Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-151-2016.pdf
PDF · 90.82 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/151/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Nám. M. Benku 6, Bratislava, proti žalovaným: X. F. W., D. X.X.XXXX, N. H. XXXX, X. C. Z., D. X.X.XXXX, N. H. XXXX, o zaplatenie 1.785,- eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.379,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.379,- eur od 19.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2016 domáhal voči žalovaným zaplatenia istiny vo výške 1.785,- eur s úrokom z omeškania z istiny vo výške 5,05 % ročne od 19.12.2015 do zaplatenia titulom uzavretej zmluvy o úvere a náhrady trov konania.
2. Žalovanému v 1. rade bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 17.7.2018, žalovanej v 2. rade dňa 18.7.2018. K žalobe sa nevyjadrili.
3. Súd na pojednávaní dňa 13.2.2019 vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a žalobcom pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä zmluvou o spotrebiteľskom úvere (čl.3-4), výzvami k úhrade dlžnej sumy, oznámeniami o zosplatnení, poštovými podacími hárkami, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaných, ktorí o odročenie pojednávania nežiadali a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
4. Strany sporu uzatvorili dňa 29.5.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K220150840, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému v 1. rade (ako dlžníkovi) a žalovanej 2. rade (ako spoludlžníkovi) úver vo výške 1.400,- eur, pričom v zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 20% z istiny (280,- eur), servisný poplatok 9% z istiny (126,- eur), celková dlžná čiastka na úhradu 1.806,- eur, s uvedením priemernej RPMN 37,67% a RPMN 50,22%. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť úver s odplatou (úrok a servisný poplatok) v 13. splátkach, prvé tri vo výške 7,- eur a ďalších 10 po 178,50 eur, prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splátka sa skladá z 78,43% istiny, 14,51% úrok a 7,06% servisný poplatok, okrem prvých troch splátok, ktoré sú splátkami úroku. Žalovaní podľa nesporných tvrdení žalobcu v žalobe uhradili na úver spolu len 21,- eur.
5. Žalovaní boli predžalobnou upomienkou zo dňa 15.11.2015 vyzvaní na vrátanie dlžnej sumy 357,- eur do 5 dní od obdržania upomienky, ktorá bola odoslaná dňa 16.11.2015 (predžalobné upomienky
- výzvy k úhrade čl. 5 a 8 s podacími hárkami) s poučením o možnosti predčasného zosplatnenia úveru. Oznámeniami o zosplatnení záväzku zo dňa 20.12.2015 (čl. 6 a 9) žalobca žalovaným úver ku dňu 18.12.2015 zosplatnil z dôvodu trvajúceho omeškania so splácaním. Zároveň boli vyzvaní k bezodkladnej úhrade dlžnej sumy. Žalovaní predčasné zosplatnenie úveru v konaní nesporovali. Oznámenie bolo podľa poštového podacieho hárku odoslané na adresu žalovaných dňa 21.12.2015.
6. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z. alebo “ZoSÚ”), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
7. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
8. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
9. Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy: 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 19.12.2015 bola vo výške 0,05%.
13. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovaným ako fyzickým osobám, ktoré nekonali v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaných, ktorí obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť.
14. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy v zmysle ZoSÚ a zistil, že zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Termín konečnej splatnosti úveru je určený v bode III. 2. zmluvy iba určením počtu dní od uzatvorenia zmluvy, resp. termín je určený na 380. deň po uzatvorení zmluvy, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Súd má totiž za to, že zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol presne a jednoznačne informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Zmluva má tak podľa názoru súdu obsahovať konkrétnu a jednoznačnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, neponechávajúc výpočet tejto náležitosti na spotrebiteľa, keď termín konečnej splatnosti je faktorom určujúcim pre spotrebiteľa rozsah jeho záväzku (z časového hľadiska). Vzhľadom na uvedené súd má za to, že termín konečnej splatnosti nie je v Zmluve určený tak, aby spotrebiteľ mal už pri uzatvorení Zmluvy jasnú vedomosť o tom, dokedy presne má trvať jeho záväzok uhrádzať splátky v zmysle Zmluvy.
15. V zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. k) ZoSÚ presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká časť je započítaná na poplatky. Iba percentuálne určenie jednotlivých položiek splátky nie je postačujúce, nakoľko bežný spotrebiteľ nie je schopný si vypočítať pri uzatvorení zmluvy, koľko zo splátky je percentuálne určené na istinu, úrok a servisný poplatok. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/176/2016-49 zo dňa 2.8.2017). Amortizačnú tabuľku na čl. 11 súd nemôže považovať za dôkaz preukazujúci vedomosť spotrebiteľa o uvedenom, nakoľko nebola súčasťou zmluvy, spotrebiteľ na ňu nepripája svoj podpis a súčasne žalobca nepreukázal, že vôbec bola žalovaným odovzdaná.
16. Ďalej súd zistil, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ. Žalobca nepreukázal, že by pri uzatvorení zmluvy akokoľvek posudzoval schopnosti splácať úver žalovanými, nepredložil žiadne údaje o ich sociálno- ekonomickej situácii.
17. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 druhá veta ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žaloba tak bola podaná dôvodne len v časti istiny 1.379,- eur, t.j. v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 1.400,- eur, od ktorej súd odčítal zaplatené splátky 21,- eur.
18. Pretože sa žalovaní s peňažným plnením dostali do omeškania, súd im uložil tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej istiny, keď spotrebiteľský úver sa stal v celom rozsahu splatným riadnym nesporným zosplatnením žalobcom ku dňu 18.12.2015 a do omeškania sa tak žalovaní dostali dňom 19.12.2015. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v aplikovateľnom znení, je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% (t. j. 5% + 0,05%) ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 19.12.2015 bola 0,05 %.
19. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a to v istine, ako i v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
20. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný vo výške 77% (zo sumy 1.785,- mu bolo priznaných 1.379,- eur) a žalovaní tak boli úspešní vo výške 23%, t.j. celkový úspech žalobcu je 54% (77-23), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).