Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/122/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: I. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. - I. č. XX, občan SR, zastúpený Ulianko & partners, s.r.o. so sídlom Zvolen, Nám. SNP č. 41, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Štúrova 2, v konaní o náhradu škody vo výške 2 212,89 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 04.05.2017, č.k. 13C/123/2015-125, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalovaného proti II. výroku o d m i e t a .

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 971,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 971,68 € od 05.02.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

II. Žaloba v časti o zaplatenie 241,21 € s príslušenstvom sa z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 78 % účelne vynaložených trov.“

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že trovy žalobcu za úkony, ktoré boli urobené v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami súdov na odvrátenie ich nepriaznivých dôsledkov pre obvineného predstavujú škodu, za ktorú zodpovedá štát. V danej veci bolo výsledkom trestného konania oslobodenie žalobcu spod obžaloby. Žalobca splnil predpoklady na priznanie nároku na náhrady škody, keď preukázal, že právnemu zástupcovi v trestnej veci zaplatil z titulu trov obhajoby sumu 2 298,34 €, z čoho si žalobou uplatnil sumu 2 212,89 €. Vychádzajúc z oslobodzujúceho rozsudku v trestnom konaní, z objektívnej zodpovednosti štátu a z toho vyplývajúceho konštatovania, že právo žalobcu je dané, dospel súd k záveru, o opodstatnenosti nároku žalobcu na náhradu škody v sume 1 971,68 €. Predmetná suma pozostáva z trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci, ktoré právny zástupca, advokát, účtoval faktúrou č. 14800110 zo dňa 01.05.2014 (č.l. 23), a to podľa § 12 ods. 3 písm. b), § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o náhradách advokátov za právnu pomoc v znení neskorších predpisov, pričom okresný súd v odôvodnení rozhodnutia podrobne rozpísal jednotlivé úkony právneho zastúpenia. Uvedené úkony právnej pomoci nepochybne smerovali k dosiahnutiu účelu obhajoby, teda zastaveniu trestného stíhania, resp. oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Úkony právnej služby logicky a časovo na seba nadväzovali a dospeli k zamýšľanému účelu obhajoby, t.j. k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby. Okresný súd poukázal aj na úkony uskutočnené právnym zástupcom v dňoch 21.05.2012, 13.08.2013 a 05.09.2013, ktoré nepovažoval za účelne vykonané smerujúce k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby. Žalobcovi priznal aj úrok z omeškania 05.02.2015, t.j. odo dňa kedy žalovaný bol nepochybne v omeškaní so zaplatením náhrady škody. Odôvodnenie rozhodnutia oprel o ust. § 1 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ako aj § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3, zák. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že v danom prípade nešlo o prípad „povinnej obhajoby“, a obvinený si obhajcu dobrovoľne zvolil už 16.03.2012. Obžaloba na obvineného bola pritom trestnému súdu podaná až dňa 11.01.2013. Je nesporné, že ani jeden z procesných úkonov právnej obhajoby v prípravnom konaní neviedol k obvineným želanému výsledku, a teda zrušeniu obvinenia, či zastaveniu trestného stíhania proti obvinenému. O úkonoch obhajcu v prípravnom konaní (celkovo 21 úkonov) nemožno za použitia žiadneho v práve prípustného výkladu tvrdiť, že práve tieto úkony sú v príčinnej súvislosti so samotným vznikom škody u žalobcu, resp. boli vykonané účelne . Pre otázku posúdenia príčinnej súvislosti a účelnosti vynaložených nákladov na obhajobu po podaní obžaloby až do prvého rozhodnutia súdu prvého stupňa, platí obdobná právna argumentácia, ako k úkonom konania prípravného. Dôvodom je skutočnosť, že ani jeden z úkonov realizovaných obhajcom od 06.03.2013 do 15.10.2013 (celkovo 5 úkonov) neviedol k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby, či inému v prospech žalobcu svedčiaceho spôsobu skončenia trestného konania.

4. K odvolaniu žalovaného zaslal vyjadrenie žalobca. Žiadal odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že je absolútne irelevantné, či niekto zavinil škodu a za akých okolností došlo k jej vzniku o vzťahu k zodpovednému subjektu, nakoľko zavinenie sa v danom prípade zásadne neskúma a záleží len na skutočnosti, či škoda vznikla a či vznikla v príčinnej súvislosti s trestným konaním. Príčinná súvislosť bola už v tomto konaní preukázaná, čo je jednoznačne a nesporne potvrdené aj medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.08.2015, sp. zn. 13C/123/2015-91, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.02.2017, sp. zn. 15Co/585/2015-111, ktorým rozsudok okresného súdu bol potvrdený. Jediné čo môže súd v konaní o náhradu škody voči štátu skúmať z hľadiska účelnosti, sú len hotové výdavky obhajcu súvisiace so samotným vykonávaním úkonov obhajoby v trestnom konaní. Avšak neúčelnosť vynaloženia hotových výdavkov zo strany obhajcu, nebola žalovanou vôbec počas konania namietaná. Navyše dané tvrdenia žalovaného sú absolútne právne absurdné, nakoľko smerujú k vyjadreniu o úplnej nepotrebnosti a zbytočnosti potreby obhajoby v prípravnom konaní vo všeobecnosti, a tým k porušeniu práva na obhajobu. Žalobca poukázal na judikatúru spomínanú aj v odvolaním napadnutom rozsudku.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom odvolania (§ 379 , viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 , bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 a rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolanie žalovaného proti II. výroku odmietol, podľa § 386 písm. b) CSP.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.

