Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-29-2016.pdf
PDF · 88.23 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, IČO: 30 795 141, zastúpeného Legium s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bukureštská 3, Bratislava, proti žalovanej: L.. Q. W., Q. A. XX, Q., o zaplatenie 80,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.06.2014, č. k. 14C/159/2013 - 53, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 80,03 eur s príslušenstvom, titulom zaplatenia pokuty a úroku z omeškania za omeškanie so zaplatením príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory a do sociálneho fondu za rok 2008. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná bola v rozhodnom období v roku 2008 zapísaná do zoznamu advokátov, ktorý vedie žalobca, ktorý je profesijnou komorou s povinným členstvom pre advokátov, pôsobiacou na základe zákona č. 583/2003 Z. z. o advokácii. Žalovanej so zápisom do zoznamu advokátov vznikli určité zákonné povinnosti voči žalobcovi, a to aj platenie príspevku na činnosť komory a vykonávanie ďalších platieb určených predpisom komory. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná bola povinná zaplatiť najneskôr do 30. apríla 2008 žalobcovi príspevok na činnosť profesijnej komory v sume 199,16 eur s poukazom na § 2 ods. 1 Uznesenia konferencie advokátov č. 153 a príspevok do sociálneho fondu v sume 16,60 eur s poukazom na § 4 ods. 1 Uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde č. 155. V konaní nebolo sporné, že si žalovaná túto povinnosť v roku 2008 včas nesplnila a úhradu týchto platieb nevykonala do 30. apríla 2008, ale až po výzve žalobcu dňa 04.08.2008. Žalobca sa preto domáhal v konaní zaplatenia peňažných sankcií za omeškanie žalovanej s predmetnými platbami stanovenými v § 3 ods. 1 Uznesenia konferencie advokátov č. 153 a § 4 ods. 4 Uznesenia konferencie advokátov č. 155. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 1 ods. 2, § 489, § 517 ods. 2, § 100 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka, § 29 ods. 1 zákona č. 583/2003 Z. z. o advokácii, účinný k 30. aprílu 2008, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1 Uznesenia konferencie advokátov č. 153 o príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory, § 4 ods. 1, 2, § 4 ods. 4 Uznesenia konferencie advokátov č. 155 o sociálnom fonde a dospel k záveru, že žalovaná dôvodne vzniesla námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie pokuty a úroku z omeškania, keď žalobcovi začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde dňa 05.08.2008, t. j. deň nasledujúci po dni, kedy žalovaná dlžný poplatok na činnosť žalobcu v sume 199,16 eur a poplatok do sociálneho fondu v sume 16,16 eur uhradila. Žalobcovi do zaplatenia uvedených poplatkov vzniklo právo na úhradu pokuty v sume 79,66
eur za omeškanie žalovanej a úroku z omeškania v sume 0,37 eur. V danom prípade sa uplatňuje všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť dňa 05.08.2008 a uplynula dňa 05.08.2011, žalobca si uplatnil svoje právo na súde až dňa 29.01.2013, a teda po uplynutí premlčacej lehoty. Posúdil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že v danom prípade sa vzťah medzi stranami spravuje predpismi verejného práva, keď s poukazom na to, že žalovanej vznikla povinnosť na úhradu poplatku na činnosť žalobcu a poplatku do sociálneho fondu priamo zo zákona a povinnosť na úhradu uplatnenej pokuty z omeškania vznikla na základe uznesenia konferencie advokátov vydaného na základe zákonného splnomocnenia a povinnosť na úhradu úrokov z omeškania z včasne nezaplateného poplatku do sociálneho fondu vznikla na základe Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že nejde v danom prípade o verejnoprávny záväzok na zaplatenie peňažnej sumy, ktorý by bol uložený individuálnym správnym aktom (rozhodnutím) priamo vynútiteľným núteným výkonom rozhodnutia, ani o niektorý z obchodnoprávnych vzťahov upravený § 261 Obchodného zákonníka, ale o záväzok na zaplatenie peňažnej sumy, ktorý sa spravuje všeobecným predpisom súkromného práva - Občianskym zákonníkom. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu, že ide o daňový nedoplatok s využitím analógie iuris. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke charakteru právneho vzťahu medzi stranami, keď tento právny vzťah kvalifikoval ako občianskoprávny, a preto vo veci aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu. Namietal, že povinnosť k platbám, ktoré sú predmetom konania, vzniká z jednostranného rozhodnutia najvyššieho orgánu SAK - konferencie advokátov SAK, pričom pre žalovanú je táto platba povinná v zmysle § 75 Zákona o advokácii, a nie preto, že by sa dobrovoľne k nej zaviazala na základe svojej autonómnej vôle. Z uvedených dôvodov predmetný právny vzťah, pri ktorom sa neuplatňuje slobodná vôľa žalovanej, prejavená pri jej právnom úkone, ale povinnosť na ňu dopadá bez ohľadu na jej vôľu, nemá charakter súkromnoprávny, ale verejnoprávny, pri ktorom žalobca autoritatívne a jednostranne rozhoduje o právach a povinnostiach žalovanej. Žalobca je právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorej zákon zveruje aj určité právomoci vo vzťahu k svojim členom, a preto ho treba považovať za orgán verejnej moci, z čoho vyplýva, že v danom prípade ide o verejnoprávny vzťah. V tejto súvislosti poukázal i na to, že ustanovenie § 244 ods. 2 O.s.p. zakladá právomoc súdov preskúmavať v správnom súdnictve zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov, o. i. aj záujmovej samosprávy, a takýmto subjektom je aj Slovenská advokátska komora. Ďalej namietal, že Zákon o advokácii ako