Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-128-2016.pdf
PDF · 113.18 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/128/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: L. W., nar. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, XXX XX L., zastúpená Mgr. Petrom Neštepným, advokátom, Ferienčíková 7, 811 08 Bratislava proti žalovanému: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 1, XXX XX L., zastúpený advokátska kancelária Michal Bouška, s.r.o., Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava v konaní o zaplatenie 3 237,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Malackách zo dňa 09.11.2015, č.k. 4C/51/2014-91, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Malackách zo dňa 09. novembra 2015, č.k. 4C/51/2014-91 p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 3.237,89 eur, vrátane úroku z omeškania z priznanej sumy od 01.09.2012 do zaplatenia, a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania, a to trovy konania vo výške 194 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 622,35 eur. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že strany sporu ústnou formou uzatvorili 01.04.2008 zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa ako príkazník na základe pokynu žalovaného obstarala pre žalovaného stavebné úpravy a interiérové prvky v byte, ktorý bol v jeho vlastníctve počas jeho neprítomnosti, čo vyplynulo z výpovedí strán sporu, ale aj z listinných dôkazov a to plnomocenstva zo dňa 01.04.2008, a čestného prehlásenia žalovaného zo dňa 03.01.2011. Žalobkyňa ako príkazník konala pri obstaraní záležitostí pre žalovaného ako fiduciárny zástupca, keď v prípade obstarania interiérových dverí navonok vystupovala vo vlastnom mene na svoj účet a získané práva previedla bezpochyby na príkazcu, čo vyplýva zo skutočnosti, že dvere osobne prevzal žalovaný, preberacím protokolom z 11.06.2008. Vystavenie poverenia, resp. splnomocnenia zo dňa 01.04.2008 sa neprieči obsahu a účelu medzi účastníkmi uzatvorenej príkaznej zmluvy, pretože žalobkyňa v súlade s príkazom žalovaného zabezpečovala viaceré veci spojené so zariaďovaním bytu, okrem iného aj dodávku a montáž sporných interiérových dverí, vrátane zárubní. Strany sporu netvrdili a ani nevyplynulo z vykonaného dokazovania, že by obsahom ich vzájomnej dohody bol konkrétny spôsob konania žalobkyne pri obstarávaní náležitostí žalovaného vo vzťahu k tretím osobám. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyni ako príkazníkovi - vznikol voči žalovanému ako príkazcovi v súlade s ust. § 728 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré vynaložila pri vykonávaní príkazu. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal žalovaného podľa § 729 ods. 1 Obchodného zákonníka na náhradu zavinenej škody a škody, ktorá vznikla žalobkyni v súvislosti s výkonom príkazu v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného splniť svoj záväzok vyplývajúci z príkazu, keďže medzi žalobkyňou a žalovaným nebola v konaní preukázaná existencia dohody o tom, že žalobkyňa mala pri obstarávaní príkazu konať na vlastný účet. Žalovaný sa po dohode so žalobkyňou (v postavení dlžníka voči dodávateľovi) zaviazal, že splní záväzok žalobkyne voči dodávateľovi, a preto žalovanému vznikla voči žalobkyni okrem povinnosti podľa § 728 Občianskeho zákonníka, aj povinnosť podľa § 534 Občianskeho zákonníka poskytovať plnenie jej veriteľovi. Vo vzťahu medzi účastníkmi je právne bez významu, že veriteľovi z toho však priame právo voči odporcovi nevznikne. Z dôvodu porušenia týchto povinností potom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu zavinenej škody, ktorá vznikla žalobkyni v súvislosti s výkonom príkazu, a to z dôvodu zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 640,74 eur, povinnosti náhrady trov konania vedeného na Okresnom súde v Malackách, sp.zn. 4C/469/09 v sume 318,98 eur, ktoré zaplatila dodávateľovi 24.05.2012, náklady na súdny poplatok vo výške 122,50 eur za odvolanie a náklady na právne poradenstvo v konaní 4C/469/09 vo výške 110,- eur, ktoré by žalobkyni neboli vznikli, ak by žalovaný splnil svoj záväzok poskytnúť plnenie veriteľovi navrhovateľky, ktorý prevzala písomným vyhlásením.