9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v prvom a treťom výroku vecne správne a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s odvodnením tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vysporiadal so skutkovou stránkou veci, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie vo veci samej, vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach odôvodnil a vyvodil z nich náležitý skutkový záver, ktorý následne správne právne posúdil podľa príslušných právnych noriem. Odvolací súd v rozhodnutí nenašiel žiadne vzájomné rozpory, z ktorých by bolo možné usúdiť, že skutkové závery urobené súdom prvej inštancie sú v príkrom rozpore so zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania. Súd vo veci vykonal relevantné dokazovanie, správne aplikoval rozhodujúce právne normy, ktoré sú pre posúdenie veci relevantné.

10. Námietka žalovaného, že v danom prípade u žalobcu nešlo o prípad „povinnej obhajoby“ pretože žalobca ako obvinený si obhajcu dobrovoľne zvolil, nie je dôvodná. Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že žalobca v predmetnom konaní preukázal všetky predpoklady objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu, t.j. súčasné (kumulatívne) splnenie troch podmienok: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia (predmetné uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 13.03.2012), 2/ vznik škody (vynaložené trovy obhajoby a hotové výdavky spolu v sume 2 212,89 Eur), 3/ príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody (nutnosť úhrady trov obhajoby a hotových výdavkov v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu). V zmysle § 18 ods. 1 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie s tým, že súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie. Pre účely náhrady škody spočívajúce v nákladoch vynaložených poškodeným na obhajobu v trestnom konaní podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je treba skutočnú škodu interpretovať v zmysle účelne vynaložených nákladov, za ktoré treba považovať náklady vo výške odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní určenej podľa ustanovení zvláštneho právneho predpisu o tarifnej odmene. Štát teda uhrádza poškodenému (žalobcovi) vo forme náhrady škody, v podstate trovy konania, ktoré mu vznikli v trestnom konaní spojené so zvolením obhajcu bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám. V súvislosti s náhradou trov konania ide o zásadu, že sa priznáva len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného pravidla vyplýva, že sa uhrádzajú len účelne, či dôvodne vynaložené náklady v konaní, a teda nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil. Pritom záleží na účastníkovi samotnom, aké finančné prostriedky na svoju obranu v súdnom konaní vynaloží. V súvislosti s odmenou za zastupovanie advokátom platí, že aj v prípade, ak sa klient s advokátom dohodne na zmluvnej odmene, pri určení nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej, či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene (§ 22 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb. a vyhl. č. 163/2002 Z.z., obdobne § 18 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.); (uznesenie NS SR 6Cdo/402/2015). Okresný súd správne priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky o tarifnej odmene a zároveň sa riadne vysporiadal s tým, ktoré úkony právnej pomoci boli účelne vynaložené žalobcom v trestnom konaní a ktoré nie. Odvolací súd sa s uvedeným úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti odkazuje.

11. Tvrdenie žalovaného, že trestné stíhanie žalobcu až do podania obžaloby bolo legitímne, a nejednalo sa o účelne vynaložené trovy konania, ktoré by viedli k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby, nie je dôvodná. Uvedená námietka, popiera účel právnej úpravy, ktorá vychádza z objektívnej zodpovednosti štátu za nezákonné trestné stíhanie, ktoré skončilo oslobodením žalobcu spod obžaloby. Dôsledky oslobodzujúceho rozsudku treba vzťahovať na celé predchádzajúce trestné stíhanie žalobcu.

12. Žalovaný podal odvolanie proti celému rozsudku okresného súdu, a to aj v časti proti druhému výroku, v ktorej žalobu okresný súd zamietol, a preto odvolací súd v zmysle § 386 písm. b) odvolanie odmietol, pretože na podanie odvolania žalovaný v tomto rozsahu nebol oprávnenou osobou, keďže druhým výrokom žalovanému žiadna ujma nevznikla, pretože v tejto časti súd žalobe nevyhovel.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a vzhľadom na úspech žalobcu v odvolacom konaní priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .