Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-40-2015.pdf
PDF · 159.42 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/40/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: U.. X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, J. - Y., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, proti žalovanému: W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, J. - Y., o zaplatenie 2.078,95 eur a príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.716,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 14.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,18 %.
Znalec Ing. Dalibor Ondrišák s miestom výkonu činnosti Nad tehelňou 2226/15, Trenčín, zapísaný v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod č. XXXXXX m á nárok na znalečné za vyhotovenie znaleckého posudku v rozsahu, v akom nebolo uspokojené preddavkom priznaným uznesením č. k. 16C/40/2015-139 zo dňa 18.7.2018, a to proti žalobcovi v rozsahu 17,41 % a proti žalovanému v rozsahu 82,59 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 09.09.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu škody vo výške 2.078,95 eur. Uznesením zo dňa 04.06.2018 súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žaloby o nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.078,95 eur od 14.10.2014 do zaplatenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 1T/1/2014-134 zo dňa 06.06.2014 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu porušovania domovej slobody a zároveň z trestného činu poškodzovania cudzej veci, a to na tom skutkovom základe, že žalovaný v čase o 17,30 hod dňa 16.05.2013 na ul. Hlavnej v Trenčíne, časť Zlatovce, pristúpil k oploteniu, ktoré delí pozemky patriace rodinným domom s popisným číslom 84 a 86, do ktorého niekoľkokrát kopol, následne čoho toto zohol, následne prešiel k oploteniu nachádzajúcemu sa pred rodinným domom č. XX, z ktorého časť oplotenia rukami vytrhol a túto hodil do steny rodinného domu, na ktorom poškodil omietku a izoláciu, pričom bez povolenia vlastníka vstúpil na oplotený pozemok patriaci k rodinnému domu s popisným číslom XX, následne odišiel k vozidlu žalobcu zn. G. T. W., EČ J rok výroby XXXX, farby strieborná svetlá metalíza, ktoré bolo v tom čase zaparkované pred bránou rodinného domu s popisným číslom XX, kde vyskočil na prednú časť vozidla, po ktorej niekoľkokrát dupol, čím ju poškodil a spôsobil na nej preliačiny, následne prešiel k zadnej časti vozidla, kde nohou kopol do jeho zadnej časti v oblasti evidenčného čísla, ktorú poškodil, čím poškodenému žalobcovi spôsobil poškodením vozidla
škodu vo výške 550,- eur a taktiež I. L. spôsobil poškodením oplotenia škodu vo výške 20,- eur a poškodením rodinného domu škodu vo výške 1.021,16 eur. Vyššie uvedeným rozsudkom bol žalobca ako poškodený v trestnom konaní odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Vyššie uvedeným trestným činom žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, ktorá pozostáva z vecnej škody a zo škody z ublíženia na zdraví, keďže svojím konaním žalovaný žalobcovi spôsobil úraz s práceneschopnosťou od 17.05.2013 do 01.06.2013, tj. spolu 15 dní. Vecná škoda predstavuje náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré podľa vyčíslenia autorizovaného servisu Honda spoločnosti PH Konzulta, s.r.o., Trenčín predstavujú sumu 1.496,- eur a škoda z ublíženia na zdraví predstavuje bolestné vo výške 25 bodov podľa lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 23.08.2013. Hodnota 1 bodu je 16,10 eur, bolestné činí spolu 402,50 eur a tiež si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 6,- eur, ktoré musel žalobca vynaložiť za vystavenie bodového ohodnotenia bolestného u MUDr. S.. Okrem toho žalobcovi vznikla strata na zárobku za obdobie trvania práceneschopnosti v sume 174,45 eur. V zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne denný vymeriavací základ žalobcu je 37,5159 eur. V zmysle § 87 zákona o sociálnom poistení, za prvé tri dni mu patrí 55% denného vymeriavacieho základu a za ostatné dni 25% denného vymeriavacieho základu. Výpočet náhrady stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti predstavuje 3 x 20,6338 eur, čo je 61,90 eur a 12 x 9,379 eur, čo je 112,55 eur, spolu 174,45 eur. Žalobca uviedol, že je nepochybné, že za škodu zodpovedá žalovaný, ktorý ju neuhradil ani len čiastočne.
3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 18Ro/332/2014 -19 zo dňa 17.09.2014, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. Žalovaný v ňom spochybnil výpočet náhrady škody na motorovom vozidle spoločnosťou PH Konzulta s.r.o., pretože výpočet bol robený dodatočne, nie je v ňom uvedený dátum obhliadky, nie sú rozpísané jednotlivé opravované diely a na vozidle žalobcu sa doteraz jazdí bez opráv a viditeľných poškodení. Nie je preto zrejmé, na základe čoho si nárokuje náhradu škody. Jediné viditeľné poškodenia sú spôsobené samotným žalobcom. Tiež rozporoval výšku škodu za 14 ročné vozidlo, ktorého celková zostatková hodnota v technickom stave, v akom sa aute nachádza, je výrazne nižšia, než uplatnená suma len za opravu. Uviedol, že žaloba je založená na klamstve, zranenie si nevyžiadalo práceneschopnosť a lekárske záznamy boli dodatočné vypracované. Doplnil, že žalobca 4 x napadol otca žalovaného a aj v predmetný deň napadol Stanislava E. a žalovaný konal v afekte z obáv o zdravie svojho otca.
4. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že z trestného spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný nesie zodpovednosť za spôsobenú vecnú škodu a škodu na zdraví. Výpočet škody na motorovom vozidle, na základe ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok v konaní, bol vypracovaný kompetentnou osobou, spôsobilou odborne zhodnotiť spôsobenú škodu a vyčísliť náklady na jej opravu, teda náklady potrebné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výška náhrady škody je riadne preukázaná a námietka žalovaného o dodatočnom vyhotovovaní lekárskych záznamov je nenáležitá a nemiestna. Ak sa žalovaný snažil zmierniť svoju povinnosť k náhrade škody poukazom na udalosti, ktoré mali údajne predchádzať škodnému konaniu žalovaného, sú to účelové tvrdenia, nie sú pravdivé a nemajú ani vplyv na povinnosť žalovaného nahradiť škodu spôsobenú jeho trestným činom. Žalovaný podľa žalobcu neuviedol žiadnu právne relevantnú námietku, ktorá by spochybnila základ alebo výšku vzniknutej škody.
