Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/320/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu O.. M. Y., C., B. XX, zastúpeného JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s. r. o., Košice, Masarykova 2, IČO: 36 861 324 proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 420,40 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19C/17/2017-137 z 18.5.2018 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: Žalobu v celom rozsahu zamieta. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou, došlou mu 9.5.2017, domáhal voči žalovanému, čím „žalovaný návrh“ odôvodnil (reprodukoval doslovne celý obsah žaloby), že k žalobe pripojil ako listinné doklady: Uznesenie OÚ vyšetrovania PZ Košice I z 15.11.2001, Uznesenie Okresnej prokuratúry Košice I z 12.4.2016, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku z 30.6.2016, odpoveď Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len GP SR) z 12.8.2016, že napriek tomu, že žalobca v žalobe označil ako zástupcu žalovaného GP SR, ex offo v priebehu konania začal konať so správnym zastupujúcim orgánom žalovaného, t.j. Ministerstvom spravodlivosti SR (v súlade § 25 ods.2 zák.č.58/69 Zb.), ktorý vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe (č.l.83 a n.) žiadal žalobu zamietnuť, citoval čo v ňom uviedol (na čo poukázal), čo zástupca žalobcu vo svojom písomnom podaní z 15.11.2017 uviedol (čo navrhol), čo z doplňujúceho vyjadrenia žalovaného z 1.12.2017 (č.l.98 a n.) vyplýva, ako na pojednávaní konanom 6.4.2018 zhodnotil nesporné skutkové okolnosti, tiež vyjadril predbežné právne posúdenie nároku, o aké skutkové okolnosti zástupca žalobcu na pojednávaní konanom 18.5.2018 v rámci svojho úvodného prednesu doplnil skutkový stav a zdôvodnenie uplatneného nároku titulom náhrady škody, že v súvislosti s prednesom zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom 18.5.2018 posúdil prednes podľa jeho obsahu tak, že ide o doplnenie skutkového stavu o tvrdené prieťahy v predmetnom tr. konaní a z toto titulu tiež uplatňovanú náhradu škody aj z dôvodu nesprávneho úradného postupu, pričom túto zmenu žaloby (rozšírenie skutkového stavu) nepripustil a, že dôvodom jeho rozhodnutia je skutočnosť, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (§ 143 ods.1 , pretože zástupca žalobcu navrhol zmenu žaloby až po realizovanom postupe podľa § 167 CSP, t.j. potom, čo žalovaný sa vyjadril k žalobe, a žalobca podal repliku, t.j. už začal vykonávať dokazovanie (obe strany sporu vyjadrili svoje skutkové tvrdenia, príp. popreli skutkové tvrdenia, podali určité návrhy, predložili dôkazy, vyjadrili hmotnoprávne námietky), pre ktorý prípad nie sú splnené podmienky na to, aby zmenu žaloby pripustil. Ďalej uviedol, čo vyplýva z listinného dokladu - Uznesenie OÚ vyšetrovania PZ Košice I z 15.11.2001 (č.l.3), z listinného dokladu - Uznesenie OP Košice I z 12.4.2016 (č.l.4) vyplýva, čo vyplýva, o. i., z odôvodnenia predmetného uznesenia, z listinného dokladu - list zástupcu žalobcu adresovaný GP SR vo veci Žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku podľa zák.č.584/03 Z. z. (č.l.9) a z listinného dokladu - list GP SR z 12.8.2016, adresovaný zástupcovi žalobcu (č.l.10). Citujúc znenie čl.46 ods.3 Ústavy SR,§ 27 zák.č.514/03 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,§ 1 ods.1,2,§ 3,§ 4,§ 25 ods.2,§ 9 ods.1,§ 10,§ 22 zák.č.58/69 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len cit. zák.; poznámka súdu),§ 100 ods.1 a § 3 ods.1 O. z., uviedol ďalej: Predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený titulom náhrady škody spočívajúcej v trovách právneho zast. v tr. veci, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s uznesením OÚ vyšetrovania PZ z 15.11.2001, ktorým bol začaté tr. stíhanie a súčasne voči nemu vznesené obvinenie, ktoré neskôr skončilo zastavením tr. stíhania. Uplatnená náhrada škody má svoj základ v čl.46 ods.3 Ústavy SR. Cituje z odôvodnenia Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 5Cdo/171/2009 z 29.4.2010. Predmetný nárok bolo potrebné posúdiť podľa zák.č.58/69 Zb., a to v súlade s prechodným § 27 ods.2 zák.