ju nijakým iným spôsobom neobťažoval. Pokiaľ sa stretli v meste, bolo to len náhoda, pri týchto stretnutiach si navzájom nadávali. Poškodenej sa nevyhrážal, komunikoval s ňou prostredníctvom známych a rodiny. Mailom ho kontaktovala poškodená, on jej maily neposielal, písali jej maily jeho kolegovia, s ktorými vtedy riešil svoje problémy.
Súd obrane obžalovaného neuveril, táto bola vyvrátená výpoveďou svedkyne poškodenej, výpoveďami svedkýň W. W. a I. E., a listinnými dôkazmi. Poškodená vo svojich výpovediach tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní zhodne a detailne opísala okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu skutku, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku. Podrobne opísala konanie obžalovaného po ich vzájomnom rozchode v auguste 2016, kedy zhruba po 6 týždňoch od rozchodu sa obžalovaný presťahoval do bytu, ktorý sa nachádzal nad jej bytom. Obžalovaný poškodenú sledoval cez lešenie na bytovke, vykopával dvere, búchal na dvere, šepkal je cez dvere, že ju zabije, deti mali z neho strach. Keď šla do práce, vyšiel z bytovky a šiel s ňou až k autobusu, vyhrážal sa pri tom, že sa zabije, že sa obesí. Kvôli tomu poškodenú potom čakal pri vchode bytovky jej otec, ktorý ju vozil ju do práce autom. Obžalovaný preto zmenil spôsob prenasledovania a čakal ju pri práci po skončení pracovnej doby. Prenasledoval ju aj keď cestovala autobusom, kde jej vravel oplzlosti tak, aby to počuli aj ostatní spolucestujúci. Poškodenú obťažoval aj emailovou komunikáciou, kde sa jej vyhrážal zabitím, urážal ju ako ženu. Po odchode do zahraničia jej vyvolával do práce aj 3-4 hodiny vkuse, blokoval nemocničnú linku, spôsobil jej veľké problémy, jeho správanie jej radikálne zmenilo život, bála sa ho, rovnako tak mali z neho strach aj deti, v práci mala kvôli nemu problémy, bolo to pre ňu veľmi ťaživé, hanbila sa pred kolegami, nevedela sa sústrediť na prácu, kolegyne jej hrozili vyhodením zo zamestnania. Túto neúnosnú situáciu, prenasledovanie obžalovaným, jeho vyhrážky a neustále telefonáty do zamestnania ju viedli k tomu, že na tunajšom súde podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia (vyššie uvedené). Zhodné skutočnosti uvádzala poškodená aj pri podávaní trestného oznámenia.
V súlade s výpoveďou poškodenej vyzneli výpovede svedkýň I. E. a W. W., ktoré svojou výpoveďou potvrdili skutočnosť, že obžalovaný vyvolával poškodenej na telefónnu linku do práce, nespočetným množstvom telefonátov obťažoval nielen poškodenú ale aj celé nemocničné oddelenie. Zároveň uviedli, že boli svedkami toho, ako obžalovaný čakal na poškodenú pred jej prácou, kedy nerešpektoval vôľu poškodenej, aby odišiel preč a naďalej zotrval v ich spoločnosti, pričom jej vravel rôzne oplzlé narážky.
V neposlednom rade súd poukazuje na prvotnú výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde po zákonnom poučení uviedol, že obsah uznesenia o vznesení obvinenia sa zakladá na pravde, ku skutku sa priznal, svoje konanie úprimne oľutoval a prisľúbil, že sa v budúcnosti bude vyhýbať kontaktu s poškodenou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd obrane obžalovaného neuveril a zmenu výpovede vyhodnotil ako účelovú v snahe obžalovaného vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchané skutky.
Prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe a tým, že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje.
Podľa § 360a ods. 2 písm. a/ Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Prečinu podľa § 348 ods. 1 písm. i/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že dopustí sa závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril zákaz alebo obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa vydané a osvedčené podľa osobitného predpisu alebo vydané na základe rozhodnutia súdu v civilnom procese. Objektom trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona sú primárne medziľudské vzťahy a právo človeka na pocit bezpečného a kvalitného života. Objektívna stránka citovaného trestného činu spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby ale- bo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života.
Zo subjektívnej stránky daného trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Skutková podstata prečinu § 360a ods. 1 Trestného zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/300/> je rozdelená do troch častí a najviac sa to prejavuje práve na objektívnej stránke.
Vo všeobecnosti na to, aby páchateľ naplnil objektívnu stránku trestného činu musia byť kumulatívne splnené dve. Páchateľ musí poškodeného prenasledovať nad „únosnú mieru“, ktorú zákonodarca vymedzil predovšetkým časom (dlhodobo) a intenzitou (spôsobilosť vzbudiť v obeti dôvodnú obavu o život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie jemu blízkej osoby, alebo zhoršenie kvality života), pričom tieto znaky musia byť splnené kumulatívne, avšak znak intenzity môže byť splnený štyrmi alternatívnymi spôsobmi (vzbudenie obavy o život poškodeného, vzbudenie obavy o jeho zdravie, vzbudenie obavy o život blízkej osoby, vzbudenie obavy o zdravie blízkej osoby poškodeného a zhoršenie kvality života poškodeného). Ak dôjde k naplneniu aspoň jedného z týchto znakov, je možné konštatovať aj naplnenie znaku intenzity.
Pod pojmom dlhodobo pri trestnom čine nebezpečného prenasledovania treba však rozumieť prinaj- menšom niekoľko vynútených kontaktov alebo pokusov o ne, ktoré zároveň musia byť spôsobilé u poš- kodeného vyvolať dôvodnú obavu. Preto ojedinelé alebo náhodné prejavy, aj keď nežiaduceho chova- nia, tieto požiadavky nespĺňajú. Spravidla sa tak musí jednať o sústavné, vytrvalé, tvrdošijné a syste- matické konania vybočujúce z bežných noriem chovania, ktoré môžu v niektorých prípadoch i nebez- pečne gradovať. Znak „dlhodobo“ je naplnený a je ustálený výpoveďou poškodenej, ktorá od mesiaca december 2016 do dňa 16. 3. 2017 a od mesiaca marec 2017 do dňa 18.5.2017 bola obťažovaná a prenasledovaná bývalým druhom Q. D..
Ak je možné hovoriť o naplnení znaku dlhodobosti, musí k tomuto kumulatívne pristúpiť aj splnenie ďalšieho znaku a to, že toto dlhodobé prenasledovanie sa deje proti vôli poškodeného, u ktorého vzbudzuje dôvodnú obavu o zdravie a život poškodeného, prípadne jeho blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršuje kvalitu jeho života. Z vykonaného dokazovania, ohľadne prejednávaného prečinu, rozhodne vyplýva, že obžalovaný sa voči poškodenej dopúšťal konania, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako konanie vzbudzujúce dôvodnú obavu o život alebo zdravie poškodenej resp. jej blízkych. Dôvodnou obavou sa rozumie obava objek- tívne spôsobilá vyvolať vyšší stupeň obáv, úzkosti alebo iného tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je na poškodeného pôsobené. Vyhrážanie, vyhľadávanie osobnej blízkosti, sledovanie, kontaktovanie, zneu- žitie osobných údajov, či obmedzovanie v obvyklom spôsobe života, musí byť spôsobilé vzbudiť dôvod- nú obavu. Vzbudením dôvodnej obavy o život alebo zdravie poškodeného je treba v súlade s ustáleným výkladom rozumieť výraznejší tiesnivý pocit zo zla, ktorým je vyhrážané, pričom však je treba každý prípad posu- dzovať veľmi individuálne, s prihliadnutím ku