Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-201-2013.pdf
PDF · 140.28 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/201/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: V. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. X, XXX XX Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zast. Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd 15.10.2013 sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej k náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 Eur titulom zodpovednosti za náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov štátnej moci . Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že dňa 3.10..2012 podal návrh na predbežné prejednanie škody na Ministerstvo spravodlivosti SR v zmysle zák. 514/2003 Z.z. Žalovaná nezaujala žiadne stanovisko. Ďalšie podanie bolo zo dňa 25.9.2013. Uplatnený nárok sa týkal nesprávneho úradného postupu prvostupňového a odvolacieho súdu spočívajúceho v prieťahoch v súdnom konaní pred Okresným súdom Bratislava 1 sp.zn. 20C 61/2006 a Krajským súdom v Bratislave sp.zn. 6Co 352/2010. K prieťahom v konaní žalobca uviedol nasledovné skutočnosti.
2. V roku 2006 podal na Okresný súd Bratislava I žalobu vo veci neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia prac. disciplíny proti žalovanému Dopravný podnik Bratislava, a.s sp.zn. 20C 61/2006. V roku 2010 Ústavný súd SR skonštatoval v náleze č. II ÚS300/2010-31 že bolo porušené základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov a priznal satisfakciu tri tisíc eur a zaviazal súd konať bez prieťahov. K prieťahom v konaní ktoré sú predmetom sporu došlo následne a to: 1/ nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave, ktorý vec rozhodoval v odvolacom konaní od 28.10.2010 pod číslom 6 Co 352/2010. Podpredseda KS v Bratislave dňa 23.6.2011 v liste č. Spr. 2113/2011 skonštatoval, že došlo k porušeniu práva na konanie bez zbytočných prieťaho, 2/ ďalší prieťah vznikol na Okresnom súde Bratislava I, po doručení Rozsudku z KS v Bratislave. Rozsudok bol právoplatný od dňa 19.1.2012 avšak súdna kancelária mu ho odmietala vyznačiť na rozsudok až do dňa 18.4.2012. Z toho dôvodu som podal sťažnosť na prieťahy v konaní - vyznačenie právoplatnosti rozsudku dňa 28.2.2012 a dňa 7.5. 2012 do rúk predsedu súdu, ktorá k veci nezaujala stanovisko. O pomoc pri vyznačovaní právoplatnosti rozsudku požiadal zákonného sudcu, ktorý v uvedenom spore viedol konanie o náhradu mzdy z dôvodu neplatnosti skončenia pracovného pomeru, tak až listom zo dňa 5.4.2012 mu oznámil, že rozsudok KS Bratislava ô. 6Co352/2010 je právoplatný a môže si dať vyznačiť právoplatnosť, čo aj dňa 18.4.2012 vykonal. Z akého dôvodu vznikol prieťah v dobe od 19.1.2012 do 18.4.2012 kedy mu vyznačili právoplatnosť na rozsudok, tak na jeho
písomné sťažnosti na prieťahy mu nik neodpovedal. Túto skutočnosť však využil jeho zamestnávateľ, DPB a.s. Bratislava a dňa 18.4.2012 mu uložil písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny § 63 ods. 1 písm. e) zák. 311/2001 ZP. Toto považuje za priamy následok pochybenia súdu pri vyznačovaní právoplatnosti rozsudku, 3/ proti rozsudku o náhrade mzdy z dôvodu neplatnosti okamžitého skončenia prac. pomeru č. 20 C 61/2006 z 3.8.2012 sa odvolal a od 11.12.2012 pod číslom 6C0 585/2012, vec bola prejednávaná v senáte 6Co, ktorý bol nečinný , čím maril jeho základné ústavné právo na konanie bez zbytočných prieťahov. Dňa 23.9.2013 preto požiadal Verejného ochrancu práv o pomoc na odstránenie prieťahov v konaní. Podľa stanoviska Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu je spor kde sa jedná o obživu občana - to je aj prípad neplatnosti skončenia prac. pomeru z dôvodu § 68 ods. 1, písm. b) Zák. práce je to spor