Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-7-2019.pdf
PDF · 111.17 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/7/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, A., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov, matka: L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, A., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, otec: L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXB J.. X/X, V. F., Rakúska republika, o návrhu matky na zvýšenie výživného neodkladným opatrením a o návrhu matky na určenie výživného, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 39P/57/2018-46 zo dňa 25. októbra 2018, v časti výroku I. o vyhlásení súdu, že nemá právomoc konať vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, výroku II. o zastavení konania vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu a výroku III. o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v časti zamietnutého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok III.) p o t v r d z u j e .
II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v časti, v ktorej súd vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu (výrok I.), v časti, v ktorej súd konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu zastavil (výrok II.) a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok V.) r u š í a vec sa mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, výrokom II. konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu zastavil, výrokom III. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, výrokom IV. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia maloletému dieťaťu za procesného opatrovníka ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec a výrokom V. nepriznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie po citovaní § 366 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 161 ods. 1 a 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 a § 330 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 ods. 1, čl. 3 a čl. 14 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len nariadenie o výživnom) uznesenie vecne odôvodnil tým, že vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu (určenie vyživovacej povinnosti do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode) nemá právomoc konať. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre začatie a vedenie konania vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na súdoch Slovenskej republiky, nakoľko maloleté dieťa zatiaľ nemá na území Slovenskej republiky obvykly´ pobyt. Nariadenie o výživnom neupravuje definíciu pojmu obvyklý pobyt, iba naň odkazuje. Obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte (C - 523/07, bod 37- 39). Na zmenu obvyklého pobytu sa berie do úvahy najmä vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu (C - 497/10, bod 51), čo v danom prípade nie je jednoznačné.
3. Z návrhu je zrejmé, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Rakúsku, na základe čoho je daná právomoc na konanie o rozvod. Posledné bydlisko maloletej E. bolo v Rakúsku. Maloletá E. sa narodila v meste E. v Rakúsku. Matka nešpecifikovala, ako dlho sa s maloletou E. na Slovensku zdržiava, uviedla len, že bola nútená s dcérou sa odsťahovať a pár mesiacov po zverení maloletej E. do starostlivosti matky a odsťahovaní sa na Slovensko matka čakala, že otec začne prispievať na výživu maloletej E., no asi po pol roku matka pochopila, že sám od seba platiť nebude. Matka uviedla, že rakúsky Okresný súd v Mödlingu uznal odporcu vinným za rozpad manželstva, voči čomu sa odporca odvolal, z čoho vyplýva, že doposiaľ nie je právoplatné rozhodnutie o rozvode a z tohto dôvodu bol podaný aj tento návrh. Matka takisto uviedla, že starostlivosť o spoločnú maloletú dcéru je upravená rozhodnutím rakúskeho Okresného súdu v Mödlingu zo dňa 27.07.2017 (20.07.2017), pričom podľa tohto rozhodnutia majú obaja rodičia práva a povinnosti starostlivosti voči maloletej E., avšak primárne bola maloletá E. zverená do starostlivosti matke a zároveň matke bolo rozhodnutím o starostlivosti priznané právo na výber miesta pobytu, teda matka je oprávnená žiť s maloletou E. na Slovensku. Matka však neuviedla, či je toto rozhodnutie právoplatné, teda že zákonným spôsobom mohlo dôjsť k zmene obvyklého pobytu maloletej E.. Starí rodičia dňa 10.10.2018 vyhlásili, že matka s maloletou E. bývajú trvale v ich rodinnom dome a Mestský úrad v A. dňa 11.11.2014 potvrdil, že maloletá E. má trvalý pobyt v A.. Súd uvádza, že prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá osobitné práva a má iba evidenčný charakter (§ 3 ods. 3 zák. č. 253/1998 Z.z.). Nemožno stotožňovať trvalý a obvyklý pobyt. Z tvrdení matky nevyplýva, ako dlho sa maloletou E. na Slovensku zdržiava, možno predpokladať, že „pár mesiacov“ alebo „pol roka“, pričom v čase rozhodovania súdu nie je zrejmé, či ide o dočasné alebo trvalé riešenie. Ak pôjde o trvalé riešenie, nie je vylúčené, že obvyklým pobytom maloletej E. sa po právoplatnej zmene pobytu a plynutím času stane Slovenská republika. Avšak môže ísť aj o dočasné riešenie a maloletá E. môže zostať na základe rozhodnutí rakúskych súdov tiež v Rakúsku. Za daných okolností, kedy ani obdobie pár mesiacov, ani pol roka nezakladá obvyklý pobyt, súd nemá právomoc na konanie vo veci samej.
