Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-1040-2016.pdf
PDF · 97.06 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/1040/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného E., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX Z. práv.zast. JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom v Prešov, ul. Masarykova č. 13, proti povinnému C. E., nar. XX.XX.XXXX, ul. E. č. 3, XXX XX C., práv.zast. JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, ul. Pražská č. 4 pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 12616,81 € s prísl. a trov exekučného konania v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom pod sp. zn. Ex 2/2016 o námietkach proti exekúcií zo dňa 26.04.2016 takto
rozhodol:
I. Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a ,
II. námietky povinnej proti trovám exekúcie z a m i e t a,
III. návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného zo dňa 18.02.2016 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 206317* vydaného Okresným súdom Košice II dňa 22.03.2016 upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskvič účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením sp. zn. Ex 2/2016 zo dňa 12.04.2016. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Košice II ,č.k: 45C/33/2010-177 zo dňa 10.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.: 6Co/720/2014-202 zo dňa 08.09.2015. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 14.04.2016.
2. Podľa ust. § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov / ďalej len Exekučný poriadok / ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
4. Proti exekúcii podala povinná prostredníctvom právnej zástupkyne u súdneho exekútora dňa 28.04.2016 námietky proti exekúcií, proti trovám exekúcie, teda námietky boli podané v lehote. V predmetných námietkach povinná uvádza, že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Košice II ,č.k: 45C/33/2010-177 zo dňa 10.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.: 6Co/720/2014-202 zo dňa 08.09.2015, keď sumu na vyrovnanie podielov vo výške 13216,81 súd povolil povinnej splácať v mesačných splátkach po 150€ vždy do 25.dňa v mesiaci vopred v prospech oprávneného pod následkami straty výhody splátok. Prvá splátka je splatná do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Povinná súdne rozhodnutie plnila v splátkach v súlade s rozhodnutím súdu aj napriek tomu, že na splátky si musela požičať, nakoľko mesačná splátka podľa súdneho rozhodnutia je vo výške jej mesačného príjmu.( dôkaz : doklad o úhrade). Povinná si
bola vedomá svojej povinnosti mesačne poukázať splátku, no vzhľadom na jej zdravotný stav nemala vedomosť o následkoch omeškania, resp. právnom posudzovaní rozdielov medzi poukázaním platby a jej pripísaním. Ďalej uvádza, že je invalidnou dôchodkyňou, bez pracovného pomeru, chorá, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani hnuteľný väčšej hodnoty, ktorý by mohol byť postihnuteľný v exekučnom konaní a jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Povinná je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a bol jej priznaný invalidný dôchodok, ktorý poberá vo výške 157,70€ mesačne, teda vo výške ktorá je podľa ust. § 104 Exekučného poriadku nepostihnuteľná v exekučnom konaní ako aj povinná poberá peňažný príspevok vo výške 36,77€ (diétne stravovanie) a vo výške 23€, ktorá je rodinnými prídavkami na syna Dominika, nar. 28.04.1994 s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Iný príjem nemá. Ďalej uvádza, že súdny exekútor si vyčíslil vo výške 1576,80 € pričom neuviedol z čoho pozostáva táto suma a hotové výdavky žiadnym spôsobom nekonkretizoval a má zato, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a žiada exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm.h) Exekučného poriadku.
5. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
6. Dňa 02.06.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam povinnej prostredníctvom právneho zástupcu a uvádza, že povinná správne identifikuje exekučný titul, na základe ktorého sa exekúcie proti jej osobe vedie ako aj správne identifikuje príčinu začatia exekúcie, ktorou je strata výhody splátok, ktorá bola povinnej priznaná zmeňujúcim rozsudkom odvolacieho súdu, nakoľko rozsudok prvého stupňa nedovoľoval povinnej plniť oprávnenému v splátkach, až odvolací rozsudok to zmenil v prospech povinnej. Povinná výhodu splátok nevyužila a tak ako je uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie porušila ju hneď na začiatku plnenia svojej povinnosti, čím došlo k porušeniu pravidla splátok a k strate výhody splátok. Ďalej uvádza, že z obsahu rozsudku odvolacieho súdu platí, že dlžná suma - splátka sa považuje za zaplatenú jej pripísaním na účet oprávneného, čo povinná porušila a tým stratila výhodu splátok. Ďalej uvádza, že povinná argumentovala rovnakými dôvodmi v odvolacom konaní ako teraz avšak s tým rozdielom, že sama v odvolaní navrhla odvolaciemu súdu, že sa zaviaže splácať sumu 13216,81 Eur v splátkach po 150Eur mesačne, čo predstavuje 88 mesačných splátok a viac ako 7 rokov čakania oprávneného na úhradu celej dlžnej sumy. Pri 4. splátke povinná záväzok porušila a z uvedeného vyplýva, že nenastala po vzniku exekučného titulu žiadna okolnosť, pre ktorú by bolo možné námietkam vyhovieť. Povinná disponuje celým členským podielom v bytovom družstve a podľa nášho názoru vylučuje argument o nemajetnosti povinnej, pretože jeho trhová hodnota bola v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v sume 60.000 Eur. V súvislosti si uplatňujem trovy právneho zastúpenia v sume 143,57 € za písomné vyjadrenie k námietkam podľa ust. §13a ods. 2 písm. c) a §13a ods. 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z..
7. Súd zistil z obsahu spisového materiálu , že námietky povinnej proti exekúcii podľa jeho obsahu neboli podané dôvodne, nakoľko povinná bola zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 13216,81 € a to v pravidelných mesačných splátkach po 150 Eur vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred v prospech oprávneného pod následkami straty výhody splátok, počínajúc právoplatnosťou rozsudku a keďže povinná svoj dlh nesplácala v súdom určených splátkach, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. V námietkach proti exekúcii povinná neuvádza žiadne skutočnosti brániace vykonaniu exekúcie, ani iné dôvody, ktoré by viedli k jej zastaveniu. Súd má za dostatočne preukázané, že nárok oprávneného, ktorý sa vymáha v tejto exekúcii, vznikol ako dôsledok nesplnenia si povinnosti zo strany povinnej , ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu. Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti nesprávnym rozhodnutiam, vydaných v pôvodnom konaní. Z tohto dôvodu je potrebné uviesť pre pochopenie zmyslu a účelu exekučného konania, že občianske súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí na základné (pôvodné, vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na
vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne.
8. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že povinná neplnila jednotlivé splátky mesačne a táto skutočnosť spôsobila, že došlo k vymáhaniu dlhu aj s príslušenstvom. Exekučný súd nemá právo poúčať oprávneného kedy je oprávnený na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a je na jeho vôli kedy zváži tento postup konania. Záverom súd dodáva, že nie je v možnostiach exekučného súdu zmeniť výšku vymáhaného dlhu a jeho príslušenstva, ktorá je uvedená v exekučnom titulu ako aj trov právneho zastúpenia ako aj trov konania, ktoré v konaní vznikli.
9. S účinnosťou od 01. júla 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a do účinnosti vstúpil nový procesný kódex, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
10. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené , námietky povinnej proti exekúcií zamietol , námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu ako exekučný titul. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu. Rozhodovanie o dôvodnosti nároku bolo predmetom pôvodného konania.
13. Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, dokladov založených v spise, podania povinnej , ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nebol povinnou podaný dôvodne, nakoľko dôvody majúce základ v insolventnosti povinnej nie sú dôvodom, pre ktoré by bolo možné zastaviť exekúciu. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť svoj dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Zlá finančná situácia povinného nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie súd prihliada iba na preukázateľné skutočnosti, ktoré majú oporu v zákonných dôvodoch vyplývajúcich z ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
14. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku Exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
15. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
16. Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom a účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu.
17. Súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že okolnosť nemajetnosti, na ktorú poukazuje povinná vo svojich námietkach je predmetom šetrenia súdneho exekútora. Súdny exekútor je štátom poverenou osobou, aby vykonal úkony smerujúce k uspokojeniu oprávneného. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práva právom chránených záujmov účastníkov konania.
