Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Csp-220-2017.pdf
PDF · 91.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/220/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: G. G., U.. XX.XX.XXXX bytom G. H. G., o zaplatenie 129,87 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 74,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 74,44 eur od 09.03.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa so žalobou zo dňa 17.07.2017 domáha na tunajšom súde o zaplatenie sumy vo výške 129,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 09.03.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Vo veci bolo vykonané dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to zmluvou o poskytnutí verejných služieb č. K. zo dňa XX.XX.XXXX, č. K. zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom k tejto zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. s účinnosťou k XX.XX.XXXX a ustálil nasledovný skutkový stav veci: 3. Z obsahu zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretej podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách súd zistil, že žalobca ako dodávateľ služieb a žalovaná ako fyzická osoba, spotrebiteľka - občianka uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí služby. V spotrebiteľskej zmluve sa strany sporu dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné zmluvné podmienky. Na základe nich žalobca zapožičal žalovanej 2 ks SIM karty, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne čísla. SIM karty umožňovali žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a odpredal žalovanej mobilný telefón značky D. G. X Z. N. X.X XG s akciovou cenou 1,00 eur, pričom predajná cena pred zľavou bola 195 eur za jeden ks ( rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou je 55,43 eur/ ks). V bode 2.3 dodatku k tejto zmluve bola dojednaná 24 mesačná viazanosť. 4. Z faktúr vyplýva, že žalovaná uhradila sumu za elektronické komunikačné služby vrátane poplatku za upomienku v sume 74,44 eur . V bode 2.5 dodatku k tejto zmluve žalobca uvádza, že účastník si je vedomý, že MT jemu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v článku 1 v bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysel ust. tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku ( pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). 5. Podľa ust., § 297 - súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak po
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. 6. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb
- spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 tohto ustanovania o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ust. sú neplatné. Podľa ods. 3 - dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. 7. Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ - ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. 8. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľkou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 - v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ods. 3 - v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. 9. V zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré obsahujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také s ktorými by mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Odseku 4 tohto zákona demonštratívne vymenováva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné. 10. Podľa smernice rady 93/13 z 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EU priamo záväzná, ak sa predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná už do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle článku 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3 11. Podľa článku 3 bod. 1 cit. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.
12. V zmysle článku 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v bode uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
13. Podľa článku 6 bod. 1 - členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorené so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ´ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
14. Podľa článku 7 bod. 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujem spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovanou nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. 15. Podľa prílohy podľa tejto smernice 1 písm. e) medzi podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 okrem iných patrí aj podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok ,aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
16. Z obsahu zmlúv uzavretých medzi stranami a jej dodatku vyplýva, že text zmlúv a dodatkov bol vopred pripravený, dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové zariadenie, účastnícky. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2, článok 3 bod. 2 Smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané . Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute resp. jednou vetou obsiahnutou v článku 2.5 dodatku jeho zmlúv a to v prípade ak účastník si nebude plniť svoje povinnosti tak je si vedomý, že vzniká škoda žalobcovi a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT v nadväznosti na to opäť poukazuje, že sa strany dohodli, že účastník je povinný žalobcovi uhradiť zmluvnú pokutu. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o náhrade škody ( zmluvnej pokute alebo inej sankcie) bolo individuálne dohodnuté pričom v zmysle cit. § 53 OZ ako i článku 3 bod. 2 cit. smernice 93/13/EHS bolo na žalobcovi ako dodávateľovi . žalobca v konaní individuálne náhrady škody ( zmluvnej pokuty alebo inej sankcie) nepreukázal a preto bolo potrebné zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. 17. Samotná skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľka mala možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako dodávateľov ponúkaných mobilných telefónov, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených účastníckych programov i lacnejší v dôsledku čoho nemôže znamenať , že mu vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT. 18. V danom prípade súd má jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu boli uzatvorené spotrebiteľské zmluvy na základe, ktorých žalovaná odoberala služby od žalobcu a nezaplatil riadne a včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 74,44 eur o čom predložil aj faktúry s tým, že služby neboli uhradené za mesiace od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX. V tejto časti súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 74,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Vo zvyšku čo do sumy 55,43 eur súd žalobu zamietol ako nedôvodnú spolu s príslušenstvom z dôvodu, že žalobca si nárokoval zaplatenie sumy 55,43 eur spolu s príslušenstvom z titulu vzniknutej škody ako rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a cenou zľavnenou. Pri zodpovednosti za škodu sa skúmajú základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, konkrétne porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Uvedenou otázkou sa žalobca vôbec nezaoberal, nepreukázal náležitosti zodpovednosti za škodu najmä vznik škody ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu a je objektívne vyjadriteľná. Táto skutočnosť nie je preukázaná iba tvrdením, že žalobca poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú zľavnenú kúpnu cenu. Rozsah zvýhodnenia, resp. zľavy ceny telekomunikačných zariadení sa totiž odvíja od zvoleného mesačného programu tzv. paušálu. Žalobca sa nezaoberal hodnotu získaného výnosu z predmetných spotrebiteľských zmlúv pred porušením zmluvných povinností žalovanou uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne a včas. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, d) zavinenie ( § 420 a nasl. OZ). Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom v danom prípade na žalobcovi. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené komulatívne, zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti predpokladá ( prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi. Povinnosť žalovanej zaplatiť alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku, alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikne v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaným. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovaná pri kúpe mobilného telefónu, poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovanou platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo k príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaným platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe slobodnej a vážnej vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve. resp. dodatku k tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená teda ak žalovanému poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, navyše uvedený záver žiaden vplyv nemal ani s ním právne nesúvisí. 19. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku,. 20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1,2 CSP - žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko žalobca mal vo veci len čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.