Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľky: Bc. P. P., P., U. XXX/XX, zastúpená advokátom: Mgr. Roman Chudý, Piešťany, Okružná 7671/1A, proti druhému manželovi: Q. P., F. XXX, zastúpený splnomocnenkyňou: PROSMAN & PAVLOVIČ advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: S. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, na odvolania druhého manžela proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 9P 75/2013-219 zo dňa 15. februára 2018 vo výroku o úprave styku a výživného, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného p o t v r d z u j e a vo výroku o úprave styku a v závislom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania Bc. P. P., rod. X., nar. XX.XX.XXXX a Q. P., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 28.05.2011 vo Vrbovom, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Vrbové vo zväzku VII., roč. 2011, na str. 80, pod por. č. 8 rozvádza. Maloletého S. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého S. a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého S. výživným vo výške 250 eur mesačne, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým S. každý párny týždeň v čase od soboty od 09:00 hod. nepretržite do nedele do 19.00 hod. a tiež každú nepárnu stredu v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod. Matka je povinná maloletého S. na styk s otcom riadne pripraviť a maloletého mu odovzdať v mieste svojho bydliska, kde je otec povinný v stanovenom čase maloletého matke odovzdať. Napokon rozhodol, že o náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 28 ods. 1, 2, § 62, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1, § 25 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 Civilného mimosporového poriadku vecne odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva účastníkov konania je podaný dôvodne. Ich manželstvo je vážne rozvrátené, dlhodobo si neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia vhodného na výchovu detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom pomoc a podporu, keďže manželia od r. 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, t.č. navrhovateľka sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. S.. Súd sa pokúsil o zmierenie manželov v súlade s § 100 CMP, avšak neúspešne, nakoľko obaja manželia zhodne odmietli manželské spolužitie obnoviť. Súd má pritom za to,

že vzhľadom na intenzitu rozvratu manželstva účastníkov, ktorý od r. 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o mal. S., tu ani nie je predpoklad, že by mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Súd na čas po rozvode mal. S. zveril do osobnej matky v súlade s vyššie uvedenými závermi znaleckého dokazovania aj napriek nesúhlasu otca, nakoľko zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nie je v prospech maloletého, nakoľko faktická striedavá osobná starostlivosť už prebiehala v r. 2013 - 2016, pričom znaleckým dokazovaním, ktoré potvrdilo závery psychologickej správy ÚPSVaR Piešťany z 09.12.2015, mal súd za preukázané, že takáto starostlivosť nie je v prospech maloletého, nakoľko mu spôsobovala vnútornú nepohodu, ktorá sa objavila aj v rámci výsledkov jeho psychologického vyšetrenia (zvýšená tenzia, úzkosť, sklon k nižšiemu sebahodnoteniu), v kontakte so znalcom najmä pri preberaní okolností vzťahov v rodine a kontaktu s rodičmi maloletý pôsobil až príliš rozumne až dospelo, čím mnohé deti často maskujú pocit vnútornej nepohody, čo môže podporovať hypotézu, že táto súvisí okrem iného aj s jeho rodinnou situáciou, t.j. je nespokojný so súčasnou situáciou vnútorne viac, než to dáva najavo navonok. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v zmysle vyjadrenia otca počas pojednávania 15.02.2018 od konca r. 2016 striedavá osobná starostlivosť neprebiehala, syn bol u neho všelijako, napríklad 2 dni alebo na víkend, niekedy len raz za mesiac, pričom naposledy bol u neho 26.12.2017 vyzdvihnúť si darčeky a potom až 11.02.2018, čo potvrdzuje závery znaleckého dokazovania, že maloletý sa cíti psychicky menej komfortne ako by mohol, keď je v starostlivosti otca, v ktorej bol nespokojný, maloletý dospel k takémuto názoru sám na základe vlastných zážitkov a skúseností, pričom znalec nezistil, že by bol maloletý ovplyvňovaný matkou, práve naopak. Otec síce uvádzal, že táto situácia je dôsledkom jeho prísnejšej výchovy vo vzťahu, avšak znaleckým dokazovaním sa toto tvrdenie otca vo vzťahu k maloletému nepreukázalo, naopak znalec uviedol, že maloletého môže pripraviť do života práve to, že jeden z rodičov je taký a druhý iný. Čo sa týka otcom uvádzanej skutočnosti, že matka je nezodpovedná vo výchove syna, ktorého prebral v špinavej bunde a o týždeň ju mal tak isto špinavú na tých istých miestach, syn nemá základné hygienické návyky, nevie si zapnúť gombíky, nevie jesť s príborom, spláchnuť záchod a problém má aj so zaviazaním šnúrok, ťažko nadväzuje nové priateľstvá, je uzavretý a nespoločenský, túto súd nemal za preukázanú, pričom šetrením kolízneho opatrovníka 14.09.2017 bolo zistené, že v čase ich návštevy bola hygiena v domácnosti matky na požadovanej úrovni, v domácnosti matky má mal. S. vytvorené vhodné podmienky. Prípadné zanedbávanie starostlivosti o maloletého matkou pritom nebolo kolíznemu opatrovníkovi ohlasované školou, ktorú maloletý navštevuje, príp. jeho ošetrujúcou lekárkou. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého S. zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže ani jeden z rodičov nebol obmedzený, resp. pozbavený rodičovských práv a ani jeden z rodičov netvrdil, že by existoval dôvod, pre ktorý by iba sám bol oprávnený zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, resp. dôvod preukazujúci neschopnosť druhého rodiča zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.

