Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-161-2018.pdf
PDF · 96.77 KB
Case nature
Subarea
24Co/161/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Fond na podporu vzdelávania, IČO 47 245 531, so sídlom Panenská 29, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: AENEA Legal s.r.o., IČO 35 951 125, so sídlom Jozefská 3, Bratislava, proti žalovaným: 1. Ing. R. V., narodený XX.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, Y., 2. Ing. P. V., narodená X.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, Y., o zaplatenie 662,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti výroku III. uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. 15C/123/2016-155 zo dňa 1.3.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í tak, že žalobca má nárok voči žalovaným 1., 2. na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia.
II. Žalobca má n á r o k voči žalovaným 1., 2. na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 32,80 eur a výrokom III. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov konania ustanovením § 256 ods. 1 v spojení s ustanovením § 257 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne vo vzťahu k výroku III. o nároku na náhradu trov konania argumentoval tak, že žalobca zobral žalobu späť z dôvodu úhrady žalovanej sumy v priebehu konania žalovanými, pričom za takéhoto stavu by potom v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vzniklo strane sporu (žalobcovi) právo na náhradu trov konania voči protistrane (žalovaným), nakoľko títo procesne zavinili zastavenie konania, a to tým, že žalovanú sumu uhradili až po začatí konania. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré výnimočne nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorému by takáto náhrada v zásade v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku patrila. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl v tom, za akých časových okolností došlo k úhrade žalovanej sumy žalovanými. Konanie bolo začaté dňa 17.5.2016, pričom žalovaná 2. sa o vedení tohto konania dozvedela až pri doručení platobného rozkazu spolu so žalobu dňa 9.8.2016. V danom čase (9.8.2016) však už dlžná istina vo výške 662,52 eur bola ňou uhradená, táto bola uhradená dňa 27.5.2016 z čoho vyplýva, že žalovaná 2. ešte ani len nemala vedomosť o tom, že bola voči nej podaná žaloba a dlžnú istinu už žalobcovi uhradila. Je potrebné poukázať na to, že sumu 662,52 eur žalovaná 2. uhradila bezprostredne po tom, čo jej bola doručená výzva žalobcu zo dňa 28.4.2016 na úhradu sumy 662,52 eur. Výzva jej bola
doručená dňa 26.5.2016, úhradu vykonala dňa 27.5.2016. Za daného stavu mal súd prvej inštancie za to, že žalovaní nedali príčinu na vedenie tohto konania, resp. vzniku trov spojených s týmto konaním. Súd prvej inštancie preto prihliadol výnimočne na zvláštnosť tohto prípadu a odstránil tvrdosť, ktorá tu bola v dôsledku aplikácie ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vo vzťahu k žalovaným.
4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie výlučne iba vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalovaná 2. promptne reagovala na výzvu žalobcu k úhrade, nakoľko o splatnosti pohľadávky bol žalovaný 1. oboznámený na základe „Výzvy na jednorazovú úhradu zostatku dlhu pôžičky“ zo dňa 8.3.2016, ktorú žalovaný l. prevzal osobne dňa 9.3.2016 a žalovaná II. neprevzala v odbernej lehote. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov sa spravuje ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. teória dôjdenia) - pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 8.6.2011 sp. zn. 26Cdo 268/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2011 sp. zn. 5 Cdo 129/2010 a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 8.6.2011 sp. zn. 26 Cdo 4074/2009. Výzva na jednorazovú úhradu zostatku dlhu pôžičky zasielaná žalovanej 2. bola uložená na pošte dňa 31.3.2016, t. j. od 31.3.2016 sa zásielka dostala do sféry jej dispozície a na základe vyššie uvedeného začal tento úkon žalobcu pôsobiť voči žalovanej 2.. Žalovaní boli pred samotným súdnym konaním vyzvaní na úhradu celkovej dlžnej sumy v zmysle Výzvy na jednorazovú úhradu zostatku dlhu pôžičky zo dňa 8.3.2016. Žalovaní tento dlh neuhradili, pričom právny zástupca žalobcu postupoval v súlade s pokynmi klienta a uplatnil nárok žalobcu na súde žalobou zo dňa 17.5.2016. Zo strany žalovanej 2. došlo dňa 27.5.2016 k úhrade len časti istiny pohľadávky a k úhrade príslušenstva došlo až o 2 roky po doručení Výzvy na jednorazovú úhradu zostatku dlhu pôžičky zo dňa 8.3.2016. Podľa názoru žalobcu nie sú splnené zákonné podmienky na nepriznanie trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ďalej poukázal na uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 28Cb/184/2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/136/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/7/2010 z 23.2.2011, rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/7/2018, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16.5.2012, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31.7.2008, uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7Ro/252/2014 z 23.7.2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 93/2012. Žalobca má za to, že v predmetnom prípade súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s citovaním ustanovením a ustálenou judikatúrou, nakoľko rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania nedostatočne odôvodnil a nepristúpil ani k vykonaniu dokazovania týkajúceho sa majetkových, sociálnych a iných pomerov strán sporu. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že uloží žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia prvoinštančného konania vo výške 183,99 eur vrátane DPH a z trov odvolacieho konania vo výške 30,97 eur vrátane DPH.
5. Žalovaní odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie nepodali, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov konania (§ 388 Civilného sporového poriadku).
7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu sumu 662,52 eur s príslušenstvom s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním vo výroku III. (mimo iného) konanie vo veci samej zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. K zastaveniu konania došlo preto, že žalobca vzal žalobu podaniami zo dňa 5.12.2016 a zo dňa 28.2.2018 späť z dôvodu, že dňa 27.5.2016 žalovaná 2. zaplatila istinu vo výške 662,52 eur a trovy konania vo výške 120,19 eur a dňa 6.2.2018 žalovaná 2. zaplatila kapitalizované príslušenstvo vo výške 112,72 eur. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
8. V zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
10. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
11. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobca sa voči žalovaným podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 662,52 eur s príslušenstvom, a to titulom Zmluvy o pôžičke pre študenta študujúceho dennou formou štúdia v ak. roku 2011/2012 zo dňa 30.9.2011. Žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že v priebehu konania mu žalovaná 2. zaplatila požadovanú sumu s príslušenstvom. Preto možno jednoznačne konštatovať, že v prejednávanej veci došlo k splneniu podmienok pre
priznanie náhrady trov konania žalobcovi pre procesné zavinenie zastavenia konania žalovanými, a to že žaloba bola podaná dôvodne a skutočnosť, že pre správanie žalovaných došlo k späťvzatiu žaloby, pre ktorej naplnenie bola bez pochybností preukázaná príčinná súvislosť medzi správaním sa žalovaných a späťvzatím žaloby. Žalobca totiž vzal žalobu späť len so zreteľom na správanie žalovaných spočívajúce v tom, že jeho nárok uplatnený žalobou smerujúcou proti žalovaným bol uspokojený v plnom rozsahu.
12. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, neprizná súd výnimočne náhradu trov konania. Je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej praxe aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania strane sporu, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania oprávnenej strane celkom alebo sčasti neprizná. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Uvedené ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov oprávnenej strane, ale vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania oprávnenej strane možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takejto strany spravodlivo požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sama hradila jej vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.
14. Pokiaľ ide o dôvody spočívajúce v okolnostiach danej veci, ktoré súd prvej inštancie považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie v tomto smere nestotožňuje. Skutočnosť, že žalovaná 2. zaplatila žalovanú istinu (bez príslušenstva) síce po začatí konania, avšak ešte pred doručením žaloby a platobného rozkazu, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. Z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že žalovaní boli v omeškaní so splnením svojho dlhu voči žalobcovi už v novembri 2013 a od roku 2014 boli opakovane žalobcom vyzývaní na zaplatenie ich nedoplatku z predmetnej zmluvy o pôžičke. Niet pochybností o práve žalobcu domáhať sa svojich práv cestou súdu a niet rozumného dôvodu, aby si náklady s tým spojené platil žalobca sám, a to zvlášť za situácie v súdenom spore, kedy zastavenie konania z procesného hľadiska jednoznačne zavinili žalovaní. Preto je nevyhnutným vysloviť, že žalobca má nárok voči žalovaným 1., 2. na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia.
15. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok voči žalovaným 1., 2. na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
16. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto mu zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok voči žalovaným 1.,
2. na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).