Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Csp-116-2018.pdf
PDF · 90.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/116/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovaným: 1. W. S., nar. XX.X.XXXX, 2. X. S., nar. XX.X.XXXX, obaja žalovaní bytom W. R. A. XX9, o zaplatenie 5.367,43 eur s príslušenstvom a iné
rozhodol:
Žalovaný v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.522,49 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.522,49 eur od 1.6.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
Žalovaný v 1. a v 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 3,46 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.6.2018 si žalobca uplatnil voči obom žalovaným nárok na zaplatenie sumy vo výške 5.367,43 eur, sumy úroku vyčísleným vo výške 3.285,76 eur, s 12,90% úrokom ročne zo sumy 5.367,43 eur od 1.6.2018 do zaplatenia, s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.367,43 eur od 1.6.2018 do zaplatenia, poplatkov vo výške 89,27 eur a zaplatenie náhrady trov konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že 13.9.2013 uzavrel so žalovanými zmluvu o úvere č. 6472046786, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy bol žalovaným zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 5.650 eur a žalovaní sa zaviazali vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. V dôsledku omeškania žalovaných s plnením, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný 7.9.2015. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaní dlžnú sumu z úveru neuhradili ani len sčasti, a tak sú žalovaní ku dňu 31.5.2018 povinní zaplatiž uplatnené nároky.
Žalobca za dôkaz označil zmluvu o úvere, Obchodné podmienky pre úver, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, upozornenie na vznik práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti, Aktuálny stav úveru.
2. Žalobca v podaní doručenom súdu 17.12.2018 uviedol prehľad úhrad a ich započítanie s tým, že žalovaní úhrnom zaplatili sumu 1.127,51 eur, z ktorej sumu 107,51 eur započítal na poplatky, sumu vo výške 737,43 eur započítal na úroky a sumu vo výške 272,57 eur započítal na istinu. Taktiež špecifikoval
spôsob výpočtu uplatnených vyčíslených úrokov a poplatkov a odôvodnil svoj nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.
3. Súd dňa 12.2.2019 otvoril pojednávanie vo veci s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj oboch žalovaných.
4. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej boli žalovaní v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaní nemali možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Súd teda daný vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými bola dňa 16.9.2013 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným ako dlžníkom úver vo výške 5.650 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť 120 mesačnými splátkami po 93,27 eur, splatnými v 20. deň v mesiaci, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 20.9.2023, pri úrokovej sadzbe vo výške 12,90%, pri RPMN 14,27% a priemernej RPMN vo výške 18,84%, pri celkovej výške nákladov 4.480,97 eur.
Podaním z 21.8.2015 žalobca každého zo žalovaných vyzval na úhradu omeškaných splátok vo výške 376,73 eur, poplatkov vo výške 36,15 eur a poistného vo výške 49,62 eur s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, je žalobca oprávnený vyhlásiť úver predčasne splatným. Podaním zo 7.9.2015 žalobca vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 6472046786 za predčasne splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 5.367,43 eur, úrok vo výške 654,01 eur, poplatky za upomienky vo výške 39,65 eur, poistné vo výške 49,62 eur, úhrnom vo výške 6.110,71 eur. Súčasne vyzval každého zo žalovaných k úhrade vyčíslenej dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Z doručenky na čl. 40, resp. čl. 44 súdneho spisu vyplýva, že obaja žalovaní si zásielku žalobcu prevzali dňa 17.9.2015.
Z aktuálneho stavu úveru na čl. 37 súdneho spisu vyplýva, že žalovaní od 20.10.2013 do 29.9.2014 vrátane uhradili svojmu veriteľovi úhrnom sumu vo výške 1.127,51 eur, pričom z platieb žalovaných žalobca započítal len sumu vo výške 282,57 eur na úhradu istiny, aj keď žalobca tvrdí, že z úhrad žalovaných započítal na istinu sumu 272,57 eur. Žalovaní ďalšie úhrady nerealizovali.
6. Žalobca v rozpore s § 132 ods. 2 CSP odkazoval na listinné dôkazy pripojené k žalobe. Súd vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP a hodnotil vec s prihliadnutím na žalobný petit a na žalobou vymedzené rozhodujúce skutočností, z existencie ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť svojej pohľadávky.
7. Pokiaľ v zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými dňa 16.9.2013 nie sú uvedené žiadne poplatky, veriteľ žalovaného s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. nemohol od žalovaných ako spotrebiteľov požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, ktorá navyše, podľa textu zmluvy, nemá ani žiadne prílohy. Prílohou úverovej zmluvy nie sú ani Sadzobník poplatkov, ani VOP žalobcu, ani Obchodné podmienky, pričom tieto nie sú ani opatrené podpismi zmluvných strán, a preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (bod 45. rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 dostupný na www.curia.europa.eu <http://www.curia.europa.eu>).
8. V danom prípade v písomnom vyhotovení úverovej zmluvy uzavretej zmluvnými stranami dňa 16.9.2013 absentuje podstatný údaj o dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), ale aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovanými čerpaného úveru.