5. V ďalšom priebehu konania žalobca uvádzal, že s náhradou na vecnú škodu bol odkázaný na občianske súdne konanie z dôvodu, že v trestnom konaní odhadca AUTOSERVIS NEDIELKA, ktorý odhadol škodu na 550,- eur, nemal oprávnenie poskytovať takýto odhad škody, a teda jeho vyjadrenie nemohlo byť v trestnom konaní brané do úvahy. Žalobca navštívil 2 autoservisy, ktoré mu vzniknutú škodu ocenili a to v PH Konzulta v sume 1.496,- eur a v AMT Servise vo výške 1.780,- eur. Uviedol, že ďalej si uplatňuje náhradu škody z ublíženia na zdraví, keď žalovaný spôsobil žalobcovi tržnú ranu a bol ošetrený RZP a potom odvezený do nemocnice. Tam bol ošetrený, rana bola zašitá a boli mu predpísané lieky. Nasledujúci deň 17.05.2013 navštívil ošetrujúceho lekára, ktorý vystavil potvrdenie o pracovnej neschopnosti a tá trvala 15 dní. Žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu, čo do náhrady škody na aute boli predložené 2 vyčíslenia a vykonané znalecké dokazovanie, a teda výška uplatnenej škody sa opiera o preukázané fakty, námietky žalovaného neboli z jeho strany podložené žiadnymi dôkazmi.
6. Žalovaný uvádzal v ďalšom priebehu konania, že odhad škody na aute považuje za bezpredmetný, neurčitý a v autorizovanom servise sú ceny vyššie a je možné si nechať auto opraviť aj v servise, ktorý neplatí DPH. Keďže nebol odsúdený za ublíženie na zdraví, rozporoval uplatnenie náhrady škody na zdraví. Ďalej uvádzal, že žalobca nevynaložil od údajného vzniku škody žiadne náklady spojené s
uvedením veci do pôvodného stavu, a teda škoda mu z tohto titulu nevznikla. Ak by súd žalobe vyhovel, uvedené ešte neznamená, že žalobca tieto prostriedky skutočne na opravu vozidla vynaloží v tejto výške. Svoj nárok opiera len o vyčíslenie predpokladaných nákladov. Prijímací technik spoločnosti PH Konzulta, s.r.o. pritom sám mal uviesť v trestnom konaní, že výpočet škody spravil iba informatívne. Žalobca podľa žalovaného nepredložil dôkaz ohľadom zníženia hodnoty auta. Uplatnená výška škody presahuje hodnotu auta. V ďalšom konaní žalobca uviedol, že nárok z titulu bolestného, straty na zárobku svedčí v prospech žalobcu, a tento by bol ochotný uznať. Následne aj uviedol, že je ochotný nárok uplatnený žalobou v sume 582,95 eur uplatnený titulom bolestného, náhrady straty na zárobku a hotových výdavkov za posudok uhradiť, a teda ani netrval na ďalších návrhoch na dokazovanie, ktoré dovtedy v konaní ohľadom tohto nároku produkoval. Čo sa týka škody na vozidle, uviedol, že auto je stále v takom stave, v akom bolo aj 16.05.2013. Na kapote sú zrejmé preliačiny, v zadnej časti autá sú však mikropreliačiny a žiadal, aby žalobca znášal spoluúčasť na oprave zadnej časti auta. Žalovaný uviedol, že sa bol dopytovať v rôznych drahých servisoch aj v servise Y. , Autoštýl, koľko by oprava poškodení stála a určite to nie je 1.300 eur, ale bolo mu povedané, že oprava na komplet by vyšla maximálne 600 eur. Poukázal na to, že ešte počas vyšetrovania vo vyšetrovacom spise žalobca ako poškodený v zápisnici o svojom výsluchu uviedol, aké poškodenia na aute boli v tom čase, pričom vytýkané poškodenia nevznikli len v dôsledku spomínaného incidentu, ale boli tu už v čase tohto incidentu a nevznikli v súvislosti s trestným činom. Prejavil vôľu nechať opraviť kapotu známym automechanikom, nie je ochotný ale uhradiť celú časť škody na kufri pod značkou a chcel, aby žalobca znášal spoluúčasť aspoň z polovice nákladov na túto opravu zadnej časti vozidla. Odmietol znášať všetko to, čo je otlčené už dávno. Okrem toho uviedol, že pozeral na internete inzeráty a obdobná Honda, pekná, v plnej výbave na stránke www.bazos.sk, stojí 1.600 - 1.800 Eur.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením listín vrátane fotodokumentácie, nariadil znalecké dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca v rámci svojho výsluchu uviedol, že doložil výpočet škody z 2 autoservisov. Z týchto vybral tú nižšiu, ktorú si uplatnil. V servise PH Konzulta auto pristavil a toto riadne obhliadli. Ohľadom poškodenia vozidla uviedol, že žalovaný opakovane kopal do vozidla, nevie presne kam, lebo žalobca to fotil a aj sledoval, či všetky fotky sú uložené na karte. Vie, že žalovaný vyskočil na kapotu auta a tam 2 až 3 krát vyskočil po kapote. S dielom od plota búchal potom do pravých predných dverí a pravých zadných dverí. S týmto dielcom buchol ešte pred tým než skákal po kapote. Potom z kapoty zoskočil, odbehol a vrátil sa a kopal do auta. Pred incidentom malo vozidlo poškodený pravý predný blatník tak, že bol odtrhnutý reflektor, iné poškodenia nemalo. Auto si opraviť zatiaľ nedal. Ohľadom ublíženia na zdraví uviedol, že žalovaný po ňom hodil oceľovú tyč ako kopiju, žalobca dal pred seba ochranne pravú ruku a táto tyč mu spôsobila na pravej ruke 2 tržné rany, z ktorých mu tiekla krv. Tieto si dal ošetriť. Privolaná hliadka PZ ho poslala do nemocnice, kam ho odviedol sused. Obe tieto rany krvácali, na chirurgii mu ich dezinfikovali, zašili a obviazali. Predpísali mu aj lieky od bolesti a asi bol aj na röntgene. Nasledujúci deň navštívil lekárku, tá vypísala PN. Na kontrole mu vybrala štichy, ale rana bola zapálená, tak bol ešte PN, všetky dátumy vyplývajú z dokladov. Po skončení PN bol u lekárky, aby mu vypracovala znalecký posudok na bolestné, za ktorý zaplatil. Keď bol na pohotovosti volal mu policajt, kedy príde. Poprosil suseda, aby ho tam ešte zaviedol a z nemocnice šiel rovno na políciu, auto medzitým nevidel, nemohol vedieť rozsah škody.
9. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že v čase incidentu bol príčetný, avšak bol v naozaj veľkej obave o zdravie otca. On vytrhol plot na 4 hnilých zvaroch, aby sa dostal k žalobcovi a dalo by sa tak povedať, aby ho zniesol zo sveta. Práve žalobca ich už 7 rokov šikanoval a žalovaný mal afekt. Ten vytrhnutý plot hodil do vnútra pozemku. Potom vyskočil na kapotu, lebo práve žalobca a jeho auto, ktorým chodil cez jeho pozemok, boli pôvodcom celého zla. Na tej kapote 2x dupol, potom zoskočil a zozadu kopol do auta pod značku, zostala tam malá preliačenina. On nerozporujem teda vyskočenie na kapotu a kopnutie pod zadnú značku. Tiež jednou tyčou trafil žalobcu. Vytrhnutým dielcom od plota do auta ale nebuchol. Dielec hodil do fasády. Nevie presne, ako hodil tyč do žalobcu, nevie, či táto rotovala alebo nie. Vie ale, že ho trafil do ruky, nepamätá si, do ktorej. Ranu žalobcu nevidel, ale mal ju v oblasti na predlaktí. Žalovaný uviedol, že nie je psychicky narušený, ale celá tá situácia, keď žalobca napadol jeho otca, to už bolo moc a iba bránil otca.
10. Svedok S. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že žalobcu pozná, sú susedia, vzájomné vzťahy sú veľmi zlé. Žalovaný je jeho synom. Pamätal si, čo sa stalo 16.05.2013. Kosili so žalovaným na Kamenci pozemok. Potrebovali spíliť krík, tak išli pre pílku. Išiel pre ňu do stodoly, do ktorej sa vchádza cez pozemok žalobcu. Žalobca v tom čase kosil trávu a potom sa stalo, že ho napadol. Svedok sa do tej stodoly môže dostať aj okľukou, ale tá je dlhá asi 2 km. Sused S. mu zavolal RZP. Prebral sa, keď počul krik a videl záchranku. Prosil pani zo záchranky, aby ukľudňovala žalovaného, tá povedala, že už idú policajti. Svedok videl, ako žalovaný skočil na kapotu auta žalobcu a potom z nej zišiel. Potom ho naložili do auta RZP. Svedok nevidel nič s plotom, bol v aute RZP. Snažil sa udržať žalovaného, aby nič nespravil s plotom. Nepamätal sa, že tento plot vytrhol a ani si nepamätal, kam ho hodil. Naložili ho potom do auta RZP a odviezli. Nevidel, ako žalovaný hodil tyč po žalobcovi a tiež nevidel zranenia žalobcu. Vzťahy medzi susedmi sú veľmi napäté, riešilo to už viacero policajtov, bolo aj vedené súdne konanie.
11. Svedkyňa I. L. uviedla, že je matkou žalobcu, žalovaný je syn susedov a nemá k nemu žiaden vzťah. V čase incidentu bola doma. Žalovaný začal kopať do pletiva plotu medzi pozemkami. Žalovaný vulgárne kričal a nadával. Skákal po kapote, päsťami búchal do strechy auta a kričal, že žalobcu zabije. Žalobca incident fotil, potom zakričal, aby zavolala políciu. Mala telefón vnútri, asi 2 minúty volala políciu. Potom prišla za synom a videla žalovaného, ako vytrháva plot a tyčky, ktoré hádzal do dvora. Jednu tyčku hodil ako šíp do ruky žalobcu. Ruka mu krvácala. Videla žalovaného, ako vyskočil na kapotu auta a päsťami báchal na strechu. Potom videla, ako kopal auto do zadnej časti. Videla aj zranenie žalobcu, mal tam dve rany, doposiaľ mu tam zostala jazva. Videla ako žalovaný vytrhol dielec plotu a bol pri tom aj jeho otec. Pri plote a aute sa točili, je to dosť veľký a rozmerný dielec a oni sa tam točili, aby sa dostali dovnútra. Auto bolo blízko chodníka. Počula veľký krik, išla von a videla žalovaného, ako behá okolo auta, kričal a vyhrážal sa. Do auta búchal päsťami, skákal po kapote a kopal do auta. Potom sa obrátil na plot, vytrhal tie tyčky, najprv ich hádzal na zem a potom ich hádzal do vnútra dvora. Jednu tyčku hodil po žalobcovi. Potom celý dielec plotu vytrhol. Počula, keď sa tam s tým dielcom naťahovali, ako narážal kov o kov. Potom ten dielec pretiahli do dvora a hodili ho na dvor, do fasády domu.
12. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 1T/1/2014-134 zo dňa 06.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2014, súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným, že v čase o 17,30 hod dňa 16.05.2013 na ul. Hlavnej v Trenčíne, časť Zlatovce, pristúpil k oploteniu, ktoré delí pozemky patriace rodinným domom s popisným číslom XX . a XX, do ktorého niekoľkokrát kopol, následne čoho toto zohol, následne prešiel k oploteniu nachádzajúcemu sa pred rodinným domom č. XX, z ktorého časť oplotenia rukami vytrhol a túto hodil do steny rodinného domu, na ktorom poškodil omietku a izoláciu, pričom bez povolenia vlastníka vstúpil na oplotený pozemok patriaci k rodinnému domu s popisným číslom XX, následne odišiel k vozidlu žalobcu zn. Honda Civic Aerodeck, EČ J rok výroby 2000, farby strieborná svetlá metalíza, ktoré bolo v tom čase zaparkované pred bránou rodinného domu s popisným číslom XX, kde vyskočil na prednú časť vozidla, po ktorej niekoľkokrát dupol, čím ju poškodil a spôsobil na nej preliačiny, následne prešiel k zadnej časti vozidla, kde nohou kopol do jeho zadnej časti v oblasti evidenčného čísla, ktorú poškodil, čím poškodenému žalobcovi spôsobil poškodením vozidla škodu vo výške 550,- eur a taktiež I. Červeňanovej spôsobil poškodením oplotenia škodu vo výške XX,- eur a poškodením rodinného domu škodu vo výške 1.021,16 eur. Žalovaný teda neoprávnene vnikol do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a zničil, poškodil cudziu vec a s spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím spáchal prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Výrokom uvedeného odsudzujúceho rozsudku bol žalobca ako poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody občianske súdne konanie. 13. Zo zápisnice o výsluchu zo dňa 12.11.2014 vyplynulo, že žalovaný ako svedok vypovedal okrem iného tak, že dňa 16.05.2013 po napadnutí svojho otca, poškodil osobné motorové vozidlo žalobcu tak, že mu poskákal po prednej kapote, ktorá sa preliačila, nohou kopol do zadnej značky, kde ostala stopa po obuvi a drobná preliačina. Zo zápisnice o výsluchu žalovaného ako obvineného, ktorá je obsahom trestného spisu vyplýva, že ku skutku sa priznal a uviedol okrem iného to, že hodil roxorovú tyč po žalobcovi, raz dupol po prednej kapote a kopol do zadnej časti vozidla pod poznávaciu značku.