4. V zmysle článku 3 nariadenia o výživnom platí, že právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti má a) súd podľa miesta obvyklého pobytu povinného, b) súd podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, c) súd, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním. Súd konštatuje, že a) povinný má obvyklý pobyt v Rakúsku, b) doposiaľ nedošlo k zákonnej zmene obvyklého pobytu oprávnenej, ktorý je takisto v Rakúsku, c) v Rakúsku prebieha konanie o osobnom stave - o rozvode manželstva (vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je zrejme spojená s týmto konaním, keď matka vo veci samej žiadala zaviazať otca na plnenie vyživovacej povinnosti do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva), d) Okresný súd v Mödlingu dňa 20.07.2017 rozhodol o rodičovských právach a povinnostiach k maloletej E.. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhlásil, že nemá právomoc a konanie vo veci samej zastavil. Súd konštatuje, že rozhodnutie rakúskeho súdu bolo matkou súdu predložené v nemeckom jazyku bez úradného prekladu. Z neautorizovaného prekladu časti rozhodnutia nie je možné ustáliť, či ide o predbežné, alebo meritórne rozhodnutie. Predbežná/dočasná vykonateľnosť je podľa prekladu matky priznaná len vo vzťahu úpravy styku v bode 2. a nie k bodu 1., v ktorom má byť upravené právo matky určiť miesto pobytu a tiež stanoviť jej miesto pobytu na Slovensku. Súd má právomoc len na predbežné opatrenie (alebo ochranné opatrenie), dostupné podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, teda na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa. Súd v prvom rade konštatuje, že uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 14P/51/2014-11 zo dňa 22.07.2014 v spojení v uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/68/2014-98 zo dňa 30.10.2014, právoplatným dňa 13.09.2014 bol otec zaviazaný platiť výživné na maloletú E. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od doručenia uznesenia bez časového obmedzenia, uvedené rozhodnutie doposiaľ nebolo zrušené alebo zmenené a súd má za to, že týmto rozhodnutím je v súčasnosti upravená povinnosť otca platiť výživné v nevyhnutnej miere.
6. Okrem vyššie uvedeného, po oboznámení sa s návrhom a ostatnými listinnými dôkazmi, ako aj pripojeným spisom má súd za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Matka maloletého dieťaťa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť a neodkladnosť rozhodnutia, keď v súčasnosti je zabezpečená výživa maloletej matkou, pričom matka v návrhu ani netvrdila opak. Z dôkazov predložených matkou vyplýva, že táto pracuje ako živnostníčka, maloletá má v prípade potreby zabezpečené bývanie u starých rodičov, ktorí znášajú výdavky spojené s užívaním rodinného domu. Matka neosvedčila (a nakoniec ani netvrdila), že výživa maloletej je ohrozená. Súd teda nemal za preukázané (osvedčené) žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem maloletého dieťaťa alebo maloleté dieťa samotné je ohrozené, teda sa neosvedčila potreba okamžitého riešenia situácie dočasnou úpravou pomerov. Súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
7. Súd dodáva, že vzhľadom na to, že povinný rodič, otec má obvyklý pobyt v Rakúsku, kde prebieha konanie o rozvode a prebieha/prebiehalo konanie o úpravu rodičovských práv k maloletej E., je účelné, aby o veciach týkajúcich sa maloletej E. v súčasnosti rozhodovali súdy v Rakúsku, čím sa súčasne zabráni vzniku nezlučiteľných rozhodnutí, ktoré môžu mať za následok prípadnú nevykonateľnosť (článok 21 ods. 2 druhá veta nariadenia o výživnom).
8. Súd vo výroku IV. ustanovil maloletému dieťaťu procesného opatrovníka, ktorý ho bude zastupovať do právoplatnosti konania o nariadení neodkladného opatrenia.
9. S poukazom na § 55 CMP súd navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď neboli tvrdené a súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by priznanie nároku na náhradu trov v tomto konaní malo byť spravodlivé, preto platí všeobecná úprava trov konania v § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
10. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom právneho zástupcu v časti výroku I., II. a III. na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 písm. d), e), f), g) a h) CSP a podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP. Podľa názoru matky má maloletá E. obvyklý pobyt v Slovenskej republike, ktorý je potvrdený aj rozhodnutím rakúskeho súdu v Mödlingu zo dňa 15.12.2017, ktorým súd v Mödlingu vyslovil, že je nepríslušný konať z dôvodu, že maloletá E. má obvyklý pobyt na Slovensku. Zároveň matka uviedla, že sa s maloletou E. zdržiava na Slovensku nepretržite od júla 2017. Podľa rozhodnutia Okresného súdu v Mödlingu zo dňa 27.07.2017 bola maloletá E. primárne zverená do starostlivosti matke, a zároveň matke bolo týmto rozhodnutím priznané právo na výber miesta pobytu, teda matka je oprávnená žiť s maloletou E. na Slovensku. Matka uviedla, že k zmene obvyklého pobytu maloletej E. od júla 2017 nedošlo. Rozhodnutie Okresného súdu v Mödlingu zo dňa 27.07.2017 bolo potvrdené uznesením Krajinského súdu Wiener Neustadt ako odvolacím súdom dňa 27.10.2017.
11. K zamietnutiu neodkladného opatrenia matka v odvolaní uviedla, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne preukazuje a tvrdí, že výživa maloletej E. je ohrozená. Priemerný mesačný príjem matky momentálne predstavuje sumu vo výške 320 eur, kým výdavky na výživu matky a maloletej E. sú vo výške 730 eur, z čoho výdavky na maloletú E. sú vo výške 520 eur. Matka hospodári každý mesiac so stratou a matka už úspory minula. Starí rodičia maloletej E. z matkinej strany naďalej požadujú prispievanie na domácnosť a v opačnom prípade neumožnia matke s maloletej E. s nimi bývať. Výdavky v súvislosti u starých rodičov platí matka v polovičnej sume, pričom otec je ten, kto by mal prispievať na výživu maloletej E. a nerobí tak a pritom otec má vysokú životnú úroveň v Rakúsku. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že povinnosť otca platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima je upravená rozhodnutím súdu, avšak v danom čase nemal preukázaný príjem otca. Navyše otec toto rozhodnutie nerešpektuje, t. j. výživné neplatí. Matka nepodala návrh na výkon rozhodnutia, pretože medzičasom došlo k zmene okolností a je nevyhnutné zmeniť výšku vyživovacej povinnosti. Otec pracuje ako zubný technik v Rakúsku a jeho príjem je minimálne vo výške cca. 1.200 eur a nemá inú vyživovaciu povinnosť. O výžive maloletej dcéry sa nerozhoduje na žiadnom inom súde. Návrh na určenie výživného matka na súde v Rakúsku nedávala, pretože ako vyplýva z textu vyššie, rakúske súdy nemajú príslušnosť vo veci výživného maloletej E. konať. Z uvedených dôvodov matka maloletej dcéry navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle jej pôvodného návrhu a rovnako vydal rozsudok v zmysle návrhu matky na začatie konania vo veci samej. K odvolaniu matka priložila rozhodnutie Krajinského súdu Wiener Neustadt ako odvolacieho súdu (Das Landsgericht Wiener Neustadt als Rekursgericht) sp. zn. 16R 287/17w-5 zo dňa 18.10.2017, ktorým bolo rozhodnuté, že 1. Sa nevyhovuje odvolaniu matky, 2. odvolanie otca sa zamieta, pokiaľ sa vzťahuje na znášanie nákladov za sprevádzanie návštevy, v ostatnom sa odvolaniu nevyhovuje, 3. náhrada trov konania sa nevykonáva, 4. riadne dovolanie týmto nie je povolené. Taktiež predložila rozhodnutie Okresného súdu Mödling, sp. zn. 7Ps 196/14a - 284 zo dňa 06.12.2017 s s úradným prekladom, ktorým bolo rozhodnuté, že nie je medzinárodne príslušný (odôvodnené tým, že právoplatným uznesením zo dňa 20.07.2017 bola starostlivosť ponechaná obidvom rodičom, hlavná starostlivosť o dieťa sa stanovila matkou, ktorá je tiež oprávnená určiť miesto pobytu maloletej E., a tým tento stanoviť na Slovensku, E. má od júla 2017 podľa zákona svoj obvyklý pobyt v Leopoldove na Slovensku a poukazom na čl. 8 a 9 Nariadenia Brusel II-a).
