Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoPr-10-2018.pdf
PDF · 124.25 KB
No categories available
2CoPr/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: V. Y., G. X.X.XXXX, K.: L. XX, M., zastúpená JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou so sídlom: Nádražná č. 23, Malacky, proti žalovanej: LSE - LIFE STAR EMERGENCY, s.r.o., so sídlom: Limbova 1, Limbach, IČO: 35 877 618, zastúpenej SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Palisády 32, Bratislava, IČO: 36 681 075, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k. 37Cpr/2/2013 - 158, zo dňa 9.11.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 37Cpr/2/2013 - 158 zo dňa 9.11.2017 p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok, rozsudkom č. k. 37Cpr/2/2013 - 158 zo dňa 9.11.2017 určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 15.5.2013 daná žalobkyni žalovanou je neplatná (výrok I.), ďalej určil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej sa končí dňom 31.10.2014 (výrok II.) a výrokom III. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní odo dňa právoplatnosti titulom náhrady mzdy istinu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,5% ročne od 1.10.2013 do zaplatenia, istinu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,5% ročne od 31.10.2013 do zaplatenia, istinu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 1.12.2013 do zaplatenia, istinu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 31.12.2013 do zaplatenia, istinu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 31.1.2014 do zaplatenia, istinu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 1.3.2014 do zaplatenia, istinu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 31.3.2014 do zaplatenia, istinu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 1.5.2014 do zaplatenia, istinu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 31.5.2014 do zaplatenia, istinu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,15% ročne od 1.7.2014 do zaplatenia, istinu 754,116 Eur s úrokom z omeškania 5,15% ročne od 1.10.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila hlavne tým, že výpoveď z pracovného pomeru jej nebola riadne doručená. Tvrdila, že dňa 15.5.2013 prišla na pracovisku za žalobkyňou konateľka žalovanej a predložila jej na podpis listinu. Listinu žalobkyňa odmietla podpísať, nato konateľka žalovanej vytiahla z kabelky ďalší list a ten dala podpísať prítomným svedkom. Žalobkyňa oznámila, že si chce list prevziať, na čo konateľka žalovanej zareagovala tak, že žalobkyni povedala, aby si zbalila všetky veci a odišla. Dňa 23.5.2013 prevzal manžel žalobkyne listovú zásielku, v ktorej žalovaná oznámila, že na základe skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, doručenej žalovanou podľa § 38 Zákonníka práce, jej pracovný pomer končí uplynutím dvojmesačnej výpovednej
doby a to dňom 31.7.2013. Žalobkyňa na uvedené skutočnosti reagovala listom zo dňa 5.6.2013, v ktorom žalovanej oznámila, že výpoveď jej nebola doručená, že oznámenie, ktoré prevzal jej manžel dňa 23.5.2013 nepovažuje za výpoveď, že podľa nej výpovedné dôvody pre porušenie pracovnej disciplíny nie sú dané, a preto tento postup zamestnávateľa považuje za diskriminačný a v rozpore so zákonom. Zároveň žalovanej oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
3. Žalovaná tvrdenie žalobkyne rozporovala a uviedla, že dňa 14.5.2013 žalobkyňa opakovane porušila pracovnú disciplínu tým, že opustila svoje pracovisko skôr, ako jej končila pracovná služba, čím porušila § 81 písm. b) Zákonníka práce a v uvedený deň aj napriek príkazu nadriadeného pracovníka a existujúcim podkladom nezabezpečila prevoz dvoch pacientov do zdravotníckeho zariadenia na vykonanie dialýzy v súlade s harmonogramom prevozov a v rozpore s príkazom nadriadeného, čím ohrozila život pacientov a porušila § 81 písm. a) Zákonníka práce. Žalovaná doručila žalobkyni dňa 15.3.2013 výpoveď pracovnej zmluvy, ktorou žalobkyni za