14. Zo zápisnice o obhliadke mieste činu, ktorá je obsahom trestného spisu, súd mal zistené, že na predmetnom vozidle Honda Civic EČV TN XXXDT je poškodená predná kapota, ktorá je preliačená po celej šírke. Na uvedenej kapote sa nachádza trasologická stopa č. 1 - odtlačok obuvi, trasologická stopa č. X - odtlačok obuvi a trasologická stopa č. X - odtlačok obuvi. Ďalej sa uvádza, že vozidlo je poškodené tiež v prednej časti v oblasti predného nárazníka a oboch blatníkov, toto poškodenie je však viditeľne
opravované. Vozidlo je poškodené tiež v oblasti piatych dverí pod značkou, kde sa nachádza stopa č. 4 mechanická preliačina o rozmeroch 5 x 5 cm. Uvedené stopy č 1 - 4 sú zaznamenané fotoaparátom, pričom fotodokumentácia je obsahom trestného spisu.
15. Z výpočtu škody na motorovom vozidle Honda Civic Aerodeck, TN XXXDT vypracovaného spol. PH Konzulta s.r.o. vyplynulo, že oprava poškodených dielcov (lakovanie podľa stupňa poškodenia) stojí 431,- eur, lakovací materiál 846,- eur a odstrojenie a nastrojenie opravovaných častí v sume 219,- eur, spolu vyčíslenie materiálu a práce v sume 1.496,- eur. Z cenovej ponuky na opravu motorového vozidla Honda Civic Aerodeck, TN XXXDT vypracovanej dňa 03.06.2013 spol. AMT-SERVIS plus s.r.o., vyplýva, že cena opravy bola ohodnotená na sumu 1.780,- eur s DPH a pozostáva z opravy kapoty 530,- eur, lakovania a klampiarskej práce 1.000,- eur (lakovanie ľavých predných dverí, pravých zadných dverí, piatych dverí, ľavých zadných dverí, ľavého predného blatníka, kapoty, strechy) a mechanickej práce 250,- eur (prípravy pred lakovaním dielov). Z odborného vyjadrenia spol. NEDIELKA plus s.r.o., ktoré je obsahom trestného spisu, vyplynulo, že hodnota poškodenej časti predmetného vozidla, a to hodnota preliačiny na prednej časti - kapote vozidla a poškodenie zadnej časti vozidla v oblasti evidenčného čísla, je 550,- eur.
16. Z lekárskeho posudku o bolestnom spracovaného dňa 23.08.2013 A.. S. S. vyplynulo, že liečenie žalobcu prebiehalo od 16.05.2013 do 01.06.2013, pracovná neschopnosť žalobcu trvala od 17.05.2013 do 01.06.2013, zdravotný stav bol ustálený k 23.08.2013. Diagnóza povrchová rana pravého predlaktia a hlboká rana pravého predlaktia bola ohodnotená na 25 bodov. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu vyplýva, že neschopný práce bol od 17.05.2013 do 01.06.2013.
17. Z príjmového pokladničného dokladu z 23.08.2013 vyhotoveného MUDr. S. S. vyplynulo, že žalobca uhradil sumu 6,- eur za vypracovanie znaleckého posudku - bodového ohodnotenia úrazu.
18. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.. zo dňa 07.06.2013 vyplynulo, že za obdobie od 27.05.2013 má nárok na nemocenské vo výške 20,63374500 eur denne. Denný vymeriavací základ žalobcu na určenie výšky nemocenského po zaokrúhlení je 37,5159 eur, 55% z tejto sumy je 20,63374500 eur.
19. O naštrbených vzájomných susedských vzťahoch strán sporu nepovedajú aj viaceré potvrdenia o podaní trestného oznámenia žalovaného na žalobcu vo veci fyzického napadnutia žalovaného žalobcom zo dňa 16.05.2013, ublíženia na zdraví zo dňa 13.01.2014, vo veci marenia spravodlivosti zo dňa 20.10.2014 (toto trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti bolo zastavené uznesením ORPZ, odd. kriminálnej polície Trenčín uznesením zo dňa 10.02.2015) a potvrdenia o podaní oznámenia o spáchaní priestupku žalovaným na žalobcu (proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 07.02.2013). Uznesením Obvodného oddelenia PZ Trenčín zo dňa 12.02.2014 bola vec začatá pre prečin ublíženia na zdraví, ku ktorému malo dôjsť 16.05.2013 a ktorého sa mal dopustiť žalobca, ktorý mal napadnúť žalovaného, postúpená na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
20. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného v konaní ustanoveným znalcom Ing. B. F. vyplynulo, že výpočet technickej hodnoty vozidla pred poškodením k 16.05.2013 je 3.191,- eur, výpočet všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením k 16.05.2013 je 2.379,- eur. Vozidlo malo poškodenú prednú kapotu niekoľkokrát pretlačenú s poškodenými výstuhami kapoty zo strany motora, poškodené zadné dvere batožinového priestoru 1 x pretlačené pod evidenčným číslom a poškodenú clonu evidenčného čísla. Tiež bola prítomná malá jamka na pravých predných a pravých zadných dverách. Celkové náklady na opravu vozidla s DPH boli vyčíslené na sumu 1.325,- eur. Záver znaleckého posudku znie tak, že výška škody na vozidle predstavuje k 16.05.2013 sumu 1.134,- eur s DPH. Podotkol, že vo fotodokumentácii polície sa neuvádza poškodenie pravých predných a pravých zadných dverí dielca plota. V žiadosti o rozšírenie vzneseného obvinenia sa poškodený vyjadruje o malých preliačinách s odretím laku pravých a predných a pravých zadných dverí. Pri ohliadke vozidla znalcom boli tieto dve drobné preliačiny ťažko zachytiteľné fotoaparátom. Majiteľ vozidla ale oznámil, že na tieto malé poškodenia netreba posúdenie, lebo za ne náhradu nepožaduje. Je zložité posúdiť, či tieto dve malé poškodenia sa nachádzali alebo nenachádzali na vozidle už aj pred dňom poškodenia vozidla, je ťažké dokázať, či tieto boli spôsobené poškodením plotovým dielcom. Po konzultácii s vedúcim servisu Honda však tieto dve malé poškodenia možno odhadnúť na sumu 200,- eur s DPH, a teda ak bude súdom priznaná náhrada škody 1.134, eur, táto by za ne sa zvýšila o uvedených 200,- eur.
21. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Podľa § 449 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/437/20140801>). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801> a III. časti <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801>.
Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/437/20140801>). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
V roku 2013 bola na určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 16,10 eura.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, Za vydanie lekárskeho posudku sa uhrádza poplatok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za
ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalovaný bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 1T/1/2014-134 zo dňa 06.06.2014 uznaný vinným zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci, ktorého sa dopustil okrem iného tým, že vyskočil na prednú časť vozidla žalobcu, po ktorej niekoľkokrát dupol, čím ju poškodil a spôsobil na nej preliačiny a následne prešiel k zadnej časti vozidla, kde nohou kopol do jeho zadnej časti v oblasti evidenčného čísla, čím žalobcovi spôsobil škodu, pričom žalobca bol s nárokom na náhradu škody na vozidle odkázaný na civilné sporové konanie. Súd je pri svojom rozhodovaní viazaný týmto rozsudkom s poukazom na § 193 CSP, podľa ktorého súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
23. V konaní ďalej nebolo sporné to, že dňa 16.05.2013 v dôsledku zavineného konania žalovaného utrpel žalobca úraz pravého predlaktia ruky, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie a liečenie v trvaní od 16.05.2013 do 01.06.2013 a ktorý mal za následok pracovnú neschopnosť žalobcu v trvaní od 17.05.2013 do 01.06.2013. Hoci žalovaný najskôr popieral, že by si zranenie žalobcu vôbec vyžadovalo pracovnú neschopnosť a namietal, že lekárske záznamy žalobcu boli až dodatočne vyhotovované, v dôsledku čoho teda rozporoval nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví, počas konania nakoniec od tejto argumentácie úplne upustil, netrval ani na ním skôr navrhovaných dôkazoch týkajúcich sa tohto nároku a vyjadril sa tak, že náhrada škody spojená s úrazom svedčí žalobcovi, a teda túto je ochotný uhradiť v celom rozsahu sumy 582,95 eur. Okolnosti vzniku úrazu, to, že bol spôsobený zavineným konaním žalovaného, ako ani základ a výška nároku uplatneného z titulu poškodenia zdravia žalobcu, preto sporná medzi stranami nebola. Nárok na náhradu škody v celkovej výške 582,95 eur pozostávajúci bolestného v sume 402,50 eur (25 bodov x 16,10 eur), náhrady strany na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobcu v sume 174,45 eur a z náhrady hotových výdavkov vynaložených za vyhotovenie lekárskeho posudku o bolestnom v sume 6,- eur (§ 7 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.), preto súd považoval za nesporné, keďže žalovaný tento nárok prakticky uznal v celom rozsahu, uviedol, že tento aj bez dokazovania žalobcovi uhradí. Súd vo vzťahu k tomuto nároku mal preto za nesporné, že boli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to a/ porušenie právnej povinnosti - existenciu protiprávneho úkonu žalovaného, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, b/ vznik škody (poškodenia zdravia žalobcu - vznik úrazu), c/ existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovaného ako škodcu a vzniknutou škodou (že úraz žalobcu bol spôsobený porušením právnej povinnosti žalovaného), d/ zavinenie žalovaného ako škodcu (ide tu o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Žalovaný v konaní pred súdom uznal nárok čo do základu a takisto čo do výšky a prejavil vôľu ho uhradiť v celom rozsahu, základ a výška teda boli medzi stranami sporu nesporné. Nárok v žalovanom rozsahu 582,95 eur pritom bol žalobcom jednoznačne preukázaný listinami (lekársky posudok o výške bolestného, príjmový pokladničný doklad, rozhodnutie Sociálnej poisťovne), proti ktorým žalovaný, napriek počiatočným výhradám, nakoniec v konaní nič nenamietal a vo vzťahu k tomuto nároku ani neboli žalovaným produkované žiadne návrhy na dokazovanie. Súd tak vychádzal z obsahu spisu a z listín, ktoré boli predložené žalobcom, čo do vyčíslenia uplatneného
nároku žalovaný tento nerozporoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd preto žalobcovi priznal titulom nároku na náhradu škody sumu 582,95 eur, keďže nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný túto (nespornú) časť žalovaného nároku čo i len čiastočne uhradil.
24. Po tom, čo došlo v konaní k ustáleniu škody spojenej so vznikom úrazu žalobcu, ktorý žalovaný bol ochotný uznať, žalovaný sústredil svoju pozornosť už len obranu proti nároku na náhradu vecnej škody na vozidle Honda. Pre tento typ zodpovednosti za škodu je pritom potrebné naplniť nasledovné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu:
a/ porušenie právnej povinnosti - existenciu protiprávneho úkonu žalovaného, ktorého existenciu súd mal preukázanú z právoplatného odsudzujúceho trestného rozsudku voči žalovanému, ktorým je súd viazaný v tomto konaní a súd nemôže skutok, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, prehodnocovať ani spochybňovať. Žalovaný sa porušenia právnej povinnosti dopustil tým, že dňa 16.05.2013 vyskočil na prednú časť vozidla žalobcu (tj. kapotu), po ktorej niekoľkokrát dupol, čím ju poškodil a spôsobil na nej preliačiny a následne prešiel k zadnej časti vozidla, kde nohou kopol do jeho zadnej časti v oblasti evidenčného čísla, čím žalobcovi spôsobil škodu; možno konštatovať splnenie prvého predpokladu,
b/ vznik škody (poškodenia motorového vozidla žalobcu TN XXXDT), tu mal rovnako súd preukázanú. Treba konštatovať, že vznik škody je jedným z predpokladov naplnenia skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci. Z právnej kvalifikácie skutku, ako aj zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu z 06.06.2014 pritom jednoznačne vyplýva, že v dôsledku trestného činu žalovaného došlo u žalobcu ako poškodeného k spôsobeniu škody, s ktorým nárokom bol žalobca odkázaný na civilné konanie. Rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno pritom obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal (rozhodnutie Ústavného súdu SR z 23. 11. 2011, sp. zn. I. ÚS 269/2011-55). Súd preto konštatuje, že aj vznik škody na osobnom motorovom vozidle žalobcu v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného bol v konaní jednoznačne zistený.
c/ existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovaného (trestným činom) ako škodcu a vzniknutou škodou na osobnom motorovom vozidle možno tiež celkom jednoznačne dovodiť, keďže nebyť trestného činu žalovaného, za ktorý bol právoplatne odsúdený, nebolo by ani poškodenia motorového vozidla, pre ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu škody žalobou; škoda na vozidle, ktorej výška bola ustaľovaná v tomto konaní, je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, pri neexistencii ktorého by škoda nevznikla. Ako bude uvedené ďalej, škoda, ktorá bola vyčíslená a priznaná, je pritom len tou škodou, ktorá bola následkom protiprávneho úkonu žalovaného, za ktorý bol právoplatne odsúdený a nie je dôsledkom iných dejov, či konaní iných osôb.
d/ zavinenie žalovaného ako škodcu (tu sa zavinenie predpokladá) o zavinení žalovaného pritom nemôže byť pochybností vzhľadom na jeho právoplatné odsúdenie pre úmyselný trestný čin poškodzovania cudzej veci.
25. Súd konštatuje, že mal za preukázané splnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Otázna bola výška škody, ktorá vznikla na vozidle žalobcu trestným činom žalovaného a ktorú žalovaný namietal najmä s poukazom na to, že auto bolo už v čase spáchania trestného činu poškodené a aj po trestnom čine ďalšie poškodenia na vozidle pribúdali. Namietal, že výška škody je neadekvátna, že prevyšuje hodnotu vozidla a za túto cenu si žalobca kúpi porovnateľné auto. Namietal, že vozidlo si žalobca nedal doposiaľ opraviť, a teda žiadne náklady nevynaložil. K žiadnemu úbytku na žalobcovej strane tak nedošlo, a preto mu žiadna škoda podľa žalovaného ani nevznikla. Tiež namietal, že nebolo preukázané, že by poškodenia na vozidle mali vzniknúť v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Súd ustálil výšku škody na vozidle podľa znaleckého posudku spracovaného v konaní. Úlohou znalca Ing. Ondrišáka z odboru doprava cestná - odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel bolo určiť výšku škody spôsobenej trestným činom na kapote motorového vozidla a na zadnej časti motorového vozidla v časti pod značkou. Ďalej sa mal vyjadriť tiež k tomu, aká bola príčina vzniku poškodení na pravých predných a pravých zadných dverách vozidla, či tieto boli spôsobené úderom dielcu plota dňa 16.05.2013 a ak áno, tak jeho
úlohou bolo vyčísliť aj túto škodu. V prvom rade súd konštatuje, že znalec ohodnocoval konkrétne tie poškodenia, ktoré popísal v posudku nasledovne:
26. Vozidlo malo poškodenú prednú kapotu niekoľkokrát pretlačenú s poškodenými výstuhami kapoty zo strany motora, poškodené zadné dvere batožinového priestoru 1 x pretlačené pod evidenčným číslom a poškodenú clonu evidenčného čísla. Tiež bola prítomná malá jamka na pravých predných a pravých zadných dverách. V ďalšom obsahu znaleckého posudku však znalec uvádza, že ohľadom malej jamky na pravých predných a pravých zadných dverách je len ťažko možné určiť, či tieto vznikli v dôsledku incidentu z 16.05.2013. Uvádzal, že tieto ani neboli uvedené vo fotodokumentácii polície a že žalobca sa vyjadril tak, že nežiada za tieto dve konkrétne poškodenia pravých predných a pravých zadných dverí náhradu škody. S poukazom na to preto síce odhadol náhradu za toto poškodenie na sumu 200,- eur s DPH, ale do celkového vyčíslenia vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že odškodniť uvedené poškodenia nežiada (čo žalobca nenamietal, keďže posudok považoval za správny a nemal k nemu námietky), nezahrnul. To znamená, že znalec poškodenie dverí do určenej výšky škody v sume 1.134,- eur s DPH nezapočítal, a predmetná suma potom predstavuje len náhradu škody za poškodenie pretlačenej kapoty a poškodenia zadných (piatych) dverí batožinového priestoru, ktoré boli 1 x pretlačené pod evidenčným číslom vrátane poškodenia clony evidenčného čísla. Poškodenie pravých predných a pravých zadných dverí nebolo žalovanému ani v trestnom konaní pripisované za vinu, toto poškodenie nebolo zachytené v zápisnici o ohliadke miesta činu a ani v trestnom konaní nebolo fotograficky zadokumentované, nebolo ani obsahom skutkovej vety odsudzujúceho trestného rozsudku, kde konanie žalovaného bolo opísané ako vyskočenie na prednú časť vozidla žalobcu, po ktorej niekoľkokrát dupol, čím ju poškodil a spôsobil na nej preliačiny a následne prešiel k zadnej časti vozidla, kde nohou kopol do jeho zadnej časti v oblasti evidenčného čísla, čím bola spôsobená škoda na vozidle. Znalec teda zadokumentoval, popísal a ohodnotil len to poškodenie, ktoré bolo spôsobené trestným činom žalovaného (preliačiny na prednej kapote a preliačiny na zadných piatych dverách v oblasti značky), žiadne iné poškodenie vozidla predmetom jeho skúmania nebolo a aj to poškodenie, ktoré bolo sporné (poškodenie dverí) do vyčíslenia ani nezahrnul s odkazom na to, že toto nebolo v trestnom konaní zadokumentované a žalobca následne zaň náhradu ani nežiadal. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že má uhrádzať aj škodu, ktorá bola na aute už skôr pred spáchaním trestného činu, alebo poškodenie, ktoré na aute pribudlo po ňom. Z obsahu znaleckého posudku je jednoznačné, že znalec vychádzal pri určovaní výšky škody len z dvoch konkrétnych poškodení (prednej kapoty a zadnej časti v oblasti značky), ktoré v rovnakom rozsahu boli ako stopy s odtlačkom obuvi zadokumentované vo vyšetrovacom spise ako trasologické stopy 1 až 4 (viď odsek 14 tohto odôvodnenia). Znalec pritom mal k dispozícii aj trestný spis vrátane vyšetrovacieho a je zrejmé, že sa držal poškodení tak, ako boli tieto zadokumentované políciou a nič iné nad rámec týchto poškodení ani do vyčíslenia škody nezahrnul. Súd preto konštatuje, že medzi tými poškodeniami vozidla, ktorých hodnotu určoval znalec a trestným činom žalovaného je jednoznačná príčinná súvislosť, ide o poškodenia ktoré boli s pôsobené jeho trestným činom, keďže oceňované poškodenia presne zodpovedajú poškodeniam zaznamenaným vo vyšetrovacom spise (fotodokumentácia a stopy označené ako 1 - 4), vrátane skutkovej vety rozsudku (preliačená kapota a poškodenie zadnej časti vozidla v mieste evidenčnej značky). Iné poškodenia v znaleckom posudku, z ktorého súd vychádzal, preto do úvahy vzaté správne ani neboli. Argumentácia žalovaného, že bude platiť aj za iné škody, s ktorými on nemá nič spoločné, preto nie je pravdivá.