2. V prípade kvalifikovania nároku žalobkyne, ako nároku na vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, pričom, ak by tento nárok súd prvej inštancie kvalifikoval za nárok premlčaný, vzhľadom na všetky okolnosti v predmetnej veci a postoj žalovaného, súd prvej inštancie považoval žalovaným vznesenú námietku premlčania za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný totiž mal od počiatku vedomosť o existencii a výške záväzku voči spoločnosti WOODLAND, s.r.o., neplnil záväzok voči žalobkyni, ktorý jej z vykonania príkazu voči tretej osobe vznikol a mal z jej konania nepochybne prospech. Žalovaný mal vedomosť o súdnom spore voči žalobkyni, ktorý na návrh dodávateľa bol vedený na súde prvej inštancie, pričom sám písomne voči žalobkyni, ako aj voči súdu v konaní 4C/469/09 vyhlásil, že záväzky voči dodávateľovi interiérových dverí obstaraných žalobkyňou preberá a uspokojí, uvedené však nesplnil. V tejto veci začal tvrdiť, že žalobkyňa nekonala na základe jeho príkazu, eventuálne, že nárok je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie z titulu plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu. Súčasne vzniesol námietku premlčania práva žalobkyne. Súd prvej inštancie preto uplatnenie práva vzniesť námietku premlčania v tejto veci vyhodnotil ako prostriedok, ktorý umožňuje žalovanému poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, t.j. žalobkyňu, zatiaľ čo dosiahne vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a bez významu. Jednalo by sa o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 25Cdo/539/2008 z 19.02.2009). 3. Súd prvej inštancie ďalší výsluch svedkov, a to matky žalobkyne nepovažoval za potrebný vzhľadom na predložené listinné dôkazy a obsah pripojeného spisu sp.zn. 4C/469/09. Zároveň súd prvej inštancie prisúdil žalobkyni uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z istiny, a to od 01.09.2012. 4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej strane v spore priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. 5. Rozsudok súdu prvej inštancie bol zástupcovi žalovaného doručený dňa 09.12.2015. 6. Žalovaný podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči rozsudku, v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok súd prvej inštancie, a to tak, že žalobu zamietne, pričom žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania vo výške 841,10 eur, ako aj náhradu trov odvolacieho konania. 7. Mal za to, že z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie nie je možné urobiť záver, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy, na základe ktorej by žalobkyňa bola zaviazaná konať vo vlastnom mene. Poukázal na poverenie zo dňa 01.04.2008, z ktorého vyplýva, že žalovaný poveril žalobkyňu, aby pre neho v čase jeho neprítomnosti zabezpečila stavebné úpravy a obstarala výrobu interiérových prvkov na byte vo vlastníctve žalovaného. Toto poverenie je svojím obsahom plnomocenstvom, ktorým žalovaný splnomocnil žalobkyňu, aby konala v mene žalovaného a na účet žalovaného. Z tohto poverenia nemožno vyvodiť, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna príkazná zmluva. Naopak poverenie je dôkazom toho, že medzi stranami sporu bola uzavretá príkazná zmluva, podľa ktorej navrhovateľka mala konať v mene odporcu a na účet odporcu. Čestné prehlásenie zo dňa 03.01.2011 nemôže byť dôkazom o tom, že by medzi účastníkmi bola uzavretá príkazná zmluva. Čestným prehlásením žalovaný prevzal všetky práva a povinnosti, ktoré žalobkyni vnikli z jej konania voči spoločnosti WOODLAND, s.r.o. v mene žalovaného a na zodpovednosť žalovaného. Prehlásenie sa vôbec nedotýka konania žalobkyne, keď sama vo vlastnom mene a na vlastný účet konala voči spoločnosti WOODLAND, s.r.o. Poverenie, ako aj čestné prehlásenie nemožno vykladať v rozpore s jazykovým vyjadrením podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