splnenia zákonom požadovaných podmienok oznámila, že s ňou končí pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Výpoveď bola žalobkyni doručená dňa 15.5.2013, je platná, obsahuje výpovedné dôvody a bola doručovaná na pracovisku dňa 15.5.2013. Žalobkyňa odmietla výpoveď prevziať. O odmietnutí prevzatia listiny svedčia podpisy ďalších dvoch zamestnancov prítomných na pracovisku. Žalovaná v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce žiadala, aby súd v prípade úspechu žalobkyne v spore rozhodol o jeho skončení, a to z dôvodu, že nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala. 4. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa bola u žalovanej na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.5.2011 zamestnaná od 1.5.2011, na dobu neurčitú, na pracovnej pozícii dispečer zdravotnej služby s miestom výkonu práce na pracovisku Malacky a od 2.5.2013 na pracovisku v Bratislave. Žalovaná sa pokúšala dňa 15.5.2013 doručiť žalobkyni na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru, ktorú ale žalobkyňa mala odmietnuť prevziať a zároveň jej žalovaná mala túto doručiť poštou dňa 23.5.2013. Žalovaná vystavila žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 odsek 1 písmeno e) Zákonníka práce, z dôvodu, že porušila pracovnú disciplínu tým, že dňa 14.05.2013 opustila pracovisko najneskôr o 15:40 hodine, pričom jej pracovná doba mala byť v zmysle pracovnej zmluvy do 16:00 hodiny, čím porušila § 81 písm. b) Zákonníka práce, zároveň z dôvodu, že dňa 14.5.2013 napriek príkazu nadriadeného pracovníka nezabezpečila prevoz dvoch pacientov do zdravotníckeho zariadenia na vykonanie dialýzy v súlade s harmonogramom prevozov, čím mala ohroziť život pacientov. Dňa 5.6.2013 žalobkyňa žalovanej oznámila, že s dôvodmi skončenia pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na tom, aby ju žalovaná ďalej zamestnávala. Žalobkyňa u žalovanej odpracovala 2 roky a 92 dní. Priemerná hrubá mzda žalobkyne u žalovanej bola 760,84 Eur. Predmetnému úkonu výpovede predchádzalo dňa 28.3.2013 okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce. Žalobkyňa namietala voči žalovanej platnosť tohto úkonu a žalovaná námietky uznala.
4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že predmetná výpoveď je z formálnych dôvodov neplatná, pretože nebola riadne žalobkyni doručená. Súd prvej inštancie ustálil, že svedkovia A. W. Q. C. O., síce na písomnom vyhotovení výpovede svojimi podpismi potvrdili, že žalobkyňa výpoveď z pracovného pomeru odmietla prevziať, ale z priebehu skutkového deja, ako aj z výpovede týchto svedkov, v spojení s výpoveďou E. M., konajúcej v mene žalovanej, vyplynulo, že žalovaná doručovala žalobkyni na podpis listinu o skončení pracovného pomeru dohodou a až následne, keď žalobkyňa odmietla prevzatie podpísať predložila zástupkyňa žalovaného A. W. Q. C. O. na podpis inú listinu, ktorou bola už samotná výpoveď s riadne špecifikovanými dôvodmi. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na výpovede svedkov A. W., C. O. Q. E. M.. A. A. W. uviedol, že podpísal výpoveď z dôvodu, že žalobkyňa túto odmietla na pracovisku prevziať. Či podpísal dokument totožný s dokumentom, ktorý bol predložený žalobkyni uviesť nevedel, nepamätal si, zároveň uviedol, že videl len poslednú stranu dokumentu, ktorý podpísal. Svedkyňa C. O. uviedla, že so žalobkyňou mala v daný deň službu, bola požiadaná zo strany vedenia o to, aby dala pozor na to, ako žalobkyňa pracuje. V ten deň zároveň prišla p. M. Q. O.. W. a priniesla žalobkyni výpoveď. Povedala, že si neplnila svoje povinnosti, a preto jej dala okamžitú výpoveď. Žalobkyňa výpoveď odmietla prevziať. Preto mali napísať, že žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď. To, že sa jednalo o výpoveď im povedala p. M., svedkyňa listinu nečítala vzhľadom na to, že sa jednalo o výpoveď žalobkyne. Mala len vedomosť o nesplnení si povinnosti zo strany žalobkyne v tom, že sa jednalo o dialyzovaného pacienta. Svedkyňa E. M. uviedla, že u žalovanej má na starosti personálnu a mzdovú agendu, žalobkyňa u žalovanej pracovala ako dispečerka, bola viackrát upozorňovaná na porušenie pracovnej disciplíny pre neplnenie pracovných povinností. Asi dva dni pred podaním výpovede nezabezpečila prevoz dialyzovaných pacientov a tiež
odišla skôr z práce. V daný deň doručovania výpovede prišla na pracovisko spolu s dcérou Ž.. Mala prichystané dve alternatívy výpovede. V prvom rade sa chceli so žalobkyňou dohodnúť na skončení pracovného pomeru, čo nebola ochotná podpísať, tak svedkyňa dala svedkom podpísať papier, že nebola ochotná podpísať prevzatie výpovede. Svedkyňa ďalej vo svojej výpovedi spresnila, že žalobkyňa odmietla podpísať dohodu a druhý papier predložila svedkom, avšak im ho neodovzdala, lebo žalobkyňa odmietla podpísať dohodu. Žalobkyňa požiadala svedkyňu o možnosť poradiť sa o dohode s právnikom, na čo jej svedkyňa povedala, že nemôže. Súd prvej inštancie skonštatoval, že takéto počínanie žalovanej nemôže vyhodnotiť ako doručenie výpovede, keďže žalobkyňa odmietla prevziať listinu „Skončenie pracovného pomeru dohodou“. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že žalovaná sa pokúšala o konvalidáciu doručovania výpovede na adresu žalobkyne. Žalovaná sa pokúšala výpoveď doručiť žalovanej opätovne písomne, avšak tá na pojednávaní pred súdom uviedla, že dňa 23.5.2013 sa preukázateľne nachádzala mimo svojho bydliska, bola na liečení a poštu s výpoveďou prevzal jej manžel, ktorý ju o doručenej výpovedi vzhľadom na jej zlý zdravotný stav ani neoboznámil. (R29/1995 Okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné, ak bolo doručené inej osobe než druhému účastníkovi tohto pomeru). Žalovaná toto tvrdenie žalobkyne žiadnym spôsobom nesporovala.
5. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj dôvodmi neplatnosti výpovede a skonštatoval, že dôvody výpovede žalovaná skutkovo vymedzila tak, že ich nie je možné zameniť s iným dôvodom, a že výpoveď nebolo potrebné prerokovať s odborovým orgánom vzhľadom na skutočnosť, že u žalovanej v čase dania výpovede žalobkyni žiaden odborový orgán nepôsobil. Súd prvej inštancie vyhodnotil intenzitu konania žalobkyne, ktorá mala podľa tvrdenia žalovanej dosiahnuť takú mieru, že mohlo platne dôjsť k výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalovaná uviedla vo výpovedi dva dôvody, pre ktoré dala žalobkyni výpoveď. Prvým dôvodom bolo opustenie pracoviska pred riadnym uplynutím pracovného času. Opustenie pracoviska preukazovala záznamom z knihy dochádzky, kde vlastnoručne zaznamenala, že dňa 14.5.2013,v čase o 15:45 hod sa žalobkyňa na pracovisku už nemala nachádzať. V knihe, v ktorej bol tento záznam vykonaný absentuje uvedenie roka, v ktorom malo k odchodu dôjsť a zároveň nie je z tohto listinného dôkazu možné zistiť, z ktorého pracoviska pochádza. Okrem uvedeného bol súd prvej inštancie toho názoru, že opustenie pracoviska o 15 minút skôr, ako je koniec pracovnej zmeny, v čase keď pracovník pracuje pod dohľadom iného skúsenejšieho pracovníka, teda v čase zaučenia, nemôže zamestnávateľovi spôsobiť akúkoľvek škodu a uviedol, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v tejto časti porušenia pracovnej disciplíny. Druhým dôvodom bolo neuposlúchnutie príkazu nadriadeného pracovníka na zabezpečenie prevozu dialyzovaných pacientov. Súd prvej inštancie poukázal na to, že mal svedeckými výpoveďami preukázané, že skutočne k takémuto konaniu došlo. Prevoz dialyzovaných pacientov musela zabezpečiť iná pracovníčka žalovanej (p. Z. A.), ktorá zároveň žalobkyňu na novom pracovisku zaúčala a viedla ju počas adaptačného obdobia, ktoré ako sama uviedla vo svojej výpovedi pri takto náročných úlohách trvá dva týždne, až jeden mesiac. Z tejto výpovede mal súd prvej inštancie preukázané, že zodpovednosť za nezabezpečenie prevozu dialyzovaných pacientov mala nielen žalobkyňa, ale aj pracovníčka, ktorá ju zaúčala počas adaptačného obdobia. Súd prvej inštancie považoval deviaty deň na novom pracovisko za čas, kedy bola žalobkyňa v štádiu adaptácie sa na nové prostredie a podmienky a to aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa už obdobné pracovné úlohy vykonávala na pracovisku v Malackách. Z tohto hľadiska by bol správny postup zo strany žalovanej upozorniť na uvedené nedostatky tak žalobkyňu ako aj jej školiaceho pracovníka a prijať účinné opatrenia, aby k obdobnej situácii už nedošlo a dať žalobkyni primeraný čas na nápravu a nie pristúpiť k výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