č.514/03 Z. z. V prvom rade sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného a k tomu uvádza nasledovné. V danom prípade žalovaný vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania z dôvodu uplynutia objektívnej 10 ročnej premlčacej lehoty, pričom v konaní nebolo sporným, že v prejednávanom prípade 10 ročná premlčacia lehota naozaj uplynula, vychádzajúc pritom z nespornej skutkovej okolnosti a to, že žalobcovi ako poškodenému bolo doručené (oznámené) uznesenie o začatí tr. stíhania, súčasne o vznesení obvinenia v r.2001, a preto 10 ročná objektívna premlčacia lehota uplynula v r.2011 s tým, že žalobca si uplatnil predmetný nárok na náhradu škody súdnou cestou podaním žaloby došlej mu až 9.5.2017. Ide teda o žalovaným vznesenú námietku premlčania, na ktorú musí prihliadať s výnimkou prípadu, kedy vznesenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Je totižto potrebné vychádzať z toho, že vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, tak ako ich má „na mysli“ § 3 O. z. O takýto prípad môže ísť iba výnimočne a v rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva strany v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej strany konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nej by za danej situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (II.ÚS 176/2011, IV.ÚS 542/2013). V prejednávanom prípade, podľa názoru, boli preukázané také dôvody a okolnosti, pre ktoré možno považovať vznesenie námietky premlčania žalovaným za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca nezavinil márne uplynutie objektívnej 10 ročnej premlčacej doby podľa § 22 ods.2 zák.č.58/69 Zb., keďže táto uplynula skôr, než bolo jeho tr. stíhanie zastavené, pričom zastavenie tr. stíhania mohlo byť podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Ako totiž vyplýva z predmetného uznesenia o zastavení tr. stíhania z 12.4.2016, vo vzťahu k žalobcovi bolo začaté tr. stíhanie a súčasne vznesené obvinenie 15.11.2001, od ktorého sa počíta začiatok premlčacej doby tr. stíhania, v tomto prípade 5 ročnej podľa § 67 ods.1 písm. c) Tr. zák., účinného do 31.8.2002, na základe čoho k premlčaniu tr. činu u žalobcu došlo už 15.11.2006, avšak pre premlčanie tr. stíhania bolo tr. stíhanie zastavené až uznesením 12.4.2016. Dospel teda k záveru, že vznesenie námietky premlčania možno považovať pri márnom uplynutí objektívnej 10 ročnej premlčacej doby podľa § 22 ods.2 zák.č.58/69 Zb. v prípade zastavenia tr. stíhania po uplynutí 10 ročnej premlčacej doby za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (pozri tiež Nález ÚS SR III.ÚS 44/2017), a preto naň neprihliadol. Z dikcie zák. vyplýva, že na priznanie nároku na náhradu škody v prípade, že táto mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia, je potrebné skúmať kumulatívne splnenie nasledujúcich zák. stanovených podmienok: 1. existenciu nezákonného rozhodnutia, 2. právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, 3. poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov (splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitého zreteľa), 4. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením tr. stíhania, ktoré neskončilo „právoplatný“ odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa uvedeného zák. Súdna judikatúra systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu tr. stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že tr. stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím tr. stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) tr. stíhania, je neskorší výsledok tr. konania. Pokiaľ ide o prípad zastavenia tr. stíhania, uvedené platí iba pre tie prípady, kedy k zastaveniu tr. stíhania došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad spáchania tr. činu obvineným. K zastaveniu tr. stíhania totiž môže dôjsť z viacerých dôvodov. Nepochybne by išlo o zastavenie tr. stíhania z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie tr. stíhanie, že skutok nie je tr. činom alebo, že skutok nespáchal obvinený. K zastaveniu tr. stíhania však môže dôjsť aj z iných zák. stanovených dôvodov, pre ktoré platí, že síce predpoklad spáchania tr. činu obvineným sa naplnil, súčasne však existujú také okolnosti, s ktorými zák. spája neprípustnosť tr. stíhania alebo zánik trestnosti, napr. ak k zastaveniu tr. stíhania došlo z dôvodu udelenej milosti