8. Tvrdenie súdu, že: „účastníci netvrdili a ani nevyplynulo z vykonaného dokazovania, že by obsahom ich vzájomnej dohody bol konkrétny spôsob konania navrhovateľky pri obstarávaní záležitostí odporcu vo vzťahu k tretím osobám“, je v priamom rozpore s vyjadreniami strán sporu, priamo citovanými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ako aj s listinnými dôkazmi. Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania i v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobkyňu poveril, aby konala v jeho mene, takýto spôsob konania navrhovateľky vo vzťahu k tretím osobám vyplýva aj z vykonaného dokazovania - konkrétne z poverenia zo dňa 01.04.2008, ktoré je plnomocenstvom a ktoré ako plnomocenstvo hodnotil aj súd prvej inštancie. 9. Preto z vykonaného dokazovania nevyplýva zistenie, že by medzi stranami sporu mala byť uzavretá ústna príkazná zmluva. Z listinných dôkazov (ktorými súd prvej inštancie poukazuje na to, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna príkazná zmluva, podľa ktorej mala žalobkyňa pri obstarávaní záležitostí pre žalovaného konať vo vlastnom mene), sú naopak dôkazmi, z ktorých vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzavretá príkazná zmluva, podľa ktorej mala žalobkyňa konať ako zástupca žalovaného v mene žalovaného a na jeho účet, a to na podklade poverenia zo dňa 01.04.2008. Žalovaný poprel, že by v tvrdeniach žalovaného boli údajné rozporné tvrdenia, pretože žalovaný len tvrdil, že žalobkyňu splnomocnil, aby pri obstarávaní úpravy jeho bytu konala v jeho mene, ďalej uviedol, že všetky záväzky voči WOODLAND, s.r.o. zabezpečovala žalobkyňa sama, čo vôbec nie je v rozpore s vyjadrením žalovaného, žalovaný tvrdil, aký bol obsah dohody so žalobkyňou (t.j., že žalobkyňa mala konať ako zástupca žalovaného, v mene žalovaného a na jeho účet), a aké bolo skutočné konanie žalobkyne (v rozpore s dohodou so žalovaným konala žalobkyňa vo vlastnom mene). Rozpor odôvodnenia súdu prvej inštancie žalovaný vidí v tom, že súd prvej inštancie jednak uvádza v odôvodnení, že dospel k skutkovému zisteniu, že žalobkyňa mala konať na vlastný účet, zároveň však uvádza, že v konaní nebola preukázaná dohoda o tom, že žalobkyňa mala konať na vlastný účet. Z toho je zrejmé, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nezrozumiteľné a vnútorne rozporné. (Žalovaný poukázal na uznesenie KS v Banskej Bystrici sp.zn. 17Copr/10/2014). 10. Žalovaný mal za to, že medzi stranami sporu bola uzavretá príkazná zmluva, podľa ktorej žalobkyňa mala konať vo vlastnom mene, ako zástupca žalovaného na podklade poverenia zo dňa 01.04.2008. Len takéto konanie žalobkyne bolo plnením príkazu z uzavretej ústnej príkaznej zmluvy. Súd prvej inštancie preto vec nesprávne právne posúdil, ak napriek tomu priznal žalobkyni žalovanú sumu. 11. Nesúhlasil s tým, že z čestného prehlásenia zo dňa 03.01.2011 vznikla žalovanému aj povinnosť podľa § 534 Občianskeho zákonníka, lebo toto prehlásenie sa týka len záväzkov, ktoré žalobkyni vznikli, resp. mohli vzniknúť konaním v mene žalovaného a na zodpovednosť žalovaného. V žiadnom prípade sa toto prehlásenie nevzťahuje na záväzky, ktoré žalobkyni vznikli z konania v jej vlastnom mene. Žalovanému z tohto prehlásenia nemohol vzniknúť voči žalobkyni záväzok poskytnúť veriteľovi WOODLAND, s.r.o., plnenie na splnenie záväzkov vzniknutých z konania žalobkyne v jej vlastnom mene a neposkytnutím tohto plnenia žalovaný nezavinil vznik škody žalobkyne. 12. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. 13. Žalobkyňa považovala rozsudok súdu prvej inštancie za správny, spĺňajúci atribúty spravodlivosti, výchovy a čestnosti v plnení povinností. Odvolanie je iba účelovou snahou nájsť akési formálne dôvody pre zamietnutie žaloby, najmä pokiaľ sa týka námietok vo vzťahu k čestnému prehláseniu zo dňa 03.01.2011, ktoré má mať podľa žalovaného akýsi iný význam, ktorý nesúvisí s daným konaním a pokrývať iné záväzky, hoci nevedno ktoré. Pokiaľ žalovaný poukazuje na svoj výklad právneho významu poverenia zo dňa 01.04.2008 a následne aj čestného prehlásenia zo dňa 03.01.2011, žalobkyňa uviedla, že už v konaní 4C/469/2009 poukázala na to, že písomné plnomocenstvo udelené nemala a spoločnosti WOODLAND, s.r.o. ani nikdy netvrdila, že koná na základe splnomocnenia. Ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú príkaznú zmluvu, neobsahujú žiadnu zmienku o potrebe udelenia plnomocenstva príkazníkovi a konanie príkazníka nemusí byť konaním v mene a na účet príkazcu, príkazná zmluva umožňuje tak priame, ako aj nepriame zastúpenie príkazcu. Aj by aj poverenie z 01.04.2008 malo byť vykladané ako udelenie plnomocenstva, čomu však nezodpovedajú jeho jazykové vyjadrenia, zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva pre príkazcu nemožnosť odchýliť sa od neho, ak stále koná v medziach ústne dohodnutej príkaznej zmluvy. To znamená, ak bola uzatvorená príkazná zmluva a zároveň aj udelené plnomocenstvo, príkazník stále koná v súlade s ustanoveniami príkaznej zmluvy, ak danú činnosť vykonáva vo svojom mene, ale na účet príkazcu. Z odvolania nevyplýva, prečo časť dokladov spoločnosti WOODLAND, s.r.o. podpísal žalobca, resp. jeho otec a nepodpisovala ich len sama žalobkyňa. Žalovaný ignoruje fakt, že poverenie bolo vyhotovené až dodatočne po podaní odporu a pre potreby odporu a súvisiaceho konania. Túto skutočnosť nepriamo potvrdil aj otec žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že syn bol v čase prerábky zadržaný v Rakúsku, pričom poverenie malo byť podpísané 01.04.2008 v Malackách. Aj preto treba toto poverenie vykladať nie ako plnomocenstvo, ale ako potvrdenie existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi sporu (príkaznej zmluvy), ktorá bola uzavretá už predtým ústne. 14. Odôvodnenie rozsudku považovala žalobkyňa za zrozumiteľné, naopak, chybám sa nevyhol samotný žalovaný v čl. V. K prípadnému posúdeniu nároku žalobkyne ako nároku z bezdôvodného obohatenia žalobkyňa mala za to, že ak by v konaní súd prvej inštancie došiel k záveru, že nešlo o vzťah založený príkaznou zmluvou, dôvody pre priznanie nároku z bezdôvodného obohatenia boli a sú dostatočné a presvedčivé, napriek uplatneniu námietky premlčania. 15. Vyjadrenie žalobkyne bolo zaslané k rukám právneho zástupcu žalobcu, ktorý ho prevzal dňa 11.5.2016, k vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný písomne nevyjadril. 16. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 18. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, následky vykonaného dokazovania správne zhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 19. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, ktorý nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobkyne vyhovel. 20. Správne súd prvej inštancie poukázal na ust. § 724 a ust. § 728 a ust. § 729 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že príkazná zmluva je neformálnou konsenzuálnou dvojstranne zaväzujúcou zmluvou, ktorá nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že zmyslom príkaznej zmluvy je vykonanie alebo zaobstaranie nejakej veci prostredníctvom zástupcu, a preto príkazná zmluva úzko súvisí s právnym inštitútom zastúpenia v zmysle ust. § 22 Občianskeho zákonníka a tiež plnomocenstva podľa § 31 Občianskeho zákonníka. Príkazná zmluva v danom prípade medzi stranami sporu vznikla ústne, jej predmetom bolo obstarať pre žalovaného stavebné úpravy a interiérové prvky v byte, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného, a to počas neprítomnosti žalovaného. Svedok N. uviedol, že žalovaný bol v čase obstarávania vecí do bytu žalovaného zadržaný, je v Rakúsku v rozmedzí asi troch mesiacov. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že príkaznú zmluvu možno vymedziť ako zmluvu, ktorou jedna strana - príkazca prikazuje druhej strane - príkazníkovi, aby pre ňu obstaral nejakú vec alebo vykonal inú činnosť, pričom príkazník príkaz prijíma. Príkazná zmluva sa týka vzťahu medzi príkazcom a príkazníkom a nie vzťahu medzi príkazníkom a tretími osobami. Okrem priameho zastúpenia, keď príkazník koná v mene a na účet príkazcu, môže ísť aj o nepriame zastúpenie, keď príkazník koná iba na účet príkazcu, ale taktiež príkazník môže konať i ako fiduciárny zástupca príkazu, keď navonok vystupuje ako keby konal vo vlastnom mene, na svoj účet a získané práva potom následne prevedie na príkazcu. Odvolací súd dodáva, že právna úprava príkaznej zmluvy v súlade s ust. § 724 Občianskeho zákonníka sa týka „vnútorného vzťahu“ medzi príkazcom a príkazníkom a netýka sa „vonkajšieho vzťahu“ medzi príkazníkom a tretími osobami. Tieto vonkajšie vzťahy sú predmetom úpravy plnomocenstva. V prípade, ak príkazník má konať s tretími osobami ako priamy zástupca príkazcu, t.j. v jeho mene a na jeho účet, potrebuje k tomu plnomocenstvo. Pojmovým znakom takejto príkaznej zmluvy je to, že obstaranie veci sa nemá stať pre príkazcu, ale na jeho účet a tiež, že príkazník v takom prípade vystupuje voči tretím osobám v jeho mene. Otázka, či príkazník koná v mene príkazcu alebo vo vlastnom mene, je v takom prípade otázkou zastúpenia. Plnomocenstvo a príkaz sú jednostrannými právnymi úkonmi príkazcu, ktoré sami osebe nenahrádzajú zmluvu a nezakladajú povinnosť konať podľa nich. K príkazu aj k plnomocenstvu musí pristúpiť aj súhlasný prejav vôle druhej strany, aby vznikla zmluva. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa konala pre žalovaného ako fiduciárny zástupca a následne získané práva previedla na príkazcu - žalovaného v zmysle vykonaného dôkazu - preberací protokol z 11.6.2008. 21. K odvolacej námietke žalovaného, že bez vykonaného dokazovania nie je možné urobiť záver, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy, takýto odvolací dôvod žalovaného neobstojí. Správne súd prvej inštancie poukázal na výpovede strán sporu, či už žalobkyne alebo i samotného žalovaného, ktorý uviedol, že práve žalobkyňu splnomocnil, aby konala v jeho mene a poveril ju na obstaranie úprav bytu. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka N. Navyše i listinné dôkazy, a to poverenie zo dňa 01.04.2008 na č.l. 5, ako i samotné čestné prehlásenie žalovaného z č.l. 12 sú listinným dôkazom o tom, že žalovaný splnomocnil žalobkyňu, aby pre neho obstarala stavebné úpravy, obstarala výrobu interiérových prvkov na byte č. XXXX. na 4.. poschodí na adrese S. XX/D v L.. Žalobkyňa v súlade s takýmto príkazom žalovaného zabezpečila viaceré veci spojené so zariaďovaním bytu, taktiež i dodávku a montáž interiérových dverí, vrátane zárubní. 22. Neobstojí odvolanie žalovaného, že napadnutý rozsudok súdu je nezrozumiteľný, vnútorne rozporný a nepreskúmateľný. 