všetkým konkrétnym okolnostiam, najmä k povahe vyhráž- ky, k fyzickým a povahovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s charakteristikami poškodeného, na ich vzájomný vzťah, správaniu sa páchateľa pri vyhrážaní a pod. Podstatné zhoršenie kvality života spočíva v takom obmedzení doterajšieho života poškodeného, ku ktorému dôjde proti jeho vôli nežiaducimi zásahmi páchateľa do osobnej, rodinnej, ale i profesijnej sféry života poškodeného, pričom môže ísť najčastejšie o obmedzenia v rovine záujmovej, kultúrnej, športo- vej a pod. Rozhodujúcim pritom bude i v týchto súvislostiach vždy hľadisko subjektívne pociťovanej uj- my poškodeného, aj keď určitým spôsobom objektivizované, teda nikdy hodnotenie podľa akéhosi sprie- merovaného obvyklého spôsobu života poškodeného. V prípade podstatného zhoršenia kvality života na strane poškodeného, sa vyžaduje také konanie páchateľa, ktoré je reálne spôsobilé zmeniť zauží- vaný spôsob života poškodeného. Na základe vyššie uvedeného dokazovania mal súd preukázané jednak fyzické prenasledovanie poškodenej sprevádzané nadávkami, vulgarizmami, vyhrážkami, oplzlými rečami. Obžalovaný vyhľadával miesta, kde sa poškodená zdržiavala a nachádzala (napr. doma, pred domov, pred jej zamestnaním, v autobuse a pod.), ako aj snaha o telefonický kontakt (neustále vyvolávanie do zamestnania poškodenej). Zo strany obžalovaného dochádzalo k tomu, že zámerne na seba upozorňoval so snahou o priamy kontakt s poškodenou. Podľa výpovede poškodenej takéto konanie obžalovaného nebolo ojedinelé a bolo jasne preukázané, že obžalovaný mal zreteľný prehľad o pohybe poškodenej. Teda, možno uviesť, že k sledovaniu poškodenej došlo „zblízka“. Obžalovaný opakovane vulgárne a ponižujúco používal výrazy na adresu poškodenej. Za kontaktovanie elektronickou komunikačnou službou, písomne alebo inak, napr. telefonicky proti vôli poškodeného, je nutné považovať kontaktovanie vždy proti vôli poškodeného a nestačí len fakt, že je to poškodenému nepríjemné. Poškodená prejavila odpor/nesúhlas v rámci takéhoto kontaktovania, keďže požiadala súd o neodkladné opatrenie, ktorým bol obžalovanému zakázaný akýkoľvek kontakt s ňou a deťmi. V trestnom oznámení a následne vo svojich výpovediach uviedla, že obžalovaný mal vedomosť o tom, kedy sa ráno zobudila, pri odchode do práce ju už čakal pri vchode, keď ju do práce začal odprevádzať práve kvôli nemu jej otec, začal ju čakať pri práci pri odchode z pracoviska, sprevádzal ju z práce proti jej vôli, búchal jej na dvere bytu, prenasledoval ju cez okno, správal sa k nej vulgárne a to používaním rôznych oplzlých narážok na jej osobu a pod. Možno teda povedať, že zo strany obžalovaného došlo k sledovaniu v pravom zmysle slova napr. formou sliedenia resp. striehnutia na poškodenú, obťažovania formou „odprevádzania“, „sprevádzania do práce“, „pozorovania“ resp. čakaním pred domom, ktoré formy mohli vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie poškodenej, alebo jej blízkych resp. podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jej života.
Zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako negatívum. Zhoršenie kvality života trestným činom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/> spočíva najčastejšie v psychickej traume alebo aspoň v nepokoji z toho, že prenasledovanie môže pokračovať alebo sa môže vyvinúť do tvrdších atakov (napr. proti životu a zdraviu), alebo že môže narušiť rodinné či iné medziľudské vzťahy poškodeného, poškodiť ho v spoločnosti (napr. rozvrátenie rodiny i poškodenie v spoločnosti narážkami na to, že prenasledovateľ môže o osobe oznamovať jeho sexuálne škandály z minulosti) či poškodzovať jeho meno v zamestnaní (napr. vyvolávanie do práce...). Zhoršenie kvality života sa môže prejaviť nielen vo vnímaní poškodeného, ale i vo vonkajšom svete.
Súd konštatuje, že dokazovaním bolo tiež preukázané, že poškodená v dôsledku správania a konania obžalovaného bola nútená zmeniť svoje návyky (do práce ju vozieval otec, predtým chodievala autobusom), bola obmedzovaná v pohybe, nepohybovala sa voľne a bez obáv, v práci sa kvôli neustálym telefonátom obžalovaného nemohla sústrediť na prácu, obžalovaný telefonátmi obťažoval nielen ju ale aj celé nemocničné oddelenie, dokonca jej kvôli tomu hrozilo, že príde o prácu. V dôsledku takéhoto správania obžalovaného poškodená v podstate neviedla normálny život, tento bol obmedzovaný konaním obžalovaného. V prejednávanej veci existuje dostatok dôkazov na jednoznačné skonštatovanie, že u poškodenej došlo v dôsledku konania obžalovaného k obmedzeniu v obvyklom spôsobe života tak, že to u nej súčasne spôsobilo aj zhoršenie kvality života a preto sa jedná o trestný čin. Po vyhodnotení všetkých uvedených a relevantných okolností v ich súhrne a pri rešpektovaní prin- cípu ultimaratio (subsidiarity trestnej represie), je možné ustáliť spoľahlivý záver, že konanie páchate- ľa v konkrétnej veci je schopné po formálnej a materiálnej stránke byť právne kvalifikované ako pre- čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360a Trestného zákona. Taktiež obžalovaný napriek opatreniu v občianskom súdnom konaní maril výkon takého rozhodnutia na ochranu osôb, a preto sa dopustil trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. i/ Trestného zákona.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či boli zabezpečené súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo niektorou zo strán trestného konania. Súd mal za to, že skutok uvedený v obžalobe sa stal tak, ako je popísaný v skutkovej vete a vykazuje znaky trestného činu, tento spáchal obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a /, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i/ Trestného zákona.
Obcou Spišská Belá bol obžalovaný všeobecne. V meste Spišská Belá má trvalý pobyt, avšak v meste sa nezdržiava. Obžalovaný nebol riešený v priestupkovom konaní.
Z odpisu z registra trestov z prípravného konania a z aktuálneho odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný doposiaľ tuzemským súdom nebol súdne trestaný.
Obžalovaný bol doposiaľ trikrát priestupkovo postihnutý, z toho dvakrát pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, jedenkrát pre priestupok proti majetku
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného súd prihliadol na zásady uvedené v § 34 Trestného zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy páchateľa a tiež na účel trestu. Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, súd v súlade ustanovením § 41 ods. 1 Tr. zákona ukladal úhrnný trest. Súd pri ukladaní trestu nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, bola zistená jedna priťažujúca okolnosť a to spáchanie viacerých trestných činov ( podľa § 37 písmeno h/ Tr. zákona). Pri použití ustanovení § 38 ods. 4 Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona upravená trestná sadzba trestného činu najprísnejšieho trestného (§ 360a ods. 2 Tr. zákona ) je 16 mesiacov až 36 mesiacov. Súd mal za to, že v danom prípade postačí na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov.
Pri uložení trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom súd vychádzal z predpokladu, že samotné trestné stíhanie obžalovaného, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu, môžu mať samy o sebe z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie účinky, ktoré má inak len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd má za to, že takto uložený trest je na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačujúci.
- iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a podstatným spôsobom zhoršil kvalitu jeho života tým, že sa mu vyhrážal ublížením na zdraví a inou ujmou, vyhľadával jeho osobnú blízkosť a sledoval ho, a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe,
- dopustil sa opakovaného konania, aby zmaril zákaz kontaktu a priblíženia sa, vydaný na základe rozhodnutia súdu v civilnom procese,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.