ktorý sa má riešiť v zrýchlenom konaní. Slovenské súdy však toto vôbec neberú do úvahy. Krajský súd v Bratislave dva krát požiadal písomne listom z 14.2.2011 a 5.11.2010 o skoré rozhodnutie vo veci a to z dôvodu, že už Ústavný súd SR skonštatoval prieťahy v konaní na Okr. súde Bratislava I, a že sa jedná o spor kde je na mieste zrýchlené konanie, súd nereagoval. Ani neodpísal. Toto je už arogancia moci voči občanovi, 4/ Sudcovia prvostupňového súdu a senát Krajského súdu v Bratislave počas verejných súdnych pojednávaniach postupovali v rozpore so zákonom č. 99/63 Zb O.s.p. nerešpektovali a obchádzali procesné právo účastníka sporu vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali § 123 O.s.p., vôbec nevykonávali dôkazy - listinné v zmysle § 129 ods. 1, O.s.p, ktoré žalobca navrhol a z toho dôvodu nemohol uniesť dôkazné bremeno, nakoľko svojím postupom mu súdy znemožnili preukázanie skutočností, ktorými odôvodňoval oprávnenosť svojho nároku, čo považuje za porušovanie základného ľudského práva na spravodlivý rozsudok. Toto je stav slovenskej justície, je to neodbornosť, vedomé marenie spravodlivosti. Je to priame porušovanie zákona č. 757/2004 Zb o súdoch § 2 ods. 1, a - "Výkon súdnictva v súčinnosti s § 3 ods. 8 - právo vyjadriť Do dnešnej doby bolo na Okresnom súde BA I a KS v Bratislave vykonaných asi 13 súdnych verejných pojednávaní ani na jednom nebol v konaný ani jeden listinný dôkaz. Za takéhoto nerešpektovania procesných práv žalobcu súd prvého stupňa vyniesol dva rozsudky a to dno 10.12.2009 e 20.7.2010 oba rozsudky zrušil Krajský súd v Bratislave z dôvodu, že boli zjavne neodborné a sudkyňa nebolo schopná ani pochopiť podstatu sporu, ktorý bol mimoriadne jednoduchý a bola to iba jedna veta. Z dôvodu neodborného vedenia verejných pojednávaní, keďže sudca nevykonal ani jeden dôkaz, tak takýto výsledok sa dal očakávať. Sudca svojou neodbornosťou, pohŕdaním právu občana - aby sa vyjadril k vykonaným dôkazom porušoval aj ústavné právo občana ČI. 48 ods. 2 ústavy SR - právo vyjadriť sa k dôkazom s následkom - prieťahy v konaní v dôsledku subjektívneho zavinenia konajúceho sudcu. V dôsledku neodbornosti bolo celé konanie mimoriadne neefektívne je skutočne hanbou justície, aby s mimoriadne jednoduchým sporom o jednej vete, slovenské súdy ešte vec právoplatne neukončili ani za sedem rokov a to napriek asi 13 pojednávaniam. Toto je skutočná justičná katastrofa a neschopnosť zjednať právny stav a neschopnosť vykonávať spravodlivosť v prijateľnom čase. Takéto konanie je pre občana, ktorý je protiprávne okamžite prepustený z prac. pomeru očitá sa v stave materiálnej núdze - neprijateľné. Z činnosti slovenskej justície môže mať občan pocit beznádeje, frustrácie, menejcennosti že v štáte je len nato, aby platil dane štátu, sudcovia mali honosné platy z daní občanov, a keď sa občan obráti na súd z dôvodu, že sa ocitol v tiesni - bol nezákonné zbavený práce, tak štát nie je schopný zabezpečiť súdny proces v zmysle príslušných zákonov ktorými je sudca viazaný ; Ústava SR čl. 48 ods. 2, O.s.p. § 123 a § 129 ods. l, a zákon o súdoch č. 757/2004 Zb § 2 ods. 1, § 3 ods. 8 - právo vyjadriť sa k dôkazom. Nemožnosť sa domôcť spravodlivosti je, čo sa týka protiprávneho prepustenia z prac. pomeru, aj negatívny dôsledok na kvalitu života - materiálne zabezpečenie, je to aj zníženie životnej úrovne. S označením závažného porušovateľa prac. disciplíny je ťažké nájsť aj primerané porovnateľné zamestnanie s porovnateľným finančným ohodnotením - aj toto je dôsledok neschopnosti súdov na slovenskú súdny spor v primeranej lehote právoplatne ukončiť. Spory o neplatnosť prepustenie z prac. pomeru sa majú prejednávať v zrýchlenom konaní, 5/ nesprávny úradný postup je aj v tom, že