Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/85/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísanému v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcemu prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 (právny nástupca CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783), zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko V. X. X, X.XX XX Nitra, . o zaplatenie sumy 1.859,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. apríla 2016 č.k. 25C/184/2014-119, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 3. novembra 2016 č.k. 25C/184/2014-145 a opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 12. februára 2018 č.k. 25C/184/2014-168, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 3. novembra 2016 č.k. 25C/184/2014-145 a opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 12. februára 2018 č.k. 25C/184/2014-168, v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zamietnutej dlžnej istiny a zamietnutých úrokov z omeškania z revolvingového úveru podľa zmluvy uzavretej dňa 28.01.2012 a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.344,22 eura, 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 626,22 eura od 31.07.2013 do zaplatenia a 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 718 eur od 29.08.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 53a § 54 ods. 1, 2, 3, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. 1.2. Zistil, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto ho podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka považoval za dodávateľa. Žalovaný, bol fyzická osoba, pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto ho podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka považoval za spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú podrobil súdnej kontrole zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Mal za to, že vo veci nie sú riadne splnené podmienky revolvingového úveru podľa § 9, 10 a 11 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Konštatoval, že daný zmluvný vzťah je platný len z dôvodu začatia čerpania prostriedkov zo strany žalovaného a poskytnutia spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru. Preto poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že žalobca nemá nárok na úrok z úverovej istiny po konečnej splatnosti, od ktorej mu vznikol nárok len na úrok z omeškania. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky považoval za nepreukázané. Ďalšie náklady, ako poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady na telefonický kontakt, na SMS správy v súvislosti so správou, považoval za nedôvodné z dôvodu, že mali byť premietnuté v RPMN. Uzavrel, že žalobca môže požadovať od žalovaného len vrátenie istiny. 1.3. Zistil, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.655 eur, žalovaný zaplatil spolu sumu 310,78 eura, rozdiel predstavuje 1.344,22 eura. Preto žalobu nad priznanú sumu vo zvyšku istiny, požadovaných úrokov po zosplatnení zamietol. Úroky z omeškania priznal žalobcovi až uplynutím pätnástich dní odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia o zosplatením úveru. Pri revolvingovom úvere vo výške 900 eur počítal lehotu 15 dní odo dňa nasledujúceho po vrátení neprevzatej zásielky žalobcovi dňa 13.08.2013 a priznal úroky z omeškania od 29.08.2013. Pri spotrebiteľskom úvere počítal lehotu 15 dní odo dňa nasledujúceho prevzatia zásielky žalovaným dňa 15.07.2013 a priznal úroky z omeškania od 31.07.2013. 1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný v časti priznanej istiny 1.344,22 eura a žalovaný bol úspešný v časti zamietnutej istiny, úrokov z úveru a čiastočne aj v úrokoch z omeškania.

2.1. Uznesením zo dňa 3. novembra 2016 č.k. 25C/184/2014-145 opravil záhlavie rozsudku č.k. 25C/184/2014-119 zo dňa 21.04.2016 v časti právneho zástupcu žalobcu tak, že správne má znieť: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko konajúca na území SR BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava. 2.2. Uznesením zo dňa 12. februára 2018 č.k. 25Co/184/2014-168 opravil záhlavie rozsudku a opravného uznesenia z č.l. 145 v časti označenie žalobcu. 2.3. Uznesením zo dňa 8. februára 2018 č.k. 25Co/184/2014-166 rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym zástupcom žalobcu, so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko konajúca na území SR BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713.