6. Súd prvej inštancie skutkový stav veci právne posúdil podľa článku 5, § 81 , § 178 odsek 1, § 63 odsek 1 písmeno e), § 68 odsek 1 písmeno b), § 68 odsek 2, § 70, § 77, § 79 odsek 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce a uzavrel, že žalovaná spôsobom aký vyžaduje Zákonník práce žalobkyni výpoveď nedoručila, že výpovedné dôvody špecifikované vo výpovedi neboli preukázané a neboli takej intenzity, aby mohli byť podkladom pre výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalobe žalobkyne o určenie neplatnosti i výpovede preto v plnom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie poukázal na návrh žalovanej, aby v prípade úspechu žalobkyne v konaní rozhodol tak, že sa pracovný pomer medzi stranami sporu končí. Súd prvej inštancie tomuto návrhu vyhovel a uviedol, že vzhľadom na preukázané rozvrátené vzťahy medzi stranami sporu by bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo inak nespravodlivé žiadať od žalovanej, aby prideľovala prácu žalobkyni, s ktorou neplatne skončila pracovný pomer. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni uplatnený nárok v sume 9. 049,39 Eur titulom nevyplatenia mzdy za 12 mesiacov spolu s úrokom z omeškania. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku.
7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Súdu prvej inštancie vytýkala, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že žalobkyni bola zo strany žalovanej doručená výpoveď, následkom ktorej bol pracovný pomer ukončený a z tohto dôvodu považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyni bolo doručované „Skončenie pracovného pomeru dohodou” za také, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Podkladom pre rozsudok tak boli dôkazy, ktoré boli zo strany súdu nesprávne vyhodnotené. Zo svedeckých výpovedí pána A. W. Q. O. C. O. na pojednávaní dňa 13.5.2014 je preukázané, že žalobkyni bola na pracovisku dňa 15.5.2013 doručovaná výpoveď, pričom obaja svedkovia zhodne uviedli, že pani E. M. za žalovannú doručovala žalobkyni na pracovisku výpoveď a súčasne podľa svedeckej výpovede bola žalobkyňa s výpovednými dôvodmi oboznámená. Žalobkyňa doručovanú výpoveď na pracovisku dňa 15.5.2013 bezdôvodne odmietla prevziať, čo svedkovia prítomní pri doručovaní výpovede potvrdili svedeckými výpoveďami v súdnom spore, ako aj svojimi podpismi na výpovedi z pracovného pomeru dňa 15.5.2013. Účinky doručenia výpovede tak nastali v súlade s § 38 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce dňa 15.5.2013 kedy žalobkyňa odmietla prijatie tejto písomnosti. Pre účinky doručenia výpovede je pritom irelevantné akékoľvek následné doručovanie výpovede. Z dokazovania výsluchom E. M. je zrejmé, že svedkyňa síce nevedela určiť obsah výpovede podľa Zákonníka práce, avšak oznámila žalobkyni, že pracovný pomer sa ukončuje výpoveďou so súčasným oznámením výpovedných dôvodov. Znenie výpovede bolo na základe pokynu žalovanej vyhotovené právnym zástupcom žalovanej a za žalovanú doručené pani E.B. M.. S ohľadom na skutočnosť, že svedkyňa E.B. M. uviedla, že počas doručovania výpovede dňa 15.5.2013 bola na pracovisku žalovanej prítomná aj jej dcéra je pravdepodobné, že sa svedkyňa vyjadrovala k okolnostiam okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 28.3.2013. Žalovaná poukázala na výpoveď žalobkyne z pojednávania dňa 15.5.2013, kde žalobkyňa odkazovala na skutočnosť, že išlo o jednostranné ukončenie pracovného