Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/306/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne C. E., F.. X.X.XXXX, T. P. X, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 200 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.12.2017 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že pod sp. zn. 9Csp/198/2016 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, som bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná, rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/l98/2016, z 20.4.2017, ktorý sa stal právoplatným 9.6.2017. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: ., V tomto prípade žalovaný predložil dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 08.05.2009 a zo dňa 19.06.2012 oneskorene a tieto prostriedky procesného útoku tak neuplatnil včas. Je totiž nesporné, že tieto listiny k dispozícii mal už v čase doručenia žaloby, a preto ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bol by ich predložil skôr ako na pojednávaní samotnom. Oboznámenie sa s týmito dohodami a umožnenie vyjadriť sa žalobcovi k nim. by vyžadovalo z dôvodu vedenia tzv. fair procesu, odročenie pojednávania. Z uvedených dôvodov teda súd na tieto dohody o uznaní záväzkov o úhrade pohľadávky v splátkach neprihliadal a len na margo uvádza, že ich v minulosti posúdil ako neplatné, pretože tieto sa primárne týkali úhrady pohľadávky v splátkach a mimo to bolo v týchto dohodách zakomponované uznanie dlhu, čo súd označil za nekalú obchodnú praktiku a neplatný právny úkon. Aj v prípade, ak by tieto dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach boli súdu predložené včas, priaznivejšie rozhodnutie pre žalovaného by priniesť nemohli. Pokiaľ ide o vyhovenie žalobe o zdržanie sa zrážok zo mzdy, je nepochybné, že v prípade ak by si žalovaný na súde voči žalobcovi uplatňoval dlžnú sumu, vzhľadom na zo že posledná splátka mala byť zaplatená o februári 2011 a vzhľadom na ex offo prihliadanie na premlčanie, by takáto žaloba musela byť bez ďalšieho zamietnutá. Súd potom zastáva názor, že bolo by obchádzaním predpisov o spotrebiteľskej ochrane, ak by bolo umožnené vymáhanie takejto sumy mimosúdne prostredníctvom zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy.“ Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a

odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutámu. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 500,- eur.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej aj „postupca“) - dňa 17.02.2006 Žiadosť a Zmluva o poskytnutí expres pôžičky (ďalej aj „Zmluva“). Na základe uzatvorenej Zmluvy poskytol postupca žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.659,70 eura, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 56,86 eura, t. j. žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť postupcovi sumu vo výške 3.411,60 eura. Žalobkyňa v uzatvorenej Zmluve svojím podpisom zároveň v súlade s ust. § 551 Občianskeho zákonníka prejavil súhlas s tým, že v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných stanovených termínoch v zmysle Zmluvy, resp. v termíne splatnosti pôžičky podľa Zmluvy, postupca je oprávnený požadovať od žalobkyne zamestnávateľa zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia pohľadávky postupcu voči žalobkyni. Postupca a žalobkyňa sa zároveň dohodli, že výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške dohodnutých splátok podľa Zmluvy. Postupcovi na základe uzatvorenej Zmluvy vznikla voči žalobkyni pohľadávka, ktorú postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.03.2012 postúpil na žalovaného. Žalovaný po postúpení pohľadávky a márnom uplynutí lehoty na zaplatenie pohľadávky podaním zo dňa 10.09.2014 vyzval zamestnávateľa žalobkyne v súlade s uzatvorenou Zmluvou o uspokojenie svojej pohľadávky vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa následne podala na Okresný súd Prešov žalobu, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 20.04.2017, č. k. 9Csp/198/2016-35 určil, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy, obsiahnutá v Zmluve je neplatná a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcovi. Žalovaný z dôvodu hospodárnosti a zbytočného nenavyšovania trov konania a z dôvodu, že určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy nemá žiadny vplyv na oprávnenosť jeho nároku voči žalobkyne nepodal voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9Csp/198/2016-35 odvolanie. Podaná žaloba sa javila a aj naďalej javí žalovanému ako účelová a nedôvodná, avšak žalovaný napriek tomu rešpektoval rozhodnutie okresného súdu Prešov a uhradil žalobkyni aj náhradu trov konania vo výške 357,09 eura, na zaplatenie ktorej bol Okresným súdom Prešov zaviazaný. Žalovaný napriek uvedenému uvádza, že zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej aj „dohoda“) bola uzatvorená v súlade s hmotným právom, pričom takáto dohoda predstavuje zabezpečovací inštitút prípustný právnym poriadkom SR a v žiadnom prípade nemohla byť spôsobilá privodiť žalobcovi ujmu. Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Žalobkyňa mala možnosť si Zmluvu prečítať (a to obzvlášť za skutkovej situácie, kedy mu bola Zmluva doručená poštou na adresu jeho bydliska) a v dostatočnom časovom predstihu sa rozhodnúť, či má záujem uzatvoriť Zmluvu s takýmto obsahom. Ak by nemala záujem Zmluvu uzatvoriť, stačilo aby ju nepodpísala, resp. neodoslal na adresu postupcu. Žalobkyňa teda pri uzatváraní Zmluvy nekonal pod žiadnym časovým, resp. ani akým komkoľvek iným stresom a ak si napriek tomu neprečítala, aké povinnosti mu z uzatvorenej Zmluvy vyplývajú, potom takéto nezodpovedné konanie možno pričítať len na ťarchu žalobkyne. Žalovaný na tomto mieste poukazuje aj na to, že vo veci konajúci súd nie je viazaný ani odôvodneniami, ani výrokmi rozhodnutí iných okresných a krajských súdov. Žalovaný si nie je vedomý porušenia akéhokoľvek právneho predpisu, a to ani v súvislosti s uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy zo strany postupcu, ani v súvislosti s výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy. Je nepochybné, že žalobkyňa je k dnešnému dňu naďalej povinná plniť svoj splatný dlh voči žalovanému. Žalobkyňa v podanej žalobe žiadnym spôsobom nerozporovala, že od postupcu čerpala finančné prostriedky, ktoré k dnešnému dňu nevrátila. Práve žalobkyňa je osobou, ktorá porušila svoje zmluvné záväzky a do dnešného dňa nevrátila postupcovi, resp. žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na základe Zmluvy. Požiadavka žalobkyne na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur je preto neopodstatnená a v plnom rozsahu nedôvodná. Žalobkyňa sa dostala do omeškania a bola povinná plniť svoj splatný dlh voči žalovanému. Napriek tomu tak žalobkyňa do dnešného dňa neurobila. Konanie žalobkyne nemožno považovať za morálne a čestné a preto je absurdné, ak by takémuto konaniu bola poskytnutá súdna ochrana. Žalobkyňa v podanej žalobe taktiež vôbec nešpecifikuje, prečo je podľa jeho názoru primerané finančné zadosťučinenie vo výške práve 500 eur a v čom jej bola spôsobená ujma takého rozsahu, resp. porušenie spotrebiteľského práva takého rozsahu, že by bola suma vo výške 500 eur primeraná porušeniu tohto práva. Žalovaný si záverom dovoľuje poukázať na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze (viď. Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp.zn. 23 Cdo 1201/2009 a tiež komentár Občanský zákoník I Komentár. I. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2008), pričom účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má povinnosť ex offo prihliadať na neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok. Účelom ochrany spotrebiteľa však v žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Nakoľko žalobkyni boli na základe Zmluvy poskytnuté finančné prostriedky, ktoré do dnešného dňa žalobkyňa neuhradila a zároveň jej nebola konaním žalovaného spôsobená žiadna ujma, priznaním finančného zadosťučinenia žalobcovi by došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa a k aprobovaniu konania, ktorým sa žalobca snaží zneužiť svoje postavenie a ustanovenia zákona upravujúce ochranu spotrebiteľa a získať tak pre seba neoprávnený majetkový prospech. Takémuto konaniu nemožno poskytnúť súdnu ochranu.

3. Žalobkyňa si v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 20Csp/305/2017 uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. 25Csp/l98/2016 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, som bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná, rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 25Csp/198/2016, z 26.6.2017, ktorý sa stal právoplatným 15.8.2017. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „Z celého konania žalovaného vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo to, aby uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni vylúčil zo súdneho prieskumu. Pokiaľ by totiž žalovaný uplatnil svoju pohľadávku na súde, je nanajvýš zrejmé, že by bol v konaní neúspešný, pretože jeho nárok je premlčaný a súd by na túto skutočnosť musel prihliadať z úradnej moci. Zmluva bola uzatvorená dňa 11.07.2006. Pri trvaní zmluvy v dĺžke 48 mesiacov tak k splatnosti poslednej splátky došlo dňa 11.07.2010 a posledná splátka sa stala premlčanou dňa 12.07.2013. Požiadavka zo strany žalovaného na zamestnávateľa žalobkyne však prišla až 04.04.2014, teda v čase. kedy už všetky splátky boli premlčané. Súd zároveň poukazuje na to, že zmluva neobsahuje potrebné náležitosti, aké má zmluva obsahovať. Predovšetkým neobsahuje informáciu o úrokovej sadzbe. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch potom nemohol žalovaný od žalobkyne požadovať úroky, ktoré v zmluve uvedené nie sú. Zároveň súd poukazuje na to, že ak RPMN, ako podstatná náležitosť zmluvy, nie je uvedená v zmluve, ale len v obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané spotrebiteľom, nastupuje tu bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru. Žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému len to, čo od neho dostala. Dohodou o zrážkach zo mzdy by bez rozhodnutia súdu mal žalovaný možnosť uplatňovať si aj úroky, prípadne sankcie, na ktoré podľa predbežného posúdenia súdu nemá právo. S poukazom na všetky relevantné skutočnosti niet v danom prípade pochybností o tom, že Dohoda uzatvorená medzi stranami konania, vzhľadom k tomu, že ide o formulárovú zmluvu a vzhľadom k tomu, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by predmetná Dohoda mala povahu individuálne dohodnutej zmluvnej podmienky, je neplatná. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel. Súd mal za to, že takémuto inštitútu nie je možné poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému možnosť, aby si vymáhal od žalobkyne finančné prostriedky, na ktoré nemá nárok. “ Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie požadujem vo výške 500,- eur.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k vyššie uvedenej žalobe uviedol, že žalobkyňa uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou GE Money, a.s., Bottova 7, 811 09 Bratislava, ICO: 17 324 220 (ďalej aj „postupca“) - dňa 11.07.2006 Návrh zmluvy o úvere (ďalej aj „Zmluva“). Na základe uzatvorenej Zmluvy poskytol postupca žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.659,70 eura, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach po 49,80 eura, t. j. žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť postupcovi sumu vo výške 2.390,40 eura. Žalobkyňa v uzatvorenej Zmluve svojím podpisom zároveň v súlade s ust. § 551 Občianskeho zákonníka prejavila súhlas s tým, že v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných stanovených termínoch v zmysle Zmluvy, resp. v termíne splatnosti pôžičky podľa Zmluvy, postupca je oprávnený požadovať od zamestnávateľa žalobkyne zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia pohľadávky postupcu voči žalobkyne. Postupca a žalobkyňa sa zároveň dohodli, že výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške dohodnutých splátok podľa Zmluvy. Postupcovi na základe uzatvorenej Zmluvy vznikla voči žalobkyni pohľadávka, ktorú postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 postúpil na žalovaného. Žalovaný po postúpení pohľadávky a márnom uplynutí lehoty na zaplatenie pohľadávky podaním zo dňa 04.04.2014 vyzval zamestnávateľa žalobkyne v súlade s uzatvorenou Zmluvou o uspokojenie svojej pohľadávky vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa následne podala na Okresný súd Prešov žalobu,

ktorou sa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 26.06.2017, č. k. 25Csp/l98/2016-47 určil, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy, obsiahnutá v Zmluve je neplatná a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobkyne. Žalovaný z dôvodu hospodárnosti a zbytočného nenavyšovania trov konania a z dôvodu, že určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy nemá žiadny vplyv na oprávnenosť jeho nároku voči žalobkyne nepodal voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 25Csp/l98/2016-47 odvolanie. Podaná žaloba sa javila a aj naďalej javí žalovanému ako účelová a nedôvodná, avšak žalovaný napriek tomu rešpektoval rozhodnutie Okresného súdu Prešov a uhradil žalobkyni aj náhradu trov konania vo výške 373,75 eura, na zaplatenie ktorej bol Okresným súdom Prešov zaviazaný. Žalovaný napriek uvedenému uvádza, že zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej aj „dohoda“) bola uzatvorená v súlade s hmotným právom, pričom takáto dohoda predstavuje zabezpečovací inštitút prípustný právnym poriadkom SR a v žiadnom prípade nemohla byť spôsobilá privodiť žalobkyni ujmu. Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Žalobkyňa mala možnosť si Zmluvu prečítať (a to obzvlášť za skutkovej situácie, kedy mu bola Zmluva doručená poštou na adresu jeho bydliska) a v dostatočnom časovom predstihu sa rozhodnúť, či má záujem uzatvoriť Zmluvu s takýmto obsahom. Ak by nemala záujem Zmluvu uzatvoriť, stačilo aby ju nepodpísala, resp. neodoslala na adresu postupcu. Žalobkyňa teda pri uzatváraní Zmluvy nekonala pod žiadnym časovým, resp. ani akým komkoľvek iným stresom a ak si napriek tomu neprečítala, aké povinnosti jej z uzatvorenej Zmluvy vyplývajú, potom takéto nezodpovedné konanie možno pričítať len na ťarchu žalobkyne. Žalovaný na tomto mieste poukazuje aj na to. že vo veci konajúci súd nie je viazaný ani odôvodneniami, ani výrokmi rozhodnutí iných okresných a krajských súdov. Žalovaný si nie je vedomý porušenia akéhokoľvek právneho predpisu, a to ani v súvislosti s uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy zo strany postupcu, ani v súvislosti s výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy. Je nepochybné, že žalobkyňa je k dnešnému dňu naďalej povinná plniť svoj splatný dlh voči žalovanému. Žalobkyňa v podanej žalobe žiadnym spôsobom nerozporovala, že od postupcu čerpala finančné prostriedky, ktoré k dnešnému dňu nevrátila. Práve žalobkyňa je osobou, ktorá porušila svoje zmluvné záväzky a do dnešného dňa nevrátila postupcovi, resp. žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na základe Zmluvy. Požiadavka žalobkyne na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur je preto neopodstatnená a v plnom rozsahu nedôvodná. Žalobkyňa sa dostala do omeškania a bola povinná plniť svoj splatný dlh voči žalovanému. Napriek tomu tak žalobkyňa do dnešného dňa neurobila. Konanie žalobkyne nemožno považovať za morálne a čestné a preto je absurdné, ak by takémuto konaniu bola poskytnutá súdna ochrana. Žalobkyňa v podanej žalobe taktiež vôbec nešpecifikuje, prečo je podľa jej názoru primerané finančné zadosťučinenie vo výške práve 500 eur a v čom jej bola spôsobená ujma takého rozsahu, resp. porušenie spotrebiteľského práva takého rozsahu, že by bola suma vo výške 500 uer primeraná porušeniu tohto práva. Žalovaný si záverom poukázal na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze (viď. Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp.zn. 23 Cdo 1201/2009 a tiež komentár Občanský zákoník I Komentár. I. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2008), pričom účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má povinnosť ex offo prihliadať na neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok. Účelom ochrany spotrebiteľa však v žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Nakoľko žalobcovi boli na základe Zmluvy poskytnuté finančné prostriedky, ktoré do dnešného dňa žalobca neuhradil a zároveň mu nebola konaním žalovaného spôsobená žiadna ujma, priznaním finančného zadosťučinenia žalobcovi by došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa a k aprobovaniu konania, ktorým sa žalobca snaží zneužiť svoje postavenie a ustanovenia zákona upravujúce ochranu spotrebiteľa a získať tak pre seba neoprávnený majetkový prospech. Takémuto konaniu nemožno poskytnúť súdnu ochranu.

5. Uznesením zo dňa 12.7.2018 súd spojil na spoločné konania konania vedené na tunajšom súde pod. sp. 20Csp/306/2017 a 20Csp/305/2017, ktoré budu vedené pod sp. zn. 20Csp/306/2017.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi a to rozsudkom 9Csp/198/2016 na č.l. 5-8, Vyjadrením žalovaného na č.l. 14-17, Žiadosťou a zmluvou o poskytnutí expres pôžičky na č.l. 18, Všeobecnými obchodnými podmienkami na č.l. 19, Výzvou na č.l. 20, Rozsudkom 25Csp/198/2016 na č.l. 30-33, Vyjadrením žalovaného na č.l. 36-37, 39-41, Návrhom zmluvy o úvere na č.l. 41, Obchodnými podmienkami na č.l. 42, Výzvou na č.l. 42, zo spisu 25Csp/198/2016: Zápisnicou o pojednávaní na č.l. 29-30 a zistil tento skutkový stav:

7. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 20.4.2017, sp. zn. 9Csp/198/2016 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. V rozhodnutí uviedol, že je nepochybné, že v

prípade ak by si žalovaný na súde voči žalobcovi uplatňoval dlžnú sumu, vzhľadom na zo že posledná splátka mala byť zaplatená o februári 2011 a vzhľadom na ex offo prihliadanie na premlčanie, by takáto žaloba musela byť bez ďalšieho zamietnutá. Súd potom zastáva názor, že bolo by obchádzaním predpisov o spotrebiteľskej ochrane, ak by bolo umožnené vymáhanie takejto sumy mimosúdne prostredníctvom zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy.

8. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 26.6.2017, sp. zn. 25Csp/198/2016 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. V rozhodnutí uviedol, že z celého konania žalovaného vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo to, aby uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni vylúčil zo súdneho prieskumu. Pokiaľ by totiž žalovaný uplatnil svoju pohľadávku na súde, je nanajvýš zrejmé, že by bol v konaní neúspešný, pretože jeho nárok je premlčaný a súd by na túto skutočnosť musel prihliadať z úradnej moci. Zmluva bola uzatvorená dňa 11.07.2006. Pri trvaní zmluvy v dĺžke 48 mesiacov tak k splatnosti poslednej splátky došlo dňa 11.07.2010 a posledná splátka sa stala premlčanou dňa 12.07.2013. Požiadavka zo strany žalovaného na zamestnávateľa žalobkyne však prišla až 04.04.2014, teda v čase. kedy už všetky splátky boli premlčané. Súd zároveň poukazuje na to, že zmluva neobsahuje potrebné náležitosti, aké má zmluva obsahovať. Predovšetkým neobsahuje informáciu o úrokovej sadzbe. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch potom nemohol žalovaný od žalobkyne požadovať úroky, ktoré v zmluve uvedené nie sú. Zároveň súd poukazuje na to, že ak RPMN, ako podstatná náležitosť zmluvy, nie je uvedená v zmluve, ale len v obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané spotrebiteľom, nastupuje tu bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru. Žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému len to, čo od neho dostala. Dohodou o zrážkach zo mzdy by bez rozhodnutia súdu mal žalovaný možnosť uplatňovať si aj úroky, prípadne sankcie, na ktoré podľa predbežného posúdenia súdu nemá právo. S poukazom na všetky relevantné skutočnosti niet v danom prípade pochybností o tom, že Dohoda uzatvorená medzi stranami konania, vzhľadom k tomu, že ide o formulárovú zmluvu a vzhľadom k tomu, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by predmetná Dohoda mala povahu individuálne dohodnutej zmluvnej podmienky, je neplatná. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel. Súd mal za to, že takémuto inštitútu nie je možné poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému možnosť, aby si vymáhal od žalobkyne finančné prostriedky, na ktoré nemá nárok.

9. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že si zobrala úvery, nakoľko potrebovala peniaze. Spoločnosť GE Money jej zaslala žiadosť. Túto mala podpísať a zaslať naspäť. Potom, čo to podpísala a zaslala naspäť, boli zaslané peniaze na účet s tým, že splácala splátky a potom jej zrážali zo mzdy. Pred dvoma rokmi išla na dôchodok a keďže sa jej zdalo, že platí veľa, požiadala združenie o pomoc. Ďalej uviedla, že v roku 2007 sa rozviedla, nemala peniaze a musela sa vysťahovať z bytu. Dôvod, prečo podala žalobu bol ten, že jej chýbajú peniaze. Nevedela povedať, koľko zaplatila z pôžičiek.

10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

13. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. V predmetnej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie spolu vo výške 1.000,- eur v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 20.4.2017, sp. zn. 9Csp/198/2016 a zo dňa 26.6.2017, sp. zn. 25Csp/198/2016 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. V konaní 9Csp/198/2016 súd dospel k záveru, že bolo by obchádzaním predpisov o spotrebiteľskej ochrane, ak by bolo umožnené vymáhanie takejto sumy mimosúdne prostredníctvom zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy. V konaní 25Csp/198/2016 súd dospel k záveru, že účelom takéhoto zabezpečenia pohľadávky žalovaného bolo to, aby uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni vylúčil zo súdneho prieskumu. Pokiaľ by totiž žalovaný uplatnil svoju pohľadávku na súde, je nanajvýš zrejmé, že by bol v konaní neúspešný, pretože jeho nárok je premlčaný a súd by na túto skutočnosť musel prihliadať z úradnej moci. Navyše súd uviedol, že v zmluve absentuje údaj o úrokovej sadzbe a RPMN, ktorá sa nachádza len v obchodných podmienkach.

15. Súd má za to, že v danom prípade porušením práva a povinnosti žalovaným je to, že žalovaný si voči žalobkyni uplatnil dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom súdy zhodne dospeli k záveru, že žalovaný sa snažil obísť predpisy o spotrebiteľskej ochrane a to ex offo prihliadanie na premlčanie. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobkyne, ako spotrebiteľa a žalobkyňa sa úspešne domohla uloženia žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, dôsledkom takéhoto porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobkyni priznané primerané finančné zadosťučinenie.

16. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre žalobkyňu bude primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť. Súd v danom prípade nemohol brať do úvahy sankčnú a odradzujúcu funkciu finančného zadosťučinenia, keďže súd nesmie sankcionovať žalovaného ak si uplatnil nárok, ktorý bol premlčaný, keďže v dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, avšak dochádza k jeho oslabeniu. Žalobkyňa navyše ani pri svojom výsluchu neuviedla, že by jej v súvislosti s výkonom zrážok zo mzdy vznikla ujma, a preto súd vzhľadom na okolnosti veci sumu 200,- eur (100,- eur za každé porušenie) pokladal za primeranú.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti základu nároku v rozsahu 100%, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude vychádzať z priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).