Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Saz-5-2024.pdf
PDF · 212.44 KB
Case nature
Area
Subarea
18Saz/5/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Tureckej republiky, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu: C. B. XX, D., E. F. G., H., t. č. na dlhodobom pobyte mimo Pobytového tábora Rohovce na adrese: Mierová 1447/29, Galanta, Slovenská republika, cestovný doklad: I. XXX platný do 18.07.2029, v zast.: Slovenská humanitná rada, so sídlom: Budyšínska 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-298-19/2023-Ž zo dňa 30. januára 2024, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
22 18Saz/5/2024
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. ČAS:MU-PO-298-19/2023-Ž zo dňa 30. januára 2024 podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl, podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu, podľa § 13 ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalobcovi neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny, podľa § 13c ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalobcovi neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny.
2. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že dňa 18.09.2023 sa žalobca osobne dostavil na Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné, kde požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu, že na území SR má priateľku, s ktorou má syna a chce tu s nimi zostať žiť. Ďalej vo vyhlásení uviedol, že do Turecka sa vrátiť nemôže z dôvodu, že ho tam čaká súd a väzenie, pretože je sympatizant kurdskej politickej strany Parti Karkere Kurdistan (ďalej len „PKK“) a sympatizanti tejto politickej strany sú v Turecku prenasledovaní.
3. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s žalobcom vykonaný dňa 27.09.2023 v Záchytnom tábore Humenné vstupný pohovor, počas ktorého k svojej osobe uviedol, že má ukončených 8 rokov základnej a 4 roky strednej školy. Po tom, ako v roku 2009 ukončil štúdium, musel po otcovej smrti začať pracovať
a starať sa o rodinu, pretože je najstarší zo súrodencov. Pracoval ako barman v rôznych baroch, pričom túto prácu vykonával až do svojho odchodu z Turecka
4. K dôvodom svojej žiadosti uviedol, že Kurdi v Turecku nemajú žiadne práva, nič im nedovolia, čo sa týkalo konkrétne aj jeho, keďže sám nemohol rozprávať v kurdskom jazyku a nemohol žiť svoj život. Napriek tomu, že nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia, počas jeho pobytu v Turecku sympatizoval s PKK a túto politickú stranu aj finančne podporoval. K uvedenému ozrejmil, že aj jeho otec túto politickú stranu podporoval a po jeho smrti v roku 2008 sa podpory ujali jeho deti, vrátane menovaného. Osobne organizoval finančné zbierky na podporu PKK a taktiež roznášal letáky, týkajúce sa politických aktivít tejto strany. V súvislosti s touto aktivitou nemal so štátnymi orgánmi žiadne problémy, avšak jeho sestra kvôli aktívnej podpore PKK bola v roku 2014 odsúdená na 6 rokov väzenia. V roku 2018 bola však za dobré správanie z väzby predčasne prepustená na slobodu a v septembri 2023 odišla do Nemecka, kde požiadala o azyl. Napriek tomu, že menovaný žiadne problémy so štátnymi orgánmi nemal, kvôli svojej podpore PKK sa obával možných problémov, a preto radšej z Turecka odišiel. Po svojom odchode sa od matky dozvedel, že v mesiaci júl 2023 ho v mieste trvalého bydliska v meste Sirnak hľadali príslušníci vojenskej polície. Ako ďalší dôvod svojej žiadosti uviedol, že na území SR má družku, štátnu občianku SR. s ktorou sa zoznámil v roku 2015 v meste Bodrum v Turecku. V roku 2020 sa družke narodil syn, ktorého je menovaný otcom, čo potvrdil okrem vlastnej výpovede aj rodným listom dieťaťa č. XXXXXXX, vydaným matričným úradom v Galante. Z krajiny pôvodu vycestoval 15.11.2021, a to letecky, na vlastný cestovný pas a schcngenské víza, do Viedne a následne na územie SR. Po skončení pandémie sa po dohode s družkou rozhodol, že zostane s nimi žiť na území Slovenska a preto sa tu rozhodol požiadať o medzinárodnú ochranu.
5. K neudeleniu azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle žalovaný uviedol, že tento inštitút je viazaný na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti, uvedenej § 2 písm. d/ zákona o azyle. Keďže žalobca zakladal dôvody svojej žiadosti na obave pred uväznením z podpory PKK, a teda bojom za práva Kurdov, migračný úrad skúmal, či vo vzťahu k jeho etnickej príslušnosti boli voči nemu prijaté akty tak závažného charakteru, že by napĺňali vyššie uvedené kritéria pre udelenie azylu. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na príručku UNHCR: „Kritéria a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov, konkrétne jej kapitolu II., časť B, bod 54.
6. Za účelom overenia, či v prípade žalobcu boli preukázané prvky diskriminácie, prípadne až perzekúcie, si migračný úrad zaistil aktuálne informácie o postavení Kurdov v Turecku a v kontexte s výpoveďou menovaného ich následne aj vyhodnotil. Migračný úrad k tomuto citoval Austrálske ministerstvo zahraničných vecí a obchodu DFAT v správe o Turecku z februára 2020, ktoré informovalo o postavení Kurdov v Turecku.
7. K týmto informáciám žalovaný uviedol, že síce vo všeobecnosti potvrdzujú určitú mieru diskriminácie Kurdov v Turecku, avšak táto skutočnosť nutne neznemená, že každá osoba kurdskej národnosti automaticky spĺňa kritéria pre udelenie azylu. U žalobcu sa však žiadnym spôsobom nepreukázalo, že by bol z dôvodu svojej etnickej príslušnosti nejakým spôsobom diskriminovaný. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v krajine pôvodu bez problémov absolvoval základná a strednú školu a následne mal aj prístup k zamestnaniu, adekvátnemu jeho získanému vzdelaniu, keď pracoval ako čašník, a to až do jeho odchodu z Turecka. V priebehu konania neuviedol jedinú skutočnosť, ktorá by vo vzťahu k jeho vzdelaniu alebo výkonu povolania preukázala akúkoľvek mieru diskriminácie. Taktiež nebolo v konaní preukázané, že by v súvislosti s jeho kurdskou národnosťou boli zo strany štátnych orgánov prijaté opatrenia, ktoré by nejakým spôsobom zasahovali do jeho náboženského presvedčenia. Na základe uvedenej skutočnosti migračný úrad zásadnú diskrimináciu dosahujúcu úroveň perzekúcie z dôvodu kurdskej etnickej príslušnosti v prípade menovaného vylúčil.
8. Žalovaný ďalej zisťoval informácie týkajúce sa PKK, pričom citoval správu od Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), citoval aj informačnú poznámku Ministerstva vnútra Veľkej Británie pre Turecko. Z týchto informácii žalovaný vyhodnotil, že i keď sa vedenie strany PKK snaží o vymazanie zo zoznamu teroristických organizácií EÚ. Európsky súdny dvor svojim rozhodnutím z decembra 2022 zamietol žiadosť PKK o vyradenie zo zoznamu teroristických organizácií. V rozhodnutí, v ktorom boli definované pojmy "teroristický čin" a "teroristická skupina", sa potvrdilo, že PKK je "teroristickou organizáciou", pričom sa odvolávalo na rozhodnutia Spojeného kráľovstva z roku 2014 a USA z rokov
1997 a 2001, ktorými bola táto teroristická skupina zakázaná. V rozhodnutí sa zdôraznilo, že konanie PKK nemožno považovať za súčasť "práva kurdského ľudu na sebaurčenie" a že uchýlenie sa k ozbrojenej sile na uplatnenie tohto práva nemožno považovať za legitímne. V rozhodnutí sa tiež potvrdilo hodnotenie Rady EU, že teroristické riziko v súvislosti s PKK pretrváva. Rada EU najmenej raz za šesť mesiacov prehodnocuje zoznam sankcií, ako je zmrazenie finančných aktív osôb, skupín a subjektov považovaných za teroristické a zákaz poskytovania finančných zdrojov.
9. Vyššie uvedené informácie jednoznačne zaraďujú PKK medzi teroristické organizácie, a preto aj podpora tejto strany je vnímaná ako „teroristický čin“, ak je tomu aj v prípade menovaného, ktorý svojou výpoveďou sám potvrdil, že pre PKK zbieral finančné prostriedky a rozdával letáky, podporujúce činnosť tejto teroristickej inštitúcie. Preto samotné financovanie strany PKK, vzhľadom na jej charakter a označenie medzinárodnými inštitúciami za teroristickú organizáciu, možno považovať za trestný čin podporovania terorizmu. Žalovaný mal za to, že v konaní je však potrebné skúmať, či eventuálny trest za činnosť, ktorú menovaný vykonával, by v prípade jeho udelenia tureckými orgánmi bol tak neprimeraný a vysoký, že by napĺňal kritéria prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle.