pomeru výpoveďou (... „Boli asi tri hodiny popoludní dňa 15.05.2013, pracovnú dobu som mala do 16:00h kedy za mnou prišla E. M., ktorá mi dávala podpísať papier, že som porušila hrubo pracovnú disciplínu. Dávala mi podpísať rozviazanie pracovného pomeru za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, nebolo to, že pracovný pomer mal byť skončený dohodou..). Žalovaná namieta, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodov výpovede, ktoré je potrebné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny t.j. dôvody, pre ktoré je možné skončiť okamžite pracovný pomer neposudzoval skutočnosť, že žalovaná je neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a na riadne plnenie pracovných úloh sú kladené zvýšené nároky s ohľadom na skutočnosť, že porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne má za potenciálny následok ohrozenie života a zdravia pacientov a následnú zodpovednosť žalovanej za takto vzniknutú ujmu. Žalobkyňa výpoveďou na pojednávaní dňa 7.9.2017 potvrdila vedomosť o týchto zvýšených nárokoch, keď uviedla, ... „Bola som si vedomá, že ak by som prevoz krvi alebo dialyzovaného pacienta nezabezpečila, bolo by možné so mnou takpovediac na hodinu, teda okamžite, pracovný pomer skončiť". Pre plnenie pracovných úloh pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorým je aj žalovaná je rovnako dôležité aj riadne plnenie povinnosti zamestnanca odchádzať z pracoviska až po skončení pracovného času, ktorú zamestnancovi ukladá § 81 písm. b) ZP, ako aj pracovná zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným a vnútorné predpisy pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov žalovanej. Osobná prítomnosť zamestnanca počas celej doby pracovného času je potrebná aj s dôrazom na prípadnú potrebu riešenia situácií, ktoré môžu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vzniknúť s dôrazom na ochranu života a zdravia pacientov. Opustenie pracoviska pred skončením pracovného času bolo preukázané evidenciou predloženou žalovanou, vyjadreniami žalovanej v súdnom spore, ako aj svedeckou výpoveďou pani C. O., ktorá skorší odchod žalobkyne z pracoviska potvrdila. Žalovaná zdôrazňuje, že žalobkyňa prácu nevykonávala riadne, nemala o riadny výkon práce pre žalovanú záujem s ohľadom na doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.3.2013 a závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, ktoré pre nedodržanie lehôt k takémuto skončeniu pracovného pomeru vzala žalovaná späť. Žalobkyňa len očakávala ukončenie pracovného pomeru spôsobom, na základe ktorého od žalovanej obdrží finančné plnenie. Uvedené preukazujú aj listinné dôkazy predložené v tomto súdnom spore, v ktorých žalobkyňa vyhlasovala, že pre žalovaného prácu vykonávať nehodlá. Skutočnosť, že žalobkyňa vedome a na škodu žalovaného nevykonávala svoju prácu riadne vyplýva aj zo svedeckých výpovedí žalobkyne, kedy žalobkyňa napriek samostatnému výkonu práce na inom pracovisku žalovanej (v Malackách) pri totožnom druhu práce na pracovisku v Bratislave tvrdila, že nevedela čo má robiť (výpoveď žalobkyne na pojednávaní dňa 25.4.2016) a na pracovisku v Bratislave žiadnu prácu nevykonávala. Z výsluchu svedkov je preukázané, že žalobkyni bola práca prideľovaná, žalobkyňa dostávala pokyny nadriadených zamestnancov a prácu
vykonávala. Uvedené skutočnosti preukazuje aj vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa 25.4.2016, kedy žalobkyňa najprv akýkoľvek výkon práce nepravdivo popierala a následne na otázku, či mal prístup k počítaču uviedla, že tam zapisovala pacienta. Žalovaná má za to, že rozvrátené vzťahy, tak ako tieto v odôvodnení rozsudku (odsek 51.) označil súd prvej inštancie, ktoré vznikli v nadväznosti na závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou a následným okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 28.3.2013, mali za následok nedostatok záujmu žalobkyne o výkon práce a zámer vykonávať prácu vadne tak, aby so žalobkyňou bol čo najskôr skončený pracovný pomer s finančným plnením zo strany žalovanej. Preto závažnosť porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou, ktorú súd prvej inštancie posúdil tak, že neodôvodňuje skončenie pracovného pomeru výpoveďou, žalovaná považuje za omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Žalovaná zdôrazňuje, že posudzovanie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny je potrebné vykonať s ohľadom na obsah činnosti - závislej práce, ktorou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V prípade tak závažného pochybenia, ktorým bolo nenaplánovanie prevozu dialyzovaného pacienta závažnosť konania uznala aj žalobkyňa na pojednávaní dňa 7.9.2017. Žalovaná z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobkyne zamietol.
8. Žalobkyňa s dôvodmi odvolania žalovanej nesúhlasila a žiadala potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho rozhodnutia.
9. V duplike k vyjadreniu žalobkyne žalovaná zopakovala dôvody svojho odvolania, ktorými namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
11. Podľa § 61 odsek 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
12. Podľa § 61 odsek 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
13. Podľa § 38 odsek 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov ( ďalej aj Zákonník práce) písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
14. Podľa § 38 odsek 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
15. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre danú vec považoval za rozhodujúce, že pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 1.5.2011 vznikol žalobkyni u žalovanej pracovný pomer dojednaný na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce dispečer. Listom zo dňa 15.5.2013 dala žalovaná žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že porušila pracovnú disciplínu tým, že dňa 14.5.2013, opustila pracovisko najneskôr o 15:40 hodine, pričom jej pracovná doba mala byť v zmysle pracovnej zmluvy do 16:00 hodiny, čím porušila § 81 písm. b) Zákonníka práce, zároveň z dôvodu, že dňa 14.5.2013 napriek príkazu
nadriadeného pracovníka nezabezpečila prevoz dvoch pacientov do zdravotníckeho zariadenia na vykonanie dialýzy v súlade s harmonogramom prevozov, čím mala ohroziť život pacientov. 16. V sporovom konaní, pre ktoré platí prejednávacia zásada a takým je aj toto konanie, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. V sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť preto zaťažuje každú zo sporových strán, keď každá z nich musí v závislosti od hypotézy právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Civilný proces vychádza z dôkazného bremena, ako procesnej zodpovednosti strany sporu za výsledok sporu, ak je tento určený výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, kedy strany sporu splnia svoju povinnosť tvrdenia a aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, pre spor rozhodujúca nebola (v zmysle, že ani nemohla byť) preukázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v takýchto prípadoch (tzv. dôkazná núdza) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
17. Z ustanovenia § 61 odsek 1 a § 38 odsek 1 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ doručuje výpoveď zamestnancovi najprv na pracovisku. Osobné doručovanie písomnosti (výpovede) spočíva v tom, že zamestnávateľ (prípadne ním poverený zamestnanec) odovzdá zamestnancovi listinu - výpoveď do vlastných rúk, pretože len tak je zamestnancovi umožnené, aby sa oboznámil s obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný prejav vôle zamestnávateľa. Z hľadiska skutkového stavu v posudzovanej veci bolo súdom prvej inštancie výpoveďou svedkyne E. M., ktorá bola žalovanou poverená k úkonu skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, na pojednávaní dňa 17.10.2014 zistené, že dňa 15.5.2013, kedy mala byť žalobkyni doručená na pracovisku výpoveď, došlo k stretnutiu žalobkyne a E. M. a to v prítomnosti A. W. Q. C. O.. Z vyjadrenia svedkyne E. M. nebolo zrejmé, že by žalobkyňu vyzvala k prevzatiu písomnej výpovede z 15.5.2013, pretože na predmetnom stretnutí sa E. M. pokúsila dosiahnuť so žalobkyňou dohodu o skončení pracovného pomeru, s výsledkom, že žalobkyňa nemala záujem o tomto návrhu diskutovať. Pokiaľ E. M. potom, ako žalobkyňa nebola ochotná podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, konala tak, že na ďalšom pripravenom dokumente - výpovedi nechala svedkami potvrdiť jej odmietnutie prevzatia žalobkyňou, je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná odmietla prevziať dohodu o skončení pracovného pomeru. Z výpovede ani jedného zo svedkov, ktorý síce svojimi podpismi na výpovedi potvrdili, že ju žalobkyňa odmietla prevziať nevyplynulo, že by dané stretnutie bolo dostatočne určité a zrozumiteľné, že ide o doručenie výpovede a to za situácie, keď zástupkyňa žalovanej mala so sebou viacero dokumentov týkajúcich sa tak dohody o skončení pracovného pomeru, ako aj výpovede, pričom sa žalovanej pokúšala doručiť len jeden z nich. Odvolací súd poukazuje na to, že výpoveď svedkyne E. M., ohľadom zámeru ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer dohodou korešponduje aj so skôr popísaným skutkovým dejom samotnou žalobkyňou (žaloba, č.l. 59). Pokiaľ žalovaná poukazuje na výpoveď žalobkyne, v ktorej mala uviesť,... „ dávala mi podpísať rozviazanie pracovný pomeru za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, nebolo to, že pracovný pomer mal byť skončený dohodou ..., treba uviesť, že žalobkyňa podaním z 17.10.2016 namietala správnosť tejto časti protokolácie jej výpovede, keď malo byť správne uvedené ...bolo to, že pracovný pomer mal byť skončený dohodou... Odvolací súd nemal k dispozícii zvukový záznam z tohto pojednávania, pretože v súdnom registri nie je evidovaný, avšak obsah tejto opravy korešponduje s ďalšou časťou výpovede žalobkyne, ... že E. M. svedkom nechala podpísať druhý list, pričom nemohli vidieť, čo je na prvom liste...O dvoch listinách skutkovo vypovedala aj E. M., a keďže sa svedkovia podpísali na listinu s výpoveďou, musela byť obsahom listiny, ktorú predkladala na prevzatie žalovanej práve dohoda o skončení pracovného pomeru. Na túto časovú následnosť poukázala aj samotná svedkyňa E. M.. Za takéhoto dôkazného stavu je potrebné konštatovať, že listinný dôkaz, záznam svedkov, podľa ktorého žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď z pracovného pomeru, nepostačuje k preukázaniu okolnosti, že žalovaná doručovala dňa 15.5.2013 žalobkyni práve túto listinu (listinu s výpoveďou), teda že práve túto listinu jej dávala na podpis, a že sa žalobkyňa mala pri stretnutí s E. M. oboznámiť s obsahom tejto listiny.
18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci všetky navrhnuté dôkazy a tieto riadne vyhodnotil podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 Civilného sporového poriadku. Skutkové zistenia, ktoré z nich urobil sú s nimi v súlade. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 15.5.2013 nebola žalobkyni riadne doručená, a preto s týmto právnym
úkonom žalovanej nemožno spájať právne účinky skončenia pracovného pomeru žalobkyne. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd za bezpredmetné vyjadrovať sa k záverom súdu prvej inštancie k nepreukázaniu dôvodov výpovede, respektíve intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou a k odvolacej argumentácii žalovanej, ktorá s nimi polemizovala. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne vyslovil záver, na ktorý odvolací súd poukazuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 Dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Vo vzťahu k samotným výrokom II a III napadnutého rozsudku žalovaná žiadne odvolacie námietky nepredniesla.
19. Súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke. Obsah odvolania žalovanej nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 odsek 1 CSP. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).