Okr. súd BA I ma prístup k občanom rozdielny v tom, že po súdoch chodia politici V.. K.I., V. J. , V.. W., V. M., títo žalujú vydavateľov rôznych denníkov e časopisov v sporoch o ochranu osobnosti, žiadajú obrovské sumy ako satisfakcie, tieto osoby sú v sporoch úspešné, súdy určite vykonávajú dôkazy, súdne spory netrvajú viac ako sedem rokov. Je zrejmé že pred súdom sú rovní a rovnejší, sú osoby ktoré sú protežované, zvýhodňované toto je v rozpore s čl. 12 ods. 1,2 Ústavy SR. Je preukázané, že došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní, a zásahu do právom chránených záujmov - spravodlivého súdneho procesu v zmysle zakč. 99/ 63 O.s.p. a práva no spravodlivý rozsudok. Z toho dôvodu žiadal aby súd
Zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu z dôvodu nesprávneho úradného postupu vo výške desať tisíc eur do troch dní odo dna doručenia rozsudku.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu dňa 19.12.2014 a písomným podaním zo dňa 31.10.2018 v ktorom uviedla, že samotný nesprávny úradný postup Krajského súd v Bratislave v konaní vedenom na tomto súde sp. zn. 6C0/352/2010 bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že podpredseda Krajského súdu v Bratislave v liste č. Spr. 2113/2011 zo dňa 23. júna 2011, ktorým odpovedal na sťažnosť žalobcu na prieťahy, po prešetrení sťažnosti túto vyhodnotil ako dôvodnú a v mene správy a riadenia súdu sa žalobcovi za objektívne prieťahy v súdnom konaní ospravedlnil. Žalovaná má za to, že ospravedlnenie sa podpredsedu Krajského súdu v Bratislave za objektívne prieťahy možno jednoznačne považovať za dostatočné zadosťučinenie. Uvedené ospravedlnenie je podľa názoru žalovanej spôsobilé úplne a definitívne napraviť tvrdenú morálnu ujmu žalobcu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6C0/352/2010 spočívajúcom v prieťahoch v tomto konaní. Pre prípad, že by súd napriek vyššie uvedenému uvažoval o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi, žalovaná uvádza, že 7. ust § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že iba samotné konštatovanie pravá nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprtVnyn1 úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť inak. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch teda predpokladá splnenie určitých zákonom kvalifikovaných podmienok. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená tam, kde samotné konštatovaná porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a kde zmenšenie a vyváženie spôsobenej nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak, ako cestou zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Určenie výšky peňažnej náhrady pri splnení podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je síce predmetom voľnej úvahy súdu, keďže zákon jej maximálnu ani minimálnu hranicu nestanovuje, nie však ľubovôľou. Pri svojej úvahe musí prihliadnuť najmä na osobu poškodeného (jeho doterajší. život a prostredie, v ktorom žije a pracuje"), závažnosť ujmy a na okolnosti lei vzniku a závažnosť následkov v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení poškodeného. V tomto smere súd musí vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu a na základe neho rozhodnutie založiť na celkom konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách. Dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky stíha výlučne poškodeného. Posudzujúc prejednávanú vec vo svetle uvedených záverov je nutné konštatovať, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keď v konaní nepreukázal, akú kvalifikovanú ujmu konštatovaný nesprávny úradný postup u neho vyvolal, akým spôsobom sa táto ujma prejavila a aké následky mu v súkromnom živote alebo spoločenskom uplatnení vznikli.
4. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
5. Čo sa týka namietaného nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nečinnosti pri vyznačovaní právoplatnosti rozhodnutia a v prieťahoch v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6C0/585/2012, žalovaná poukazuje na absenciu konštatovania porušenia práva zo strany príslušných orgánov ako to predpokladá vyššie citované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., čím nedošlo k naplneniu už prvotnej podmienky pre možnosť priznania náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to existencii nesprávneho úradného postupu. Pre možnosť postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je totiž potrebné splnenie viacerých predpokladov, v okolnostiach prejednávanej veci sú nimi nesprávny úradný postup súdu, vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vzniknutou nemajetkovou ujmou.
6. K nároku žalobcu, ktorý si odvodzuje od postupu vec prejednávajúcich sudcov v rozpore so zákonom, žalovaná uvádza, že postup sudcov v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom í spočívajúcim v porušení procesného práva účastníka konania vyjadriť sa k dôkazom nemožno subsumovať pod nesprávny úradný postup, keďže tento postup sa odzrkadlil v rozhodnutiach súdov vo veci samej. Za daného stavu by preto žalobca mohol namietať jedine nezákonnosť rozhodnutí okresného a krajského súdu postupom podľa § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., ani tu by však nebol úspešný, keďže rozsudky okresného a krajského súdu neboli Najvyšším súdom SR ako príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť. Je potrebné zdôrazniť, že porušenie zákonom stanoveného postupu súdu v súdnom konaní, teda odňatie možnosti konať pred súdom, je odvolacím aj dovolacím dôvodom. Podľa ustálenej judikatúry nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočíva v postupe, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia, čo v prejednávanej veci nie je splnené.
7. Poškodený je povinný vznik nemajetkovej ujmy preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že nemajetková ujma vznikla. Až po preukázaní vzniku škody a existencie nesprávneho úradného postupu môže byť skúmaná otázka príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma zákonnými podmienkami. Vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody sa v právnej teórii označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím - resp. nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale | napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom sledu javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich d< úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za šl>f]jU- Otázka príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne v každom jednotlivom prípade zhodnotením všetkých významných okolnosti. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a j starostlivé zváženie všetkých okolností.
8. Keďže žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy spôsobom upraveným § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z., nemôže preukázať ani príčinnú súvislosť medzi tvrdenými nesprávnymi úradnými postupmi súdov a nemajetkovou ujmou. Žalobca nepreukázal, že nebyť nesprávnych úradných postupov súdu, nebola by mu vznikla nemajetková ujma vo výške 10.000,- eur. Uvedené sa vzťahuje najmä na nárok odvodzovaný od nečinnosti okresného súdu pri vyznačovaní právoplatnosti rozhodnutia súdu, keďže rozhodnutie krajského súdu sa stalo právoplatným jeho doručením účastníkom konania. Skutočnosť, že na uvedenom rozhodnutí súdu bola doložka právoplatnosti vyznačená až dňa 18.4.2012 nič nemení na tom, že toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 19.1.2012, teda od tohto dňa muselo byť žalobcovi známe, že jeho pracovný pomer s Dopravným podnikom Bratislava, a.s. trvá. Od tohto dňa žalobca mohol opätovne nastúpiť k svojmu zamestnávateľovi na výkon práce.
9. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu ďalej žalovaná poukazuje na to, že žalobca neuviedol, akú časť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje v súvislosti s tým-ktorým nesprávnym úradným postupom súdu (prieťahom v konaní súdu). Povinnosť označiť titul uplatneného nároku na náhradu škody, t. j. jednoznačným spôsobom uviesť, v príčinnej súvislosti s akým zásahom orgánu štátu škoda určitého druhu a v určitej výške vznikla, vyplýva pre žalobcu už z teoretickej koncepcie bremena tvrdenia, ktoré v civilnom procese zaťažuje žalobcu a má celkom konkrétne a praktické dôsledky.