27. Zo znaleckým posudkom žalobca súhlasil v celom rozsahu. Súd pritom vychádzal z výšky škody 1.134-, eur bez pripočítania sumy odhadnutej na 200,-eur za poškodenie pravých predných a pravých zadných dverí, a to predovšetkým z dôvodu, že sám žalobca na odškodnení tohto poškodenia netrval a tiež z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by toto poškodenie bolo spôsobené konaním žalovaného, keďže poškodenie dverí vozidla dielcom z plota nebolo súčasťou opisu skutku, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Poškodenie prvých predných a pravých zadných dverí v dôsledku nárazu dielca plota pritom v konaní nebolo nepochybne preukázané, a to ani výsluchom svedka S., ktorý uviedol, že on nič s plotom nevidel, videl len to, že žalovaný skočil na kapotu auta. Ani svedkyňa Bernardína L. nepotvrdila, že by žalovaný tyčou z plota udrel do dverí vozidla, čím by spôsobil takéto poškodenie, Uviedla, že žalovaný skákal po kapote, päsťami búchal po streche auta a potom kopal do zadnej časti auta, tyčky vytrhol z plotu a najskôr ich hádzal o zem a potom jednu hodil do fasády jej domu. Nepotvrdila však, že by tyč z plota v rukách žalovaného bola bývala poškodila auto. Z tohto dôvodu nebolo možné zohľadniť poškodenie pravých predných a pravých zadných dverí, keďže napokon ani znalec sám nedokázal určiť, či príčinou týchto poškodení bol úder dielcom z plota, alebo nie. Z tohto pohľadu preto nebolo možné pričítať vznik tohto poškodenia na ťarchu žalovaného, čoho si zrejme
nakoniec bol vedomý aj sám žalobca, keď sa vyjadril tak, že náhradu za ne nepožaduje, čo našlo odraz aj v znaleckom posudku.
28. Pokiaľ žalovaný namietal, že žiadna škoda žalobcovi nevznikla, pretože poškodenia si ešte ani nedal opraviť, a preto by súd mal žalobu zamietnuť, ani toto tvrdenie nie je pravdivé. Výška náhrady za poškodenú vec totiž nie je závislá na tom, či si poškodený v danom prípade nechal vec opraviť, či si ju opravil sám, alebo či vec ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý ani od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal, či ju predal, daroval, a pod, pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990). Platí totiž, že ak dôjde k zníženiu hodnoty veci (čo bolo naplnené, keďže poškodenia spôsobené konaním žalovaného nepochybne vec znehodnotili oproti stavu pred jeho protiprávnym konaním), vlastníkovi veci vznikne škoda bez ohľadu na to, či už vynaložil prostriedky na uvedenie veci do pôvodného stavu pred škodovou udalosťou alebo nie ( Najvyšší súd ČR sp.zn. 25Cdo/552/2003). Je nerozhodné, či vec je skutočne opravovaná, či je oprava dokončená, alebo vec ešte nie je opravená. Škoda totiž z hľadiska jej rozsahu nie je iná pre prípad, že poškodená vec je už opravená a iná pre prípad, že opravená nie je. Žalovaný tiež namietal, že výška škody vyčíslená znalcom je neopodstatnená a že presahuje hodnotu celého vozidla. Uvedené z obsahu znaleckého posudku ani nevyplynulo, keď všeobecná hodnota pred poškodením aj po ňom bola určená ako podstatne vyššia, než bola vyčíslená výška škody spôsobená konaním žalovaného. Súd znalecký posudok hodnotí ako preskúmateľný a taký, ktorý dáva zrozumiteľnú odpoveď na otázky, ktorú znalcovi boli položené. Ak sa žalovaný domáhal toho, aby súd zohľadnil „spoluúčasť“ žalobcu na spáchaní škody, čím zrejme mal žalovaný namysli aplikáciu ustanovenia §441 Občianskeho zákonníka, použitie tohto ustanovenia do úvahy neprichádza. V prejednávanej veci je to totiž žalovaný, ktorý výlučne svojím protiprávnym konaním napĺňajúcim znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci, spôsobil škodu, ktorej náhradu súd v tomto konaní priznal. Žalobca ako poškodený žiadnym svojím konaním k vzniku konkrétnych poškodení vozidla, za ktoré je priznávaná náhrada škody, neprispel ani čiastočne, a preto nemožno škodu medzi obe strany sporu žiadnym spôsobom pomerne rozdeliť. Nemožno zohľadniť ani to, že strany medzi sebou majú dlhoročné susedské konflikty a neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že konal pri poškodení auta v afekte. V trestnom konaní bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania uvedeného trestného činu, neboli teda zistené žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali trestnú zodpovednosť žalovaného (napr. nepríčetnosť) a ani žiadna taká okolnosť, ktorá by vylučovala protiprávnosť činu žalovaného. Treba tak, konštatovať, že žalovaný v celom rozsahu a výlučne sám zodpovedá za svoje protiprávne konanie a následky ním spôsobené.
29. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaný, hoci námietky proti znaleckému posudku vznášal, neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil výšku znalcom vyčíslenej náhrady škody či správnosť znaleckého posudku ním spracovaného, vrátane spochybnenia použitých metód. Žalovaný na poslednom pojednávaní nemal už ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, nenavrhoval žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a za účelom potvrdenia opodstatnenosti svojich námietok k posudku. Pokiaľ aj mal námietky voči znaleckému posudku, vyčísleniu náhrady škody v ňom obsiahnutému, s týmito sa súd vysporiadal v tomto rozsudku, keď ich vyhodnotil ako nedôvodné. Treba však dodať, že súd (nad rámec svojich povinností) výslovne vyzval výzvou zo dňa 08.01.2019 žalovaného, ktorý namietal posudok (ale bez akýchkoľvek dôkazných návrhov), či vzhľadom na jeho námietky k znaleckému posudku navrhuje pre účely ich zodpovedania a objasnenia výsluch znalca Ing. F.. Na túto výzvu žalovaný vôbec nereagoval a výsluch znalca nenavrhol ani na pojednávaní. Pokiaľ teda namietal žalovaný nesprávnosť, neodbornosť posudku a nesprávnosť v ňom použitých metód, za účelom odstránenia tejto ním tvrdenej nesprávnosti nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, ktoré by potvrdilo opodstatnenosť námietok k odborným otázkam. Súd preto vychádzal z takto spracovaného znaleckého posudku a žalobcovi priznal titulom náhrady škody na vozidle sumu 1.134,- eur, ktorá bola správne vyčíslená ku dňu vzniku poškodenia vozidla. Výška škody jednoznačne vyplynula z vykonaného dokazovania a žalobca preukázal vznik škody v tomto rozsahu. Keďže nebolo preukázané, že by žalovaný čo i len čiastočne túto sumu uhradil, súd žalobe i v tejto časti vyhovel.
30. Žaloba nad rozsah škody na vozidle, ktorá bola určená znaleckým posudkom, bola zamietnutá. Táto bola v prevyšujúcom rozsahu žalobcom uplatnená nedôvodne, nad rámec skutočnej škody na vozidle vzniknutej v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. V konečnom dôsledku aj žalobca sa stotožnil so závermi znaleckého posudku a požadoval náhradu škody v rozsahu určenom v znaleckom posudku. Súd preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
31. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Súd konštatuje, že úroky z omeškania boli uplatnené správne. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. V prejednávanej veci pritom nebola doba splnenia (splatnosť) náhrady škody dohovorená (ani výslovne, ani mlčky) žalobcom a žalovaným, ďalej nevyplýva ani z povahy záväzku a ani ju neustanovuje právny predpis, ani rozhodnutie súdu. V takom prípade má právo určiť čas splnenia dlhu veriteľ ako žalobca. Potom podľa § 563 Občianskeho zákonníka len čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie, dlžník je povinný dlh splniť nasledujúci deň po oznámení, ktoré obsahuje výzvu (upomienku) na plnenie. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobca takúto výzvu pred podaním žaloby žalovanému adresoval. Oznámenie veriteľa sa však môže uskutočniť i podaním žaloby. Ak veriteľ namiesto výzvy (jej adresovanie žalovanému v konaní nevyšlo najavo) podá žalobu na plnenie, považuje sa za deň oznámenia dlžníkovi ten deň, kedy mu bol doručená žaloba veriteľa. V takom prípade je dlžník povinný plniť nasledujúci deň. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 02.10.2014, v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu na druhý deň, teda dňa 03.10.2014, a pokiaľ tak žalovaný neučinila, dňa 04.10.2014 sa dostal do omeškania. Pokiaľ si žalobca úroky z omeškania uplatnil až od 14.10.2014, v tento deň už žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlhu. K tomuto dňu úroky z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavovali 5,05 % ročne (súčet základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky - 0,05 % + 5%), a preto bolo možné žalobcovi priznať úroky z omeškania najviac v tejto výške, keďže takto stanovenú hranicu prekročiť nemožno. Úroky z omeškania uplatnené žalobcom tak boli uplatnené v správnej výške, súd ich preto priznal z priznanej istiny tak, ako boli uplatnené a vo zvyšku úrokov z omeškania ( zo zamietnutej istiny), žalobu tiež zamietol.
32. Súd uvádza, že pokiaľ žalovaný žiadal (na pojednávaní dňa 04.06.2018) o možnosť úhrady dlhu v splátkach alebo v dlhšej lehote, vzhľadom na tvrdenú nepriaznivú sociálnu situáciu, tejto žiadosti súd nevyhovel. Žalovaný nepreukázal, že by jeho sociálna situácia mu neumožňovala uhradiť dlh, na úhradu ktorého bol zaviazaný, jednorazovo. Žalovaný nepreukázal svoju nepriaznivú majetkovú, sociálnu, ekonomickú situáciu, a preto tvrdenia, že nie je schopný uhradiť dlh žalobcovi naraz v štandardnej lehote na plnenie, ostali v rovine nepreukázaných tvrdení.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. V prejednávanej veci žalobca sa domáhal celkovo priznania sumy 2.078,95 eur s príslušenstvom. Žalobca bol len čiastočne úspešný, keď mu súd priznal sumu 1.716,95 eur s príslušenstvom, čo z celku činí úspech žalobcu v rozsahu 82,59%, úspech žalovaného je potom v rozsahu 17,41%. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní úspešnejší bol žalobca, ktorého čistý úspech (úspech - neúspech) je 65,18%. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 35. Okrem toho bolo zistené, že v konaní ostal čiastočne neuspokojený nárok znalca Ing. F. na znalečné za vyhotovenie znaleckého posudku. Znalcovi bol uznesením č. k. 16C/40/2015-139 zo dňa 18.7.2018 priznaný preddavok vo výške 150,- eur, a to zo zálohy zloženej žalobcom, ktorý mu bol aj vyplatený. Znalec si ale uplatnil znalečné vo výške nad rozsah poskytnutého preddavku, a preto o zvyšku jeho nároku na znalečné (teda o zvyšku, ktorý nebol uspokojený preddavkom) bude potrebné ešte rozhodnúť. Ide o nárok znalca, ktorého výška bude vyčíslená samostatným uznesením a v tomto rozsudku súd určil len výšku nároku. Každá zo strán sa musí podieľať na jeho úhrade v rozsahu svojho neúspechu, a teda žalobca v rozsahu 17,41% a žalovaný v rozsahu 82,59%. Rozdelenie tohto nároku medzi obe strany sa pritom javí ako spravodlivé aj s poukazom na to, že znalecké dokazovanie navrhli zhodne obe strany. Súd preto rozhodol tak, že znalec Ing. F. má nárok na znalečné za vyhotovenie znaleckého posudku v rozsahu, v akom znalečné nebolo uspokojené preddavkom, a to proti žalobcovi v rozsahu 17,41 % a proti žalovanému v rozsahu 82,59 %. O výške znalečného bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.