3.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči výroku rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá v časti zamietnutej dlžnej istiny a v časti zamietnutých úrokov z omeškania z revolvingového úveru. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3.2. Poukázal na obsah žalobného návrhu, ktorý má dve časti. Tvrdil, že v prvej časti žalobného návrhu sa domáhal uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov žalovaného zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 28.01.2012. V tejto časti sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny vo výške 1.009,17 eura, ktorá pozostávala zo sumy 826,68 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 105,29 eura z titulu dlžných úrokov z úveru, zo sumy 30,40 eura z titulu dlžného poistného z úveru, zo sumy 46,80 eura z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zaplatenia úrokov z istiny úveru v sume 826,68 eura vo výške 28,68 % ročne od 17.07.2013 až do zaplatenia a zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 962,37 eura od 17.07.2013 do zaplatenia. Namietal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí presne nešpecifikoval, na základe akých skutočností považoval poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov. Týmto postupom mu súd prvej inštancie odňal realizáciu tých procesných práv a povinností, ktoré mu priznáva zákon. Tvrdil, že predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti vzťahujúce sa na revolvingový úver, je dostatočne jasná a zrozumiteľná, veľkosť písma je dostatočne čitateľná, rozsah úverovej zmluvy je primeraný zložitosti uzatváraného právneho vzťahu. Poukázal na skutočnosť, že text žiadnej časti úverovej zmluvy nebol úmyselne zmenšovaný, všetky dôležité ustanovenia sa nachádzajú v úvodnej časti úverovej zmluvy a poskytujú jasne a zrozumiteľné informácie o ekonomických parametroch úveru. Namietal, že konal s odbornou starostlivosťou podľa § 11 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. Tvrdil, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia čo je v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity. Poukázal na rozhodnutia viacerých súdov. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zamietnutej dlžnej istiny a zamietnutých úrokov z omeškania z revolvingového úveru podľa zmluvy uzavretej dňa 28.01.2012 a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.859,53 eura, úroku 28,68 % ročne zo sumy 826,68 eura od 17.07.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 962,37 eura od 17.07.2013 do zaplatenia, úroku 39 % ročne zo sumy 626,22 eura od 03.07.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 796,66 eura od 03.07.2013 do zaplatenia a trov konania. Žalobca uplatnený nárok preukazoval dvoma úverovými zmluvami, predmetom ktorých bol pri každej zmluve spotrebiteľský úver aj revolvingový úver. Z prvej zmluvy uzavretej dňa 28.01.2012 sa domáhal zaplatenia nevráteného zostatku revolvingového úveru s príslušenstvom a z druhej zmluvy uzavretej dňa 27.08.2012 sa domáhal zaplatenia zostatku spotrebiteľského úveru s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol. Žalobca napadol rozhodnutie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti zamietnutej dlžnej istiny a zamietnutých úrokov z omeškania z revolvingového úveru podľa zmluvy uzavretej dňa 28.01.2012 odvolaním, preto bola táto časť, ako aj výrok o trovách konania, ako výrok závislý, predmetom skúmania odvolacím súdom.

10. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie čiastočne zamietol žalobu dôvodiac nesplnením podmienok stanovených v zákone č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že predmetom odvolania je nárok žalobcu uplatnený zo „zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb“ uzavretej dňa 28.01.2012 (č.l. 10), ktorej obsahom sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. V tomto smere treba prisvedčiť žalobcovi, že z odôvodnenia rozsudku prvej inštancie nie je zrejmé, ktoré konkrétne podmienky zákona v predmetnej zmluve splnené neboli. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, hoci zmluvu, na základe ktorej bol revolvingový úver poskytnutý, v konaní vôbec neskúmal, teda nevykonal dokazovanie touto listinou ani ho nevyhodnotil. Nesprávne totiž ustálil, že predmetom konania je nárok vyplývajúci len z jednej zmluvy (č.l. 16), druhú predloženú zmluvu (č.l. 10) ponechal bez povšimnutia, hoci aj z vyjadrenia žalobcu (č.l. 68) jednoznačne vyplýva, že nárok je uplatnený z dvoch spotrebiteľských zmlúv. Pritom aj zmluva z 28.01.2012 bola súčasťou listinným dôkazov predložených žalobcom. Navyše v danej veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 .

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutej dlžnej istiny a zamietnutých úrokov z omeškania z revolvingového úveru podľa zmluvy uzavretej dňa 28.01.2012 a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku v uvedenej časti. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, najmä preskúma zmluvný vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok. Následne vo veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .