Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31C-32-2020.pdf
PDF · 104.23 KB
Case nature
Area
Subarea
31C/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v spore žalobcu: Advokátska kancelária T.. U. U., P..D..G.., P. P. W. XX, W., I.: XXXXXXXX, proti žalovanej: J. Y., M. XX.XX.XXXX, A. Q. R. K. XX, Q., o zaplatenie 2.436,75 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.306,75 eur, a to v splátkach vo výške 130,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci, keď prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa stane zročným celý dlh.
II. Vo zvyšku sa konanie zastavuje.
III. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.6.2020, domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.436,75 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2.436,75 eur od 28.6.2018 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej objednávky zo dňa 01.08.2017 a udeleného plnomocenstva zo dňa 01.08.2017 poskytoval žalobca žalovanej právne služby resp. právnu pomoc pri zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. V uvedenej veci žalobca naštudoval doterajšiu komunikáciu s bývalým manželom žalovanej, inicioval znalecké skúmanie nehnuteľností tak v W. ako aj v S. a spracoval návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou zo dňa 12.01.2018, kde bola uvedená suma 93.100,- eur. Uvedené podanie prevzala žalovaná dňa 08.02.2018. Následne vypracoval žalobca pre žalovanú dňa 19.03.2018 poslednú výzvu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, pričom toto podanie žalobkyňa prevzala a súhlasila so znením a to dňa 19.03.2018. Vzhľadom k tomu, že bývalý manžel žalovanej súhlasil s vyporiadaním, žalobca vypracoval dohodu o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zaslal ho nielen bývalému manželovi žalovanej, ale prevzala ho aj samotná žalovaná dňa 9.4.2018, ktorá súhlasila so znením. Následne žalobca skoordinoval podpísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu u T.. B. K., notárky /znenie tohto exekučného titulu žalobca nemá, ale nežiada ani uhradiť trovy zastúpenia z tohto dôvodu/ a následne k podaniu návrhu na vklad tejto dohodv na Okresný úrad W., katastrálny odbor /znenie tohto návrhu na vklad žalobca nemá, ale nežiada ani uhradiť trovy zastúpenia z tohto dôvodu/. Potom po 06.06.2018 došlo k oznámeniu o prerušení vkladu uvedenej dohody žalovanej, keď bola chyba v písaní pri nehnuteľnosti v S., kde bolo nesprávne špecifikovaná parcela namiesto „C" a správne mala byť parcela E - parcela č. XXXX/X, k.ú. S.. Žalobca písomne vyzval žalovanú na opravu, a to podaním dňa 11.06.2018, pričom
žalobca po návšteve bývalého manžela omylom nazval uvedený zápis ako „Zápisnica so stretnutia s klientom", pričom žalobca nikdy neposkytoval právne služby bývalému manželovi žalovanej a došlo len k omylu, ktorý žalobca vysvetlil v podaní adresovanom žalovanej zo dňa 18.07.2018. Dňa 12.06.2018 odvolala žalovaná plnomocenstvo žalobcovi, ktoré žalobca prevzal dňa 12.06.2018. Následne žalobca po vyhotovení odovzdávacieho protokolu a odovzdaní všetkých podkladov vystavil faktúru č. 2018045 s prílohou, ktorú však žalovaná na stretnutí dňa 12.06.2018 odmietla prevziať. Žalobca vystavil faktúru na sumu 2.436,75 eur, a to za 4 úkony právnej pomoci resp. právnych služieb vypočítaných zo základu 88.892,- eur, pričom táto suma predstavovala sumu, ktorú mala, z titulu vyporiadania získať' žalovaná. Išlo o nasledovné úkony: prevzatie veci zo dňa 01.08.2017, návrh na vyporiadanie z 12.01.2018, návrh na vyporiadanie z 19.03.2018 - posledná výzva a návrh dohody zo dňa 09.04.2018. Okrem sumy právneho zastúpenia tam boli aj 3 listy zaslané bývalému manželovi žalovanej a to listy z 19.1.2018, 19.03.2018 a 11.04.2018. Napriek urgencii zo dňa 11.07.2018 (odoslanej dňa 12.08.2018) a v odpovedi zo dňa 15.08.2018 žalovaná za poskytnuté právne služby resp. právnu pomoc neuhradila žalobcovi vypočítanú sumu.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to plnomocenstvo zo dňa 1.8.2017, objednávku zo dňa 1.8.2017, návrh na vyporiadanie BSM dohodou zo dňa 12.1.2018, návrh na vyporiadanie BSM dohodou zo dňa 19.3.2018, listiny podpísané manželom (čl. 7,10), Dohodu o zrušení a vyporiadaní BSM, upovedomenie žalovanej zo dňa 11.6.2018, odovzdávacie protokoly (čl. 18,19), odvolanie plnomocenstva (čl. 20), faktúru č. 2018045, výzvu na zaplatenie, odpoveď žalovanej k prípisom advokáta zo dňa 11.6.2018, odpoveď žalobcu zo dňa 18.7.2018, odpoveď žalovanej zo dňa 30.7.2018, odpoveď žalobcu zo dňa 15.8.2018.
4. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom č.k. 31C/32/2020-39 zo dňa26.10.2020, ktorý bol zrušený z dôvodu odporu podaného žalovanou. Žalovaná v odpore so žalobou nesúhlasila. Uviedla v ňom, že žalobca tvrdí, že súhlasila s návrhom dohody o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako neznalá práva splnomocnila žalobcu, aby ju zastupoval v tomto prípade a verila mu, že ak ju zastupuje, tak bude hájiť jej záujmy a nároky, ktoré jej patria na základe zákona. A preto aj najprv súhlasila s dohodou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, lebo mu verila. Keď si s odstupom času prečítala túto dohodu a dala ju na preštudovanie renomovaným právnikom, tak sa uistila, že táto dohoda je pre ňu ako stranu v tomto prípade absolútne nevýhodná, a naopak by ju veľmi poškodila na jej právach a nárokoch. Najhoršie bolo, keď zistila, že jej advokát, ktorého si splnomocnila, aby ju zastupoval, tajne, bez jej vedomia jedná priamo v jeho kancelárii s protistranou, teda s bývalým manželom a dohodu napísal nie spravodlivo voči každej strane v tomto prípade, ale práve naopak, túto dohodu písal tak, aby bola výhodná nie pre ňu, ale pre druhú stranu. Keď mu to povedala do očí, tak potom žalobca dodatočne napísal upovedomenie o stretnutí s protistranou, teda s bývalým manželom, no iba jeden krát, no z predchádzajúcich a následných osobných stretnutí už záznamy upovedomenia nenapísal. Všetky ostatné stretnutia boli za jej chrbtom, aj keď o tom vedela. Ako pozná bývalého manžela, ak by mu podpísala návrh na vklad nehnuteľností do katastra, tak by jej nikdy do 90 dní sumu 88.892,- eur nevyplatil, a to môže dokázať aj t.č., keď doposiaľ, aj keď už boli spísané a navrhnuté viaceré návrhy dohôd o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode u iných advokátov, ktorých si na tento účel manžel najal, jej táto suma nebola bývalým manželom vyplatená. A preto jej neostalo nič iné, len podať žalobu na Okresný súd v Trnave, kde po dvoch pojednávaniach konanie pokračuje. A pritom sa už bývalý manžel dva krát čestným prehlásením pred súdom zaviazal, že uvedenú sumu do termínu, ktorý si stanovili spolu s jeho advokátom vložia do úschovy notára, teraz do 60 dní od posledného pojednávania a doposiaľ túto sumu na účet do úschovy notára nedal, a to už prešlo takmer 40 dní od pojednávania. Advokát, ktorého má aktuálne neustále komunikuje s advokátom, ktorý zastupuje bývalého manžela a stále to isté dokola, už peniaze budú, ešte banka musí schváliť úver atď, stále už vyše 5 rokov. A stále sa snažia ovplyvňovať aj jej advokáta a predkladajú stále dohody, ktoré sú absolútne pre ňu nevýhodné. Pozná za tie roky bývalého manžela čo je schopný urobiť preto, aby nemusel vyplatiť ani cent. A práve to bol celý problém, ktorý mala so žalobcom, ktorého viac krát osobne navštívila v jeho kancelárii a viackrát mu povedala, že po dodatočnom zvážení následkov, ktoré by z dohody vyplynuli, teda, že bývalý manžel jej nikdy na základe takejto dohody podiel nevyplatí, ho požiadala, že túto dohodu neakceptuje, lebo je výslovne proti nej a tiež, že za takýchto podmienok, keď komunikuje s protistranou za jej chrbtom a dohoda je po jeho komunikácii s protistranou výhodná iba pre ňu. Viackrát mu uvádzala, že bývalého manžela pozná, vie, že jej nikdy nechce vyplatiť ani cent. Žalobca ju neustále zavádzal, že nič sa také nestane. Keď mu položila otázku, že ako jej môže zaručiť, že peniaze bývalý manžel vyplatí do 90 dní, tak
uviedol, že nemôže. Preto mu uviedla, že dohodu podpíše iba v tom prípade, ak jej bývalý manžel vyplatí túto sumu pri podpise dohody a návrhu na vklad do katastra nehnuteľností pred notárom do zápisnice alebo zložením celej sumy do úschovy notárovi. Žalobca s týmto postupom nechcel súhlasiť, lebo povedal, že druhá strana si to nepraje a nebude s tým súhlasiť. Ona mu uviedla, že načo ju potom zastupuje, že v prípade ak je na strane druhej strany, tak ju v ďalšom priebehu nemusí zastupovať, a že mu plnú moc vypovie. Na čo sa veľmi rozčuľoval a takmer ju vyhodil svojim arogantným správaním z kancelárie. Toto bola pre ňu posledná kvapka a následne plnú moc vypovedala. Urobila chybu, že ho hneď nedala na Advokátsku komoru na disciplinárne konanie. Sčasti uznáva, že žalobca do času kým nespísal absolútne nevýhodnú dohodu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak za túto dobu je ochotná vyplatiť adekvátnu sumu, no ak prestal hájiť jej záujmy, za toto už nemá nárok žiadať plnú sumu peňažných prostriedkov vo výške 2.436,75 eur plus 5 % úrok z omeškania z tejto sumy od 28.06.2018. Berie jeho dôkazy, ktoré predložil súdu ako tvrdenie proti jej tvrdeniu, lebo si nerobila žiadne zápisnice o jej komunikácii s ním, nespočetných návštevách v jeho kancelári, žiadostiach o prepracovanie dohody. Dôkazom je aj vypovedanie plnej moci žalobcovi. Na čo by to robila, ak by hájil jej záujmy a pristupoval by k zastupovaniu skutočne podľa etického kódexu advokáta. Ako prílohu odporu doložila do spisu listiny zo spisu 31C/1/2019 (o vyporiadanie BSM žalovanej a jej manžela) ako aj emailovú komunikáciu s jej neskorším právnym zástupcom (čl. 92-108). Navrhla vykonanie dôkazu výsluchom žalobcu a žalovanej.
5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná neuviedla okrem nepravdivých informácií žiaden dôvod, ktorý by spochybnil nárok žalobcu. Navrhol výsluch štatutárneho orgánu žalobcu.
6. Žalovaná v duplike uviedla návrh petitu rozhodnutia s tým, že by bola povinná žalobcovi uhradiť pomernú časť určenú súdom v percentách vo výške 30% zo sumy 2.436,75 eur spolu zo zníženými úrokmi z omeškania.
7. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.2.2022, pojednávajúc v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa z neúčasti neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala, pričom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené do spisu stranami. Keďže tieto listinné dôkazy boli doručené obom stranám a neboli spochybnené, súd jednotlivé listiny na pojednávaní osobitne neoboznamoval. Súd vzhľadom na neprítomnosť žalovanej nevykonal dokazovanie navrhovaným výsluchom žalobcu a žalovanej, keď sám žalobca na vykonaní dôkazu svojím výsluchom netrval a žalovaná ako neprítomná nemohla klásť tomuto žiadne otázky, pričom súd sám v kontradiktórnom konaní takýto dôkaz kladením vlastných otázok nevykonáva. Súčasne súd vykonanie dôkazu výsluchmi strán vzhľadom skutkový stav veci v nespornej časti a v zostatku vyplývajúci z predložených listinných dôkazov strán považoval za zistený v rozsahu postačujúcom na rozhodnutie vo veci, keď vykonávanie ďalších dôkazov (výsluchmi sporových strán) považoval za nadbytočné a nehospodárne.
8. Žalobca ešte pred otvorením pojednávania uviedol, že bude brať žalobu čiastočne späť, na pojednávaní následne konkretizoval, že trvá na žalobe s tým, že dňa 21.2.2022 mu zaplatila žalovaná sumu 130,- eur, s poznámkou faktúry č. 2018045, pričom sa následne dohodli, že uvedenú sumu uplatňovanú v návrhu bez úrokov z omeškania splatí v pravidelných mesačných splátkach po 130,- eur mesačne. Má tak za to, že tým, že uhradila prvú splátku, vyjadrila súhlas. Žalobu tak zobral späť v časti tejto sumy a celých úrokov z omeškania, ktoré nežiadal ďalej priznať. Nedošlo však k žiadnej písomnej mimosúdnej dohode, a ponecháva na úvahu súdu prípadnú výšku splátok, ktoré jej súd umožní. K trovám konania uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania a bude si aj poplatok znášať sám. Chce, aby mu žalovaná uhradila už poskytnuté právne služby.
9. Medzi stranami v konaní nebolo sporným, že žalovaná splnomocnila žalobcu na jej zastupovanie vo veci vyporiadania BSM s jej bývalým manželom, že žalobca vykonal 4 úkony právnej služby, a to prevzatie zastupovania 1.8.2017, návrh na vyporiadanie BSM dohodou z 12.1.2018, návrh na vyporiadanie z 19.3.2018, dohodu o zrušení a vyporiadaní BSM z 9.4.2018, podľa ktorej žalovanej mala byť vyplatená suma 88.892,- eur ako náhrada za podiel. Že žalovaná prevzala dohodu dňa 9.4.2018, že dohoda o vyporiadaní BSM bola napísaná formou notárskej zápisnice, a predložená na vklad do katastra nehnuteľností, že kataster nehnuteľností prerušil vkladové konanie z dôvodu chyby v písaní v dohode, a že žalovaná neposkytla súčinnosť na opravu chyby v písaní v dohode, a že dňa 12.6.2018 vypovedala plnomocenstvo žalobcovi z dôvodu nedôvery. Taktiež nebolo sporným, že žalobca žalovanej vystavil dňa 12.6.2018 faktúru za poskytnuté právne služby so splatnosťou do 27.6.2018, ktorú odmietla prevziať.
Sporné je, či žalobca poskytoval právne služby aj bývalému manželovi žalovanej, a či postupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní právnych služieb žalovanej.
10. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom a účinnom od 1.3.2017 („vyhláška“), odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky, pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, Ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 3 319,39 eura 33 193,92 eura
Podľa § 10 ods. 6 vyhlášky, vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tarifnou hodnotou polovica hodnoty všetkých vecí, pohľadávok a záväzkov, ktoré sú predmetom vyporiadania. Podľa § 13a vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie. Podľa § 15 písm. a) vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení účinnom v čase vykonania úkonov právnej služby (ZoA), advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Podľa § 18 ods. 5 ZoA, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Podľa § 20 ods. 1 ZoA, každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. Podľa § 24 ods. 1 ZoA, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Podľa § 24 ods. 1 ZoA, advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Podľa § 24 ods. 3 ZoA, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
11. V konaní nebolo sporným, že žalobca poskytoval žalovanej právne služby vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s jej bývalým manželom. Žalovaná v konaní nesporovala zastupovanie zo strany žalobcu, uzatvorenie dohody o poskytovaní právnych služieb s ním, ani vykonanie žalobcom tvrdených úkonov právnej služby, sporovala riadne poskytnutie právnych služieb zo strany žalobcu, s
tým, že tento nekonal s odbornou starostlivosťou a chrániac jej záujmy (najmä čo do vyhotovenej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá mala byť v zásadný neprospech žalovanej), a teda mu nepatrí celá uplatnená odmena. Skutočnosť, že by žalobca nekonal pri poskytovaní právnych služieb s odbornou starostlivosťou, či, že by nekonal v záujme žalovanej a naopak konal v záujme jej bývalého manžela, však v konaní nebola nijako preukázaná. Chyba v písaní v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je takým nedostatkom, ktorý by bolo možné považovať za nekonanie s odbornou starostlivosťou, je odstrániteľnou chybou v písaní, ktorá sa pri poskytovaní právnych služieb môže bežne objaviť a existuje jednoduchý spôsob jej nápravy. Súčasne právne prostriedky zvolené žalobcom k ochrane záujmu žalovanej ako klientke v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú vecou jeho právneho posúdenia a závisia od individuálnych osobitostí každej jednotlivej veci. Zásadné pochybenie advokáta pri poskytovaní právnych služieb žalovanej v podobe nekonania s odbornou starostlivosťou vo veci nebolo preukázané. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany uzatvorili dohodu o poskytovaní právnych služieb, pričom v časti odmeny sa dohodli na odmene najmenej určenej podľa vyhlášky upravujúcej odmenu advokátov v čase vykonávania týchto úkonov (plnomocenstvo zo dňa 1.8.2017), ktorú odmenu žalobca od žalovanej i požadoval faktúrou č. 2018045 (ktorá je v čase rozhodovania splatná) vyčísliac si odmenu ako i súvisiace hotové výdavky a režijný paušál v súlade s ustanoveniami vyhlášky (pričom žalovaná ani výšku uplatnenej odmeny z hľadiska nesprávnosti výpočtu v konaní nesporovala). Žalovaná pritom odmenu žalobcovi v ním uplatnenej výške neuhradila, a preto súd žalobcovi priznal nárok uplatnený žalobou, a to v rozsahu uvedenom vo výroku I. rozhodnutia, keď žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 130,- eur ako i v časti úrokov z omeškania, ktoré (po tvrdenej ústnej dohode so žalovanou) nebude požadovať, späť. Vo zvyšku (v časti o zaplatenie sumy 130,- eur a v časti úrokov z omeškania) tak súd konanie na základe späťvzatia žalobcu zastavil v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP (výrok II. rozhodnutia). Žalovanej pritom umožnil plnenie dlhu v splátkach priznanej dlžnej istiny vo výške 130,- eur mesačne, ktoré žalobca podľa jeho vyjadrenia akceptuje, pod sankciou straty výhody splátok (§ 232 ods. 3 a 4 CSP).
12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď vo veci by mal nárok na náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v časti istiny úspešný v plnom rozsahu, keď ku späťvzatiu a zastaveniu konania v časti o zaplatenie 130,- eur došlo z dôvodu úhrady pohľadávky žalovanou po podaní žaloby, ktorá žaloba tak bola podaná aj v danej časti dôvodne a späťvzatie zavinila žalovaná (§ 256 ods. 1 CSP). Keďže žalobca si však v konaní náhradu trov konania výslovne neuplatnil a nežiadal ju priznať, s tým, že si trovy (aj na poplatku) bude znášať sám, práve s cieľom ukončenia sporu medzi sporovými stranami, súd mu náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.