Ak má byť žalobca v konaní o náhrade škody (nemajetkovej ujmy) úspešný, je nevyhnutné, aby žalobca v prvom rade pri každej jednej položke uviedol, v príčinnej súvislosti s ktorým nesprávnym úradným postupom ktorého súdu mu vznikla konkrétna nemajetková ujma. Bremeno tvrdenia nemôže byť v sporovom konaní (akým konanie o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nepochybne je) nahradené akýmkoľvek postupom či úkonom súdu alebo druhého účastníka. Žalovaná poukazuje na to, že žalobca počas celého konania nepredložil žiadny z vyššie uvedených dôkazných prostriedkov, v ktorom by boli konštatované prieťahy v konaní OS BA I vedenom pod sp. zn. 20C/61/2006 spočívajúcom v oneskorenom vyznačení právoplatnosti súdneho rozhodnutia a takisto ani prieťahy v konaní Krajského súdu v BA vedenom pod sp. zn. 6Co/585/2012. V tejto súvislosti žalovaná uvádza, že List verejnej ochrankyne práv JUDr. Jany Dubovcovej zo dňa 23.04.2014 s názvom: "Upovedomenie o výsledkoch vybavenia podnetu" je vzhľadom na kogentné znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. irelevantný. Žalobca síce má vo vzťahu ku konaniu KS v BA sp. zn. 6Co/352/2010 konštatované prieťahy v konaní (list podpredsedu KS v BA zo dňa 23.06.2011), avšak splnenie jednej z kumulatívne stanovených zákonných podmienok na vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nestačí. Žalovaná navyše poznamenáva, že podpredseda KS v BA sa v mene správy a riadenia súdu žalobcovi za objektívne vzniknuté prieťahy v súdnom konaní ospravedlnil (prvá satisfakcia) a zároveň pristúpil k sledovaniu plynulosti tohto konania, čím prijal opatrenia na odstránenie tohto stavu (druhá satisfakcia). Žalovaná má za to, že ospravedlnenie sa podpredsedu Krajského súdu v Bratislave za objektívne prieťahy a prijatie primeraných opatrení možno jednoznačne považovať za dostatočné zadosťučinenie, spôsobilé úplne a definitívne napraviť tvrdenú morálnu ujmu žalobcu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/352/2010 spočívajúcom v prieťahoch v tomto konaní.
10. Žalovaná má za to, že žalobca v konaní neuniesol ani len bremeno tvrdenia. Vznik nemajetkovej ujmy odôvodňuje len všeobecnými a nič nehovoriacimi formuláciami, ktoré sú použiteľné v každom inom prípade a žiadnym spôsobom sa nedotýkajú konkrétnych okolností tohto prípadu. Až po prípadnom preukázaní vzniku nemajetkovej ujmy žalobcom (čo sa žalobcovi počas celého konania nepodarilo) je namieste skúmať, či sú splnené podmienky na jej náhradu v peniazoch podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. a v akej výške je nevyhnutné náhradu priznať. Len v prípade, že poškodenému vznikla nemajetková ujma a sú dané podmienky na jej náhradu v peniazoch podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., je možné priznať náhradu v peniazoch maximálne vo výške podľa § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z.. Vo vzťahu k výške požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy žalovaná túto považuje za neodôvodnenú. Žalobca totiž neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré túto odôvodňujú z hľadísk predpokladaných v § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., resp. neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce konkrétnu výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú požaduje.
11. Podaním žalobcu doručeným súdu dňa 16.02.2015 žiadal žalobca pripustiť rozšírenie žaloby o ďalšie skutkové okolnosti a s tým súvisiaci nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a to v súvislosti s podaním dovolania voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 1 sp.zn. 20C 61/2006, kedy súd opätovne sa dopustil prieťahu v konaní, nakoľko spis bol zaslaný na Najvyšší súd SR za účelom rozhodnutia o dovolaní až po 9 mesiacoch od podania dovolania. Prieťah v konaní bol konštatovaný aj predsedníčkou Okresného súdu Bratislava 1. Súd zmenu žaloby uznesením zo dňa 20.04.2017 č.k.18C 201/2013-105 nepripustil z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byt' podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, keďže rozšírenie žaloby nebolo predmetom predbežného prerokovania nároku žalovanou ako aj z dôvodu, že okolnosti ohľadom nesprávneho úradného postupu, ktoré síce súvisia s konaním sp. zn. 20C/61/2006 nastali až po podaní žaloby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2017.