3. Zverením mal. S. do osobnej starostlivosti matky vznikla otcovi ako povinnému rodičovi povinnosť plniť si k maloletému vyživovaciu povinnosť. Vykonaným dokazovaním výsluchom matky a potvrdením o návšteve školy zo 17.10.2017 mal súd za preukázané, že mal. S. je v šk. r. 2017/2018 žiakom 4. A triedy, navštevuje školskú jedáleň, za obedy matka mesačne platí okolo 20 eur, maloletý je zdravý, prekonáva bežné detské ochorenia. Výsluchom matky, tiež daňovým priznaním matky za r. 2016 mal súd za preukázané, že býva so synom a jej priateľom v 2-izbovom byte. Náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 250 eur za nájom a 100 eur za energie, pracuje ako tlmočníčka/prekladateľka s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 1 200 eur, iný príjem nemá žiaden, vlastní motorové vozidlo Nissan Qashqai, r. v. 2007, nehnuteľný majetok nevlastní, t.č. má dlhy vo vzťahu k zdravotnej poisťovni vo výške cca 880 eur a vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, ktorý je t.č. vo výške cca 300-400 eur. Z manželstva pochádza jedno dieťa S., nar. XX.XX.XXXX, iné vyživovacie povinnosti nemá. Vykonaným dokazovaním výsluchom otca a potvrdením o jeho príjme mal súd za preukázané, že otec býva s priateľkou v 4- izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho dcéry D.. Náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 200 eur, čo zahŕňa poplatky za vodu, elektrinu, internet a výdavky na palivo na kúrenie. Má ďalší výdavok na úrazovú poistku vo výške 20 eur mesačne. Je zamestnaný ako vodič v spol. X. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 939 eur mesačne. Je vzdelaný v odbore obrábač kovov, v ktorom pracoval 2 roky, potom pracoval ako vodič dodávky 16 rokov a ako vodič kamiónu pracuje 4 roky. Čo sa majetkov týka, nehnuteľný majetok nevlastní, hnuteľný majetok predstavuje 12 ročnú dodávku Peugeot Boxer. Dcére D. spláca dlh mesačnou splátkou 100 eur, pričom dcéra mu poskytla pôžičku vo výške 10 000 eur asi v roku 2013 za účelom rekonštrukcie domu, v ktorom býva. Iné dlhy nemá. Z manželstva pochádza jedno dieťa S., nar. XX.XX.XXXX, iné vyživovacie povinnosti nemá.

Súd určil otcovi platiť výživné vo výške 250 eur mesačne s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca súčasne zohľadňujúc ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej je možné povinnému rodičovi určiť výživné percentuálnym podielom v rozsahu 25% - 30% z jeho príjmu. Priemerný čistý mesačný príjem otca je vo výške 939 eur mesačne, a preto výživné pre mal. S. určené otcovi vo výške 250 eur mesačne zohľadňuje uvedenú prax, keďže 25% - 30% zo sumy 939 eur činí 234,75 eur - 281,70 eur. Súd dopĺňa, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by mohla zabezpečovať výživu mal. S. v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, keď otec navrhol určenie výživného vo výške 150 eur mesačne. V predmetnej veci obaja rodičia zhodne navrhli, aby bol určený styk otca s mal. S. tak, že otec bude oprávnený sa stýkať s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 09:00 hod nepretržite do nedele do 19:00 hod a každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod do 19:00 hod., s ktorým návrhom matka súhlasila, tiež určenie styku v tomto rozsahu odporučil aj kolízny opatrovník. Na základe uvedeného súd preto určil styk otca s mal. S. v zmysle predmetného návrhu, nakoľko ho považoval za vhodný, zároveň tiež zohľadňujúci právo otca spolupodieľať na starostlivosti o maloletého.

4. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 57, 58 v spojení s § 218 ods. 1 tak, že o náhrade a výške trov súd rozhodne samostatným uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, v ktorom uviedol, že sa odvoláva v časti úpravy styku, chce sa s maloletým stýkať častejšie a stráviť s ním viac času aj cez prázdniny a žiada preto, aby súd určil styk každý párny víkend od piatku 17:00 hodiny do nedele 19:00 hod., cez letné prázdniny párny týždeň by maloletý trávil u otca, nepárny týždeň u matky, zimné prázdniny by v párnom roku týždeň strávil u otca, týždeň u matky, v nepárnom týždni naopak a cez jarné prázdniny predĺžiť víkend o dva dni. Napáda aj výšku výživného, pretože súd nebral do úvahy všetky skutočnosti, žiada stanoviť výživné na 150 eur mesačne.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj splnomocnenec otca vo výroku o výške vyživovacej povinnosti a o úprave styku. Ako odvolacie dôvody uviedol § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle § 365 písm. g) CSP, pretože zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti odkázal na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom otec spoločne s odvolaním zasiela súdu aj zoznam príjmov a výdavkov. Priemerný mesačný príjem otca je 987,30 eur, výdavky predstavujú sumu 689 eur a to bez odpočítania výdavkov na stravu, ošatenie, hygienu, rozdiel medzi príjmom aj výdavkami predstavuje sumu 298,30 eur, pričom z tejto sumy si musí odvolateľ zabezpečiť aj stravu aj ošatenie. Súd prvej inštancie nezisťoval presné výdavky a tieto predkladá v rámci svojho odvolania. Po preskúmaní rozdielu medzi príjmami a výdavkami je zrejmé, že vyživovacou povinnosťou vo výške 250 eur by bol otec neprimerane zaťažený a takáto vyživovacia povinnosť mu môže spôsobiť ekonomické problémy. Z jeho pohľadu sa javí vhodná výška výživného 150 eur, ktorá zodpovedá veku maloletého a to vo vzťahu k preukázaným odôvodneným potrebám. Súd sa nezaoberal odôvodnenými potrebami maloletého, pričom sa mal zaoberať aj skutočnou výškou ktorej mal prispôsobiť výšku vyživovacej povinnosti. Čo sa týka stretávania otca s maloletým, poukázal na znalecký posudok č. 28/2016, z ktorého vyplýva, že znalec sa prikláňa k osobnej starostlivosti o maloletého matkou a pomerne širokému stretávaniu sa, pričom znalec jednoznačne odporučil stretávania každý druhý víkend od piatku popoludnia do pondelka rána a každý druhý týždeň počas pracovných dní napr. od stredy popoludnia do piatka rána. S týmto názorom znalca odvolateľ súhlasí, pretože maloleté dieťa sa vyjadrilo, že mu nevyhovuje striedavá starostlivosť. Vo vzťahu k jarným a jesenným prázdninám navrhuje, aby bol otec oprávnený sa stretávať s maloletým dieťaťom prvé štyri dni jarných prázdnin a posledné štyri dni jesenných prázdnin. Do tohto rámca sa nezapočítajú víkendy, taktiež navrhuje, aby sa stretával s maloletým prvý, druhý týždeň letných prázdnin a piaty a šiesty týždeň v rámci víkendov, takisto aj počas zimných prázdnin v párnom roku od 23. do 25.12., pričom 25.12. pripraví maloleté dieťa a odvezie matke v každom nepárnom roku od 25.12. do 27.12. Zo znaleckého posudku vyplývajú závery čo možno najširšieho styku otca s maloletým, ktorý prospeje k vzájomnému citovému vzťahu. Z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne argumenty, ktoré by závery odvolateľa

vyvracali alebo odporovali. Navrhuje preto, aby bol odvolací rozsudok zmenený v napadnutých častiach, v opačnom prípade navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. Splnomocnenec otca doplnil odvolanie a to o dôkazy preukazujúce výšku mesačných výdavkov otca, predložili zoznam mesačných výdavkov spoločne s výpisom z účtu a nákladmi na cestovné a doklady z registračných pokladní týkajúcich sa stravy, hygieny a iných vecí. Navrhuje vyhodnotiť príjmy a výdavky otca a spravodlivým spôsobom ich vyvážiť s preukázanými odôvodnenými potrebami maloletého.