10. Žalovaný citoval príručky UNHCR, kapitolu II., časť B, bod 56 a 57. Na základe vyššie uvedenej príručky pristúpil migračný úrad ku skúmaniu, či by prípadný trest za činnosť, ktorú menovaný v krajine pôvodu vykonával v prospech PKK, mohol byť neúmerne vysoký až do takej miery, že by sa rovnal perzekúcii. Podľa článku 314 tureckého Trestného zákonníka: „Akákoľvek osoba, ktorá zriadi alebo velí ozbrojenej organizácií s účelom spáchania, vybraných trestných činov, bude odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10-15 rokov. Bežný člen takejto organizácie bude odsúdený na 5 až 10 rokov. “Podľa článku 7 zákona č. 3713, ktorý sa nazýva aj Antiteroristickým zákonom Turecka: „Ktokoľvek sa podieľa na propagande pre teroristickú organizáciu, bude potrestaný trestom odňatia slobody na dobu od jedného roka do piatich rokov." V zmysle článku 8 tohto zákona: „Ktokoľvek, kto vedome a úmyselne poskytuje alebo zabezpečuje zber/zháňanie prostriedkov pre spáchanie čiastočne alebo úplne teroristických činov, bude potrestaný v rovnakom duchu ako člen takejto organizácie. Pod prostriedkami sa rozumejú peniaze alebo rôzne iné majetky, vlastníctva, práva, pohľadávky, výnosy či záujmy, ktorých hodnota môže byť prezentovaná peniazmi a úžitok a hodnota, ktorá, bola získaná ako výsledok ich premeny. “
11. Z vyššie uvedeného mal žalovaný za zrejmé, že ak by v prípade aktivít menovaného v prospech PKK bolo začaté trestné stíhanie, v zmysle Antiteroristického zákona by mohol čeliť trestu 1-5 rokov odňatia slobody, pričom v zmysle Trestného zákona Turecka by sa sadzba za propagáciu a podporu PKK mohla vyšplhať na 5 až 10 rokov odňatia slobody. K uvedenému je potrebné uviesť, že samotné financovanie strany PKK, vzhľadom na jej charakter a označenie medzinárodnými inštitúciami za teroristickú organizáciu, možno považovať za trestný čin podporovania terorizmu. Takýto trestný čin je postihovaný ako v členských štátoch EU, tak aj na území SR. Osobám, tak ako uvádza slovenský Trestný zákon v zmysle § 419c, ktoré zhromažďujú alebo poskytujú priamo, či nepriamo veci, finančné prostriedky, alebo iné prostriedky pre páchateľa terorizmu, pre teroristickú skupinu hrozí trest odňatia slobody v dĺžke 5 až 15 rokov.
12. Ak teda žalobcovi v prípade dokázania viny hrozí za podporu teroristickej organizácie PKK trest v rozmedzí jedného až piatich rokov, resp. piatich až desiatich rokov, je tento plne porovnateľný s trestnými sadzbami v členských krajinách EU, vrátane Slovenska, a preto ho nemožno považovať za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Osoba, ktorá sa vedome podieľala na činnosti organizácie, ktorú USA, krajiny EÚ a tiež Európsky súdny dvor označili za teroristickú, sa nemôže domáhať ochrany v zmysle Ženevskej konvencie o právnom postavení utečencov z roku 1951.V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu SR, rozsudok sp. zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014.
13. Keď niektoré správy hovoria o diskriminácii kurdskej menšiny, v prípade žalobcu nebolo objektívne preukázané, že by sám pociťoval diskrimináciu tak závažného charakteru, že by mu táto bránila naďalej zotrvať v krajine pôvodu a prinútila ho k odchodu z Turecka. Nenasvedčuje o tom ani jeho vágne konštatovanie toho, že údajne nemohol rozprávať v kurdskom jazyku a nemohol žiť svoj život, pričom v krajine ukončil stredoškolské vzdelanie a následne si našiel zamestnanie. To, že necelil v Turecku závažnej diskriminácii potvrdzuje aj skutočnosť, že počas jeho pobytu v krajine pôvodu nemal nikdy žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nikdy nebol trestne stíhaný a ani väznený. O absencii trestného stíhania (napriek podpore PKK) svedčí aj skutočnosť, že krajinu pôvodu opustil na vlastný cestovný
pas, a to bez akýchkoľvek problémov. Informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu, potvrdzujú, že turecká ústava zaručuje slobodu vnútorného pohybu, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie, ale vláda tieto práva obmedzila. Vláda však obmedzovala cestovanie do zahraničia pre niektorých občanov obvinených z terorizmu, prepojenia na hnutie Gúlen alebo neúspešného pokusu o prevrat v roku 2016, ako aj pre ich širších rodinných príslušníkov. V Turecku majú sudcovia právomoc uložiť zákaz vycestovania. Je bežnou praxou, že sudcovia ukladajú zákaz vycestovania osobám, ktoré sú vyšetrované v trestnom konaní, alebo osobám, ktoré boli podmienečne prepustené. Niekedy má osoba zákaz opustiť krajinu bez toho, aby o tom vedela. V tomto prípade sa to dozvie až pri pasovej kontrole pri odchode, po ktorej pravdepodobne nasleduje výsluch. Mnohí preto opúšťajú Turecko nelegálne. Pri vstupe do Turecka sa každý musí podrobiť osobnej kontrole. Tureckí štátni príslušníci, ktorí sú držiteľmi platného tureckého cestovného dokladu oprávňujúceho na vstup do krajiny, môžu vo všeobecnosti bez problémov prejsť hraničnou kontrolou. Pri vstupe sa kontroluje, či je osoba zapísaná v registri hľadaných osôb alebo či prebieha vyšetrovanie alebo trestné konanie. Menovaný však nespadá ani do jedného z vyššie uvedených profilov, ktoré by podliehali akýmkoľvek cestovným obmedzeniam či záujmu tureckých orgánov. Potvrdzuje to aj jeho výpoveď' o tom, že z Turecka vycestoval legálne, na vlastný cestovný doklad a bez akýchkoľvek obmedzení. Ak by boli tureckým štátnym orgánom známe jeho aktivity v prospech PKK alebo by bol dokonca z nejakých aktivít v prospech PKK reálne obvinený, zo strany štátnych orgánov by boli voči jeho osobe prijaté striktné obmedzenia, ktoré by v jeho odchode z Turecka zabránili.
14. Migračný úrad v konaní posúdil aj ďalší dôvod menovaného, a to jeho snahu zostať žiť na území SR spoločne so svojou družkou a maloletým synom. K uvedenému je potrebné uviesť, že v prípade jeho záujmu o spolužitie s družkou a maloletým synom, je potrebné legalizáciu pobytu riešiť v zmysle zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Azylové konanie je konaním špecifickým, kedy je posudzovaná alternatíva medzinárodnej ochrany v prípade tých osôb, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození života z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Inštitút medzinárodnej ochrany v žiadnom prípade nemá nahrádzať legalizáciu pobytu na území SR, ako je to aj v prípade menovaného. Legalizácia pobytu na území SR prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú ochraňuje v podstate zneužívaním zákona o azyle a obchádzaním iných na to určených zákonných predpisov. Na základe uvedeného dospel migračný úrad k záveru, že v konaní nebolo objektívne preukázané, že by bol alebo v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd. Preto dôvody jeho žiadosti, v zmysle uvedeného, možno považovať za irelevantné z hľadiska udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle.
15. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 4 písm. d) a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, bolo potrebné v zmysle zákona o azyle tiež posúdiť, či cudzinec spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym bezprávím sa podľa § 2 písm. f) zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že posledný trest smrti bol v Turecku vykonaný v roku 1984 a následne vtom istom roku bol v Turecku trest smrti zrušený ústavou. Na základe uvedenej skutočnosti možno vylúčiť, že by menovaný v prípade návratu do krajiny pôvodu čelil takejto hrozbe trestu. Žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí ani mučenie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie, nakoľko z jeho výpovede vyplynulo, že nikdy nebol zo strany tureckých štátnych orgánov vystavený takémuto konaniu. Preto ani nie je reálny predpoklad, že by takýmto praktikám mohol byť vystavený v prípade svojho návratu do Turecka.
16. K uvedenému žalovaný poznamenal, že podľa ustanovenia § 19a ods. 2 zákona o azyle skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitom znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude ('pakovať. Uvedené však v prípade menovaného preukázané nebolo. V súvislosti s absenciou individuálneho rizika hrozby vážneho bezprávia v jeho
prípade je potrebné tiež uviesť, že v rozsudku Európskeho súdneho dvora C-465/07 zo 17.2.2009, v otázke uplatňovania čl. 15 „Smernice Rady 2004/83/ES z 29.4.2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany“
17. Čo sa týka tretej formy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu možno skonštatovať, že ani táto nebola naplnená, resp., že ani táto forma vážneho bezprávia menovanému nehrozí v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, a to z objektívnych dôvodov. Na základe všeobecne dostupných informácií je totiž zrejmé, že na území Turecka v súčasnosti neprebieha žiaden ozbrojený konflikt v zmysle jeho definovania medzinárodným právom, v ktorom by vôbec mohlo dochádzať k ohrozeniam obyvateľov na základe neselektívneho násilia.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel migračný úrad k záveru, že menovaný by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu necelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto ani nie je dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.
19. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 10 zákona o azyle, t.j. udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, nakoľko nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. Preto je posúdenie žiadosti menovaného z hľadiska § 10 zákona o azyle v jeho prípade irelevantné.
20. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a 20 ods. 5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. Preto je posúdenie žiadosti menovaného z hľadiska § 13b zákona o azyle v jeho prípade irelevantné.
II. Správna žaloba
21. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.03.2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v I a II. výroku a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
22. Svoju žalobu žalobca odôvodnil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca v tom, že žalovaný nepovažuje dôvody žiadosti žalobcu, založené na diskriminácii z dôvodu jeho kurdskej národnosti a jeho opozičnú politickú príslušnosť za azylovo relevantné. Žalobca nesúhlasí so závermi žalovaného, že aj keď informácie o krajine pôvodu žalobcu pripúšťajú určitú mieru diskriminácie, táto sa netýka žalobcu. Turecké zákony vo všeobecnosti zakazujú diskrimináciu na etnickom princípe. Na základe informácií, získaných v azylovom konaní, je, bez ohľadu na formálnu tureckú zákonnú úpravu, zrejmá diskriminácia kurdskej národnostnej menšiny vo všetkých oblastiach života. Z viacerých zdrojov vyplýva, že Turecko síce má formálne prijatú antidiskriminačnú legislatívu, avšak realita je iná. Je známych nespočetne veľa prípadov, z ktorých je zrejmá diskriminácia kurdskej menšiny, a to aj radového kurdského obyvateľstva. Preto nemožno pristupovať k ochrane pred diskrimináciou žalobcu na základe jeho etnického pôvodu ako dostatočnej, ktorý by nezakladala azylovo relevantný dôvod. Práve naopak, z doložených informácií vyplýva, že konanie vnútroštátnych orgánov je diskriminačné voči Kurdom a občanom, zastávajúcim opozičné politické názory.
23. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že etnická príslušnosť žalobcu a jeho politické sympatie a presvedčenie sú prepojené a vzájomne spolu súvisia. Nepovažuje PKK alebo YPG za teroristické organizácie, avšak vie, že sú tak v Turecku vnímané. Žalobca aj počas vstupného pohovoru poukázal na to, že hlavným cieľom PKK je chrániť a obhajovať práva kurdskej menšiny a PKK má veľa podporovateľov zo strany Kurdov a odporcov zo strany Turkov. PKK a YPG sú podporované Kurdami najmä z dôvodu, že turecký štát Kurdom štyridsať rokov odopiera kurdský jazyk, kurdskú kultúru,
zaobchádza s kurdskou menšinou ako s občanmi druhej kategórie, týra ich a diskriminuje. Turecko neuznáva platné rozhodnutia o ľudských právach a neuznáva kurdský národ.
24. Niektoré skutočnosti, uvádzané v odôvodnení napádaného rozhodnutia, žalobca považuje za nesprávne a je možné, že vychádzajú z chýb pri tlmočení vstupného pohovoru, čo mohlo viesť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo preto nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia, PKK podporoval finančne len jeho otec a po jeho smrti nikto z rodiny nepokračoval v podporovaní PKK. Po smrti žalobcovho otca v roku 2008 žalobcova rodina zvažovala, že by mali odísť na západ Turecka. Štát totiž na nich neustále robil razie a boli neustále vystavení štátnemu terorizmu a hrubým hrozbám a zlému zaobchádzaniu zo strany bezpečnostných zložiek. Ako už bolo uvedené, žalobca musel začať pracovať po smrti jeho otca, keď mal 14 rokov. Išiel pracovať k jeho strýkovi do Mugla Bodrum, pretože štát jeho rodine nijak po finančnej stránke po otcovej smrti nepomohol, hoci za normálnych okolností bola pomoc tureckým občanom, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii, poskytovaná. Žalobca bol teda nútený s nevôľou ukončiť svoje štúdium a ísť pracovať. Na pracoviskách bolo zakázané rozprávať kurdsky. Pokiaľ niekto hovorí kurdský, čelí možnosti výpovede, ako aj urážkam a hrubým komentárom, ktoré musel znášať aj žalobca. Počas roku bol nútený hľadať novú prácu približne 4-5 krát. Žalobca mal dokonca aj niekoľko stretov s políciou, ktorá ho zastavila na ulici len kvôli tomu, že rozprával kurdský a kontrolovala mu telefón bez povolenia. Niekedy hol spolu s inými Kurdmi odvedený na policajnú stanicu, kde ich donútili vyzliecť sa a následne vykonal; kontrolu, útočili na nich a nadávali im. V rokoch 2014 až 2017 sa žalobca dobrovoľne zúčastnil protestov HDP (Halklarin Demokratik Partisi) v Turecku na protest proti mučeniu a utláčaniu kurdského ľudu. Žalobca ako dobrovoľník organizoval finančné zbierky na podporu HDP a roznášal letáky týkajúce sa politických aktivít strany (nie PKK ako je uvedené v napádanom rozhodnutí). Podpora HDP a účasť na jej aktivitách sa v Turecku považujú za podporovanie PKK. Všetci Kurdi, ktorí podporujú HDP v Turecku, sú štátom vnímaní ako teroristi a štát sa usiluje o zrušenie tejto strany. Ako bolo už spomenuté, žalobcova rodina po smrti žalobcovho otca nepodporovala PKK. Avšak ak raz niekto podporoval túto stranu, turecké štátne orgány považujú aj rodinu takýchto ľudí aj naďalej za sympatizantov, aj keď to už dlhé roky nie je pravda. Z toho dôvodu je prenasledovaná aj žalobcova rodina a na žalobcu je vydaný zatykač.
25. Žalobcova sestra, J. B., bola uväznená, lebo podporovala YPG (nie PKK, z čoho vychádzal žalovaný). Žalobcova sestra odišla do Sýrie bojovať proti islamskej teroristickej organizácii ISIS na sýrskom území a bola tam zranená. Musela sa teda vrátiť do Turecka. Turecký štát ju mučil, že s ňou zaobchádzal a nakoniec ju odsúdili. Žalobcu na základe toho prepustili z práce a nikto ho nechcel zamestnať. Nakoniec prácu našiel len po známosti medzi svojimi kurdskými priateľmi. Ako ďalšie príklady prenasledovania žalobcovej rodiny žalobca uvádza, že jeho brat K. B. bol zatknutý len za znak slobody v škole a jeho sestra L. B. bola uväznená kvôli červeno-zeleno-žltým šatám, ktoré mala na sebe. Žalobca sa teda neustále stretával s antikurdizmom tureckého štátu, kurdofóbiou, nenávisťou voči kurdskému jazyku a kurdskej kultúre. Akákoľvek pomoc zo strany štátu je pre Kurdov nereálna a nefunkčná. V Turecku neexistuje sloboda prejavu a obmedzujú ľudské práva kurdskej menšiny. Politické strany a organizácie neustále presadzujú politiku ponižovania kurdského ľudu a považujú Kurdov za podradných.
26. Nové obvinenia voči rodine žalobcu a priamo aj žalobcovi začali opäť v toku 2023. Žalobca prišiel na Slovensko v novembri 2021 na víza typu C, pretože mu nebolo umožnené vydať víza typu D, nakoľko to bola žalobcova prvá návšteva Slovenska a žalobca nebol zapísaný v rodnom liste svojho syna ako jeho otec (zapísaný od decembra 2021). Pred žalobcovým odchodom z Turecka sa nedopustil žiadneho trestného činu a nebolo proti nemu vedené žiadne súdne konanie. Polícia a aj vojenská polícia ho po jeho odchode z Turecka niekoľkokrát hľadala v jeho rodnom meste, ale nevie dôvod, nakoľko jeho mame nechceli nič povedať. Žalobcova matka mu len telefonicky oznámila, že bo hľadali a upozornila ho, že ak sa vráti do Turecka, zatknú ho. Až vo februári 2024 sa žalobca dostal k dokumentu, na základe ktorého ho hľadala polícia. Toto obvinenie a zatykač voči jeho osobe bol podľa žalobcu vystavený len na základe jeho kurdskej národnosti. Nakoľko sa vstupný pohovor konal dňa 27.09.2023 žalobca v ňom uviedol, že proti nemu nebolo a ani nie je vedené trestné konanie. Žalobca však ako prílohu žaloby predkladá dokumenty, z ktorých vyplýva, že bol na neho dňa 06.11.2023 v meste Bodrum vydaný zatykač na základe trestného oznámenia, ktoré bolo na neho podané v máji 2023 za čin, ktorý mal údajne spáchať v máji 2022. Avšak žalobca sa od novembra 2021 nachádza na území Slovenska a pred jeho odchodom z domovskej krajiny žiadny trestný čin nespáchal. Potvrdzuje to aj fakt, že na Slovensko prišiel legálne na platné víza. Bližšie informácie k uvedenej veci však žalobca nemá, nakoľko od novembra 2021 nebol
v domovskej krajine a jeho advokátovi v Turecku nechcú dovoliť nahliadnuť do jeho spisu. Ako vyplýva aj z informácií o krajine pôvodu žalobcu, ktoré si do konania zaobstaral žalovaný, súdnictvo v Turecku nie je nestranné a obžalovaným nebýva umožnený prístup k dôkazom, na základe ktorých boli obvinení.
27. Žalobca poukazuje na to, že aj členovia jeho rodiny boli a stále sú v krajine jeho pôvodu prenasledovaní. Sestra J. B. žiadala o azyl v Nemecku v septembri 2023 a bol jej tam aj udelený. Žalobcov brat K. B. bol nájdený obesený s lanom omotaným okolo krku na stavenisku, kde pracoval, a to na úrade vlády Samsun (21.09.2023). Bol prevezený do nemocnice, kde na druhý deň zomrel. Žalobcovej rodine bolo zatajené, ako brat zomrel. Polícia nepátrala hlbšie po príčine jeho smrti a prípad hneď uzatvorila.
28. Žalobca aj s rodinou si uvedomili, že nie je možné, aby žili v Turecku. Žalobca sa nemôže vrátiť do svojej domovskej krajiny z dôvodu strachu o svoj život. Konanie tureckých štátnych orgánov predstavuje pre žalobcu diskriminovanie na základe príslušnosti k sociálnej skupine, ktorá sa spája s jeho politickým presvedčením. Diskriminácia kurdskej menšiny je stále aktuálna a realizujúca sa zo strany tureckých štátnych orgánov. Žalobca dospel k záveru, že diskriminačné opatrenia dosahujú intenzitu prenasledovania tak, ako je definované v § 2 písm. d) bod 2 zákona o azyle.
29. Žalobca poukazuje na uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2022 o správe Komisie o Turecku za rok 2021, uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2023 o správe Komisie o Turecku za rok 2022
30. Namieta, že Amnesty International vyjadrila názor, že sústava protiteroristických zákonov, ktoré v súčasnosti platia v Turecku, zahŕňa neprijateľne široké definície terorizmu a páchateľa terorizmu. Turecké právo terorizmus definuje z hľadiska politických cieľov organizácie a nie podľa konkrétneho správania páchateľa. Turecko považuje YPG za teroristickú organizáciu, ktorá je úzko spojená s militantnou skupinou Stranou kurdských pracujúcich (PKK), avšak západné štáty, vrátane tureckých spojencov NATO YPG ako teroristickú skupinu neuvádzajú. Turecko však YPG nerozlišuje od PKK, ktorá spustila v roku 1984 povstanie za kurdské politické a kultúrne práva. Podľa Turecka je však pridruženosť YPG k PKK jasná a YPG bola založená pod kontrolou teroristickej organizácie PKK. Ako vyplýva aj z informácií, získaných do správneho konania žalovaným, v Turecku sa stiera hranica medzi HDP, YPG a PKK a príslušnosť ku kurdskej menšine je synonymom sympatizovania s týmito organizáciami. V Turecku bola podpora PKK už dlho dôvodom na prepustenie alebo uväznenie, avšak to. čo predstavuje podporu, závisí len od uváženia štátu a hranica nie je v žiadnom prípade pevná, ale ;e determinovaná vývojom prebiehajúceho konfliktu medzi vládou a kurdskými separatistami. Kurdi sú považovaní za členov alebo podporovateľov PKK. M. pokračuje v zasahovaní proti kurdskej komunite v Turecku a systematicky prenasleduje Kurdov, obviňuje tisíce podporovateľov PKK a bráni Fínsku a Švédsku vstúpiť do NATO, pokiaľ Švédsko nevydá politických utečencov, väčšinou tureckých Kurdov, aby mohli byť súdení v Turecku. Ako uviedla aj spoluzakladateľka organizácie Peace in Kurdistan M. D. „PKK chce mierový a demokratický autonómny región pre Kurdov; jedným z ich hlavných cieľov je, aby Kurdi mali rovnaké práva ako ostatné etniká v regióne."
31. V súlade s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky zásadne platí, že podmienkou prenasledovania z politických dôvodov nie je iba členstvo v politickej strane. Za prenasledovanie z politických dôvodov v zmysle zákona o azyle je možné považovať aj aktivity žiadateľa o azyl spočívajúce v sympatizovaní s politickou stranou, ktorej členovia sú v krajine pôvodu žiadateľa o azyl prenasledovaní, a to formou propagácie politickej strany (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/38/2011 zo dňa 13.09.2011).
32. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/13/2008 zo dňa 1. júla 2008 „O žiadateľa o azyl „surplace" (na mieste) ide vtedy, keď osoba, ktorá v čase odchodu z krajiny pôvodu nebola utečencom, ale stala sa ním neskôr v dôsledku okolností, ktoré nastali v dobe jej neprítomnosti v krajine pôvodu." Žalobca zo svojej domovskej krajiny odišiel legálne na platné víza, avšak situácia sa pre neho v Turecku počas jeho pobytu na Slovensku zmenila natoľko, že sa do krajiny pôvodu z obavy osvoj život nemôže vrátiť. Žalobca sa v prípade návratu do krajiny pôvodu obáva prenasledovania tak z politických a národnostných dôvodov, ako aj z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a to skupine osôb, ktorá je považovaná za sympatizantov a podporovateľov teroristickej organizácie. Žalobca patrí k takýmto osobám a hrozí mu v domovskej krajine trestné stíhanie len z dôvodu, že ako
príslušník kurdskej menšiny je spájaný s HDP, YPG a aj PKK a preto, že jeho otec bol podporovateľom PKK. Žalobca žiadny trestný čin nespáchal a aj napriek tomu je na neho vydaný zatykač. Trestné stíhanie a prípadné potrestanie žalobcu v súvislosti údajným členstvom alebo údajnou propagáciou teroristickej organizácie podľa príslušných ustanovení tureckého trestného zákona a zákona o boji proti terorizmu možno teda považovať za nezákonné, neprimerané a diskriminačné. Taktiež nie je vylúčené, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu nebude vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu ako jednej z foriem vážneho bezprávia.
33. Do budúcna nemožno vylúčiť, že u žalobcu v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nedôjde k porušeniu základných ľudských práv a slobôd s prihliadnutím na jeho národnosť, príslušnosť k sociálnej skupine a politické názory.
34. Konanie tureckých štátnych orgánov predstavuje pre žalobcu diskriminovanie na základe príslušnosti k sociálnej skupine, ktorá sa spája s jeho národnosťou a politickým presvedčením. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Turecko síce má formálne prijatú antidiskriminačnú legislatívu, avšak realita je iná a predstavitelia kurskej národnostnej menšiny sú diskriminovaní vo všetkých oblastiach života navyše právna úprava týkajúca sa terorizmu, umožňuje postih širokej skupiny obyvateľstva.
III. Vyjadrenie žalovaného.
35. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že žalobca počas pohovoru pred správnym orgánom, ktorý sa konal dňa 27.9.2023, na položenú otázku, či bol členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie odpovedal, že členom žiadnej politickej strany, ani hnutia nebol, ale „Bol som sympatizantom strany Parti Karkere Kurdistan, v skratke PKK“ (str. 8 zápisnice). Následne opisuje, kedy sa stal sympatizantom, ako konkrétne podporoval túto organizáciu, vypovedá o rodinných príslušníkoch, otec – podporovateľ PKK, sestra – aktívna bojovníčka PKK, pričom počas pohovoru viackrát označil túto organizáciu ako takú, s ktorou sa identifikuje ako podporovateľ tak on, ako aj jeho rodinní príslušníci. Jeho brat sa v súvislosti s touto aktivitou a z obáv, že ho turecká polícia sleduje, údajne obesil (str. 2 zápisnice). Označil tiež hlavných predstaviteľov organizácie PKK ako sú L. C. (podľa dostupných zdrojov zakladateľ PKK), B. N. (celým menom E. B., jeden zo spoluzakladateľov), K. O. (resp. K. O. ďalší spoluzakladateľ PKK), O. M. (vrchný veliteľ PKK, patriaci medzi najhľadanejších teroristov). V porovnaní s touto výpoveďou zachytenou v zápisnici z pohovoru žalobca uvádza v správnej žalobe úplne nové a protichodné informácie. Na str. 7 doslova prekrúca príbeh, uvádza, že žalobca podporoval politickú stranu HDP, nie PKK, jeho sestra mala zasa podporovať YPG, nie PKK. Právna zástupkyňa uvádza úplne odlišné skutočnosti/udalosti, ktoré sa mali žalobcovi a jeho rodine v krajine pôvodu stať.
36. Má za to, že tieto však vôbec nekorešpondujú s výpoveďou žalobcu v správnom konaní a snažia sa presmerovať žalobcovu podporu PKK na inú organizáciu, zrejme z dôvodu, aby jeho príbeh mal „aspoň nejakú šancu“ na získanie medzinárodnej ochrany. Tieto vyhlásenia však považujeme za fabuláciu a ich prezentáciu v súdnom konaní ako účelovú. Súčasne poukazuje na to, že tvrdenia právnej zástupkyne v správnej žalobe si odporujú aj navzájom, nakoľko žalobca odkazuje aj na svoju výpoveď pred migračným úradom, kde sa na PKK vyslovene odvolával a priznával jej podporu. Na str. 2 správnej žaloby sa uvádza, že „Žalobca nepovažuje a ani nepovažoval PKK za teroristickú skupinu“, čo si odporuje tvrdeniu právnej zástupkyne, že nepodporoval organizáciu PKK.
37. Právna zástupkyňa v správnej žalobe na str. 6 uvádza, že „žalovaný nepovažuje dôvody žiadosti žalobcu, založené na diskriminácii z dôvodu jeho kurdskej národnosti a jeho opozičnú politickú príslušnosť za azylovo relevantné“ Je pravdou, že ako sa aj konštatuje na str. 4 napadnutého rozhodnutia, migračný úrad zásadnú diskrimináciu dosahujúcu úroveň perzekúcie z dôvodu kurdskej etnickej príslušnosti v prípade menovaného vylúčil. Žalovaný odôvodnil svoj záver s odkazom na informácie o krajine pôvodu, ktoré v rozhodnutí cituje s prepojenosťou na žalobcovu výpoveď a jeho individuálny prípad. Z vykonania týchto dôkazných prostriedkov následne skonštatoval, že aj keď niektoré správy vypovedajú o diskriminácií kurdskej menšiny, v prípade menovaného nebolo objektívne preukázané, že by išlo o diskrimináciu tak závažného charakteru, ktorá by mu bránila naďalej zotrvať v krajine pôvodu (str. 7 rozhodnutia migračného úradu). Z výpovede žalobcu ako pred políciou, tak pred migračným úradom vyplýva, že žiadnym (závažným) sankciám pre svoju etnickú príslušnosť v Turecku nečelil. V neposlednom rade žalovaný považuje za potrebné skonštatovať, že i keby sa v konaní preukázalo, že v žalobcovom prípade k určitej forme diskriminačného správania zo stranu
štátu môže dôjsť, medzinárodná ochrana nemá za cieľ byť aplikovaná na každé porušenie ľudských práv, o čom svedčí notoricky známa judikatúra Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. „Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzene pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené“ (napr. 10Sžak/17/2019). K sympatizovaniu a podpore žalobcu k organizácií PKK sa správny orgán vyjadruje na stranách 4 – 8 napadnutého rozhodnutia, kde dôvodí, prečo podpora PKK nemôže slúžiť ako dôvod na udelenie azylu a prípadné trestné stíhanie nie je neprimeranou sankciou za podporu terorizmu. Je objektívnou skutočnosťou, že organizácia PKK je na zozname teroristických organizácií USA, EU, Turecka aj UK, a preto je zo strany štátu legitímne bojovať proti trestnej činnosti stíhaním osôb, ktoré takéto organizácie podporujú. Príbeh žalobcovej sestry, ktorá bola podľa slov žalobcu aktívna bojovníčka PKK a vstupovala aj do reálnych bojov a pri jednom z nich utrpela zranenia, bola podľa vyjadrenia žalobcu odsúdená na 6 rokov odňatia slobody, pričom z výkonu trestu bola po 4 rokoch aj prepustená, nepredstavuje príklad neprimeraného potrestania.
38. Na margo „dôkazov“, ktoré právna zástupkyňa v súvislosti s údajnými novými obvineniami žalobcu zaslala súdu navrhujeme, aby Správny súd v Bratislave na ne neprihliadal, a to z týchto dôvodov: jedná sa o materiál zrejme v tureckom jazyku, pričom nepoznáme jeho obsah, nakoľko ho právna zástupkyne nedala súdnym tlmočníkom preložiť, právna zástupkyňa nevysvetlila pôvod, odkiaľ má mať žalobca tieto dokumenty. Uvádza, že „sa žalobca dostal k dokumentu, na základe ktorého ho hľadala polícia“ však nie je z časového hľadiska možné, keďže súčasne tvrdí, že mal byť 6.11.2023 na neho vydaný zatykač, pričom polícia ho mala hľadať v mieste trvalého pobytu v júli 2023, nie je zrejmé, aká má byť súvislosť medzi obsahom dokumentov (ktorý nepoznáme) a dôvodmi na udelenie azylu žalobcu. Ak by totiž aj bol skutočne hľadaný políciou a reálne mu hrozilo trestné stíhanie za podporu PKK, tento postup zo strany štátu je zákonný. Žalovaný však vyslovil pochybnosti o hrozbe trestného stíhania, keďže žalobca opustil krajinu pôvodu legálne, na svoj cestovný pas, nakoľko sa dá predpokladať, že počas prebiehajúceho trestného stíhania by mu to umožnené nebolo. Tieto otázniky a zamlčané skutočnosti vzbudzujú vážne pochybnosti o dôveryhodnosti týchto dôkazov a naznačujú len vyššie spomenutý záver žalovaného, že sa jedná o výmysly, resp. falzifikáty so snahou privodiť lepšie podmienky pre posúdenie žiadosti o udelenie azylu.
39. V prípade, keď právny zástupca žalobcu uvádzal v správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti iné skutočnosti, aké tvrdil žalobca, sa vyjadril Najvyšší správny súd v č.k. 9 6Sak/5/2023 zo dňa 29.11.2023) „Žalobkyňa teda mala možnosť všetky relevantné skutočnosti uviesť už v priebehu konania o azyle, avšak urobila tak až po vstupe právneho zástupcu do konania a po vydaní rozhodnutia v merite veci, čo krajský súd vyhodnotil ako tendenčné a vyfabulované na účely súdneho konania. S uvedeným záverom krajského súdu sa stotožňuje aj najvyšší správny súd, keďže počas vstupného, ako aj doplňujúceho pohovoru opakovane tvrdila, že nikdy nemala ani ona, ani jej rodina žiadny problémy, či už so štátnymi orgánmi, ako ani so súkromnými osobami, majú sa dobre a jediný dôvod, prečo požiadala o udelenie medzinárodnej ochrany bolo zlúčenie s manželom a zlegalizovanie svojho pobytu na území Slovenskej republiky. Zároveň žalobkyňa ani raz nevyjadrila najmenšie obavy z prenasledovania svojej osoby z náboženských dôvodov či akýchkoľvek iných relevantných dôvodov a v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu... Námietky, ktoré žalobkyňa vzniesla v rámci správnej žaloby ako aj kasačnej sťažnosti narúšajú konzistenciu jej vyjadrení počas celého administratívneho konania, pričom nejde o zanedbateľné nezrovnalosti v jej výpovediach, čím sa oslabuje dôveryhodnosť osoby žiadateľa o medzinárodnú ochranu.“ Analógiu s citovaným prípadom vidí žalovaný v tom, že uvádzanie rozdielnych skutočností v súdnom konaní, ktoré neboli spomenuté v správnom konaní, prípadne boli uvádzané odlišne (PKK v správnom konaní versus iné organizácie v súdnom konaní, odlišný príbeh týkajúci sa sestry, údajné problémy so zamestnaním a pod.) oslabuje dôveryhodnosť žalobcu v konaní a nepreukazuje dôvodnosť jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu.
IV. Replika žalobcu
40. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukazuje na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení namieta nezrovnalosť' medzi skutočnosťami, uvedenými žalobcom vo vstupnom pohovore a následne v správnej žalobe, pričom rozdielne vyhlásenia považuje za fabuláciu a ich prezentáciu v súdnom konaní za účelovú.
41. Žalovaný taktiež poukazuje na to, že si tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v správnej žalobe odporujú, nakoľko odkazujú aj na vyhlásenia žalobcu vo vstupnom pohovore a v správnej žalobe je uvedené, že „Žalobca nepovažuje a ani nepovažoval PKK za teroristickú organizáciu", čo je podľa žalovaného v rozpore s tým, že žalobca nepodporoval PKK. Žalobca vtom nevidí protirečenie si, nakoľko to, že nejakú organizáciu nepovažuje za teroristickú ešte neznamená z jeho strany nejakú jej aktívnu podporu. Žalobca si v tejto súvislosti dovoľuje uviesť, že v Turecku zo strany štátnych orgánov nedochádza k rozlišovaniu medzi HDP, YPG a PKK a príslušnosť ku kurdskej menšine je synonymom sympatizovania s týmito organizáciami, pričom sú všetci Kurdi spájaní s týmito organizáciami a považujú sa za ich podporovateľov. Pritom to, čo predstavuje podporu závisí od voľnej úvahy štátnych orgánov.
42. Žalovaný ďalej uvádza, že podpora PKK nemôže byť dôvodom na udelenie azylu a prípadné trestné stíhanie nie je neprimeranou sankciou za podporu terorizmu. Žalobca namieta už vyššie uvedenú skutočnosť, a teda, že turecké štátne orgány nerozlišujú medzi podporou HOP, YPG a PKK a všetkých Kurdov vnímajú ako podporovateľov týchto organizácií a tým aj podporovateľov terorizmu, a to bez ohľadu na ich reálne konanie. Žalobca taktiež uvádza, že je veľkým problémom, keď orgány, rozhodujúce o udelení azylu v jednotlivých členských štátoch predpokladajú, že Turecko má trestné konanie, ktoré funguje v súlade so zásadami právneho štátu. Správny súd v Hannoveri (rozsudok VG Hannover z 24. januára 2023) sa pripojil k ďalším nemeckým súdom a uviedol, že „podľa dostupných informácií (...) nemožno s potrebnou spoľahlivosťou predpokladať, že Turecko dnes používa iba ústavné prostriedky proti (údajným) členom a priaznivcom PKK (...). Stále dochádza k mučeniu a zlému zaobchádzaniu zo strany štátnych síl a turecký štát tomu ešte nedokázal účinne zabrániť." Je teda ignorovaná skutočnosť, že súdnictvo ako nezávislá inštitúcia je už roky rozbité zatknutím a suspendovaním mnohých sudcov a prokurátorov. Svojvoľné trestné konanie bez spravodlivého procesu je už roky na dennom poriadku. Ľudia sú vo všeobecnosti podozriví z terorizmu a nahlásení. Často dostávajú drakonické tresty. Je zrejmé, že v Turecku sa používa svojvoľne rozšírená definícia terorizmu. V tejto súvislosti je veľkým problémom aj skutočnosť, že osoby, proti ktorým je vedené trestné konanie, nie sú schopné si zabezpečiť právneho zástupcu, nakoľko sa právnici boja, že budú taktiež obvinení z terorizmu.
43. Žalobca má za to, že nemôže obstáť argument žalovaného že predložené dôkazy nesúvisia s azylovými dôvodmi žalobcu. Žalobca opustil krajinu pôvodu legálne, na svoj cestovný doklad, nakoľko v čase, kedy odchádzal z Turecka, proti nemu žiadne trestné konanie neprebiehalo. To sa však zmenilo počas jeho pobytu na Slovensku a v súčasnosti sa nemôže do svojej domovskej krajiny vrátiť.
V. Duplika
44. Žalovanému nie je zrejmé na podporu akého tvrdenia má byť predložený príkaz na zatknutie žalobcu kvôli obchodovaniu so skazenými alebo upravenými potravinami alebo liekmi. Uvedené nemá žiaden súvis s prejedávanou vecou, nakoľko ide o diametrálne odlišné skutočnosti. Upriamujeme tiež pozornosť súdu na otázku z polytematickej správy o krajine pôvodu Turecko zo dňa 27.03.2024 č.p.: MU- ODZS-2024/000218-019, ktorá sa venuje tejto téme a zároveň ju prikladáme k duplike v časti prílohy. Z uvedenej správy je evidentné, že v Turecku je bežnou praxou, že štátne orgány využívajú práve článok 314 Trestného zákona.
45. Uvádza, že v žalobcovom prípade je veľmi nepravdepodobné, že ide o vykonštruované trestné stíhanie, kvôli jeho sympatizovaniu s PKK, nakoľko sa v Turecku takéto praktiky nevyužívajú a v prípade, že štátne orgány stíhajú sympatizantov/členov PKK, riadne to definujú ako čin podľa článku 314 Trestného zákona. Žalovaný preto nevidí súvislosť a zmysel predloženého dôkazu. Predložený príkaz
na zatknutie sa okrem iného javí ako falzifikát, keďže takéto príkazy na zatknutie v Turecku kolujú po internete a je veľmi jednoduché prispôsobiť si ho. Ako účelové a tendenčné sa tiež javí, že uvedené žalobca predložil až v správnej žalobe.
46. Znovu poukazuje na skutočnosť, že žalobca o sebe tvrdí, že je sympatizantom strany PKK, ktorú turecká vláda, USA, krajiny EÚ a tiež Európsky súdny dvor označili za teroristickú. V tomto zmysle považujeme za dôležité upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že ak by boli tureckým štátnym orgánom známe žalobcove aktivity v prospech PKK, alebo by dokonca bol z nejakých aktivít v prospech PKK reálne obvinený, zo strany štátnych orgánov by boli voči jeho osobe prijaté striktné obmedzenia, ktoré by mu zabránili opustiť Turecko. Znovu kladieme dôraz na skutočnosť, že žalobca je na území Slovenskej republiky od roku 2021 a o udelenie medzinárodnej ochrany požiadal až v roku 2023, z Turecka vycestoval legálne na platný cestovný pas, ktorý si sám vybavil v roku 2019 bez akýchkoľvek problémov. Dôvody na udelenie azylu sú zadefinované v zákone o azyle a nie je možné ich využívať na zlegalizovanie si pobytu na území Slovenskej republiky. Je evidentné, že úmyslom žalobcu je získať pobyt na území Slovenskej republiky, aby tu mohol žiť so svojou družkou a synom, avšak toto nie je zmyslom medzinárodnej ochrany. V prípade, že si žalobca chce zlegalizovať pobyt, môže tak urobiť v zmysle zákona 404/2011 o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
47. Žalovaný po dôkladnom komplexnom a individuálnom posúdení žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany žalobcu má za to, že v jeho prípade nebolo objektívne preukázané, že by bol alebo v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť prenasledovaný z rasových národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd. Z dostupných informácií o krajine pôvodu tiež vyplýva, že žalobcovi v krajine pôvodu nehrozí ani vážne bezprávie.
VI. Relevantné právne predpisy
48. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“), prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
49. Podľa § 8 písm. a/ a b/ zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
50. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy
alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
51. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa § 8 alebo nespĺňa podmienky podľa § 10.
52. Podľa § 13 ods. 2 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ a/ sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov, b/ sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, alebo c/ je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov
53. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
54. Podľa § 19a ods. 1 písm. a/, b/ a c/ zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.
55. Podľa § 19a ods. 4 písm. b/ zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť,
56. Podľa § 19a ods. 4 písm. d/ zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.
57. Podľa § 19a ods. 4 písm. e/ zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu : Odkaz pod 7a – Trestný zákon.
58. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
59. Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.
60. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
61. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).
VII. Posúdenie veci správnym súdom
62. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a/ SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 07.05.2024, v zmysle § 116 SSP sa vyhlásenie rozsudku uskutočnilo dňa 28.05.2024.
63. Na pojednávaní žalobca uviedol, že kým prišiel na Slovensko v Turecku nemal žiadne problémy ani zo zákonom ani nič, aby bol zadržaný. Prvý krát vypovedal na migračnom úrade v Humennom bol zle pochopený, nie je členom PKK, jeho otec bol. V Turecku keď jeden člen z rodiny je členom PKK tak to berú ako celú rodinu, jeho otec keď zomrel mal 14 rokov. Nevie a ani nevedel čo jeho otec robil a členom akej partie bol. V roku 2009, 2010 k nim chodili policajti. Stále niečo hľadali, otravovali ich. V 2009 išiel do Bodrumu pracovať, tam má uja, ako 14-15 ročný musel pracovať. 4 roky pracovali u uja v hotely, stále tam boli nejaké kontroly. Potom musel opustiť robotu ale ostal v Bodrume pracovať v iných prevádzkach. Pretože s mamou po telefóne rozprával po kurdsky veľa krát mu vypovedali zmluvu. Súrodenci mu hovorili, že policajti ich zastavujú, berú im telefóny, pýtajú sa s kým volajú, nemali nikdy pokoj. Potom v roku 2011 sa jeho sestra pripojila k YPG, bola ich členom. Jeho sestra bola potom zatknutá od roku 2015 do 2018, potom ju prepustili. Vyšlo najavo, že nebola vinná, ale i tak ju obvinili. Prepustili ju lebo bola nevinná, ale teraz je znovu prenasledovaná, aj keď vtedy povedali, že je nevinná. Aj ďalšia sestra mladšia len za to, že mala na sebe kurdské oblečenie aj ona je prenasledovaná. Tiež bola zatknutá, aj keď mali obhajcu, nedostali od nej žiadnu správu. Sestra bola prepustená na slobodu, ale doma stále mali nejaké kontroly. Jeho brat K. B. zomrel, nevie či bol zabitý, to sa nedozvedel. Našli ho obeseného na pracovisku. Stalo sa to hneď dva dni na to, ako požiadal o azyl. 4 roky predtým jeho brat K. B. sa fotil s kamarátom, ukazoval 2 prsty, za to bol prenasledovaný a týždeň bol vo väzení. Predtým ako požiadal o azyl na SR sa dostal do kontaktu s bratom, ktorý sa stále sťažoval, že nechá robotu, odíde inam. V Turecku nie je povolené Kurdom, aby rozprávali po kurdsky. V parlamente kurdské strany musia rozprávať po turecky.
64. Zástupkyňa žalovaného k výpovedi žalobcu uviedla, že ako to vyplýva z informácií o krajine pôvodu založenej v spise, tieto istú mieru diskriminácie pripúšťajú, avšak žalobca počas správneho konania neuviedol žiadne akty prenasledovania, ktoré by vo vzťahu k nemu podnikala štátna moc. Podpora strany PKK, o ktorej vypovedal viac krát pred migračným úradom sa nemôže považovať za legitímne uplatňovanie svojich politických práv. Poukazuje na výpoveď žalobcu, pred migračným úradom, kedy vypovedal, že žiadne problémy v krajine pôvodu nemal, vyslovene povedal, že nebol prenasledovaný na str. 10 zápisnici z pohovoru. Naproti tomu dnes a v správnej žalobe, hovorí o prenasledovaní. O svojej sestre vypovedal, že bola aktívna bojovníčka v PKK, že bola odsúdená na 6 rokov a prepustili ju za dobré správanie. Začiatkom septembra 2023 mala odísť z Turecka a požiadať o azyl v Nemecku. Dnes tvrdí oproti tomu žalobca, že bola príslušníčkou YPG mali ju prepustiť, že bola nevinná. Rovnako tvrdí, že ho začali hľadať až po tom, čo sestra požiadala o azyl. Pred migračným úradom vypovedali, že ho hľadali v júli 2023 v Turecku a sestra požiadal o azyl v septembri 2023, čo je jeden z rozporov, ktoré vyplývajú v porovnaní s výpoveďami žalobcu. Pred migračným úradom vypovedal, že brat K. B. sa obesil. Dnes tvrdí, že bol zabitý. Tiež na pojednávaní vypovedal, že ho stále doma hľadajú, správnemu orgánu povedal, že ho hľadali iba raz a to až dva roky po tom ako žil na SR. V tejto súvislosti uvádza, že žalobcova výpoveď sa javí ako nekonzistentná sú tam zásadné rozpory a je nedôveryhodná.
65. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-298-19/2023-Ž zo dňa 30.01.2024, ktorým žalovaný žalobcovi neudelil azyl ani neposkytol doplnkovú ochranu.
66. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné východiská, ktoré sú štandardne v azylových konaniach uplatňované a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu: Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013 - R 110/2013).
67. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva preto dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016). Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013).
68. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8SaZ/1/2017 zo dňa 16.06.2017).
69. Správny súd z predloženého administratívneho spisu a napadnutého správneho rozhodnutia najprv zistil skutkové zistenia žalovaného a jeho skutkové a právne závery v predmetnej veci.
70. Žalobca požiadal o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany dňa 18.09.2023, počas administratívneho konania mal žalobca po celý čas pri úkonoch so žalovaným vždy ustanoveného prekladateľa do jazyka, ktorému rozumie Kurdsky/Turecky. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že má na Slovensku družku a spoločného syna a chce tu s nimi zostať žiť. Ďalej uviedol, že do Turecka sa nemôže vrátiť pretože ho tam čaká väzenie, nakoľko je sympatizant PKK a sympatizanti tejto politickej strany sú tam prenasledovaní.
71. Žalobca bol vo svojom príbehu počas celého administratívneho konania konzistentný a nie sú zreteľné rozpory v jeho vyjadreniach. Uviedol, že krajinu pôvodu opustil dňa 15.11.2021, keď letecky vycestoval z mesta Istanbul do Viedne v Rakúsku, cestoval na svoj platný cestovný pas, v ktorom mal víza udelené generálnym konzulátom Slovenskej republiky. Podľa vlastných slov prešiel letiskovou kontrolou bez problémov, neuvádza že by s opustením krajiny mal akékoľvek problémy. Po prílete do Viedne pokračoval autobusom do Bratislavy a odtiaľ autobusom do Galanty, kde býva jeho priateľka a spoločný syn. Na Slovensko pricestoval počas pandemickej situácie (pandémia covid-19) a nechcel v takej situácii opustiť svoju priateľku a spoločného syna. Uviedol, že nebol rozhodnutý či sa vráti do Turecka alebo ostane na Slovensku, až po rozhovore so svojou priateľkou sa rozhodol ostať na Slovensku a požiadať o azyl.
72. Národnosťou je Kurd, má 5 súrodencov. 3 bratov a 2 sestry. Brat P. žije v Čechách, kde pracuje ako predajca kebabu, žalobcu aj finančne podporuje. Brat L. býva s matkou v meste Sirnak v Turecku, pracuje ako pomocný robotník na stavbách. Brat K. zomrel v roku 2023, obesil sa. Pracoval ako stavebný robotník v meste Samsun. Žalobca má za to, že sa obesil pretože bol politicky aktívny ako Kurd, zúčastňoval sa na rôznych aktivitách a dával fotky na sociálne siete. V meste Samsun sa necítil dobre, mal pocit , že ho sleduje Turecká polícia a obával sa toho, že ho uväznia. Bol na tom psychicky zle. Sestra B. žije v Nemecku, kde aj požiadala o azyl, pretože v Turecku jej hrozilo väzenie. Sestra L. žije
spolu s matkou v meste Sirnak v Turecku, študuje na vysokej škole v meste Batman v Turecku. Žalobca uviedol, že voči nemu nie je a nikdy ani nebolo vedené žiadne trestné konanie. Žalobca podľa vlastných slov nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, je však sympatizantom strany PKK a to od roku 2008. Stranu PKK aktívne podporoval, zbieraním peňazí a rozdávaním letákov, najprv v meste Sirnak neskôr v meste Bodrum. Obavu z uväznenia odôvodnil tým, že to súvisí s jeho podporou PKK. Po jeho odchode na Slovensko prišli v júli 2023 do miesta jeho bydliska v Turecku príslušníci polície a pýtali sa, kde sa nachádza. Na otázky jeho matky, prečo ho hľadajú jej nič nepovedali. Odvtedy už polícia u nich doma nebola. Ďalej žalobca uviedol, že nebol v Turecku prenasledovaný políciou, armádou ani inými zložkami štátu. Na otázku čoho sa obáva v prípade návratu do Turecka odpovedal, že sa nechce vrátiť, chce ostať na Slovensku spolu so svojou priateľkou a synom.
73. Správny súd má za to, že na základe vyššie uvedených skutkových zistení žalovaný vo veci správne zistil skutkový stav a vyvodil správne právne závery. Treba tiež zdôrazniť, že žalovaný zabezpečil dostatočné a relevantné informácie týkajúce sa politickej situácie v Turecku v kontexte dodržiavania ľudských práv, charakteristiky a postavenia PKK a náhľad Turecka a Európskej únie na ňu a jej sympatizantov. Zároveň žalobca priebeh administratívneho konania a procesný postup žalovaného v žalobe nenamieta. Na základe skutkového stavu zisteného v administratívnom konaní nie je možné u žalobcu pozorovať žiadne dôvody pre ktoré by bolo možné žalobcovi udeliť azyl podľa § 8 zákona o azyle, ani poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. Pokiaľ žalobca udelenie azylu odôvodnil tým, že na Slovensku má syna a priateľku, uvedené nie je možné posúdiť ako dôvod na udelenie azylu.
74. Ďalej žalobca uviedol, že sa nemôže do Turecka vrátiť pretože by bol uväznený, lebo je sympatizantom strany PKK. V tomto smere tunajší súd odkazuje na zistenia žalovaného, ako aj vypracovanú polytematickú správu o Turecku - je faktom, že organizácia PKK je na zozname teroristických organizácií USA, EU, Turecka aj UK. Aj keď sa PKK snaží o vymazanie zo zoznamu teroristických organizácii EÚ, Európsky súdny dvor rozhodnutím z decembra 2022 zamietol žiadosť organizácie PKK o vyradenie zo zoznamu teroristických organizácií. V rozhodnutí, okrem iného súdny dvor v tomto rozhodnutí potvrdil, že PKK je "teroristickou organizáciou", pričom sa odvolávalo na rozhodnutia Spojeného kráľovstva z roku 2014 a USA z rokov 1997 a 2001, ktorými bola táto teroristická skupina zakázaná. V rozhodnutí sa zdôraznilo, že konanie PKK nemožno považovať za súčasť "práva kurdského ľudu na sebaurčenie" a že uchýlenie sa k ozbrojenej sile na uplatnenie tohto práva nemožno považovať za legitímne. V rozhodnutí sa tiež potvrdilo hodnotenie Rady EU, že teroristické riziko v súvislosti s PKK pretrváva. Rada EU najmenej raz za šesť mesiacov prehodnocuje zoznam sankcií, ako je zmrazenie finančných aktív osôb, skupín a subjektov považovaných za teroristické a zákaz poskytovania finančných zdrojov. V nadväznosti na uvedené súd pripomína, že osoba, ktorá sa vedome podieľala na činnosti organizácie, ktorú USA, krajiny EÚ a tiež Európsky súdny dvor označili za teroristickú, sa nemôže domáhať ochrany v zmysle Ženevskej konvencie o právnom postavení utečencov z roku 1951.
75. Ohľadom možného postihu žalobcu v krajine pôvodu za podporovanie strany PKK žalovaný taktiež zhromaždil dostatočné množstvo informácii, pričom sa potvrdilo, že možná sankcia žalobcu v prípade dokázania viny v krajine pôvodu nie je neúmerne prísna, až do takej mieri, že by sa rovnala perzekúcii. V tomto kontexte správny súd plne odkazuje na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného na stranách 6 až 7.
76. Pokiaľ žalobca spomínal diskrimináciu a obavy z prenasledovania z dôvodu príslušnosti ku kurdskej menšine, treba pripomenúť, že Súdny dvor sa už v minulosti zaoberal situáciou kurdskej menšiny v Turecku a dospel k záveru, že prípadné ťažkosti nepredstavujú prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle. V tomto smere súd poukazuje aj napr. na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4Azs/34/2011-154 zo dňa 11.09.2012, „celková situácia v krajine pôvodu sťažovateľa je taká, že vláda sa snaží rešpektovať práva kurdskej menšiny a nie ju utláčať a situácia sa v tomto ohľade pomaly zlepšuje. Vláda rešpektuje práva kurdskej menšiny, dokonca sa snaží zlepšiť postavenie kurdskej menšiny a prenasleduje len kurdských povstalcov, ktorí proti nej bojujú so zbraňou v ruke. V niektorých prípadoch však dochádza k excesom zo strany bezpečnostných zložiek, ktoré nerešpektujú zákaz bitia, zlého zaobchádzania, svojvoľného zatýkania a väznenia.“ Súd ďalej uvádza, že „nie je možné súhlasiť so žiadateľom, že by kurdskí štátni príslušníci v Turecku boli na celom území tak bežne a závažne prenasledovaní, že by táto skutočnosť bola dôvodom na udelenie medzinárodnej ochrany“. Súd
sa stotožňuje aj so záverom žalovaného v tom, že informácie o krajine pôvodu žalobcu vo všeobecnosti potvrdzujú určitú mieru diskriminácie Kurdov v Turecku, avšak táto skutočnosť nutne neznemená, že každá osoba kurdskej národnosti automaticky spĺňa kritéria pre udelenie azylu. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/17/2019 „Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzene pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené“. U žalobcu sa však žiadnym spôsobom nepreukázalo, že by bol z dôvodu svojej etnickej príslušnosti nejakým spôsobom diskriminovaný. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v krajine pôvodu bez problémov absolvoval základná a strednú školu a následne mal aj prístup k zamestnaniu, adekvátnemu jeho získanému vzdelaniu, keď pracoval ako čašník, a to až do jeho odchodu z Turecka, pričom ani s odchodom z krajiny pôvodu žalobca nemal žiadne problémy. V priebehu konania neuviedol jedinú skutočnosť, ktorá by vo vzťahu k jeho vzdelaniu alebo výkonu povolania preukázala akúkoľvek mieru diskriminácie. Taktiež nebolo v konaní preukázané, že by v súvislosti s jeho kurdskou národnosťou boli zo strany štátnych orgánov prijaté opatrenia, ktoré by nejakým spôsobom zasahovali do jeho náboženského presvedčenia. Žalobca v rámci administratívneho konania nepopísal žiadnu konkrétnu formu prenasledovania, ktorej by mal on osobne čeliť, obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie o diskriminácii menšiny Kurdov v Turecku. Zároveň sa žalobca v rámci administratívneho konania vyjadril, že doteraz nebol v Turecku prenasledovaný políciou, armádou, alebo inými zložkami štátu.
77. Až v súdnom konaní žalobca po tom, čo sa nechal právne zastúpiť prvý raz uvádza, že mal strety s políciou, ktorá ho zastavila na ulici len kvôli tomu, že rozprával po Kurdsky a bez povolenia mu kontrolovala telefón. Ďalej v žalobe tvrdí, že niekedy bol spolu s inými Kurdmi odvlečený na policajnú stanicu, kde ich donútili vyzliecť sa a následne vykonali kontrolu, útočili na nich a nadávali im. Táto argumentácia žalobca je nová a v ostrom kontraste s argumentáciou žalobcu v administratívnom konaní, kde žalobca neuvádzal žiadne strety s políciou, alebo priame útoky na žalobcu od polície a už vôbec nie, že by bol niekedy odvedený na policajnú stanicu. Nemožno teda prehliadnuť, že tvrdenia uvedené v žalobe nie sú totožné s tvrdeniami, ktoré žalobca uviedol počas správneho konania. Zároveň aj na súdnom pojednávaní, kedy súd poskytol žalobcovi možnosť osobne sa vyjadriť v súdnom konaní tento v žalobe uvedený incident s políciou ani raz nespomenul, vôbec sa mu nevenoval. Nevenovala a nespomenula ho ani jeho právna zástupkyňa. Naopak vlastnými slovami hneď na začiatku pojednávania žalobca uviedol „.. v Turecku som nemal žiadne problémy, ani so zákonom ani nič...“. Vzhľadom na čo považuje súd tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe o prenasledovaní políciou v Turecku za účelové.
78. Ohľadne žalobcových námietok uvedených v správnej žalobe a to ohľadom obavy z uväznenia po príchode do Turecka a pripojeného dôkazu – príkazu na zatknutie z Tureckej republiky, správny súd má za to, že uvedený dôkaz nemôže zmeniť vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného. Príkaz na zatknutie žalobcu bol vydaný podľa jeho znenia za trestný čin „Obchodovania so skazenými alebo upravenými potravinami, alebo liekmi“ je teda zrejmé, že žiadnym spôsobom nesúvisí s národnosťou, alebo politickými aktivitami žalobcu. Na otázku súdu žalobca nevedel uviesť bližšie informácie ohľadom tohto trestného stíhania, žalobca je však podľa vlastných slov právne zastúpený advokátom v Turecku. Čo sa týka poznámky žalobcu, že v dobe kedy mal byť tento trestný čin spáchaný, sa nevyskytoval v Turecku, súd poukazuje na to, že na spáchanie trestného činu nie je podmienkou, aby sa žalobca v čase spáchania trestného činu nachádzal v tej istej krajine. Napokon aj slovenský trestný zákon počíta s touto situáciou, keď trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ dopustil konania mimo územia Slovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti taký následok (§ 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon). Napokon súd nevidí dôvod, prečo pokiaľ by Turecko chcelo žalobcu trestne stíhať za podporu PKK, ako prostriedok by si zvolili obvinenie za trestný čin „Obchodovania so skazenými alebo upravenými potravinami, alebo liekmi“, nakoľko v Turecku v prípade, že štátne orgány stíhajú sympatizantov/členov PKK, riadne to definujú ako čin podľa článku 314 Trestného zákona, netaja sa tým. Keďže voči žalobcovi bol vydaný príkaz na zatknutie Tureckou stranou, v tomto ohľade je možné potom chápať hľadanie žalobcu tureckou políciou v mieste jeho bydliska v júli roku 2023.
79. Čo sa týka ďalšieho dôkazu predloženého v súdnom konaní – článku o smrti žalobcovho brata K. B., súd môže len zopakovať to, čo sa v tomto článku píše. Podľa uvedeného článku sa vo veci začalo vyšetrovanie, článok zhŕňa to, čo aj žalobca uviedol v administratívnom konaní, že žalobcov brat K. zomrel, bol nájdený obesený na stavenisku v meste Samsun. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca má v Turecku bydlisko v meste Sirnak, čo je mesto na juho-východe Turecka, mesto Samsun sa nachádza na severe Turecka na pobreží čierneho mora (tieto mestá sú od seba vzdialené cca. 1.000 km). Teda bezpečnostná situácia v meste Samsun môže byť diametrálne iná než v meste Sirnak, čo je bydliskom žalobcu a kde doteraz žije žalobcov brat L., sestra L. a žalobcova matka.
80. Ak žalobca v žalobe tvrdí, že nie je sympatizantom PKK, ale HDP a aktívne sa podieľal na protestoch HDP a ako dobrovoľník organizoval finančné zbierky a roznášal letáky na podporu HDP, súd považuje tieto tvrdenia za účelové. Opätovne ako aj v prípade tvrdení o prenasledovaní políciou, žalobca v administratívnom konaní ani raz nespomenul, že by bol sympatizantom, alebo podporovateľom inej strany než PKK. Naopak konzistentne a presvedčivo tvrdil, že bol sympatizantom a podporovateľom PKK a to podľa vlastných slov od roku 2008, od detstva sa stretával s predstaviteľmi PKK, členovia PKK chodili k ním domov. V tomto smere súd uvádza, že otázky žalovaného v administratívnom konaní týkajúce sa aj jeho politického presvedčenia/sympatii/členstvu v politických stranách/organizáciách boli dostatočne obsiahle a konkrétne a nasmerované tak, aby bol žalovaný schopný relevantne vyhodnotiť, či konkrétna situácia žalobcu napĺňa niektorú z podmienok udelenia azylu. Zároveň mu bolo zabezpečené tlmočenie, pričom žalovanému uviedol, že tlmočníkovi riadne rozumie. Súd v tomto ohľade poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sak/5/2023, „Žalobkyňa teda mala možnosť všetky relevantné skutočnosti uviesť už v priebehu konania o azyle, avšak urobila tak až po vstupe právneho zástupcu do konania a po vydaní rozhodnutia v merite veci, čo krajský súd vyhodnotil ako tendenčné a vyfabulované na účely súdneho konania. S uvedeným záverom krajského súdu sa stotožňuje aj najvyšší správny súd, keďže počas vstupného, ako aj doplňujúceho pohovoru opakovane tvrdila, že nikdy nemala ani ona, ani jej rodina žiadny problémy, či už so štátnymi orgánmi, ako ani so súkromnými osobami, majú sa dobre a jediný dôvod, prečo požiadala o udelenie medzinárodnej ochrany bolo zlúčenie s manželom a zlegalizovanie svojho pobytu na území Slovenskej republiky. Zároveň žalobkyňa ani raz nevyjadrila najmenšie obavy z prenasledovania svojej osoby z náboženských dôvodov či akýchkoľvek iných relevantných dôvodov a v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu a v nadväznosti na to aj na judikatúru najvyššieho správneho súdu možno konštatovať, že žalovaný nie je povinný hľadať dôvody pre udelenie azylu za žiadateľa a je povinný zisťovať skutkový stav veci iba v rozsahu dôvodov uvedených žiadateľom (napr. 1SžoKS 154/05 zo dňa 27. februára 2007). Najvyšší správny súd v tomto kontexte dodáva, že je najmä v záujme žiadateľa, aby tieto dôvody dokázal vyjadriť, keďže bremeno tvrdenia zaťažuje žiadateľa, a následne je s ohľadom na uvedené správny orgán povinný zadovážiť maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, ktoré tieto tvrdenia vyvracajú alebo podporujú (napr. 1Sža/48/2014 z 13. januára 2015). Po preskúmaní administratívneho spisu ako aj súdneho spisu možno konštatovať, že námietky žalobkyne nie sú konzistentné, nakoľko počas vstupného pohovoru ako dôvod udelenia azylu opakovane uvádzala výlučne zlúčenie s manželom a zlegalizovanie pobytu na území SR a následne v súdnom konaní už uvádzala kumulatívne ďalšie dôvody ako jej postavenie v krajine pôvodu (osamelá pracujúca žena), príslušnosť k náboženskej menšine (šiitka), prenasledovanie jej rodiny strýkom ako dôvod odchodu jej rodiny z Afganistanu, pričom namietala, že si žalovaný nezadovážil dostatok informácií o situácii šiitov v Afganistane. Námietky, ktoré žalobkyňa vzniesla v rámci správnej žaloby ako aj kasačnej sťažnosti narúšajú konzistenciu jej vyjadrení počas celého administratívneho konania, pričom nejde o zanedbateľné nezrovnalosti v jej výpovediach, čím sa oslabuje dôveryhodnosť osoby žiadateľa o medzinárodnú ochranu.“
81. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že by žalobca čelil akémukoľvek prenasledo-vaniu súvisiacemu s jeho súrodencami. Sám žalobca na otázku súdu na pojednávaní, či v súvislosti s jeho sestrami čelí alebo čelil určitej forme prenasledovania uviedol, že kvôli sestrám L. a J. bol vypovedať na polícii, inak kvôli nim prenasledovaný nie je.
82. Rovnako tak neboli splnené ani podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany podľa § 13a v súlade s § 2 písm. f/ zákona o azyle na základe čoho svoju žiadosť o poskytnutie doplnkovej ochrany žalobca odôvodnil. Pričom ohľadom neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobca v súdnom konaní nové námietky, s ktorými by sa už nevysporiadal žalovaný vo svojom rozhodnutí ani neuvádza.
83. Na záver súd dodáva, že žiadosť o udelenie azylu považuje za účelovú, motivovanú tým, že žalobca má na Slovensku priateľku so spoločným synom. V prípade, že si žalobca chce zlegalizovať pobyt, môže tak urobiť v zmysle zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
84. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
85. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mal úspech vo veci. Keďže žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).