Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5Co-154-2018.pdf
PDF · 138.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/154/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 1.266,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k.7Csp/131/2016-86 zo dňa 09.05.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 593,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 593,64 eur od 11.11.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
3. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1; 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §§ 1 ods. 2; 9 ods. 1, 2; 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
5. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 29.06.2012 uzavretá zmluva o úvere č. 5417949911, ktorou veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 70 mesačných splátkach po 42,00 Eur. Keďže žalovaný úver riadne a včas nesplácal, veriteľ ku dňu 25.04.2014 určil predčasnú splatnosť celého úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.10.2017 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.
6. Predmetná zmluva o úvere je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zároveň zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
7. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle odseku 1 musí mať písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno vyhotovenie. Zároveň podľa odseku 2, zmluva musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj ďalšie náležitosti špecifikované v písm. a) až y). Zároveň predmetný zákon v ustanovení § 11 ods. 1 v prípade nedodržania písomnej formy alebo v prípade absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 stanovuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
8. Z predloženej zmluvy o úvere mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, t.j. nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy o úvere nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN, teda či z celkovej výšky nákladov 1.426,60 eur, alebo z mesačnej splátky úveru 42,00 eur, alebo z mesačnej splátky vo výške 42,76 eur, teda vo výške, ktorú žalovaný podľa aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.08.2015 reálne platil, pričom suma 0,76 eur bola započítaná na poplatky, pričom zo zmluvy o úvere nie je zrejmé, o aký poplatok sa jedná. Pri údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov zákon stanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku.
9. Ďalej zmluva o úvere neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. ani údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zmluva o úvere obsahuje drobným písmom pod náležitosťami zmluvy, že „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“, pričom ako celková výška nákladov je v zmluve uvedená suma 1.426,60 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie nezodpovedá princípu transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie sú poskytované prehľadné informácie o úvere, teda ak v zmluve nie je presne vyčíslená suma, ktorá predstavuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedený udaj musí byť spotrebiteľovi zrejmý zo zmluvy a to bez použitia kalkulačky, resp. matematických operácií. Súdu nie je zrejmý výpočet celkovej výšky nákladov v sume 1.426,60 eur, keďže vynásobením počtu splátok, t.j. 70 a výšky mesačnej splátky 42,- eur dostaneme sumu 2.940,- eur, čo nezodpovedná tvrdeniu v zmluve, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov, t.j. 2.926,60 eur (1.500,- eur + 1.426,60 eur).
10. Vzhľadom na nedodržanie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
11. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi sumu 593,64 eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.500,- eur, úhradou žalovaného pred vyhotovením aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.08.2015 vo výške 886,36 eur a následnou úhradou vo výške 20,- eur, ktorú žalovaný podľa tvrdení žalobcu v žalobe uhradil dňa 18.01.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe žiadal úrok z omeškania od 11.11.2016, súd prvej inštancie mu priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 593,64 eur od 11.11.2016 do zaplatenia v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
12. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalobu v časti o zaplatenie istiny v sume 672,64 eur (žalovaná suma 1.266,28 eur - priznaná suma 593,64 eur), úrokov vo výške 1.260,13 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1.266,28 eur od 11.11.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne prevyšujúce súdom priznaný nárok (nad úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 593,64 eur od 11.11.2016 do zaplatenia) zamietol ako nedôvodnú, keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
13. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalobca v podaní zo dňa 26.04.2018, doručenom súdu dňa 27.04.2018 uviedol, že opravuje petit žaloby v časti uplatňovaného percentuálne určeného úroku ako aj úroku z omeškania, avšak z navrhovaného petitu žaloby vyplýva, že sa domáha totožného nároku ako v podanej žalobe, takže k žiadnej oprave petitu žaloby nedošlo, preto sa súd prvej inštancie týmto procesným návrhom žalobcu ďalej nezaoberal.
14. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. §§ 262 ods.1, 255 ods.1, 2 CSP.
