Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24S-117-2018.pdf
PDF · 137.35 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/117/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: W.. W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. T. XXX/X, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Lucia Príčová, advokátka, so sídlom Strážovská 4, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 601 881, korešpondenčná adresa: Na Troskách 12, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB1-2018/026506-008 zo dňa 20. júna 2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Súd návrh žalobcu na sankčnú moderáciu z a m i e t a .
III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Správny súd rozsudkom č. k. 23S/96/2017-96 zo dňa 06.12.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB-135-011/2017 zo dňa 03.05.2017 a Disciplinárny rozkaz riaditeľa oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica č. 1 (ďalej len „orgán verejnej správy 1. stupňa“) zo dňa 18.01.2017 a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Uvedeným disciplinárnym rozkazom bol žalobca disciplinárne potrestaný a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie. Dôvodom zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej správy na základe správnej žaloby žalobcu bola nepreskúmateľnosť rozhodnutí, najmä pokiaľ išlo o výrokovú časť rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa. Nedostatky sa týkali vymedzenia skutku s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania a ďalších konkretizujúcich popisných informácií, ako aj uvedenie relevantnej právnej kvalifikácie.
2. Správny súd uznal aj žalobnú námietku žalobcu, ktorou namietal, že v odvolacom konaní bol obstaraný dôkaz, a to výpis o lustráciách vykonaných z jeho konta v období od 01.01.2016 do 30.01.2017, a s týmto dôkazom nebol žalobca oboznámený.
3. Správny súd ďalej orgánom verejnej správy vytýkal nedostatky pri odôvodnení uloženej sankcie.
4. Po zrušení rozhodnutí správnym súdom orgán verejnej správy 1. stupňa disciplinárnym rozkazom č. 1/2018 zo dňa 18.04.2018 uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), a to zníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že dňa 04.10.2016 v čase o 17.09 hod., v služobných priestoroch Oddelenia cudzineckej polície Prezídia policajného zboru Banská Bystrica, v čase, kedy nemal plánovanú službu, vykonal na základe požiadavky pani F. Z. W., prostredníctvom konta M. lustráciu osoby F. J. v informačnom systéme Policajného zboru a následne jej poskytol informáciu z informačného systému, týkajúcu sa osoby F. J., čím konal v rozpore s čl. 9 písm. e) nariadenia ministra vnútra SR č. 164 zo dňa 12.11.2013 o ochrane osobných údajov (ďalej len „nariadenie ministra vnútra č. 164/2013“) a porušil základnú povinnosť policajta ustanovenú v § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z.z. Týmto konaním spôsobil porušenie záujmu chráneného zákonom č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 122/2013 Z.z.“), ktorým je ochrana spracovávaných osobných údajov.
5. Orgán verejnej správy 1. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že disciplinárne konanie bolo začaté na základe podnetu, ktorým bola informácia odboru inšpekčnej služby Stred, Úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR o podozrení z disciplinárneho previnenia. Žalobca pri prvom vyjadrení v zázname o podaní informácie č. SKIS-IS-OISS-OPČ-291-009/2016 zo dňa 01.12.2016 uviedol, že vykonanie lustrácie na osobu F. J. si nepamätá, lustrácie vykonáva iba z oficiálnych dôvodov a nikto ho neoslovil s požiadavkou na lustráciu nejakej osoby. Taktiež uviedol, že lustráciu pod jeho menom mohol vykonať niekto iný, pretože ak je v práci, neodhlasuje sa z informačných systémov a prístupové heslá má poznačené v notese, ktorý má uložený v zásuvke v stole.
6. V písomnom vyjadrení zo dňa 05.01.2017 žalobca uviedol, že svoje prihlasovacie údaje do informačných systémov nikomu neposkytol, žiadnym spôsobom neporušil svoje povinnosti príslušníka PZ. Ďalej uviedol, že vlastným šetrením zistil, že dňa 04.10.2016 lustroval cudzinca, a to potom, čo bol neznámou osobou zastihnutý na stálej službe. V čase mimo služby sa zdržiaval v priestoroch oddelenia z dôvodu, že sa vrátil po osobné veci a chcel sa uistiť, kedy má znova službu. V tejto dobe ho mala zastihnúť pre neho neznáma osoba, ktorá sa preukázala občianskym preukazom a fotokópiou povolenia na pobyt svojho bývalého manžela a žiadala od neho informáciu, či na toto povolenie môže pricestovať na územie SR. Vykonal lustráciu v informačnom systéme a poskytol informáciu, že pobyt bývalého manžela nie je platný a na toto povolenie nemôže pricestovať. Žalobca dôvodil, že bolo možné aplikovať domnienku disponovania súhlasom cudzinca a podľa jeho názoru nebola podaná informácia, ktorá by obsahovala osobné údaje.
7. Orgán verejnej správy 1. stupňa na základe získaných podkladov dospel k záveru, že žalobca sa disciplinárneho previnenia dopustil. Ohľadne času spáchania skutku, ktorý bol sporný, a tento nedostatok bol vytýkaný aj v zrušujúcom rozsudku správneho súdu, orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že požiadal o informáciu o skutočnom čase lustrácie osoby, vykonanej žalobcom dňa 04.10.2017 prostredníctvom jeho konta, sprostredkovateľ informačného systému, ktorým je Ministerstvo vnútra SR, sekcia informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti, odbor systémov a komunikácií. Pod č. SITB- OSK2-2018/000366-002 bola dňa 16.01.2018 doručená informácia, v ktorej je uvedené, že z konta žalobcu bola vykonaná lustrácia dňa 04.10.2016 o 17.09 hod. stredoeurópskeho letného času. Čas 15.09 hod. je čas UTC (koordinovaný svetový čas, a je to čas servera). Skutočný čas lustrácie je čas UTC + 2 hodiny, pretože v čase lustrácie sa používal na území SR stredoeurópsky letný čas. Na základe uvedenej informácie orgán verejnej správy 1. stupňa uzavrel, že skutočný čas lustrácie bol ustálený na deň 04.10.2016 o 17.09 hod.
8. Orgán verejnej správy 1. stupňa následne dňa 13.03.2018 požiadal žalobcu o vyjadrenie k podozreniu z disciplinárneho previnenia vymedzeného dňom 04.10.2016 a presným časovým údajom 17.09 hod. Žalobcovi určil lehotu na vyjadrenie do 12.00 hod. dňa 16.03.2018. Žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie o 10 dní.
9. Dňa 26.03.2018 bolo doručené orgánu verejnej správy 1. stupňa vyjadrenie žalobcu, v ktorom namietal, že lehota na vyjadrenie do 16.03.2018 nebola dostatočne dlhá a v žiadosti o vyjadrenie bolo priamo uvedené porušenie povinností policajta. Orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že vyjadrenie zo dňa 26.03.2018 pri svojom rozhodovaní akceptoval a z obsahu písomností, ktorou bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie k veci, jednoznačne vyplýva, že bola uvedená všeobecná právna kvalifikácia a popísanie konania spočívajúce v porušení právnych predpisov.
10. K námietke o obstaraní dôkazu, a to informácie zo Sekcie informatiky, ktorá nebola žalobcovi predložená k nahliadnutiu a na vyjadrenie, orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že vždy postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a neodopieral mu právo nahliadať do spisu, robiť si z neho výpisy, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobca právo na nahliadnutie do spisu, ktoré mu vyplýva z ustanovenia § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. nevyužil. Pred uložením disciplinárneho opatrenia bol žalobca dňa 06.04.2018 v súlade s ustanovením § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. oboznámený s obsahom administratívneho spisu súvisiaceho s disciplinárnym konaním. Vyplýva to aj z obsahu záznamu o oboznámení sa so spisom č. p.: PPZ-HCP-BB-2018/004356-009 zo dňa 06.04.2018.
11. Podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa žalobca ako oprávnená osoba môže v informačnom systéme evidencia cudzincov s povoleným pobytom na území SR zisťovať len informácie a osobné údaje potrebné pre jeho služobnú činnosť. Vstup do informačného systému v čase, kedy neplnil žiadne služobné povinnosti (nemal plánovanú službu), lustrácia osoby a následné poskytnutie informácie inej osobe, bolo v rozpore s internými predpismi upravujúcimi ochranu osobných údajov a prevádzku informačného systému evidencia cudzincov s povoleným pobytom. O právach a povinnostiach oprávnenej osoby bol žalobca v súlade s § 21 zákona č. 122/2013 Z.z. riadne poučený, naposledy pred vykonaním lustrácie dňa 26.09.2016 a pravidelne (najmenej jedenkrát ročne) je preškoľovaný z predpisov upravujúcich ochranu osobných údajov (dňa 03.06.2016) a aj z predpisu upravujúceho používanie informačného systému evidencia cudzincov (dňa 04.04.2016). Dňa 04.10.2011 absolvoval odborný seminár „Zákona o ochrane osobných údajov“. Zo strany nadriadeného tak boli vykonané dostatočné opatrenia na to, aby žalobca bol náležite oboznámený s problematikou ochrany osobných údajov, povinnosťami oprávnenej osoby a s prevádzkou informačného systému.
12. Ohľadne uloženej sankcie orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. bolo prihliadnuté na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Následkom porušenia povinností žalobcu bolo porušenie záujmu chráneného Zákonom o ochrane osobných údajov. Zákon č. 73/1998 Z.z. umožňuje ukončiť disciplinárne konanie za porušenie služobnej disciplíny aj bez uloženia disciplinárneho opatrenia, avšak iba v prípadoch, ak na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny postačí výčitka. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že Zákon o Policajnom zbore, ani iný všeobecne záväzný právny predpis, ani nariadenie o ochrane osobných údajov mu nezakazujú poskytnúť na základe požiadavky tretej osoby (disponujúcej s osobnými údajmi) informáciu, či je pobyt zrušený alebo nie. Takéto tvrdenie žalobca uviedol napriek tomu, že bol s právnymi predpismi, upravujúcimi ochranu osobných údajov a používanie informačného systému, opakovane oboznámený. Podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa preto samotné prejednanie disciplinárneho previnenia bez uloženia disciplinárneho opatrenia nedáva záruku nápravy. Zároveň bolo prihliadnuté na to, že žalobcovi boli v minulosti už štyrikrát uložené disciplinárne opatrenia za porušenie základných povinností policajta, a to disciplinárnymi rozkazmi č. 1 zo dňa 23.08.2007, č. 3 zo dňa 23.04.2008, č. 1 zo dňa 08.07.2011 a č. 5 zo dňa 23.11.2011, z čoho v troch prípadoch mu bolo uložené disciplinárne opatrenie vo forme písomného pokarhania.
13. Proti disciplinárnemu rozkazu, ktorý bol žalobcovi vyhlásený dňa 18.04.2018, podal žalobca odvolanie.
14. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB1-2018/026506-008 zo dňa 20.06.2018 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie (disciplinárny rozkaz) potvrdil.
15. K odvolacej námietke o nedostatočne dlhej lehote na vyjadrenie na základe výzvy zo dňa 13.03.2018, žalovaný uviedol, že vyjadrenie žalobcu bolo akceptované, napriek tomu, že bolo doručené až dňa 26.03.2018. Nebolo preto porušené právo žalobcu na dostatočnú prípravu na vyjadrenie sa k predmetu disciplinárneho konania.
16. K námietke o tom, že ak v žiadosti o vyjadrenie bolo uvedené, že sa má žalobca vyjadriť k porušeniu povinností policajta, pričom toto ešte nebolo preukázané, žalovaný uviedol, že sa so žalobcom nezaobchádzalo ako s vinným a nedošlo k porušeniu jeho práv, pričom mu bolo umožnené využiť všetky jeho práva pred vydaním rozhodnutia.
17. K námietke o neoboznámení žalobcu s dôkazom obstaraným zo Sekcie informatiky žalovaný uviedol, že v žiadosti o vyjadrenie, zaslanej žalobcovi orgánom verejnej správy 1. stupňa, boli uvedené všetky podstatné informácie, ktoré informácia Sekcie informatiky obsahovala a žalobca mal dostatok podkladov k obsahu informácie, a teda aj možnosť účinnej obhajoby. Pred vydaním rozhodnutia vo veci samej bol žalobca oboznámený s obsahom spisu súvisiaceho s disciplinárnym konaním, čo vyplýva aj zo záznamu č. p.: PPZ-HCP-BB5-2018/004356-009 zo dňa 06.04.2018 a žalobca ďalšie dôkazy nenavrhol, čo priamo potvrdil na tomto zázname svojím podpisom. Ku skutočnostiam, týkajúcim sa výsluchu dňa 26.03.2018 pracovníkmi inšpekcie ohľadom lustrácií v informačných systémoch, žalovaný uviedol, že skutočnosti, ktoré boli predmetom výsluchu, nijako nesúvisia s týmto disciplinárnym konaním. Informácia o podozrení z nedôvodných lustrácií zo Sekcie kontroly a inšpekčnej služby č. p.: SKIS-IS-OISS-22-024/2018-OPČ zo dňa 12.04.2018 sa týka lustrácií vykonaných v období od 01.06.2017 do 02.03.2018 a tento podnet nebol predmetom tohto konania.
18. Žalovaný ďalej uviedol, že odvolanie bolo v súlade s ustanovením § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prerokované v poradnej komisii riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, pričom poradná komisia odporučila odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť.
19. Žalovaný považoval rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa za správne, a preto ho potvrdil.
20. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj disciplinárneho rozkazu orgánu verejnej správy 1. stupňa.
21. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.06.2018 opätovne napáda pre nepreskúmateľnosť, nezákonnosť, vecnú nesprávnosť a vady konania, v celom rozsahu sa s týmto rozhodnutím nestotožňuje, považuje ho za nesprávne a nezákonné, pretože sa žiadneho disciplinárneho previnenia nedopustil. Ak by súd dospel k záveru, že disciplinárne previnenie sa stalo, je tu možnosť sankcionovania cestou výčitky alebo písomného pokarhania.
22. Žalovaný nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci v zmysle ustanovenia § 233 a § 238 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a jednostranne zvolil cestu disciplinárneho potrestania.
23. Aj disciplinárny rozkaz zo dňa 17.04.2018 je nepreskúmateľný, nezákonný, vecne nesprávny. Orgán verejnej správy 1. stupňa nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav a v jeho postupe sa vyskytli vady.
24. Žalobca namietal vrátenie 5 % z jednomesačného platu (uložené disciplinárne opatrenie) po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí správnym súdom, až na jeho pripomienku v máji 2018 (viac ako päť mesiacov po vyhlásení rozsudku správnym súdom). Namietal aj porušenie prezumpcie neviny pri nepriznaní odmeny pridelenej všetkým zamestnancom Ministerstva vnútra SR pri odchode ministra vnútra v marci 2018, pretože bol zo strany orgánov verejnej správy považovaný za disciplinárne potrestaného, aj keď v tom čase nebol právoplatne disciplinárne potrestaný.
25. Žalobca rozsiahle poukazoval na obsah rozhodnutia správneho súdu, ktorým boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia o jeho disciplinárnom potrestaní a v nadväznosti na to namietal, že v ďalšom konaní bol vyzvaný na vyjadrenie podľa § 56 zákona č. 73/1998 Z.z. (po zrušení rozhodnutí správnym súdom) dňa 14.03.2018, a to s pôvodnou lehotou do 16.03.2018 do 12.00 hod., čo bola neprimerane krátka lehota, pričom nebol oboznámený s obsahom podkladov pre rozhodnutie. Ďalej namietal, že mu bolo upreté právo oboznámiť sa s dôkazom, a to s informáciou zo Sekcie informatiky. Takýmto postupom mu nebola daná možnosť objektívne zvážiť obranu a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a k podkladom rozhodnutia. Podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu žiadnych povinností policajta. Dňa 26.03.2018 doručil svoje vyjadrenie, a až následne potom dňa 06.04.2018 bol oboznámený s dôkazom
- s informáciou zo Sekcie informatiky. Orgán verejnej správy zobral do úvahy dôkaz, avšak jeho s ním neoboznámil a uprel mu právo vyjadriť sa k nemu.
26. Bol toho názoru, že neposkytol osobné údaje, zachovával mlčanlivosť o osobných údajoch dotknutej osoby, pretože ukončenie pobytu nie je podľa všeobecne záväzných právnych predpisov osobným údajom, neporušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z.z. a takéto porušenie mu nebolo preukázané. Jeho argumentácia o neoboznámení sa s dôkazom bola nesprávne vyhodnotená ako účelová.
27. Po podaní odvolania bola zostavená komisia, jej zloženie mu bolo oznámené listom zo dňa 09.05.2018, ale nedostal možnosť hájiť sa pred komisiou, a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.
28. V konaní neboli zohľadnené jeho tvrdenia a vyjadrenia.
29. Poukázal ďalej na obsah komentára k § 194 - § 198 Správneho súdneho poriadku a ďalej na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikované pod R 51/2011, R 26/2012, R 90/2012, R 98/2012, R 22/2013 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/9/2016 zo dňa 31.05.2017, týkajúce sa dostatočného vymedzenia skutku v prípade administratívneho trestania.
30. Podľa žalobcu orgány verejnej správy oboch stupňov porušili zásady správneho trestania a analogicky aj zásady obsiahnuté v trestnom konaní. Ak by aj dospeli k názoru, že došlo k disciplinárnemu previneniu, zákon dáva možnosť riešiť ho aj výčitkou, prípadne písomným pokarhaním, čo by s prihliadnutím na následky, trvanie a závažnosť bolo adekvátne. Poukázal ďalej na to, že si svedomito plní svoje povinnosti, o čom svedčia aj jeho hodnotenia zo strany nadriadeného (hodnotenia A, B). Je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“, prípadne aj zásadu „beneficium cohaesionis“.
31. Žalobca z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), d) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby správny súd upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie, keďže účel správneho trestania bol dosiahnutý aj samotným prejednaním veci. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 32. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný k námietke o nedostatočnom zistení skutkového stavu uviedol, že po zrušení rozhodnutí správnym súdom výzvou zo dňa 13.03.2018 požiadal žalobcu o vyjadrenie k podozreniu z disciplinárneho previnenia, ktorého sa mal dopustiť dňa 04.10.2016 o 17.09 hod. a určil lehotu na vyjadrenie, ktorú na žiadosť žalobcu predĺžil o požadovaných desať dní. Dňa 26.03.2018 bolo riaditeľovi Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že dňa 04.10.2016 sa zdržiaval na pracovisku v čase mimo plánovaného času služby, pretože sa vrátil po osobné veci a pri odchode sa chcel uistiť, kedy má znovu plánovanú službu. Popísal ďalej, ako bol požiadaný o poskytnutie informácie o pobyte cudzinca, ako vykonal lustráciu a akú informáciu poskytol. Aj na základe uvedeného dospel riaditeľ Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica, poukazujúc na čl. 9 písm. e) nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 164/2013, ako aj na ustanovenie § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z.z. k záveru, že sa žalobca preukazateľne dopustil porušenia právnych noriem, čo viedlo k vydaniu disciplinárneho rozkazu.
33. Pochybenie žalobcu bolo preukázané a skutkový stav riadne zistený. Žalobca vo svojich vyjadreniach uvádza len námietky, ktoré nedoložil relevantnými dôkazmi.
34. K námietke o nevyplatení odmeny žalovaný uviedol, že odmena nie je nároková čiastka. Vychádzajúc z ustanovenia § 102a zákona č. 73/1998 Z.z. je zrejmé, že zákonodarca dáva možnosť udeliť odmenu, z čoho jasne vyplýva, že odmena nie je nárokovou čiastkou.
35. K námietke o vrátení krátenej časti služobného platu žalovaný uviedol, že mohol vo veci konať až po obdržaní spisového materiálu z Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom tento mu bol vrátený v mesiaci marec 2018 a následne dňa 18.04.2018 bola spracovaná žiadosť na príslušnú mzdovú učtáreň. Ako sám uviedol žalobca, tieto finančné náležitosti mu boli vyplatené v máji 2018, t. j. v aprílovej výplate. Zo strany žalovaného preto nedošlo k žiadnym prieťahom v konaní.
36. Pokiaľ ide o námietku nemožnosti vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam pred vydaním napadnutého rozhodnutia pred poradnou komisiou, takéto vyjadrenie nebolo potrebné, nakoľko v rámci odvolacieho konania neboli zistené žiadne skutočnosti, o ktorých by žalobca nemal vedomosť. Žalovaný vychádzal výlučne z administratívneho spisu, námietok a návrhov predložených žalobcom. Žalobca bol oboznámený, resp. mal vedomosť o všetkých podkladoch, ktoré smerovali k vydaniu napadnutého rozhodnutia.
37. Pokiaľ žalobca namietal možnosť uloženia nižšieho disciplinárneho trestu, žalovaný uviedol, že je toto v kompetencii priameho nadriadeného s disciplinárnou právomocou, v tomto prípade riaditeľa Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica, do ktorej poradná komisia nezasahuje. V odvolacom konaní žalobca nenamietal výšku disciplinárneho opatrenia, resp. druh zvoleného disciplinárneho opatrenia, preto žalovaný do kompetencie riaditeľa Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica nezasahoval.
38. Žalovaný v závere vyjadrenia žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol a správnou žalobou napadnuté rozhodnutia potvrdil. Zároveň navrhol, aby správny súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania a aby rozhodol bez nariadenia pojednávania v prípade, ak bude rozhodnuté v jeho prospech.
39. V replike žalobca nad rozsah správnej žaloby zdôraznil, že nebolo preukázané, že boli poskytnuté osobné údaje. Dôkazné bremeno v danom prípade leží na žalovanom, ktorý ho neuniesol. Žiadny všeobecný záväzný právny predpis, rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn neurčuje, že informácia „má zrušený pobyt na území Slovenskej republiky“, prípadne „na tento doklad nemôže pricestovať na územie Slovenskej republiky“ je osobným údajom. Podľa žalobcu boli porušené zásady správneho trestania, a to najmä zásada konania o správnom delikte v primeranej lehote a zásada, že dôkazné bremeno nesie správny orgán. V novom konaní bol obstaraný dôkaz, a to informácia zo Sekcie informatiky, ktorá mu nebola daná na nahliadnutie a na vyjadrenie. Bola mu predložená dňa 14.03.2018 len žiadosť o vyjadrenie a bolo mu preto upreté právo vyjadriť sa k obstaranému dôkazu.
40. Podľa žalobcu výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi, a teda zastáva názor, že pomôcť človeku, ktorý príde so svojím problémom za príslušníkom PZ, je v súlade s dobrými mravmi. Podaním informácie sa predišlo možnému porušeniu Zákona o pobyte cudzincov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany cudzinca. Orgány verejnej správy nevzali do úvahy ustanovenie § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.
41. V duplike žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Zdôraznil ešte, že žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie bolo vyhovené, o čom svedčí aj registratúrny záznam č. PPZ-HCP-BB5-2018/004356-008. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že len pomáhal riešiť problém a plnil si svoje povinnosti príslušníka PZ, žalovaný uviedol, že žalobca ako zástupca správneho orgánu nemôže konať nad rámec zákona, ale len v jeho intenciách. Poskytnutie osobných údajov získaných z informačných systémov PZ tretej osobe, ktorá nebola na konanie nijako splnomocnená, ani o poskytnutie informácie nežiadala v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, bolo protizákonné. Žalobca nemal právomoc poskytnúť osobné údaje takejto osobe. Je oprávnený využívať informácie získané z informačných systémov PZ výlučne na služobné účely a poskytovať ich môže len účastníkom konania, resp. ich splnomocneným zástupcom, čo v tomto prípade preukazateľne nebolo splnené.