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je v časti, v ktorej súd vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu (výrok I.), v časti, kde súd konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu zastavil (výrok II.) dôvodné a v časti, v ktorej súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného návrhu (výrok III.) nie je dôvodné.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením zvýšiť výživné na maloletú E. z naposledy určenej výšky 30% zo sumy životného minima na sumu 200 eur mesačne. Matka napadla odvolaním aj časť uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc na konanie vo veci samej o určenie výživného do rozvodu a z tohto dôvodu konanie vo veci samej zastavil.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. V prvom rade je potrebné konštatovať, že o povinnosti platiť výživné na maloletú E. bolo už rozhodnuté uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 14P/51/2014-11 zo dňa 22.07.2014 v spojení v uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/68/2014-98 zo dňa 30.10.2014, právoplatným dňa 13.09.2014, podľa ktorého je otec povinný platiť výživné na maloletú E. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Túto skutočnosť nepoprela ani matka vo svojom odvolaní, pričom zdôraznila, že otec toto rozhodnutie nerešpektuje, t. j. výživné neplatí a matka nepodala návrh na výkon rozhodnutia. V prípadoch, kedy sú vzťahy medzi rodičmi tak vážne narušené, že sa nevedia dohodnúť na výkone práv a povinnosti k maloletému dieťaťu a sú nútení podávať návrhy na súd vo všeobecnosti platí, že neodkladnými opatreniami sa rodičom priznávajú len práva a povinnosti v najnevyhnutnejšom rozsahu a je to tak preto, že na rozhodnutie o neodkladnom opatrení je súd limitovaný krátkou lehotou a nemá priestor na vykonávanie dôkazov. Aj v prejednávanej veci sa evidentne vzťahy medzi rodičmi vyhrotili až natoľko, že sa nevedia dohodnúť na výkone žiadnych práv a povinností k maloletej E. a podávajú návrhy na úpravu práv a povinností na súdy (aj v Rakúsku). V čase, kedy súd vydal neodkladné opatrenie v júli 2014 a zaväzoval otca na platenie výživného v nevyhnutnej miere 30% zo sumy životného minima) vychádzal z nepreukázaných príjmov oboch rodičov a uzavrel, že táto suma postačuje na úhradu najnevyhnutnejších nákladov spojených so starostlivosťou o maloleté dieťa. Matka sa proti tomuto uzneseniu neodvolala, t.j. akceptovala ho. V októbri 2018 podala návrh na zvýšenie výživného vydaním neodkladného opatrenia. V návrhu síce poukazuje na pravdepodobný plat otca maloletého dieťaťa, ale nemožno súhlasiť s jej názorom, že výška príjmu otca je aj osvedčená a že nastala podstatná a trvalá zmena pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom neodkladným opatrením. Matka predložila súdu prvej inštancie potvrdenie o výške príjmu otca zo dňa 18.08.2014, čo súd prvej inštancie správne nepovažoval za relevantný dôkaz, pretože je neaktuálny a situácia sa mohla od vydania potvrdenia zmeniť. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v júli 2016, keď matka maloletého dieťaťa podávala návrh na nahradenie súhlasu otca na vycestovanie na Slovensko, matka na strane 3, v odseku 3 tohto návrhu tvrdila, že otec na maloletú dcéru platí výživné vo výške 160 eur, t.j. jej tvrdenia vyplývajúce z obsahu spisu sú rozporné (sp. zn. 16C/66/2016), matka v návrhu nešpecifikuje, do kedy otec platil výživné a kedy prestal. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci je potrebné konať, vykonať riadne dokazovanie a určiť výživné na základe vykonaného dokazovania podľa zásad rodinného práva (podľa potrieb dieťaťa a možností, schopností a majetkových pomerov rodičov).
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. v časti, v ktorej bol návrhu matky na zvýšenie výživného neodkladným opatrením potvrdil s poukazom na § 387 CSP.
18. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
19. Podľa čl. 3 nariadenia o výživnom v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
20. Súd prvej inštancie správne v danej veci skúmal, či je daná právomoc na konanie vo veci určenia výživného na čas do rozvodu voči maloletej E. v zmysle nariadenia o výživnom, ale podľa názoru odvolacieho súdu je jeho záver o nedostatku právomoci vo veci konať a rozhodnúť predčasný. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení poukázal na matkou predložené rozhodnutie Okresného súdu v Mödlingu zn. 7Ps 196/14a - 267 zo dňa 20. júla 2017. Podľa tohto rozhodnutia majú obaja rodičia práva a povinnosti starostlivosti voči maloletej E., avšak primárne bola maloletá E. zverená do starostlivosti matke a zároveň matke bolo rozhodnutím o starostlivosti priznané právo na výber miesta pobytu, z čoho bolo možné vyvodiť, že matka je oprávnená žiť s maloletou E. na Slovensku. Pokiaľ súd prvej inštancie spochybňuje skutočnosť, či je toto rozhodnutie právoplatné, matka k odvolaniu pripojila rozhodnutie Krajinského súdu Wiener Neustadt (ako odvolacieho súdu) sp. zn. 16 R 287/17w-5 zo dňa 18.10.2017 ako odvolacieho súdu, v ktorom odvolaniu matky proti rozhodnutiu Okresného súdu v Mödlingu zo dňa 27.07.2017 (20.07.2017) nebolo vyhovené, odvolanie otca bolo v časti zamietnuté a v ostatnom odvolaniu nebolo vyhovené a nebolo povolené riadne dovolanie (č.l. 56), t.j. je možné predpokladať, že rozhodnutie Okresného súdu v Mödlingu zo dňa 27.07.2017 (20.07.2017) je právoplatné. K posúdeniu spornej otázky obvyklého pobytu je dôležité poukázať aj na rozhodnutie Okresného súdu Mödling sp. zn. 7Ps 196/14a - 284 zo dňa 06.12.2017 (č.l. 89), v ktorom súd konštatuje, že nie je medzinárodne príslušný (na špecifikované konanie o povinnostiach rodičov) práve z dôvodu, že dieťa má obvyklý pobyt od júla 2017 na Slovensku. Z uvedených dôvodov neobstojí záver súdu prvej inštancie, že maloletá E. má obvyklý pobyt v Rakúsku, matkou predložené dôkazy svedčia skôr o obvyklom pobyte maloletého dieťaťa na Slovensku a právomoc súdu konať vyplýva z čl. 3 písm. b) nariadenia o výživnom v členských štátoch, podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného dieťaťa.
21. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil v časti, v ktorej súd vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu (výrok I.), v časti, v ktorej súd konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu zastavil (výrok II.) a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok V.).
22. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude pokračovať v konaní o určenie výživného na čas do rozvodu rodičov, ktoré sa vedie v Rakúsku. Odvolací súd doručoval otcovi maloletého dieťaťa písomnosti podľa úpravy na č.l. 100 v slovenskom jazyku (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh vo veci samej o určenie výživného na čas do rozvodu, uznesenie, odvolanie), ale do rozhodnutia odvolacím súdom nie je zrejmé, či si otec zásielku prevzal (doručenka sa nevrátila). Odvolací súd vychádzal z predpokladu, že otec slovenskému jazyku rozumie, pretože z obsahu spisu vyplýva, že podával odvolanie v slovenčine v (pripojenej) veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej dcére vedenom v konaní pod sp. zn. 14P/51/2014 (č.l.19) vo vlastnom mene. Ak sa vráti doručenka, prípadne vyjadrenie otca k doručeným písomnostiam, budú dodatočne zaslané súdu prvej inštancie. Ak sa listiny nepodarí doručiť, súd prvej inštancie bude opäť doručovať návrh na začatie konania, listinné dôkazy založené matkou, prípadne ďalšie listiny a bude zisťovať, ktoré skutočnosti sú medzi účastníkmi sporné, vykoná navrhnuté dokazovanie, resp. dokazovanie aj nad rámec návrhov účastníkov v smere, či má právomoc vo veci konať a rozhodnúť a v prípade, ak právomoc má, vykoná dokazovanie potrebné k ustáleniu výživného na maloleté dieťa na čas do rozvodu rodičov. Vykonané dôkazy vyhodnotí a rozhodne vo veci samej.
23. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).