15. Konštatoval, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 1.266,28 eur, úrokov vo výške 1.260,13 eur, úrokov vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1.266,28 eur od 11.11.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.266,28 eur od 11.11.2016 do zaplatenia, pričom v konaní bol úspešný v časti ohľadne zaplatenia istiny vo výške 593,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo 593,64 eur od 11.11.2016 do zaplatenia. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a pri posudzovaní pomeru úspechu vo veci, kapitalizoval aj požadované úroky z úveru a úroky z omeškania ku dňu rozhodnutia. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca mal úspech v pomere 20,60 % (istina 593,64 eur, kapitalizované úroky z omeškania 46,53 eur) a neúspech v pomere 79,40 % (istina 672,64 eur, úrok 1.260,13 eur, úrok vo výške vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1.266,28 eur od 11.11.2016 do 09.05.2018 v sume 482,14 eur, úrok z omeškania zo sumy 672,64 eur od 11.11.2016 do 09.05.2018 v sume 52,72 eur). V zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. pomerne úspešnejší žalovaný má voči žalobcovi právo na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 58,80 % (79,40 % - 20,60 %). Keďže však zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
16. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
17. V odvolaní namietal, že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Žalobca v odvolaní namietal, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom znemožnil účasť žalobcu na konaní a bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, žalobu zamietol. Súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na vyjadrenie k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa ustanovenia § 129 CSP, nevyzval žalobcu podľa ustanovenia § 157 CSP a nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa ustanovenia § 168 CSP. Jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiadúce. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tom bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovsťou úveru, lebo celková čiastka úveru je identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. O tom bol žalovaný upozornený priamo v zmluve o úvere pod dojednanými parametrami úveru. Pokiaľ ide o predpoklady výpočtu RPMN, všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v zmluve o úvere obsiahnuté. V tomto sa javí odôvodnenie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Zmluva obsahuje výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky a dátum konečnej splátky, ako aj počet mesačných splátok. Rovnako žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov a výška RPMN je vypočítaná nesprávne. Žalobca zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom vzorec do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V tomto výpočte je vidieť, že 68. splátka úveru bola len vo výške 45,57 eur a 69. a 70. splátka boli vo výške 0,- eur. Žalovaný si sám vybral v zmluve o úvere možnosť platby v hotovosti. Poplatok vo výške 0,76 Eur predstavuje poplatok za každú takúto realizovanú platbu. Poplatok za platbu v hotovosti je uvedený v kalkulačke pre výpočet RPMN ako poplatok za vedenie účtu, pričom sa jedná o interný dokument (kalkulačku) banky, v rámci ktorej sa do kolónky nazvanej ako „Poplatok za vedenie úv. účtu" uvádzajú všetky ostatné poplatky, ktoré majú vplyv na výpočet RPMN, medzi iným aj poplatok za platbu v hotovosti vo výške 0,76 Eur. Banka neúčtovala žalovanému žiaden poplatok za vedenie úverového účtu. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 2.925,67 eur (67x42,76 + 30,88 + 0 +0 = 2.925,67 - 1.500 = 1.425,67 eur), nie 2.993,2 eur, ako si to nesprávne ustálil súd. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om. Celková výška
nákladov a RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov.
19. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že v čase uzavretia zmluvy o úvere platná a účinná právna úprava neustanovovala formát písma, ktorý sa má používať v zmluvných záväzkoch. Až dňa 28.05.2014 bolo schválené Nariadenie vlády SR č. 141/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedená novela upravila aj veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve a súvisiacich dokumentoch, pričom stanovila, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Táto časť novely nadobudla účinnosť až 1. januára 2015.
20. Podľa právneho názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné.
21. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
22. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 06.02.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
25. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
26. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7Cdo 7/2010).
27. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
29. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúvy o úvere (dostupná pôžička), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
31. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
32. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
33. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (dostupná pôžička), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
34. Z obsahu spisu nevyplýva, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a. s. Bratislava a žalovaný uzatvorili dňa 13.09.2011 zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 5417949911.
35. V predmetnej zmluve sú uvedené osobné údaje žalovaného a ďalej číslo zmluvy, výška úveru 1.500,- eur, výška mesačnej splátky 42,00 eur, celková výška nákladov 1.426,60 eur, číslo úverového účtu 015800-0026437658, dátum konečnej splatnosti 13.07.2017, dátum prvej platby do 13.10.2011, úroková sadzba 25,50 % p.a., dátum každej ďalšej platby k 13. dňu v mesiaci, poistenie - bez poistenia, počet mesačných splátok 70, priemerná RPMN na trhu 26,15 %, RPMN banky 30,95 %. V predmetnej zmluve je súčasne zakrížikované políčko, že žalovaný žiadal o úver vo výške 1.500,- eur a o splácanie úveru v hotovosti.
36. Žalobca pripojil k žalobe obchodné podmienky pre úver, dostupná pôžička - šikovná rezerva, všeobecné obchodné podmienky platné od 01.08.2011, výzvu žalovanému na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.04.2014, doručenku o doručení výzvy, sadzobník poplatkov s účinnosťou od 13. 09. 2011.
37. V dôsledku porušenia zmluvných povinností žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, a to ku dňu 25.04.2014.
38. Podľa oznámenia žalobcu na základe výzvy súdu prvej inštancie v liste zo dňa 18.09.2017 žalovaný uhradil z úveru celkovo sumu 886,36 eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná vo výške 60,02 eur na poplatky, vo výške 592,62 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a vo výške 233,72 eur na istinu.
39. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.266,28 eur, úrokov ku 10.11.2016 vo výške 1.260,13 eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 25,50 eur ročne od 10.11.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.266,28 eur odo dňa nasledujúceho po 10.11.2016 do zaplatenia a trov súdneho konania.
40. Tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti 672,64 eur (žalovaná suma 1.266,28 eur - priznaná suma 593,64 eur), úrokov vo výške 1.260,13 eur,
úrokov zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 25,5 % ročne zo sumy 1.266,28 eur od 11.11.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne prevyšujúce súdom priznaný nárok (nad úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 593,64 eur od 11.11.2016 do zaplatenia) ako nedôvodnú, keďže poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahovala obligatórne náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z., konkrétne že v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a z dôvodu absencie údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
41. Súd prvej inštancie mal za to, že zo zmluvy o úvere nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN, teda či z celkovej výšky nákladov 1.426,60 eur, alebo z mesačnej splátky úveru 42,00 eur, alebo z mesačnej splátky vo výške 42,76 eur, teda vo výške, ktorú žalovaný podľa aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.08.2015 reálne platil. Suma 0,76 eur bola započítaná na poplatky, pričom zo zmluvy o úvere nie je zrejmé, o aký poplatok sa jedná. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že pri údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov zákon stanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku.
42. Súd prvej inštancie považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov tiež z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. ani údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zmluva o úvere obsahuje drobným písmom pod náležitosťami zmluvy, že „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“, pričom ako celková výška nákladov je v zmluve uvedená suma 1.426,60 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie nezodpovedá princípu transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie sú poskytované prehľadné informácie o úvere, teda ak v zmluve nie je presne vyčíslená suma, ktorá predstavuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedený udaj musí byť spotrebiteľovi zrejmý zo zmluvy bez použitia kalkulačky, resp. matematických operácií. Nie je zrejmý výpočet celkovej výšky nákladov v sume 1.426,60 eur, keďže vynásobením počtu splátok, t.j. 70 a výšky mesačnej splátky 42,- eur dostaneme sumu 2.940,- eur, čo nezodpovedná tvrdeniu v zmluve, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov, t.j. 2.926,60 eur (1.500,- eur + 1.426,60 eur).
43. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že pokiaľ ide o poplatok vo výške 0,76 eur, zo zmluvy o úvere nie je zrejmé, o aký poplatok sa jedná.
44. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov a priznal žalobcovi plnenie tak, ako je uvedené v I. výroku napadnutého rozsudku.
45. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:
46. Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
47. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svojim postupom neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
48. Právne bezvýznamné je tvrdenie žalobcu o znemožnení jeho účasti na konaní postupom prvoinštančného súdu. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 09.05.2018 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 23.03.2018. Napriek uvedenému sa žalobca ani jeho právny zástupca na nariadené pojednávanie nedostavili, pričom v podaní zo dňa 26.04.2018 - Vyjadrenie k výzve právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada ospravedlniť neúčasť žalobcu ako aj právneho zástupcu žalobcu na nariadenom pojednávaní a žiadal, aby sa predmetné pojednávanie konalo v ich neprítomnosti a aby sa na základe listinných dôkazov rozhodlo vo veci.
49. K odvolacej námietke žalobcu, že súd ho mal vyzvať na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa ustanovenia § 129 CSP, odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 129 CSP upravuje postup pri odstraňovaní vád podania. Žaloba žalobcu okrem všeobecných náležitostí podania podľa ustanovenia § 127 CSP obsahovala aj osobitné náležitosti uvedené v
ustanovení § 132 a nasl. CSP, a preto nebol daný dôvod vyžadujúci vyzývať žalobcu na odstránenie neexistujúcich vád podania.
50. Rovnako nebola možná ani aplikácia ustanovenia § 157 CSP. Možnosť vyzvať stranu sporu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu prichádza do úvahy iba vtedy, ak ide o návrh týkajúci sa postupu a vedenia konania. Posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere sa postupu a vedenia konania netýka, nakoľko súvisí s otázkou právneho posúdenia veci vyplývajúcou z príslušných hmotnoprávnych predpisov. Pri podaní žaloby vo veci samej žalobca musí rátať i s možnosťou zamietnutia žaloby, čo nemožno považovať za prekvapivý výsledok vzhľadom na postavenie strán, ktorých záujmy na výsledku sporu spravidla nie sú totožné.
51. Vo vzťahu k námietke o nevytýčení termínu predbežného prejednania sporu je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 168 CSP predstavuje fakultatívny inštitút a teda súd nie je povinný pred prvým pojednávaním nariaďovať predbežné prejednanie sporu, ale má možnosť nariadiť priamo pojednávanie podľa ustanovenia § 177 CSP. Takéto pojednávanie nariadené bolo, avšak žalobca, resp. jeho právny zástupca sa z účasti na pojednávaní ospravedlnili a žiadali rozhodnúť bez ich prítomnosti.
52. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd konštatuje:
53. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je uvedená len celková výška nákladov. Uvedené je zrejmé z uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa 13.09.2011, ktorá bola oboznámená na pojednávaní konanom dňa 09.05.2018. Celková výška nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie sú totožné pojmy. Povinnosťou spotrebiteľa totiž nie je zaplatiť iba náklady spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, ale aj samotný spotrebiteľský úver. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je tak tvorená istinou spotrebiteľského úveru a nákladmi, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Ak právny predpis používa pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je nepochybné, že musí ísť o číselné uvedenie tejto čiastky. Splnenie uvedenej povinnosti nemožno prenášať na spotrebiteľa tým, aby si túto celkovú čiastku, ktorú má povinnosť uviesť poskytovateľ úveru, vypočítal matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Právny predchodca žalobcu tento matematický súčet neurobil, hoci išlo o povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona. Pokiaľ žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že tento nesprávne vypočítal celkové náklady na úver, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie ich ustálil správne. Vynásobením výšky splátok 42,- eur x počet splátok 70 dostaneme sumu 2.940,- eur, čo skutočne nezodpovedá tvrdeniu v zmluve, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov, t. j. 2.926,60 eur (1.500,- eur + 1.426,60 eur). Z obsahu zmluvy zo dňa 13.09.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným má odvolací súd za preukázané, že výška úveru je 1.500,- eur, výška mesačnej splátky 42,- eur, počet splátok v mesiacoch 70, úroková sadzba 25,50 % p. a., RPMN banky 30.95 % p. a., priemerná RPMN na trhu 26,15 % p. a., celková výška nákladov 1.426,60 eur. Z predmetnej zmluvy nevyplývajú skutočnosti, na ktoré v odvolaní poukazuje žalobca, a to, že výška 67 splátok bola vo výške 42,- eur, výška 68. splátky už len vo výške 45,57 eur a 69. a 70. splátka boli vo výške 0,- eur. Takéto tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní (t. j. Zmluva o úvere zo dňa 30.07.2012), a preto ich odvolací súd posúdil ako nedôvodné.
54. Za situácie, že spotrebiteľ uhradí veriteľom požadovaných 70 splátok vo výške 42,- eur, zaplatí celkovo 2.940,- eur. Celkové náklady žalovaného tak predstavujú sumu 1.440,- eur a nie 1.426,60 eur ako je uvedené v predmetnej Zmluve. Pokiaľ žalobca vo svojom výpočte uvádzanom v odvolaní namietal nesprávny výpočet celkových nákladov na úver súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že žalobca pre svoj výpočet použil výšku splátky úveru vo výške 42,76 eur, čo však nekorešponduje s výškou splátky uvedenej v zmluve o úvere. Žalobca nepochybne do výšky tejto splátky (42,76 eur) započítal aj poplatok za vklad splátky v hotovosti, avšak k tomuto je potrebné uviesť, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Žalobca za plnenie žalovaným neposkytol žiadne protiplnenie a banka prijatím úhrady splátky úveru plní iba svoju zákonnú povinnosť. Zaplatenie splátky úveru vkladom v hotovosti nemožno pričítať na vrub platiteľa splátky úveru, v danom prípade žalovaného.
55. Poplatok za vklad splátky v hotovosti je upravený v Sadzobníku poplatkov žalobcu. Ide o podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje banka. Ide o tzv. firemné podmienky a v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom musia byť tieto, tak ako to vyššie konštatoval odvolací súd, spotrebiteľom individuálne
dojednané. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide o také podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah.
56. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Takéto podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné podmienky a ich neprijateľnosť znamená zároveň ich neplatnosť (§ 53 ods. 5 OZ). Teda Sadzobník poplatkov, na ktorý okrem iného zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednaný, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť. Skutočnosť, že Sadzobník (prípadne aj VOP) neboli individuálne dojednané vyplýva aj zo skutočnosti, že neboli nikým podpísané a datované.
57. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že RPMN je vypočítaná podľa vzorca uvedeného v prílohe Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom vzorec do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN, odvolací súd konštatuje, že výšku RPMN zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j/ vyžadoval v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Spotrebiteľ by inak nemohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.
58. S neuvedením celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a s neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
59. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že pre absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy o úvere je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Žalobca vzhľadom na to má nárok na zaplatenie len rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru 1.500,- eur a úhradami žalovaného vo výške 886,36 eur a následnou úhradou vo výške 20,- eur s požadovaným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z priznanej sumy od 11.11.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti bola žaloba správne zamietnutá.
60. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav v napadnutej časti a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene v týchto skutkových zisteniach. Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje na správne zdôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že žalobca neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku v jeho napadnutej časti.
61. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
62. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
63. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.