Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-2-2022.pdf
PDF · 77.69 KB
Case nature
Subarea
16CoE/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, so sídlom 040 11 Košice, Tr. SNP 48/A, proti povinnému: C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Y. č. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 9,95 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad so sídlom 040 01 Košice, Mlynárska 16, pod spis. zn. EX 50/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Er/61/2010 -9 zo dňa 10. 06. 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,59 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, že z výsledkov šetrenia súdneho exekútora vyplynulo, že povinný je nemajetný, nikdy nepracoval a od roku 2001 je proti nemu neúspešne vedených 7 exekučných konaní. Konštatoval, že povinný nedisponuje majetkom, speňažením ktorého by bolo možné vymôcť čo i len trovy exekúcie, a preto sú naplnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie okresný súd rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený. Síce uviedol, že odvolanie podáva len proti výroku o zastavení exekúcie, ale z textu odvolania vyplýva, že uznesenie namieta z dôvodu, že podľa jeho názoru súd mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a nie podľa písm. h/ Exekučného poriadku, a v tom prípade by nemal trovy exekučného konania platiť oprávnený. Z obsahu odvolania teda vyplýva, že odvolanie podal proti uzneseniu okresného súdu v celom rozsahu. Podľa názoru oprávneného mala byť exekúcia zastavená z dôvodu jej neprípustnosti, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a nie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. S prihliadnutím na uvedené by tu potom nebol ani žiadny zákonný dôvod na to, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, nakoľko nezavinil zastavenie exekúcie. Zároveň namietal, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie nedostal od súdneho exekútora žiadnu správu, nemá vedomosť o žiadnom úkone, pričom uplatňovaný nárok nebol ani čiastočne uspokojený. Prvostupňový súd sa taktiež nezaoberal dobou skúmania majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora, nakoľko medzi skúmaním majetkových pomerov povinného a návrhom na zastavenie exekúcie uplynula podľa názoru oprávneného neprimerane dlhá doba, čo mohlo skresliť objektivitu zistenia majetkových pomerov a neúmerne predĺžiť dobu exekúcie. Poukázal aj na ustanovenie § 243j Exekučného poriadku,
podľa ktorého je daná možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Ako ďalší dôvod pre nepriznanie trov exekúcie uvádza, že súdny exekútor nepodal návrh na zastavenie exekúcie bezodkladne po nadobudnutí pochybnosti, alebo zistením dôvodov zastavenia. Na základe uvedeného navrhuje oprávnený, aby sa exekúcia zastavila z dôvodu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a aby trovy exekúcie súd nepriznal.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. K podanému odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že odvolanie oprávneného je účelové, zaťažujúce súd aj exekútora, nakoľko neakceptuje jednoznačnú zákonnú úpravu ustanovenú Exekučným poriadkom. Súdny exekútor poukazuje na to, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd má teda potom povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto sa nevyžaduje ani zavinenie oprávneného pre vznik jeho povinnosti uhradiť trovy exekúcie. S prihliadnutím na vyššie uvedené, ako aj na to, že súdny exekútor dostatočne preukázal nemajetnosť povinného navrhuje odvolaciemu súdu odvolanie oprávneného odmietnuť.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP “) včas podané odvolanie oprávneného prejednal, rozhodnutie okresného súdu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP .
7. S účinnosťou od 01. 07. 2016 začal platiť CSP , ktorý sa v zmysle jeho prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Zo spisu vyplýva, že súdny exekútor svojím návrhom zo dňa 06. 02. 2019 navrhol na okresnom súde zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného. Napadnutým uznesením okresný súd, vychádzajúc z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s dôvodmi zastavenia exekúcie, keďže aj z priloženého exekučného spisu je zrejmé, že súdny exekútor vlastným šetrením zistil, že povinný nedisponuje majetkom, speňažením ktorého by bolo možné vymôcť čo i len trovy exekúcie, a že sa proti povinnému vedie 7 exekučných konaní. Z exekučného spisu tiež vyplýva, že posledné šetrenie majetkových pomerov povinného súdny exekútor vykonal vo februári 2019 a rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 10. 06. 2019. Preto neobstojí námietka oprávneného, že od šetrenia pomerov uplynula dlhá doba, čím by mohla byť ovplyvnená objektivita zistených majetkových pomerov povinného.
13. Odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal súd prvej inštancie vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, považuje odvolací súd rovnako za nedôvodnú. K uvedenému odvolací súd uvádza, že inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody súvisiace napríklad s právnymi úkonmi účastníkov exekučného konania pred exekučným príkazom (oprávnený sa vzdal práva na vymáhanie priznaného práva), s uplynutím času (premlčanie judikovaného práva), s námietkou o nepravdivosti verejnej listiny,
so zistením, že nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve povinného, s tým, že rozhodnutie orgánu cudzieho štátu odporuje slovenskému právnemu poriadku, a podobne.
14. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje priamo zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. Priame vyjadrenie zámeru zákonodarcu zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, a jeho explicitné zaradenie medzi dôvody zastavenia exekúcie má za následok, že v prípade ak súd prvej inštancie dospeje na základe šetrení súdneho exekútora k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, tak exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a v zmysle toho rozhodne aj o trovách exekúcie podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa správneho ustanovenia Exekučného poriadku.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodnutie okresného súdu postupom podľa ust. § 387 ods. 1 , 2 CSP potvrdil ako vecne správne, a to aj vo výroku o náhrade trov exekučného konania, ako výroku závislého od výroku uznesenia o zastavení exekučného konania.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP ).