Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/143/2018

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Revolučná 595, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 672 441, proti žalovanému: Svidgas, s.r.o., so sídlom Pekárska 11, Trnava, IČO: 36 464 261, právne zastúpený: WITT & KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Horná 65/A, Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, o zaplatenie sumy 206,75 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.07.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 206,75 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania z dôvodu neuhradenia ceny za vykonané odborné práce - vytýčenie trás vodovodného a kanalizačného potrubia.

2. Dňa 05.02.2019 žalobca doručil súdu elektronické podanie bez autorizácie, doplnené písomným vyhotovením podania doručeným súdu dňa 07.02.2019, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že zo strany žalovaného došlo k úhrade jednotlivých žalovaných faktúr č. B. dňa XX.XX.XXXX a VS XXXXXXX dňa XX.XX.XXXX (pozn. súdu - správne malo byť 05.09.2018). Na preukázanie vykonaných úhrad predložil súdu výpis z bankového účtu.

3. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

7. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, nakoľko k jej späťvzatiu došlo pred predbežným

prejednaním sporu, resp. pred prvým pojednávaním. Za prvé pojednávanie pritom treba považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci (R 28/1974).

8. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh späť, musí sa súd zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Podstatné teda je to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

12. V danom prípade došlo k zastaveniu konania v dôsledku procesného zavinenia žalovaného, keď dôvodom späťvzatia žaloby bolo zaplatenie žalovanej sumy po začatí súdneho konania. Preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 a žalovaného ako stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.