Aj podľa bodov 42, 43 rozsudku Súdneho dvora C-42/15, písomne vyhotovená zmluva o úvere musí zrozumiteľne a presne uvádzať náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 (písm. c/ - zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy), pričom všetky tieto náležitosti sa musia povinne zahrnúť do takejto zmluvy. V zmysle bodu 45. citovaného rozsudku, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť podpísaná zmluvnými stranami a táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48.
V zmluve z 16.9.2013 je síce uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, ktorý však nemožno stotožniť s (v zmluve neuvedenou) dobou trvania zmluvy, najmä keď doba trvania zmluvy, ale aj termín konečnej splatnosti, boli esenciálnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Preto aj v danej úverovej zmluve žalovaných mala byť zrozumiteľne uvedená doba trvania zmluvy. Súd poznamenáva, že ani údaj o počte mesačných splátok, ktorý je v zmluve o úvere špecifikovaný číslom 120, nie je možné stotožňovať s pojmom doba trvania zmluvy.
V zmluve zo 16.9.2013 úplne absentuje ďalšia podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie je zrejmé, prečo by si priemerný spotrebiteľ mal matematickým úkonom, a to súčtom výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, vypočítať celkovú čiastku najmä keď profesionál dodávateľ tento výpočet do textu formulára úverovej zmluvy nedal a dať mal (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), pod hrozbou bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
Navyše, pokiaľ žalovaným čerpaný úver bol splatný 120 splátkami po 93,27 eur, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 5.542,40 eur [(120 x 93,27) - 5.650], ale určite nie vo výške 4.480,97 eur, ako je to uvedené v zmluve, v ktorej úplne absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť pri čerpaní úveru vo výške 5.650 eur a pri 120 splátkach po 93,27 eur, predstavuje sumu vo výške 11.192,40 eur, kým po pripočítaní nákladov vo výške uvedenej v úverovej zmluve žalovaných - 4.480,97 eur - k výške čerpaného úveru - 5.650 eur - by celková čiastka, ktorú by mali žalovaní uhradiť, predstavovala (len) sumu 10.130,97 eur, čo je pri počte splátok a ich výške matematicky vylúčené. V zmluve teda absentuje údaj o celkovej čiastke v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s poukazom na § 2 písm. h/ citovaného zákona. V zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to nielen poplatky akéhokoľvek druhu, ale najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa formulára úverovej zmluvy sa poistenie úveru už predpokladalo v jeho predtlači.
Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g/ citovaného zákona, ale nižšie náklady (len vo výške 4.480,97 €). Potom veriteľ žalovaných v úverovej zmluve nepochybne uviedol RPMN v nižšej výške oproti skutočnej výške, teda v neprospech spotrebiteľov, ktorých tým uviedol do omylu, keď je známe, že čím nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší. Aj z uvedeného dôvodu je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 16.9.2013 bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona.
Súd má za to, že veriteľovi žalovaných nevznikol nárok ani na poistné, nakoľko poistenie, tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve „dojednané“ (poistenie schopnosti splácať úver : Základný súbor poistenia), nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. OZ o poistných zmluvách, najmä keď nie sú zrejmé práva a povinnosti poisťovateľa, ktorý nie je v zmluve vôbec identifikovaný, práva a povinnosti poisteného a ani práva a povinnosti žalobcu, vôbec nie je zrejmý rozsah plnenia, výška poistnej sumy, výška poistného, poistná doba. Žalobca súdu netvrdil, že aj v danom prípade došlo k poisteniu, nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci nielen vznik, ale ani rozsah a podmienky akéhokoľvek poistenia žalovaných a vôbec nepreukázal existenciu poistenia. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu veriteľovi žalovaných nevznikol nárok na poistné.
9. Pokiaľ úver čerpaný žalovanými vo výške 5.650 eur je bezúročný a bez poplatkov a žalovaní na takto čerpaný úver uhradili celkom sumu vo výške 1.127,51 eur, dlh žalovaných na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavuje sumu 4.522,49 eur. S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti 4.522,49 eur titulom dlžnej istiny a v časti istiny prevyšujúcej sumu 4.522,49 eur ako aj v časti vyčíslených úrokov vo výške 3.285,76 eur ako aj v časti 12,90% úroku ročne od 1.6.2018 do zaplatenia a bankových poplatkov vo výške 89,27 eur súd žalobu zamietol.
10. Z dlžnej sumy prisúdenej istiny vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Žalovaní sa do omeškania s úhradou prísudku dostali márnym uplynutím 10 dňovej lehoty určenej vo výzve zo 7.9.2015, ktorú si prevzali 17.9.2015, a tak súd s poukazom na § 216 ods. 1 CSP žalobcovi priznal z prísudku úrok z omeškania od 1.6.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.
11. V spore s viacerými (vyčíslenými) nárokmi bol žalobca len čiastočne úspešný (51,73%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj v časti úroku - vrátane vyčísleného, či úroku z omeškania je úspechom žalovaného, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu (48,27%). S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 3,46% náhradu trov konania.
12. Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.