alebo amnestie alebo ak obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Podľa jeho názoru do tejto skupiny patrí tiež zastavenie tr. stíhania z dôvodu jeho premlčania, čo je prejednávaný prípad, pretože v tomto prípade nemožno hovoriť o tom, žeby sa predpoklad o spáchaní tr. činu obvineným nenaplnil, iba uplynula zák. stanovená doba, po ktorú môže byť voči konkrétnej osobe ohľadne konkrétneho skutku tr. stíhanie vedené a uplynutím ktorej musí príslušný orgán tr. stíhanie zastaviť. Aj v prejednávanom prípade okresný prokurátor konštatoval uplynutie 5 ročnej premlčacej doby počítanej od momentu vznesenia obvinenia voči žalobcovi, na základe čoho tr. stíhanie bolo zastavené pre jeho neprípustnosť. Podľa jeho názoru teda nie je splnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia, z ktorého si žalobca uplatňuje predmetný nárok, pretože ani neskorší výsledok tr. konania nepotvrdil nezákonnosť uznesenia, ktorým voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie. Na základe uvedeného žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods. 1 s tým, že nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, priznal mu náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods.2 . 3. Žalobca podal včas odvolanie proti rozhodnutia súdu a to z nasledovných dôvodov. Predovšetkým sa domnieva, že v predmetnej veci boli splnené podmienky na vyhovenie žalobe v celom rozsahu. V prvom rade súd - podľa neho - nedostatočne zistil skutkový, resp. nesprávne posúdil právny stav veci keď návrh zamietol. V predmetnom konaní na základe vykonaného dokazovania uniesol dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní oprávnenosti požadovania zaplatenia dlžnej sumy titulom náhrady škody od žalovaného a to titulom nezákonného rozhodnutia i „nesprávného“ úradného postupu. Už samotné vznesenie obvinenia uňho neobstálo, keďže z faktúry doloženej v tr. spise aj z výpovede konateľa LEPTON s. r. o., ktorá mu dodala služby, je zrejmé že k obchodnozáväzkovému vzťahu medzi nimi došlo, preto jeho tr. stíhanie za tr. čin podvodu nebolo namieste. Práve prokuratúra, ktorá dozerala nad prípravným konaním, nesie zodpovednosť za pochybenie titulom nezákonného „rozhodnutiajako“ aj „nesprávného“ úradného postupu, keď nechala svojou nečinnosťou premlčať reštančné tr. stíhanie a to napriek jeho urgenciám i jeho sťažnostiam na prieťahy z 10.11 2011 podanej na OR PZ Košice, 9.11.2011 podanej na Okresnú prokuratúru (ďalej len OP) Košice I, 6.12. 2011 podanej na Krajskú prokuratúru (ďalej len na KP) Košice, 1.8.2014 podanej na OP Košice I a 25.3.2015 podanej na KP Košice. Žiadna pravdepodobnosť spáchania tr. činu v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia neexistovala a len liknavosťou prokuratúry dozorujúcej prípravné tr. konanie tak nemohol preukázať svoju nevinu v konaní pred súdom, lebo došlo k „zastavenu“ tr. stíhania jeho premlčaním zapríčineným nečinnosťou OČTK. Elementárna náhrada škody spočívajúca v trovách právneho zast. v zmysle vyhl.č.132/90 Zb. resp. 655/04 Z. z. by tak mu v súlade s rozsudkami NS SR 1Cdo 53/1993 z 28.6.1993 (R 70/1994), 3Cdo 194/2010 z 30.3.2011 a 1Cdo 53/1993 z 28.6.1993, ako i judikatúrou ESĽP pri odškodňovaní osôb, u ktorých bolo zastavené tr. stíhanie, mala byť priznaná. Na základe uvedených skutočností žiada súd, aby uvedené rozhodnutie zmenil, návrhu vyhovel v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu veci, na čom nič nemení ani odvolanie. 5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 6. Súd použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 možno doplniť: 8. Rozsudky NS SR, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje sa týkajú, veci v ktorých boli žalobcovia spod obžaloby oslobodení, teda nešlo o zastavenie tr. stíhania pre jeho premlčanie. 9. Žalobca neoznačuje žiadnu konkrétnu judikatúru ESĽP, vzťahujúcu sa na odškodňovanie osôb, u ktorých bolo tr. stíhanie zastavené pre premlčanie. 10. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 11. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Žalobca nemal ani v odvolacom konaní úspech, preto mu nebola priznaná náhrada jeho trov a žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli. 14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.