Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-252-2018.pdf
PDF · 76.99 KB
Case nature
Subarea
5Co/252/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 616 843 proti žalovaným: 1/ S. I., bytom L. K., D. č. XX/XX, 2/ G. I., bytom L. K., D. č. XX/XX-X a 3/ C. I., bytom L. K., D. č. XX/XX-X, do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie č. 7, IČO: 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 4.877,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. marca 2017, č.k. 14C/245/2013-118, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. m e n í tak, že Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie č. 7, Bratislava, m á nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré mu vznikli ako vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 285,80 eur, vrátením ktorého poveril Slovenskú poštu, a.s., výrokom III. žalovaným 1/, 2/ a 3/ každému priznal náhrada trov konania 100% a výrokom IV. vedľajšiemu účastníkovi (intervenientovi) priznal náhrada trov konania 100%. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 22.11.2013 domáhal zaplatenia sumy 4.877,54 eur s prísl. titulom neuhradeného revolvingového úveru. Pred prvým pojednávaním, dňa 21.3.2017, vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu. V dôsledku späťvzatia žaloby súd konanie zastavil. O vrátení zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 292,5€ súd rozhodol podľa ust. § 11 ods.3,4,6 zák.č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eur, ak sa konanie zastavilo. O náhrade trov konania žalovaným 1/,2/ a 3/ ako aj vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka, nakoľko sa nestotožňuje s týmto rozhodnutím, pretože má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie a bránenie práva. Podania združenia sú abstraktné, všeobecné bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo/15/2014 zo dňa 24.03.2015 a rozhodnutie sp. zn. 6 MCdo/5/2013. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a teda združenie tak nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Takýto paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobne náhrady trov právneho zastúpenia. Má za to, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby do konania, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Právne zastúpenie združenia v predmetnom konaní považuje za nadbytočné, účelové a nehospodárne, a preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a zmenil ho tak, že trovy konania združeniu neprizná.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku IV. podľa § 388 CSP zmeniť.
5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. odvolaním napadnuté nebolo a preto v týchto výrokoch je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
9. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
10. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23.09.1997).
11. Postavenie vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p.. S nástupom účinnosti novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníka v podobe, v akej ho poznal Občiansky súdny poriadok, zanikol.
12. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t. j. že od účinnosti novej právnej normy sa aj na právne vzťahy vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita (lex posterior by rušil resp. neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právom poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky.
13. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým pripustil, aby ako intervenient na strane žalovaných do konania vstúpilo Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, avšak toto rozhodnutie je právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
14. Odvolací súd však pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právo vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na náhradu trov konania je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko k ich vzniku došlo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy a za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na konaní ako vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorej predmetom je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
15. Účelom ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľov a preto sa umožnilo, aby sa na strane spotrebiteľa zúčastnila konania, ako vedľajší účastník, právnická osoba, ktorej predmetom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V tomto prípade je osobitným predpisom zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
16. Vedľajší účastník mal podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016 rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z tejto dikcie možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základným ústavným právom (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, pričom má rovnako zachované aj právo na náhradu trov konania, kde podľa § 137 ods. 1 O.s.p. patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Náhrada trov konania (súčasťou ktorej je náhrada trov právneho zastúpenia) môže byť priznaná vedľajšiemu účastníkovi len v situácii, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
17. Preskúmaním napadnutého výroku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o nároku na náhradu trov konania intervenienta, ale mal rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktoré mu vznikli ako vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy právneho zastúpenia v príčinnej súvislosti k predmetu konania a ich vynaložením presadzoval procesnú obranu proti tvrdenému nároku. Odvolací súd tak v danom prípade nepovažuje za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva žalovaných ako spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To sa v plnej miere vzťahovalo tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom, nakoľko vedľajší účastník mal v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016 v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku VI. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré mu vznikli ako vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).