Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/39/2018

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu : F.. V. K., X..S.., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. XXXX/X, XXX XX Ž. proti žalovanému : Y. G., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXXX/XX, XXX XX Ž., o vypratanie nehnuteľnosti, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd z a m i e t a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zriadil k nehnuteľnosti - bytu na sídlisku Hájik, zapísaný na LV č. XXXX, G. Č.. X, J. N. J. X. K.., I. XX, N.. Č.. XXXX, J. K. V. U. Č.. XXXX/XXX, okres Ž., Q. Ž., H..Ú.. L.I., N. K. J. N. Č. M. N. L. O. M. N. K. H. K. XXXX/XXXXXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vznikajúcej mu ako vlastníkovi škodou, ktorú mu spôsobuje neoprávneným užívaním žalovaný.

Žalobcovi náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa 30.07.2018 žalobca podal na Okresnom súde Žilina žalobu, ktorou sa domáha voči žalovanému Y. G.Í. vypratania nehnuteľnosti. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX, H..Ú.. Ž. M. Y. O. N.. Č.. XXX M. K. H. Č.. XXXX L. Q. I. XX S., H. Č.. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2. Žalobca uviedol, že uvedené nehnuteľnosti nadobudol vydražením podľa Osvedčenia o priebehu dražby, ktoré bolo spísané do notárskej zápisnice dňa 11.07.2018. Predmet dražby mu nebol odovzdaný, predchádzajúci vlastník ho nevypratal, a to ani napriek snahám žalobcu o vyriešenie veci cestou zmieru. 2. Žalobca podaním zo dňa 17.01.2019 v znení doplnenia zo dňa 31.01.2019 navrhol vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného a to spoločnosť : KP MAX, s.r.o., so sídlom Mojš 170, Žilina 010 01, IČO : 36 413 844. Uvedený vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného odôvodnil žalobca tým, že v nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú veci a zariadenia patriace spoločnosti KP MAX, s.r.o. Zároveň podaním zo dňa 31.01.2019 sa žalobca vyjadril, že sa žalobou domáha voči žalovanému v rade 1/ a 2/ vydania rozsudku v znení : žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní vysťahovať a odovzdať nehnuteľnosti - stavbu rodinný dom súp. č. XXX J. K. U. Č.. XXXX M. K. K. V. U. M. Y. K. U. Č.. XXXX Q. I. XX S. M. K. U. Č.. XXXX o výmere 157 m2 žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 3. Súd uznesením č.k. 14C/39/2019-92 zo dňa 13.02.2019 rozhodol tak, že pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na strane žalovaného a to ako žalovaný v rade 2/ KP MAX, s.r.o., so sídlom Mojš 170, Žilina 010 01, IČO : 36 413 844 (1. Výrok), zároveň pripustil zmenu žaloby tak, že bude znieť, že: žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní vysťahovať a odovzdať nehnuteľnosti - stavbu rodinný dom súp. č. 886 na parcele U. Č.. XXXX M. K. K. V. U. M. Y. K. U. Č.. XXXX Q. I. XX S. M. K. U. Č.. XXXX Q. I. XXX S., I. J. X. Č.. XXXXX, žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (2. Výrok). Uvedené uznesenie ešte nenadobudlo právoplatnosť.