23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil a aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci vykonal súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP (procesné ustanovenie platné do 30.6.2016). Súd prvej inštancie dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie svoj právny záver aj dostatočným spôsobom odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP platný do 30.06.2016 a podala dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobe žalobkyne vyhovel. 24. K odvolacej námietke žalovaného, že z čestného prehlásenia zo dňa 3.1.2011 podľa súdu prvej inštancie vznikla žalovanému voči žalobkyni aj povinnosť podľa § 534 Občianskeho zákonníka, t.j. povinnosť poskytovať plnenie jej veriteľovi, odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza nasledovné: 25. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. Pokiaľ sa týka čestného prehlásenia, toto predložila žalobkyňa v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/469/2009, Okresného súdu v Malackách, ktorým žalobkyňa namietala nedostatok pasívnej legitimácie v predmetnom spore a uviedla, že práve A. čestným prehlásením zo dňa 3.1.2010 (správne zo dňa 03.01.2011 - poznámka odvolacieho súdu) malo byť potvrdené a prehlásené, že v plnom rozsahu preberá na seba zodpovednosť a všetky práva a povinnosti v súvislosti s objednaním a dodaním a prevzatím tovaru a úhrady faktúry. Pokiaľ teda takéto čestné prehlásenie vyhotovil sám A. - žalovaný, súd prvej inštancie uzavrel, že medzi žalovaným došlo k dohode so žalobkyňou, ktorá v tom čase bola v postavení dlžníka voči dodávateľovi o tom, že sa žalovaný zaviazal v tomto čestnom prehlásení, že splní záväzok žalobkyne voči dodávateľovi (WOODLAND, s.r.o.). Prevzatie plnenia podľa § 534 je v podstate dohodou o prevzatí plnenia, ktorú môže uzavrieť doterajší dlžník a tretia osoba. Touto dohodou sa teda tretia osoba zaväzuje voči doterajšiemu dlžníkovi, že s veriteľom bude konať tak, že veriteľ nebude od dlžníka požadovať ani vymáhať splnenie záväzku. Z obsahu spisu 4C/469/2009 - pripojený spis, vyplýva, že súd prvej inštancie uložil žalovanej - L. povinnosť zaplatiť žalobcovi (spoločnosť WOODLAND s.r.o.) sumu 2.045,67 eur spolu s úrokom z omeškania. Na odvolanie žalovanej, odvolací súd v konaní 9Co/161/2011-67 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatoval, že pre vznik hmotnoprávnej subjektivity vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva je rozhodujúci stav v čase vzniku právneho vzťahu, a preto čestné prehlásenie zo dňa 3.1.2011 nemôže dodatočne pre A. založiť vznik povinnosti plniť, s čím sa stotožňuje i odvolací súd v tomto konaní, preto čestné prehlásenie samotného žalovaného zo dňa 3.1.2011 nebolo možné posudzovať i podľa § 534, i keď samotný žalovaný pravdepodobne po dohode so žalobkyňou, písomne prejavil ochotu a vôľu splniť záväzok žalobkyne voči dodávateľovi a sám v čestnom vyhlásení konštatoval, že preberá všetky práva a povinnosti, ktoré žalobkyni týmto konaním vznikli.
26. Napriek vyššie uvedenému odvolací súd má za to, že žalobkyni ako príkazníkovi vznikol voči žalovanému ako príkazcovi v súlade s ust. § 728 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu potrebných nákladov, ktoré vynaložila pri vykonaní príkazu, zároveň podľa § 729 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný zodpovedá za náhradu zavinenej škody a škody, ktorá vznikla žalobkyni v súvislosti s výkonom príkazu v dôsledku porušenia povinností žalovaného splniť svoj záväzok, ktorý vyplýva z príkazu, keď žalobkyňa konala ako príkazník pri obstaraní záležitostí pre žalovaného ako fiduciárny zástupca a získané práva previedla na príkazcu, t.j. žalovaného. 27. V odvolaní žalovaný v ďalšom neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver a v odvolaní uvedené ďalšie argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 29. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).