Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-1-2022.pdf
PDF · 85.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/1/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Trenčín, Jilemnického 1, IČO 00 151 866 proti povinnému S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., W. ulica XXX/X o vymoženie 132,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/681/2010-22 zo dňa 29. januára 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (výrok I.) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej, Exekútorský úrad so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, trovy exekúcie vo výške 61,69 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.). Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 58 ods. 1, § 57 ods. 2, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 3, § 196, § 199 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.03.2017 (243h ods. 1 Exekučného poriadku), § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), § 14, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V odôvodnení uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.03.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 132,77 eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie o priestupku č.k. ORP-667/DI-SK-2007 zo dňa 19.06.2007. Súdny exekútor dňa 19.07.2018 doručil súdu oznámenie o tom, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súd mal z Obchodného vestníka za preukázané, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 22OdK/190/2018 zo dňa 14.06.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka povinného, ktorého oddlžil tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Ďalej bolo zistené, že oznámením správcu v Obchodnom vestníku sa konkurz na majetok dlžníka zrušil z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Jednou z podmienok na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu je, že dlžník musí osvedčiť existenciu exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania. Z ustanovenia § 167f ods. 2 ZKR je zrejmé, že vyhlásenie konkurzu, resp. osobného bankrotu, je dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti dlžníkovi/povinnému podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZKR zastavil. Podľa § 166e ods. 1 ZKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Účinky zrušenia konkurzu osobitne upravuje § 167v ods. 4 ZKR, ktorý ustanovuje, že zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov a zanikajú tiež účinky podľa § 167b
ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Zrušenie konkurzu sa však nedotýka oddlženia dlžníka (účinku nevymáhateľnosti), okrem prípadu, ak tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V takom prípade však súd rozhodne aj o zrušení oddlženia. Nakoľko účinky oddlženia zrušením konkurzu podľa § 167v ods. 1, 2 ZKR zostávajú zachované, mal súd za to, že dôvod na zastavenie exekúcie trvá. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie celkovej výške 64,15 eur, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške 33,19 eur + 20% DPH. Hotové výdavky si súdny exekútor uplatnil vo výške 20,27 eur + DPH z hotových výdavkov vo výške 4,05 eur. Z popisu jednotlivých úkonov uplatnených v špecifikácii a po preštudovaní spisu EX 213/10 dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 61,69 eur. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky odmenu v minimálnej výške 33,19 eur + 20% DPH. Keďže takto uplatnené trovy predstavujú paušálnu odmenu v minimálnej výške garantovanej zákonom, súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu v uplatnenej výške 33,19 eur. Hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky boli súdnemu exekútorovi priznané vo výške 18,22 eur (poštovné) + 20% DPH z hotových výdavkov vo výške 3,64 eur. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné a poplatky spolu vo výške 20,27 eur + 20%. Súd má z predloženého exekučného spisu EX 213/10 preukázané doručovanie 2 zásielok do vlastných rúk za 1,55 eur, 1 zásielka za 1,60 eur, 3 zásielok za 1,70 eur, 5 zásielok za 0,40 eur, 2 zásielky za 0,50 eur, návrh na zastavenie + spis za 2,10 eur, kancelársky materiál vo výške 3,32 eur. Náhrada trov exekúcie spolu predstavuje sumu 61,69 eur (odmena 33,19 eur + 6,64 eur + hotové výdavky 18,22 eur + 3,64 eur).
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že exekučný titul, na základe ktorého vznikla pohľadávka oprávneného, nadobudol právoplatnosť pred 31.08.2017, teda v čase platnosti a účinnosti § 88 zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého možno rozhodnutie o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V danej veci je zjavné, že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí prekluzívnej trojročnej lehoty. V danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu úmrtia povinného s poukazom na to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O zastavení exekúcie súd rozhodol takmer 10 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné vykonať exekúciu proti konkrétnej fyzickej osobe. Návrh bol podaný v zákonnej prekluzívnej lehote, čím bol dodržaný zo strany oprávneného aj zákonný predpoklad úspešnosti podaného návrhu. Súdny exekútor môže účelne vykonať len tie úkony, ktoré boli vykonané do uplynutia prekluzívnej lehoty. Účtovanie nákladov vykonaných po uplynutí tejto lehoty nie je zákonné. Oprávnený má za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval exekučné konanie a neprimeraným spôsobom tak navýšil trovy exekúcie na úkor oprávneného. Exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil súdu vec na zastavenie po uplynutí prekluzívnej lehoty. Poukázal na ustanovenie § 243j Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje, pretože je neprípustná a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
3. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že exekučné konanie voči svojej osobe považuje za nedôvodné a nevykonateľné vzhľadom na skutočnosť, že dňa 22.06.2018 bol vyhlásený konkurz, resp. osobný bankrot na majetok povinného, pod číslom obchodného vestníka 120/2018, K044225, sp. zn. 22Odk/190/2018, zastúpený správcom JUDr. Bohuslavom Gelatkom. Povinný preto považuje ďalšie konanie v rozpore s exekučným poriadkom.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
10. Z ustanovenia § 358 CSP vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom vo veci.
11. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nesmerujú voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZKR. Vzhľadom na odvolanie oprávnený navrhol, aby odvolací súd zastavil exekúciu z dôvodu jej neprípustnosti. Odvolací súd v tejto časti, čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie, odmietol odvolanie oprávneného v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné podľa § 358 CSP. Rozhodnúť inak nie je možné ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie. Odvolací súd dodáva, že oprávnený v odvolaní namietal uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty a úmrtie povinného, pričom v prejednávanej veci sa nejednalo o daný prípad, nakoľko exekúcia bola zastavená pre vyhlásenie konkurzu, resp. osobného bankrotu na majetok povinného.
12. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa podľa § 201 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 O.s.p.). Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 O.s.p., teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku). 13. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357 písm. m) CSP.
15. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety "Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
16. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd odvolanie oprávneného, smerujúce proti výroku o trovách konania, kedy oprávnený navrhol, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietol aj v tejto časti.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).