4. Dňa 21.01.2019 bolo súdu doručené neúplné podanie žalobcu označené ako „Zmena žaloby - rozšírenie žaloby a návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia“. Vzhľadom na to, že podanie žalobcu bolo neúplné, súd uznesením č.k. 14C/39/2018-33 zo dňa 24.01.2019 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania - návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 5. Žalobca podaním zo dňa 04.02.2019 sa vyjadril, že sa domáha voči žalovanému Tomáš Beníček nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v znení : súd zriaďuje k nehnuteľnosti - bytu na sídlisku Hájik, zapísaný na LV č. XXXX, G. Č.. X, J.O. N. J. X. K.., I. XX, N.. Č.. XXXX, J. K. V. U. Č.. XXXX/XXX, okres Ž., Q. Ž., H..Ú.. L., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 6171/143172, ktorá je vo vlastníctve žalovaného v rade 1/, záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vznikajúcej mu ako vlastníkovi škodou, ktorú mu spôsobuje neoprávneným užívaním žalovaný v rade 1/. 6. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že na základe informácií od žalovaného sa žalobca dozvedel, že v predmetných nehnuteľnostiach sa nachádzajú aj veci a zariadenia patriace spoločnosti KP MAX, s.r.o., ktorej konateľom je K.Í. G., sestra žalovaného v rade 1/. Táto spoločnosť má dlhy, nedoplatky na daniach. Tým pádom vzniká obava, že v prípade pohľadávky za neoprávnené užívanie žalobcovej nehnuteľnosti by mohlo byť jej vymáhanie nemožné, sťažené. Dňa 10.12.2018 vyzval žalobcu túto spoločnosť na vysťahovanie vecí a zariadení z nehnuteľnosti do dňa 23.12.2018. Táto spoločnosť užíva nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu. Žalobcovi ako majiteľovi nehnuteľností bezdôvodným a neoprávneným užívaním nehnuteľnosti vznikajú náklady súvisiace s jej užívaním (elektrina, voda, ďalšie náklady) a to žalovaným v rade 1/, pravdepodobne aj žalovaným v rade 2/. Žalovaný v rade 1/ Y. G. je vlastníkom nehnuteľnosti - bytu na sídlisku Hájik, zapísaný na LV č. XXXX, G. Č.. X, J. N. J. X. K.., I. XX, N.. Č.. XXXX, J. K. V. U. Č.. XXXX/ XXX, okres Ž., Q. Ž., H..Ú.. L.. Na tejto nehnuteľnosti viaznu viaceré ťarchy, prebiehajú súdne konania, exekúcie a taktiež začal výkon dražby tejto nehnuteľnosti. Aj pre toto je obava, že žalovaný v rade 1/ po jej ukončení nebude mať z čoho uspokojiť pohľadávky ďalších veriteľov, prípadne aj ďalšiu škodu, ktorú neoprávneným užívaním nehnuteľnosti spôsobuje. Žalovaný v rade 1/ je aj spoločníkom spoločnosti DATAPRO co., s.r.o., ktorá taktiež vykazuje dlhy a nedoplatky. Žalovaný v rade 1/ sa vyjadril, že ak bude v spore úspešný, vyhlási na seba osobný bankrot a vyhne sa plneniu z náhrady škody. Vzhľadom na to, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť žalobcu neoprávnene, nebudú schopní uhradiť škodu, ktorá žalobcovi vzniká, žalobca navrhuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie v navrhovanom znení. 7. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 8. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní

o nariadení zabezpečovacieho opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. 14. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. V danom spore sa žalobca domáha proti žalovanému (žalovaným) vypratania nehnuteľnosti. Predmetom tohto sporu nie je žaloba žalobcu o zaplatenie peňažnej pohľadávky (teda napr. žaloba o náhradu škody, resp. iná žaloba o zaplatenie určitej peňažnej sumy). Aj keď žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia uvádza, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, bez právneho dôvodu, spôsobujú týmto neoprávneným užívaním žalobcovi škodu, žalobca sa však žalobou vo veci samej nedomáha voči žalovanému zaplatenia peňažnej sumy z titulu náhrady škody (resp. iného titulu), domáha sa žalobou iba vypratania nehnuteľnosti (ide o nepeňažný nárok). Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola peňažná pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplývajú z ust. § 343 ods. 1 CSP. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Ide o to, že zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť : len na návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva (veci, práva a iné majetkové hodnoty), zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho marenia exekúcie. Z tohto cit. ustanovenia § 343 ods. 1 vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Z formulácie predmetnej podmienky možno tiež a contrario vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť za účelom zabezpečovania nepeňažného nároku (daný názor aj Krajský súd Bratislava sp. zn. 2Cob 156/2017, 2Cob 150/2017). Zabezpečovacie opatrenie nebude podľa názoru súdu prichádzať do úvahy v prípadoch, keď predmetom konania je napríklad určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací návrh alebo ako v danom spore - žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. 16. S poukazom na uvedené skutočnosti má súd za to, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto súd návrh žalobcu na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zamietol a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 17. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, úspešným účastníkom bol tak žalovaný. Nakoľko však v prípade zamietnutia takéhoto návrhu sa uznesenie druhej strane sporu - žalovanému ani nedoručuje, žalovanému teda ani trovy tohto konania nemohli vzniknúť, súd teda vo vzťahu k žalovanému z uvedeného dôvodu výrokom o trovách konania ani nemôže rozhodnúť, a preto o trovách konania tohto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).