Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/138/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Toyota Financial Services Slovakia s.r.o., so sídlom Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 915 404, zastúpeného zástupcom Gritters a spol., s.r.o., so sídlom Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 856 941, proti žalovanému: „M@M", združenie, so sídlom M. R. Štefánika 1037/54, 036 01 Martin, IČO: 42 062 969, v konaní o zaplatenie sumy 3.907,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -153 zo dňa 3. júna 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -153 zo dňa 3. júna 2021 v napadnutom výroku II., ktorým bola žaloba zamietnutá a v závislých výrokoch III. a IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.309,68 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.309,68 Eur odo dňa 6.4.2019 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku II. vo zvyšku sa žaloba zamieta. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol výrokom III. tak, že žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 70 % s tým, že podľa výroku IV. o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, jej odôvodnenie, vydaný platobný rozkaz, odpor žalovaného, následné podania sporových strán a za aplikácie v spojení s , , v spojení s , , , a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby v rozsahu 3.309,68 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne od 6.4.2019 do zaplatenia a jej nedôvodnosti vo zvyšnej časti.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle a nasl. , čo bolo preukázané Úverovou zmluvou č. 00516/06189. Podľa tejto zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 14.595,- Eur. Súčasne bolo v úverovej zmluve dohodnuté, že žalobca ako veriteľ poskytne žalovanému úver tak, že za žalovaného splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi - spoločnosti AT a.s., IČO: 36 386 766, ktorý súčasne so žalobcom a žalovaným úverovú

zmluvu podpísal. Záväzok žalovaného vo vzťahu k jeho veriteľovi AT a.s. vznikol z titulu kúpnej ceny (AT a.s. ako predajca - kúpna cena vozidla 20.850,- Eur, a to vozidla Toyota Auris Hybrid TS...). Žalovaný sa podľa úverovej zmluvy zaviazal splácať úver, ktorý žalobca poskytol ako plnenie na záväzok žalovaného voči jeho veriteľovi AT a.s. v mesačných splátkach podľa dohodnutého splátkového kalendára. Žalobca a žalovaný zabezpečili záväzok žalovaného z úverovej zmluvy v zmysle a nasl. Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 26.8.2016. Medzi stranami nebolo sporné a listom žalobcu zo dňa 4.6.2018, konečným vyúčtovaním zo dňa 20.3.2019, Odstúpením od zmluvy zo dňa 11.5.2018 bolo preukázané, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti riadne a včas platiť mesačné splátky úveru podľa dohodnutého splátkového kalendára, z ktorého dôvodu žalobca odstúpil od zmluvy v súlade s dojednaním článku 9.2.2. písm. a) Všeobecných podmienok za omeškanie s úhradou splátok č. 19 až 22. Odstúpením od zmluvy v súlade s zmluva zanikla. Na námietku žalovaného, že mu nebolo doručené odstúpenie od zmluvy, žalobca preukázal doručovanie odstúpenia od zmluvy doručenkou na č.l. 49 až 49 rub spisu, podľa ktorých je adresát žalovaný, odosielateľ žalobca, listy vrátené žalobcovi s poznámkou „adresát neznámy“ 25.3.2019, predmet KV 5160525 a 16.5.2018, predmet zásielky V2 5160683, t.j. na adresu, ktorá je totožná s adresou v úverovej zmluve, pričom žalovaný v spore netvrdil, že žalobcovi oznamoval inú adresu na doručovanie písomností, v ktorej súvislosti s doručením okresný súd poukázal na dojednanie v článku 12.12.3. Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru (ďalej len „všeobecné podmienky“).

4. Okresný súd konštatoval, že po zániku zmluvy odstúpením od zmluvy vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nárokov v zmysle dojednania článku 9.2.3. úverovej zmluvy, v zmysle ktorého dojednania zaslal žalovanému Konečné vyúčtovanie úverovej zmluvy zo dňa 20.3.2019, v ktorom vyúčtoval dlžné splátky úveru do doby predčasného ukončenia zmluvy podľa článku 9.2.3. písm. a), a to splátky 21 až 24, spolu 712,92 Eur, neuhradené úroky z omeškania vyúčtované vo faktúre FV094-2018/00223, FV094-2018/00348 spolu vo výške 86,15 Eur v súlade s dojednaním článku 9.2.3. písm. g), spolu s dojednaním článku . úverovej zmluvy, zostatok istiny - doposiaľ nesplatené splátky úveru podľa úverovej zmluvy 11.206,92 Eur, podľa článku 9.2.3. písm. b) úverovej zmluvy, náklady spojené s odobratím, prepravou, parkovaním vo výške 597,49 Eur podľa bodu 9.2.3. písm. c) úverovej zmluvy, iné peňažné záväzky podľa faktúry F2024-2018-00043 (ZP - 9.2.3. písm. c) úverovej zmluvy), dlžné poistné 213,69 Eur podľa článku 9.2.3. písm. f) úverovej zmluvy.

5. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný (nesprávne uvedené žalobca) rozporoval nároky na zaplatenie dlžného poistného, náklady spojené s odobratím, prepravou a parkovaním motorového vozidla, úrok z omeškania vyúčtovaný vo faktúre FV094-2018/00223, FV094-2018/00348. K námietkam vo vzťahu k úroku z omeškania z dôvodu, že neobdržal vyúčtovanie ani odstúpenie od zmluvy, a preto nemôže byť v omeškaní za celú uplatnenú dobu omeškania, okresný súd poukázal na svoje odôvodnenie v ods. 46. rozsudku. Konštatoval, že mal preukázanú celú dobu omeškania, lebo žalobca vyzval na zaplatenie nárokov po zániku zmluvy (ods. 47. odôvodnenia rozsudku) v lehote do 05.04.2019 a úrok z omeškania si uplatnil prvým dňom omeškania od 06.04.2019. Okresný súd priznal nárok na úrok z omeškania podľa ust. v spojení so zmluvným dojednaním čl. 5.5.14. všeobecných podmienok. K argumentácii žalovaného, že žalobca nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy, okresný súd poukázal aj na ďalšie skutočnosti uvedené v odpore proti platobnému rozkazu v súvislosti s odovzdaním vozidla žalovaným: „sám ho priviezol na Galvaniho ulicu. Nebolo mu odobraté.“ Z uvedeného argumentácia žalovaného, že žalobca mu nepredložil dôkaz o odstúpení od zmluvy, je kontraproduktívna, keďže žalovaný neuviedol iný dôvod, ako je uvedený v žalobe (odstúpenie od zmluvy), pre ktorý mal vozidlo sám dobrovoľne odovzdať. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie .

6. Okresný súd konštatoval, že vyúčtovanie úroku z omeškania vo faktúrach FV094-2018/00223, FV094-2018/00348 čo do doby, sadzby, ani omeškanej sumy žalovaný nepoprel. K tomuto úroku žalovaný namietal, že žalobca si uplatňuje duplicitne úrok z omeškania už z vyúčtovaného úroku z omeškania v týchto faktúrach. Bolo preukázané, že nárok z faktúr FV094-2018/00223, FV094-2018/00348, kde žalobca vyúčtoval úrok z omeškania spolu 86,15 Eur, obsahuje aj Konečné vyúčtovanie úverovej zmluvy zo dňa 20.3.2019. Žalobca týmto listom v súlade s započítal svoju pohľadávku v tomto vyúčtovaní vo výške 12.907,17 Eur s nárokom žalovaného vo vzťahu k žalobcovi vo výške 9.000,- Eur. Pohľadávky, ktoré sa stretli k okamihu započítania, predmetným započítaním zanikli, teda aj nárok na úrok z omeškania vyúčtovaný v predmetných faktúrach, pretože splatnosť oboch faktúr bola už v r. 2018. Pri aplikácii ust.

bolo podľa okresného súdu dôvodné vyhodnotiť, že započítaním podľa zanikol najskôr splatný záväzok, a to najprv jeho príslušenstvo.

7. K namietanému dlžnému poistnému spolu 213,69 Eur, okresný súd poukázal na preukázanú povinnosť žalovaného podľa splátkového kalendára, platiť spolu so splátkou istiny aj splátku poistného, každý mesiac vo výške 71,23 Eur, vychádzajúc aj zo zmluvného dojednania čl. 6.6.2. písm. f), čl. 7. bod 7.2.10. a 7. bod 7.2.12. Všeobecných podmienok. Na základe uvedených zmluvných dojednaní žalobca dôvodne vyúčtoval žalovanému 3 x 71,23 Eur ako dlžné poistné za obdobie od 26.8.2018 do 25.11.2018, pretože žalovaný bol povinný po odstúpení od zmluvy zabezpečiť poistenie až do okamihu zápisu zmeny držiteľa vozidla.

8. K namietanému nároku vo výške 597,49 Eur žalobca po námietke žalovaného, vo väzbe k faktúre od spoločnosti EVOL, s.r.o., na sumu 497,50 Eur, t.j. k faktúre č. 185046 zo dňa 5.11.2018, ktorou spoločnosť EVOL, s.r.o.vyúčtovala žalovanému sumu 497,90 Eur s DPH, pričom vo faktúre je uvedená zmluva č. 00516/0689, nájomca: žalovaný, predmet: Toyota Auris, mimosúdne náklady: odobratie PL. Dátum dodania služby 5.11.2018 totožný s dátumom Protokolu odovzdaní vozidla, doložil faktúru s vyúčtovaním na sumu 597,49 Eur, a to faktúru č. 185046 (č.l. 50 spisu) spoločnosti EVOL, s.r.o., vystavenú dňa 5.11.2018, splatnú dňa 19.11.2018, s dátumom dodania služby dňa 5.11.2018, s predmetom fakturácie k Leasingovej zmluve č. 00516/0689, nájomca: žalovaný, predmet: Toyota Auris, mimosúdne náklady: odobratie PL, avšak neprodukoval dôkaz na preukázanie, že náklady v uvedenej výške podľa vyúčtovania vo faktúre č. 185046 zo dňa 5.11.2018 žalobcovi vznikli. Aj keď bolo preukázané preberacím protokolom, t.j. protokolom o odovzdaní vozidla, že spoločnosť EVOL, s.r.o. prevzala od žalovaného vozidlo Toyota Auris Hybrid TS, 1.8 VVT-i, zmluva č. 00516/0689 dňa 5.11.2018 o 16:00 hod., odovzdané - odovzdávajúci je žalovaný, žalobca okresnému súdu nepreukázal, že skutočne predmetnú faktúru zaplatil a že mu tieto náklady reálne vznikli. Podľa okresného súdu nestačí, že žalobca mal so žalovaným dohodu v zmysle článku V. bod 53 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 26.8.2016, lebo podľa tejto dohody sa žalovaný zaviazal uhradiť náklady spojené s vyhľadaním a odobratím motorového vozidla, ktoré veriteľovi vznikli porušením povinnosti dlžníka odovzdať motorové vozidlo podľa tejto zmluvy veriteľovi včas a riadne. Samotné vyúčtovanie týchto nákladov, bez preukázania ich úhrady nemožno vyhodnotiť tak, že tieto náklady žalobcovi vznikli. Žalobca nepreukázal ani dôvodnosť čo do výšky vyúčtovania za situácie, keď žalovaný namietal aj ich výšku, že vyúčtovaná odmena a náklady fakturované povereným subjektom nepresahovali obvyklú výšku odmeny a nákladov, ktorá je účtovaná subjektmi poskytujúcimi na území SR služby obdobného charakteru, ako bolo dohodnuté v zmysle článku 5.5.17. všeobecných podmienok. Z uvedeného preto žalobu v tejto časti zamietol ako nárok nepreukázaný.

9. Ostatné žalované nároky, ktoré boli aj predmetom konečného vyúčtovania listov zo dňa 20.3.2019, dlžné splátky úveru, zostatok istiny za doposiaľ nevystavené splátky úverovej zmluvy vo výške 11.206,92 Eur, nárok na zaplatenie iných peňažných záväzkov podľa faktúry FV024-2018/00043 vo výške 90,- Eur žalovaný nepopieral a tieto nároky žalobcu proti žalovanému sú dôvodné ako zmluvné nároky podľa bodu 9.2.3. písm. a), b) úverovej zmluvy, nárok na odmenu znalcovi za vyhotovenie vo výške 90,- Eur podľa bodu 9.2.3. písm. c), ktorú výšku znalečného žalobca preukázal vyúčtovaním znalca. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že predmet znaleckého dokazovania - osobné motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom financovania podľa dohodnutej úverovej zmluvy, znalec ohodnotil na sumu 8.290,- Eur. Žalobca kúpnou zmluvou preukázal, že toto motorové vozidlo v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva predal tretiemu subjektu za kúpnu cenu 9.000,- Eur. Listom žalobcu zo dňa 20.3.2019 bolo preukázané, že žalobca vykonal úkon započítania v súlade s a nasl. . Nárok žalobcu uplatnený v konečnom vyúčtovaní v rozsahu 12.907,17 Eur podľa a nasl. zanikol v rozsahu 9.000,- Eur. V rozsahu 597,49 Eur bol nárok žalobcu proti žalovanému nepreukázaný, v ktorom rozsahu okresný súd žalobu zamietol. Okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.309,68 Eur a úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.309,68 Eur odo dňa 6.4.2019 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Okresný súd konštatoval, že úrok z omeškania nebol v rozpore s v spojení s dojednaním podľa čl. 5.5.14. úverovej zmluvy, keď pri sadzbe 0,05 % denne z dlžnej sumy predstavuje ročný úrok z omeškania 18,25 %, potom uplatnený úrok z omeškania 8 % nebol v rozpore s uvedeným zmluvným dojednaním. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy podľa konečného vyúčtovania v termíne do 5.4.2019 a úrok z omeškania si uplatnil v zmysle výzvy od 6.4.2019 do zaplatenia z nesplatenej časti žalovaného nároku.

10. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa . Žalobca mal úspech vo veci v pomere 85 % ku 15 %, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 70 % s tým, že podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že na pojednávaní dňa 3.6.2021 vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalobcu, žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného podaním zo dňa 4.2.2021 doručila do spisu Dohodu o ukončení poskytovania právnej pomoci. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť žalobcu. Žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 1.5.2021, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Okresný súd podľa pokračoval v konaní v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Okresný súd ďalej poukázal na to, že návrhy na dokazovanie - predložiť doklad o úhrade faktúry za odobratie vozidla a poistného zamietol pri aplikácii . S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal úhradu faktúry za odobratie vozidla, aj nárok na zaplatenie poistného, žalobca mohol predložiť dôkazy v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 3.6.2021 už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Okresný súd na tieto návrhy na dokazovanie neprihliadol, lebo by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania postupom podľa .

12. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu, z dôvodov podľa a . Žalobca k odseku 51. odôvodnenia rozsudku uviedol, že mu náklady reálne vznikli, o čom svedčí faktúra spoločnosti EVOL, s.r.o., ktorá bola okresnému súdu doložená. Zároveň predložil doklad o úhrade danej faktúry. Ohľadne ich výšky tak, ako to žalobca opakovane uviedol, sú to náklady, ktoré žalobcovi reálne vznikli a ktoré 1 : 1 iba požaduje od žalovaného, vzhľadom k tomu, že ju uhradil spoločnosti, ktorá danú službu vykonala z dôvodu, že žalovaný nevrátil žalobcovi ako vlastníkovi motorové vozidlo v súlade s výzvou napriek tomu, že to bolo dohodnuté vo VOP a v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Okrem toho poukázal na to, že na uvedené náklady bol žalovaný upozornený už vopred, a teda mal vedomosť o tom, že v prípade, ak motorové vozidlo neodovzdá, takéto náklady mu môžu vzniknúť. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, zmeniť, uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 597,49 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 597,49 Eur od 06.04.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania. K podanému odvolaniu pripojil listinu na č.l. 172 spisu označenú ako „Výpis periodický“, s dátumom výpisu dňa 30.11.2018 za obdobie 01.11. - 30.11.2018.

13. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.8.2021 bolo odvolanie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a v závislých výrokoch III. a IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -196 zo dňa 31.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.02.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

16. Primárne krajský súd v súvislosti so svojím konaním a rozhodovaním zvýrazňuje to, že bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle , za rešpektovania ustanovenia , , podľa vykonaného poučenia v zmysle Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo

dňa 3.6.2021, v spojení s ustanovením . Odvolací súd ďalej uvádza, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie v zmysle .

17. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie nevykoná navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

18. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam.

19. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, krajský súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím dôvodom žalobcu, ktoré pre posúdenie veci vo vzťahu k napadnutému výroku II., ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, vo vyvolanom odvolacom konaní mali relevanciu. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, krajský súd uvádza, že každý, kto sa domáha svojho nároku na súde v civilnom sporovom konaní, si musí byť vedomý, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci tak, ako vyplynie z vykonaného dokazovania ( , ), pričom právo na prístup k súdu, právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s právom na úspech v konaní. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 597,49 Eur ako nákladov súvisiacich s odobratím motorového vozidla, tak je potrebné poukázať na obsah spisového materiálu, žalobu žalobcu, v ktorej vo vzťahu k tomuto nároku označil dôkaz Protokol o odovzdaní a prevzatí (č.l. 9 rub spisu) a faktúru č. 185046 (EVOL, s.r.o.), ktorá sa nachádza na č.l. 10 spisu s dátumom vyhotovenia dňa 5.11.2018, s dátumom splatnosti dňa 19.11.2018 na sumu 490,90 Eur. Následne vo vyjadrení k odporu žalovaného (č.l. 46 spisu) žalobca uviedol, že k návrhu na vydanie platobného rozkazu priložil nesprávnu faktúru, zároveň priložil správnu faktúru č. 185046 (EVOL, s.r.o.) na č.l. 50 spisu s tým, že si vyžiadal od externej spoločnosti zabezpečujúcej archiváciu dokumentov, aby doložila výpis o úhrade, ktorý po obdržaní predloží súdu. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 3.6.2021 (č.l. 145-148 spisu) žalobca k nároku na zaplatenie sumy 597,49 Eur uviedol okrem iného to, že ...,,tretí subjekt nám vystavil faktúru, ktorú sme súdu doručili, a teda preukázali sme, že tento nárok je vo vzťahu k žalovanému dôvodný...“, ďalej ...,,Áno, táto bola zaplatená“. Po poučení podľa , žalobca uviedol ...„pokiaľ ide o namietanú úhradu spoločnosti EVOL, nárok tejto spoločnosti bol žalobcom riadne uhradený. Nedokladali sme vo vzťahu k úhradám žiadne dôkazy, a preto si myslím, že je dôvodné žalovaný nárok proti žalovanému žalobcovi priznať.“.

20. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 597,49 Eur titulom nákladov spojených s odobratím vozidla krajský súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku bol nárok žalobcu zamietnutý, nevychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a ani z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v rámci svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti vo vzťahu k prostriedkom procesného útoku. V súvislosti s otázkou dôkazného bremena považuje krajský súd za potrebné uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v danom sporovom konaní bolo primárne na strane žalobcu. Procesno-právnym dôsledkom (ne)unesenia dôkazného bremena sporovej strany je jej (ne)úspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii v dôsledku nedoloženia dôkazov sporovou stranou, dopad, neúspech sa pričíta tej strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí sporová strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporový vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo sporových strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať. Platí to v prípade, že dôkazy nie sú produkované v predpísanom procesnom štádiu prvoinštančného konania. V súvislosti s časťou uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 597,49 Eur titulom náhrady nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s prevzatím a odovzdaním motorového vozidla spoločnosťou EVOL, s.r.o., je potrebné konštatovať správny záver okresného súdu, že žalobca nepreukázal, že mu reálne takéto náklady vznikli. K tomu, pokiaľ sa vyjadril žalobca len v tom smere, že ak by súd potreboval, môže dôkaz doložiť, tak takýto postoj nie je ani relevantným návrhom na dokazovanie. Zároveň je potrebné súhlasiť s okresným súdom i v tom, že žalobca ani nepreukázal dôvodnosť tohto uplatneného nároku.

21. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Pokiaľ odvolateľ svoje odvolacie dôvody oprel o doložený „Výpis periodický“ s dátumom výpisu 30.11.2018, t.j. doklad o úhrade faktúry č. 185046 v sume 597,49 Eur, tak z obsahu spisu vyplýva, že uvedená listina nebola predmetom konania pred súdom prvej inštancie a žalovaný ju doložil až k podanému odvolaniu. Podľa ustanovenia je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. V danom prípade odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Odvolateľom predložená listina vo vzťahu k odvolaním namietanému výroku II. rozsudku okresného súdu a konaniu, ktoré mu predchádzalo, tak predstavuje prostriedok procesnej obrany žalobcu, ktorý neuplatnil pred súdom prvej inštancie, pričom žalobca v odvolaní neuviedol žiaden z vyššie uvedených zákonných dôvodov, len za splnenia ktorého by bolo možné prihliadať na novotu v odvolacom konaní, najmä, že by tento dôkaz nemohol bez svojej viny zabezpečiť a uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V civilnom sporovom konaní pritom podľa platí tzv. zásada koncentrácie konania, podľa ktorej všetky dôkazy a skutočnosti mali sporové strany predložiť súdu najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pričom na neskôr uplatnené dôkazy a skutočnosti súd môže prihliadnuť len za splnenia zákonných podmienok. Predmetná listina sa podľa tvrdenia odvolateľa vzťahuje k ním prezentovanému prostriedku procesnej obrany o reálnom vzniku nákladov v sume 597,49 Eur spojených s odobratím vozidla, ktoré uhradil spoločnosti EVOL, s.r.o., avšak v tejto súvislosti je namieste uviesť, že pri závere o tom, že tento dôkaz je novotou v odvolacom konaní, potom nebol daný dôvod pre zaoberanie sa obsahom tejto listiny (nového dôkazu) doloženého odvolateľom až v štádiu odvolacieho konania. Opačný prístup krajského súdu by bol popretím princípu neúplného apelačného konania, koncentračnej zásady, popretím dôkaznej povinnosti sporových strán, povinnosti tvrdenia, ak aj v zmysle Čl. 8 strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Iný prístup krajského súdu by bol popretím aj princípu rovného postavenia sporových strán v zmysle Čl. 6 ods. 1 , keď sporové strany v rovnakej miere majú dané možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.

23. Okolnosti súdenej veci, a to vo vzťahu k napadnutému výroku II., ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, nedávali zákonný priestor k tomu, aby aktivitu preberal súd namiesto sporovej strany. Pokiaľ žalobca v priebehu konania pred okresným súdom napriek vykonanému procesnému poučeniu a do rozhodnutia napadnutým výrokom rozsudku okresného súdu neoznačil a neposkytol dôkaz k uplatnenému nároku na zaplatenie 597,49 Eur titulom nákladov, ktoré mu vznikli s odobratím motorového vozidla a tento dôkaz predložil až v štádiu vyvolaného odvolacieho konania v ním podanom odvolaní, išlo o procesnoprávny stav novoty v odvolacom konaní, pre ktorý krajský súd nemal možnosť podrobiť prieskumu uplatnený nárok. Zároveň sa poukazuje na to, že žalobca nielenže v konaní pred súdom prvej inštancie neoznačil a nepredložil dôkaz, ale ani nepreukázal dôvodnosť výšky nákladu, ak v článku 5. bod 5.17. úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že ,,odmena a náklady fakturované povereným subjektom nesmú presahovať obvyklú výšku odmeny a nákladov, ktorá je účtovaná subjektmi poskytujúcimi na území SR služby obdobného charakteru“. Za stavu, že žalovaný uplatnené náklady z titulu odobratia vozidla a ich výšku popieral, došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý nepreukázal nielen to, že mu náklady reálne vznikli, ale ani dôvodnosť ich výšky.

24. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom a zhodnoteniam bol preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, potvrdený za aplikácie ustanovenia za rešpektovania kontradiktórnosti konania a ustanovenia , podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, nemôžu tvoriť relevantný základ pre odvolacie konanie. Ako vecne správne boli potvrdené i závislé výroky III. a IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktoré osobitnými odvolacími dôvodmi žalobcu ani neboli napadnuté.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s , . V odvolacom konaní žalobca so svojim odvolaním nebol úspešný, a preto žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu však vznik trov odvolacieho konania na strane žalovaného nevyplýval, ani nebol preukázaný, preto v

spojení s Čl. 4 a contrario bolo odvolacím súdom rozhodnuté tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.