predpis z oblasti verejného práva žiadnym spôsobom neupravuje premlčacie lehoty pri žiadnych platbách, ktorú sú advokáti povinní platiť, a preto je potrebné vychádzať z toho, že povinnosť zaplatiť platby, ktoré sú predmetom tohto konania, sa nepremlčuje. Ak by aj bolo potrebné uvažovať o premlčaní, vzhľadom na charakter vzťahu medzi stranami a nedostatok špeciálnej úpravy v Zákone o advokácii by bolo správne použiť analógiu práva "analogiae iuris" (teda použitie právneho predpisu z príslušného odvetvia verejného práva), a tým odstrániť chýbajúcu právnu úpravu, pričom nakoľko vymáhané platby sú svojím charakterom a účelom najbližšie k daňovým nedoplatkom v zmysle ustanovenia § 2 písmeno f/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. stanovený úrok je najbližšie úroku z omeškania v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 písmeno c/ citovaného zákona, je potrebné uvažovať v prípade premlčania uplatneného nároku o premlčacej dobe 6 rokov.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa stotožnila s názorom, že vzťah medzi stranami je vyplývajúcim a spravujúcim sa predpismi správneho práva a s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, namietala nedostatok právomoci súdu na rozhodovanie predmetnej veci. V predmetnej veci by mal rozhodnúť správny orgán - t.j. príslušný orgán komory, a nie súd a rozhodnutie správneho orgánu nemôže byť v konkrétnom prípade nahradené rozhodnutím súdu, ale súdom len preskúmaná jeho zákonnosť. Uviedla, že o povinnostiach vyplývajúcich z verejnoprávnych predpisov správneho práva, akým je aj uznesenie konferencie advokátov (ako normatívny správny akt týkajúci sa neurčitého počtu subjektov rovnakého druhu - advokátov), rozhoduje vždy správny orgán, a nie súd. Takéto rozhodnutie musí mať povahu individuálneho správneho aktu, ktorý by ukladal konkrétnu povinnosť konkrétnemu, presne definovanému subjektu. Nevydanie takéhoto rozhodnutia však nemôže byť dôvodom prenášania právomoci k jeho vydaniu správnym orgánom na občianskoprávny súd. V tejto súvislosti poukázala na
rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 24C/181/2013 a namietala, že v jej prípade k vydaniu individuálneho správneho aktu nikdy nedošlo. Z uvedených dôvodov navrhla konanie zastaviť a vec eventuálne postúpiť žalobcovi, alebo rozhodnúť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne.
4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia pokuty a úroku z omeškania v dôsledku oneskorenej úhrady príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory a do sociálneho fondu v celkovej sume 80,03 eur, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uviedla žalovaná na svoju obranu vrátane ňou vznesenej námietky premlčania, pričom vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý vyplýva z vykonaných dôkazov a nebol sporný ani medzi stranami, dospel k správnym právnym záverom, keď spor posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní a podanú žalobu so zreteľom na žalovanou vznesenú námietku premlčania zamietol. Právo uplatnené žalobou v danej veci sa totiž premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá v danej veci začala plynúť dňa 05.08.2008 a uplynula dňa 05.08.2011, teda ak žalobca žalobu súdu prvej inštancie doručil dňa 29.01.2013, stalo sa tak až po márnom uplynutí premlčacej doby.
6. Neopodstatnená je argumentácia žalobcu, ktorý v odvolaní zotrval na názore, že právny vzťah, na základe ktorého vznikli práva uplatnené podanou žalobou, je vzťahom verejnoprávnym, pričom Zákon o advokácii premlčanie neupravuje, právo uplatnené žalobou sa nepremlčuje, prípadne ak by premlčanie pripustil, treba ho s použitím analógie posudzovať podľa Daňového poriadku, ktorý upravuje šesťročnú premlčaciu lehotu.
7. Žalobca ako samosprávna stavovská organizácia je právnickou osobou v zmysle ust. § 18 ods. 2 písm. a/ Občianskeho zákonníka (právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb), keďže medzi združenia fyzických a právnických osôb právna teória a prax zaraďuje aj občianske združenia a iné združenia, pričom práve do skupiny "iných združení" zaraďuje stavovské samosprávne organizácie, tzv. komory združujúce advokátov, lekárov, stomatológov, audítorov a pod. Postavenie žalobcu ako právnickej osoby vyplýva aj z ustanovenia § 66 ods. 3 Zákona o advokácii, pričom na konanie podľa citovaného zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 75 ods. 3 Zákona o advokácii). Pokiaľ potom Zákon o advokácii neoprávňuje SAK ani jej orgány, aby konali vo veciach upravených v tomto zákone (t.j. pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak), nemôže žalobca vydať individuálne rozhodnutie o uložení povinnosti platiť členský príspevok na činnosť SAK a príspevok do sociálneho fondu, teda ani sankcie za oneskorené splnenie si tejto zákonnej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci nejde medzi stranami sporu o verejnoprávny vzťah, rozhodnutie o nároku žalobcu patrí do právomoci súdu (ide o splnenie povinnosti vyplývajúcej zo Zákona o advokácii) a nie správneho orgánu, avšak taktiež to, že na predmetný právny vzťah, ktorý je záväzkovo-právnym vzťahom podľa § 488 Obč. zák., vzniknutým na základe Zákona o advokácii, je možné; pokiaľ ide o otázku premlčania; aplikovať iba ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto v napadnutom rozhodnutí správne premlčanie žalobcom uplatnených práv posúdil podľa Občianskeho zákonníka; a argumentácia žalobcu v odvolaní preto v tomto smere nemôže obstáť.
8. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej trovy v odvolacom konaní nevznikli.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).