18. Súd dáva do pozornosti aj ust. § 56 ods. 10 zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku „ exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.“ na základe ktorého môže uzavrieť dohodu o postupnom splácaní.
19. Súd dospel k záveru, ako už vyššie uviedol, že exekučný súd neposudzuje správnosť, resp. zákonnosť rozhodnutí súdov alebo iných príslušných orgánov v pôvodnom konaní ako aj dáva do pozornosti skutočnosť, že súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práva právom chránených záujmov účastníkov konania a dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v rozsahu určenom exekučným titulom a exekučný súd ma za preukázané, že predmetná exekúcia je vedená opodstatnene, výška pohľadávky uplatnená v exekučnom konaní je v súlade s predmetným exekučným titulom a nárok oprávneného je dôvodný v celom svojom rozsahu.
20. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi (zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu).
21. Podľa § 64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol, návrh oprávneného bol podaný dôvodne a súd nezistil žiadnu zo skutočností, ktoré by spôsobili, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
23. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
24. Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
25. Podľa § 3 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
26. Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
27. Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 16,60 eura a najviac 33 193.92 eura.
28. Podľa ust. § 5 ods. 2 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
29. Podľa ust. § 5 ods. 3 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
30. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
31. Podľa ust. § 22 ods. 2 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
32. Podľa ust. § 25 vyhlášky účinnej ku dňu začatia exekučného konania v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
33. Celková výška vymáhanej pohľadávky, t. j. základ pre určenie odmeny predstavuje sumu zaplatiť oprávnenému. Predbežné trovy exekúcie sú vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie ak dôjde k zaplateniu do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie /10 % z vymáhanej pohľadávky
- najmenej 33,19 Eur, hotové výdavky ,strata času + DPH /, ak dôjde k zaplateniu po 14 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie / 20 % z vymáhanej pohľadávky - najmenej 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov , náhrada za stratu času + DPH /. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti na odmenu, ktorá bola zákonne vyčíslená a na náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov, pričom súdny exekútor má ďalej nárok i na prípadnú náhradu za stratu času, pričom prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný vrátiť.
34. Ak exekútorovi vzniknú ďalšie trovy exekúcie, exekútor ich môže uplatniť na povinnom v zmysle §202 ods. 2 Ex. por. a naopak, prípadný preplatok na trovách exekúcie sa po skončení exekúcie povinnému vráti.
35. Trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú predbežné, stanovené v súlade s ustanoveniami §§ 4, 5, 21a a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. a v priebehu vykonávania exekúcie sa ich výška bude meniť v závislosti od náročnosti a dĺžky jej trvania. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti na odmenu a náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov, a náhrady za stratu času, prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný vrátiť, na základe konečného vyúčtovania trov exekúcie /§ 60 ods. 2 Exekučného poriadku/ .
36. Podľa ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
37. Podľa ust. § 200 ods. 3 Exekučného poriadku trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
38. V danom prípade si súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie predbežne vyčíslil trovy exekúcie na sumu 1576,80 € s DPH , pričom táto suma pozostáva z odmeny v zmysle § 5 ods. 2
vyhlášky 1294 € a náhrady hotových výdavkov 20 € , ktorú si súdny exekútor určil podľa doterajšej praxe tak, aby boli pokryté nevyhnutné výdavky spojené s vykonávaním jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Zároveň súdny exekútor povinného upozornil, že v prípade, že vymáhanú pohľadávku neuhradí v stanovenej lehote, trovy exekúcie sa môžu zvýšiť až na sumu 3141,60 € s DPH, pričom táto suma pozostáva z odmeny v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky 2588 € a náhrady hotových výdavkov 30 €. Toto vyčíslenie má slúžiť len ako upozornenie pre povinného na možnú výšku trov v prípade, že nebude plniť dobrovoľne v lehote na podanie námietok.
39. Súd nezistil, že by si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 12.04.2016 v rozpore s vyhláškou alebo so zákonom a tak súd námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietol.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku č. I, II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku č. III tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.