42. Správny súd rozhodol o správnej žalobe žalobcu bez nariadenia pojednávania, pretože nezistil dôvody v zmysle § 107 ods. 1 SSP, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia pojednávania. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo oznámené postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a konalo sa dňa 13.02.2019.
43. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že navrhuje, aby správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v prípade, ak bude rozhodnuté v prospech žalovaného. K tomu vyjadreniu správny súd uvádza, že žalovaný v zmysle ustanovenia § 105 ods. 1 SSP má právo požiadať správny súd o nariadenie pojednávania. Táto žiadosť musí byť jednoznačná a účastník konania túto žiadosť nemôže podmieňovať. Preto na takúto žiadosť, ako žalovaný predniesol v prejednávanej veci, správny súd nemôže prihliadať.
44. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale aplikujúc aj ustanovenie § 195 SSP, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Keďže nedospel k záveru o splnení podmienok na sankčnú moderáciu v zmysle § 198 SSP, zamietol aj alternatívny návrh žalobcu na sankčnú moderáciu.
45. Správny súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že vo väčšej časti žalobných námietok žalobca len všeobecným a nekonkrétnym spôsobom poukazoval na nedostatky preskúmavaných rozhodnutí. Úlohou správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je vyhľadávať konkrétne nedostatky v postupoch a rozhodnutiach orgánov verejnej správy na základe všeobecných žalobných námietok. Keďže ide o vec správneho trestania, správny súd vychádzal zo žalobných námietok v takom rozsahu, v akom boli v konkrétnostiach namietané nedostatky v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, a nad rozsah a dôvody správnej žaloby preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia len v medziach daných v ustanovení § 195 SSP. Nad rozsah správnej žaloby vady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP správny súd nezistil.
46. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z obsahu preskúmavaných rozhodnutí a z písomných podaní tvoriacich obsah súdneho spisu, je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné to, že žalobca dňa 04.10.2016 o 17.09 hod., v čase, kedy nemal plánovaný čas služby, ale zdržiaval sa na pracovisku (pretože podľa jeho výpovede sa zastavil po osobné veci a chcel sa uistiť, kedy má znovu plánovanú službu), bol zastihnutý osobou F. Z. W., ktorej na základe jej žiadosti (po predložení občianskeho preukazu a fotokópie povolenia na pobyt) poskytol informáciu o aktuálnosti pobytu jej bývalého manžela Atef J. a za týmto účelom vykonal lustráciu osoby cudzinca v informačnom systéme zo svojho služobného konta.
47. Po zrušení predošlých rozhodnutí orgánov verejnej správy správnym súdom je v preskúmavanom disciplinárnom rozkaze orgánu verejnej správy 1. stupňa dostatočným a nezameniteľným spôsobom vymedzený skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť, a z ktorého bol uznaný za vinného. Bol odstránený a vysvetlený aj nedostatok týkajúci sa konkrétneho času lustrácie vykonanej žalobcom - 15.09 hod. alebo 17.09 hod. Z podania Ministerstva vnútra SR, Sekcia informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR, odbor systémov a komunikácií č. SITB-OSK2-2018/000366-002 zo dňa 16.01.2018 vyplýva, že lustrácia bola v predmetnom prípade vykonaná presne v čase 2016-10-04-15.09.37.473959UTC, pričom UTC je čas servera a čas vykonania lustrácie v časovom pásme Slovenskej republiky predstavuje UTC (koordinovaný svetový čas) + 2. Lustrácia tak bola vykonaná dňa 04.10.2016 o 17.09 hod. stredoeurópskeho času.
48. Keďže sám žalobca nepopiera, že informácie poskytol a dňa 04.10.2016 sa na pracovisku mimo plánovanú službu nachádzal, pričom čas lustrácie nijako nerozporuje, neobstoja jeho námietky o neúplnom a nedostatočne zistenom skutkovom stave. Nie je zrejmé, v akom smere a aké dôkazy by mali byť ešte vykonané, a čo by nimi malo byť preukázané.
49. V predchádzajúcom disciplinárnom rozkaze absentovalo presné popísanie skutku, čím bol disciplinárny rozkaz a aj rozhodnutie žalovaného, ktorým disciplinárny rozkaz potvrdil, nepreskúmateľné a neboli dodržané všeobecné požiadavky kladené na výrok rozhodnutia pri administratívnom trestaní. V novom konaní boli vytýkané nedostatky v tejto časti odstránené.
50. Žalobca ďalej namietal, že sa disciplinárneho previnenia nedopustil a že poskytnuté údaje neboli osobným údajom, navyše podľa jeho názoru tu bola prezumpcia súhlasu cudzinca, keďže jeho bývalá manželka disponovala fotokópiou povolenia na pobyt.
51. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.; disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
52. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z.z.; policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.
53. Podľa čl. 9 písm. e) nariadenia ministra vnútra č. 163/2013; oprávnená osoba pri plnení úloh a pri získavaní a spracovávaní osobných údajov najmä zachováva mlčanlivosť o osobných údajoch, s ktorými príde do styku.
54. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z.; osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.
55. Právnu kvalifikáciu disciplinárneho previnenia považuje správny súd v medziach podanej správnej žaloby a v rozsahu súdneho prieskumu, vymedzeného v ustanovení § 195 SSP (súdny prieskum nad rozsah správnej žaloby), za správnu. Podstatné je, že žalobca porušil služobnú disciplínu, keď mimo svojej aktívnej služby lustroval údaje o pobyte cudzinca a tieto poskytol jeho bývalej manželke, ktorá nemala splnomocnenie na riešenie akýchkoľvek administratívnych záležitostí bývalého manžela, súvisiacich s jeho pobytom na území SR.
56. Správna je aj argumentácia orgánov verejnej správy o tom, že zákon č. 122/2013 Z.z. nevymedzuje taxatívne v konkrétnostiach všetky údaje, ktoré sa považujú za osobné údaje fyzickej osoby. Údaj o pobyte na území SR je jedným z osobných údajov týkajúcich sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorá bola v predmetnom prípade určená inými identifikačnými údajmi, na základe ktorých žalobca vykonal jej lustráciu.
57. Na základe vyššie uvedenej argumentácie je zrejmé, že v prejednávanej veci nenastali okolnosti odôvodňujúce aplikáciu zásady „in dubio pro reo“, a ani zásady „beneficium coahensionis“, ktorá sa v zmysle Trestného poriadku aplikuje v prípadoch viacerých spoluobvinených.
58. Žalobné námietky týkajúce sa vrátenia uloženého disciplinárneho opatrenia - 5 % zo služobného platu a neposkytnutia odmeny presahujú rámec súdneho prieskumu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Uvedený druh námietok proti postupu žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa je žalobca oprávnený uplatňovať cestou iných prostriedkov ochrany svojich práv a nie správnou žalobou, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.
59. Vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí správny súd uviedol, že v rámci odvolacieho konania (predošlého) bol obstaraný ďalší dôkaz, a to výpis o lustráciách vykonaných z konta žalobcu za obdobie od 01.01.2016 do 31.01.2017. Žalobca namietal, že tento dôkaz bol vyhodnotený bez toho, aby mal možnosť sa s ním oboznámiť. Správny súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že tento dôkaz nebol podstatný vo vzťahu k posúdeniu zodpovednosti žalobcu za spáchanie skutku v prejednávanej veci. Napriek tomu správny súd považoval za potrebné dodržať zásadu oboznámenia disciplinárne obvineného so všetkými podkladmi rozhodnutia, ktoré mal orgán verejnej správy, rozhodujúci o disciplinárnom potrestaní, k dispozícii. Po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy správnym súdom sa žalobca oboznámil aj s obsahom tejto písomnosti v rámci oboznámenia sa s celým obsahom administratívneho spisu.
60. Z uvedeného výpisu lustrácií je zrejmé, že tieto sa týkajú obdobia po čase spáchania disciplinárneho previnenia, preto ako správny súd uviedol aj vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, tento dôkaz nebol podstatný pre vyvodenie zodpovednosti za disciplinárne previnenie, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 04.10.2016.
61. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že orgán verejnej správy 1. stupňa požiadal žalobcu o vyjadrenie výzvou zo dňa 13.03.2018 v lehote do 16.03.2018, 12.00 hod. Žalobca požiadal o predĺženie lehoty o desať dní a svoje vyjadrenie doručil dňa 26.03.2018. Na vyjadrenie žalobcu prihliadol orgán verejnej správy 1. stupňa aj žalovaný a s jeho obsahom sa dostatočným spôsobom vysporiadali. Z obsahu žiadosti o vyjadrenie vyplýva, že orgán verejnej správy 1. stupňa žalobcu oboznámil s tým, že požiadal Ministerstvo vnútra SR, Sekciu informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR, odbor systémov a komunikácie, o spresnenie času lustrácie osoby F. J. dňa 04.10.2016, pričom bolo oznámené, že lustrácia bola vykonaná dňa 04.10.2016 o 17.09 hod. stredoeurópskeho letného času.
62. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol oboznámený s obsahom informácie zo Sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR zo dňa 16.01.2018.
63. Vo svojom vyjadrení zo dňa 26.03.2018 žalobca namietal, že s písomnosťou Sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR, týkajúceho sa času lustrácie, nebol oboznámený.
64. Zo záznamu č. p.: PPZ-HCP-BB5-2018/004356-009 zo dňa 06.04.2018 vyplýva, že žalobca bol oboznámený s obsahom celého administratívneho spisu a nenavrhol ďalšie dôkazy.
65. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca bol s výsledkom preverenia skutočného času lustrácie oboznámený v žiadosti o vyjadrenie zo dňa 13.03.2018. Až po doručení jeho vyjadrenia mu bola sprístupnená písomnosť - informácia zo Sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR, ktorá neobsahovala žiadne významné skutočnosti oproti tomu, s čím orgán verejnej správy 1. stupňa oboznámil žalobcu vo výzve na vyjadrenie. Napokon sa žalobca s obsahom písomnosti oboznámil pri oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a v priebehu ďalšieho administratívneho konania, ani v priebehu súdneho konania, nič konkrétne vo vzťahu k času vykonanej lustrácie nenamietal. Keďže nie je sporné, že lustrácia bola vykonaná (čo nepopiera ani žalobca) a išlo len o upresnenie času skutku (za účelom zabezpečenia jeho vymedzenia tak, aby bola zachovaná požiadavka jeho nezameniteľnosti), táto žalobná námietka o porušení procesných práv žalobcu nie je dôvodná. 66. Neobstojí ani námietka o tom, že žalobca nedostal možnosť obhajovať sa pred poradnou komisiou žalovaného. Žalobca sám uviedol, že zloženie poradnej komisie mu bolo oznámené a voči zloženiu nemal žiadne výhrady. Odvolací orgán pritom vychádzal len z podkladov rozhodnutia, ktoré obstaral orgán verejnej správy 1. stupňa, s týmito bol žalobca oboznámený a žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v odvolaní neuviedol.
67. Podľa § 243 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z.; (1) Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. (2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.
68. Žalovaný postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami a prerokoval odvolanie žalobcu v poradnej komisii.
69. Podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z.; (1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. (2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
70. Podľa správneho súdu preskúmavané rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené, orgány verejnej správy dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a vysporiadali sa aj s námietkami prednesenými žalobcom v priebehu administratívneho konania. Pri ukladaní sankcie a jej odôvodnení rešpektovali ustanovenie § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom odstránili aj nedostatky vytýkané správnym súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí. Z rozhodnutia je zrejmé, na čo pri uložení sankcie prihliadali
- záujem chránený zákonom, potreba dodržiavania služobnej disciplíny, zabezpečené vzdelávanie žalobcu v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj jeho postoj k plneniu služobných povinností.
71. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri ukladaní sankcie je potrebné predovšetkým zabezpečiť dodržanie jej základných cieľov, a to represie, ako aj individuálnej a generálnej prevencie. Uvedená sankcia týmto kritériám zodpovedá. Podstatné je aj to, že žalobca bol už v minulosti disciplinárne potrestaný a trikrát mu bolo uložené písomné pokarhanie ako miernejšia forma sankcie.
72. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nad rozsah a dôvody správnej žaloby z aspektov vymedzených v ustanovení § 195 SSP, pričom nezistil v tomto smere žiadne pochybenia. Skutkový stav bol zistený dostatočne, nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej mohla byť vyvodená zodpovednosť za disciplinárne previnenie, boli dodržané zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ako aj zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona.
73. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.; disciplinárnym opatrením je
a) písomné pokarhanie,
b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,
c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,
d) zákaz činnosti,
e) prepadnutie veci.
74. Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z.; ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.
75. Podľa § 198 ods. 1 a 2 SSP; (1) správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. (2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
76. Správny súd v zmysle § 198 ods. 2 SSP môže moderovať sankciu uloženú orgánom verejnej správy len v medziach, ktoré sú dané osobitným právnym predpisom pre orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o administratívnom potrestaní.
77. Zákon č. 73/1998 Z.z. vymenúva v ustanovení § 52 ods. 1 disciplinárne opatrenia a v ustanovení § 55 vymedzuje pravidlá pre ich ukladanie. V ustanovení § 54 upravuje možnosť uloženia disciplinárneho opatrenia za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo priestupku, ak postačuje na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny výčitka.
78. Z uvedeného je zrejmé, že sankčná moderácia tak, ako ju navrhol v petite správnej žaloby žalobca (súd upúšťa od uloženia disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie žalobcu, keďže účel správneho trestania bol dosiahnutý aj samotným prejednaním veci), nezodpovedá zákonnému rámcu sankcionovania disciplinárneho previnenia, ktorý je vymedzený zákonom č. 73/1998 Z.z., preto správny súd návrh žalobcu na sankčnú moderáciu zamietol. Z ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva možnosť upustiť od potrestania, ale len možnosť neuloženia disciplinárneho opatrenia pri súčasnom uložení výčitky. Navyše má správny súd za to, že v prejednávanej veci by účel správneho trestania nebolo možné dosiahnuť len samotným prejednávaním veci s ohľadom na dôvodnosť vyžadovania plnenia služobných povinností.
79. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 a contrario SSP.
80. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.