8. K odvolaniu otca sa vyjadril procesný opatrovník. Uviedol, že na základe vyjadrení oboch rodičov za účelom predchádzania rodičovských konfliktov ponecháva na úvahu súdu, aby bežný styk otca s maloletým prebiehal každý párny týždeň od piatku v čase napr. od 15.00 hod. do nedele 16.00 hod. z dôvodu matkou avizovaných školských povinností, každý nepárny týždeň v stredu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., počas jarných prázdnin v každom nepárnom roku od nedele predchádzajúcej pondelku prázdnin od 16.00 hod. do piatku do 15.00 hod., počas letných prázdnin napr. napr. prvý, druhý týždeň v mesiaci júl, v mesiaci august, počas jesenných prázdnin, v každom nepárnom roku od prvého dňa vyhlásených zverejnením Ministerstvom školstva pre aktuálny školský rok v čase od 09.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16.00 hod., počas zimných prázdnin v každom párnom roku napr. od 23.12. od 09.00 hod. do 29.12. do 16.00 hod. a v každom nepárnom roku od 29.12. v čase od 09. hod. do 04.01. do 16.00 hod. Pri určení výšky výživného sa vychádzalo z príjmov oboch rodičov, ich možností, schopností, majetkových pomerov a predovšetkým z potrieb maloletého. Určená výška výživného je v záujme maloletého, odporúča ju potvrdiť. K vyjadreniu procesný opatrovník priložil úradný záznam zo dňa 25.04.2018 o tom, že sa dostavila matka maloletého, ktorá uviedla, že nesúhlasí s rozšírením styku už od piatku, lebo chce, aby sa maloletý so školskými povinnosťami pripravoval jeden rodič na základe zlých skúseností z 3. ročníka. Maloletý súhlasí s úpravou styku počas prvých dvoch týždňov v júli cez letné prázdniny a ostatný styk by prebiehal podľa rozsudku. Jarné prázdniny by mohli mať na striedačku s otcom, zimné prázdniny by mohol byť u otca každý druhý rok od 26.12. do 04.01. a jesenné prázdniny nevidí dôvod upravovať, je to jeden až dva dni. Z úradného záznamu z pohovoru s otcom zo dňa 26.04.2018 vyplýva, bežný styk žiada každý párny týždeň od piatku po ukončení vyučovania do pondelka do začiatku vyučovania, každý nepárny týždeň od stredy po ukončení vyučovania do piatku do začiatku vyučovania, počas letných prázdnin dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v auguste, počas zimných prázdnin tak, že by prebiehal v každom párnom roku od prvého dňa zimných prázdnin od 09.00 hod. do 29.12. do 19.00 hod. a ostatný styk počas jarných a jesenných prázdnin ponecháva v zmysle odvolania.

9. K vyjadreniu procesného opatrovníka sa vyjadril otec prostredníctvom splnomocnenca, ktorý súhlasí s návrhom kolízneho opatrovníka, takýto návrh je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa pre zachovanie rovnocenného vzťahu k obom rodičom. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti zotrváva na dôvodoch odvolania.

10. K vyjadreniu otca, k doplneniu vyjadrenia otca sa vyjadril procesný opatrovník. Uviedol, že sa pridržiava doterajšej správy, vykonal šetrenie 12.08.2018 v domácnosti matky kde býva matka s jej priateľom Y. F. a s maloletou sestrou Y. P., jedná sa o 3-izbový nájomný byt, maloletý má kompletne zariadenú detskú izbu, dostatok priestoru na učenie, trávenie voľného času. V domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), g) a h) v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolania otca sú čiastočne opodstatnené, z ktorého dôvodu je preto potrebné rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 a v napadnutom výroku o výživnom je potrebné v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 CSP.

12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je rozvod manželstva a úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd určil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumu 250 eur a vo výroku, ktorým súd rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým S. každý párny týždeň v čase od soboty od 09:00 hod. nepretržite do nedele do 19.00 hod. a tiež každú nepárnu stredu v čase od 15:00 hod. do 19:00 hod.

13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

18. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

19. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na

jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

20. Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci určenia výživného dostatočné dokazovanie, vec posúdil správne i po právnej stránke, zabezpečil relevantné skutkové zistenia a dospel k správnym záverom.

21. V danom prípade bolo potrebné pri určení výšky výživného zohľadniť najmä tú skutočnosť, že otec má v súčasnosti príjem z pracovného pomeru vo výške 939 eur a iné vyživovacie povinnosti nemá. Odvolací súd dospel k záveru, že výživné, ktoré bolo otcovi stanovené súdom prvej inštancie na maloletého vo výške 250 eur aj s prihliadnutím na súčasné odôvodnené potreby maloletého, vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, je primerané. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 20 - 30% z jeho príjmu, čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného nedostatočne zohľadnil. Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb, ich možností a schopností odvolací súd dospel k záveru, že otec maloletého má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletého sumu 250 eur mesačne. Sumu určeného výživného môže otec maloletého zo svojho príjmu, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletého. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktorí sú v plnej miere odkázaní výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť.

22. Pokiaľ ide o odvolací argument týkajúci sa výšky výdavkov otca, na ktoré poukazoval v podanom odvolaní a ktoré žiadal zohľadniť, uvedené odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko výživné má prednosť pred výdavkami. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súd ani nemá povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Vychádzajúc z uvedených predpokladov, súd prvej inštancie postupoval správne. K námietke odvolateľa, že sa súd nevenoval potrebám maloletého, odvolací súd poukazuje na bod 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že maloletý má bežné potreby.

23. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného potvrdil podľa § 387 CSP.

24. V prípade napadnutého výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletým, tu je potrebné mať na mysli, že kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je skutočne významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje zdravý vývoj dieťaťa. Nie v každej rodine sú však vzťahy medzi jej členmi ideálne. V individuálnych prípadoch môže naopak zachovávanie nepriaznivých vzťahov viesť k ohrozeniu zdravého vývinu maloletého dieťaťa.

25. V zmysle § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

26. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia.

27. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

28. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

29. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

30. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí...

31. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa) maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

32. Podľa § 38 ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. Rovnako platí i § 116 CMP, podľa ktorého ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

33. Podľa § 35 súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

34. Podľa § 36 súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

35. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

36. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

37. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že súd rozhodol v zmysle vyjadrení rodičov a so závermi znalca v otázke úpravy styku sa dostatočne nevysporiadal, pričom rodičia sa momentálne na styku nevedia dohodnúť. S poukazom na už citované ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 38 a 116 sa za daných okolností veci javí ako žiadúce a nevyhnutné, aby si súd zabezpečil dôkaz i výsluchom maloletého, ktorý má 11 rokov, pričom je už dôvodné predpokladať, že vzhľadom na tento svoj vek a k nemu primeranú rozumovú vyspelosť je schopný samostatne vyjadrovať svoj názor, a tomuto názoru potom musí byť venovaná náležitá pozornosť, aby nebolo znemožnené maloletému S. ako účastníkovi konania (v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom) uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Maloletý sa k rozhodujúcim otázkam vyjadril v rámci znaleckého dokazovania pred vyše dvoma rokmi.

38. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie i pri odhliadnutí od tých najzávažnejších (oberajúcich predovšetkým maloletého účastníka o ich procesné práva v prvoinštančnom konaní, teda v tej časti konania z dôkazného hľadiska najvýznamnejšej) vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

39. Keďže s poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd náležitým nevykonaním dokazovania na otázku styku, znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, aby nedošlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu, čím potom vec i nesprávne právne posúdil, odvolací súd s použitím ust. § 369 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 35 a 36 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku, včítane závislého výroku o trovách konania, odvolaniami nenapadnutého, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

40. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a až následne po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu majúcich vplyv na úpravu styku otca s maloletým, opätovne vo veci rozhodol, pričom rozhodnutie je potrebné v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3 náležite odôvodniť.

41. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 52 až § 58 v spojení s § 396 ods. 1 .

42. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 . Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa štvrtej časti (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 . Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez

návrhu (§ 376 ods. 2 . Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.