12. Podaním žalobcu doručeným súdu dňa 05.04.2017 žalobca žiadal prerušiť konanie v predmetnej veci podľa § 162 ods.1) písm.a) CSP, z dôvodu podania ústavnej sťažnosti ohľadom odňatia veci zákonnému sudcovi . Súd uznesením zo dňa 20.04.2017 č.k.18C 201/2013-104 návrh na prerušenie konania zamietol, nakoľko na prerušenie konania neboli splnené zákonné podmienky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09.05.2017.
13. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami sporových strán, prednesmi sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podané na MS SR dňa 03.10.2012, 25.09.2013, Odpoveď predsedu KS v Bratislave zo dňa 23.06.2011 na sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní 6Co 352/2010,
Sťažnosť na prieťahy v konaní OS Bratislava I sp.zn. 20C 61/2006 zo dňa 28.02.2012 a 07.05.2012, Výzva na výkon práce zamestnávateľa žalobcu zo dňa 18.04.2012, Upovedomenie o výsledku vybavenia podnetu verejnou ochrankyňou práv zo dňa 23.04.2014). Súd v predmetnom spore vykonal dôkazy, ktoré považoval za relevantné vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu veci a preto ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania ( napr. výsluchom V..N., zabezpečiť odpoveď na sťažnosť ohľadom zdĺhavého vyznačenia právoplatnosti na rozsudku, pribratím profesora práva na posúdenie zložitosti sporu vedeného pod sp.zn. 20C 61/2006, súdneho znalca za účelom stanovenia následkov psychickej záťaže vedenia konania na zdravotný stav žalobcu, výsluchom ministra V..Q., oboznámením sa na pojednávaní s článkom " Koľko vysúdili prominenti") súd zamietol s poukazom na skutočnosť, že vykonanie navrhnutých dôkazov nemá žiaden vplyv na posúdenie dôvodnosti žaloby.
14. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 15.10.2013 domáha od žalovanej zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur a náhrady trov konania z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nemajetková ujma mala žalobcovi vzniknúť: 1)nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/352/2010 spočívajúcom v prieťahoch v konaní, 2)nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/61/2006 spočívajúcom v oneskorenom vyznačení právoplatnosti súdneho rozhodnutia, 3)nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 6Co/585/2012 spočívajúcom v prieťahoch v konaní, 4)nesprávnym úradným postupom sudcov Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave spočívajúcom v postupe v súdnom konaní v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom.
15. Za základ právneho nároku žalobca označil nesprávny úradný postup - prieťahy v konaní. Prieťahy v súdnom konaní treba považovať za protiprávny stav, v každom okamihu ktorého dochádza k rovnakému porušovaniu práva účastníka konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Náprava nemajetkovej ujmy nesleduje cieľ poskytnúť poškodenému náhradu peňažného ekvivalentu ani obnovu pôvodného stavu, ale iba jej určité spravodlivé zmiernenie(tzv. zadosťučinenie, satisfakciu). Zadosťučinenie sa chápe ako nástroj na odstránenie spôsobenej nemajetkovej ujmy v súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní. O nároku sťažovateľa na priznanie primeraného zadosťučinenie môže rozhodnúť ústavný súd, na základe ústavnej sťažnosti z titulu porušenia ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( čl.48 ods.2 Ústavy), kedy ústavný súd okrem konštatácie prieťahov rozhoduje aj finančnom zadosťučinení. Taktiež sa môže poškodený domáhať v súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní odškodnenie vo forme nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( predch. zák. č. 58/1969 Zb.). I keď v oboch prípadoch sa skúma otázka prieťahov v konaní a v jej súvislosti sa rozhoduje o otázke finančného zadosťučinenia, zásadný rozdiel spočíva v uplatňovaní a posudzovaní nároku na náhradu škody. Pokiaľ pri ústavnej sťažnosti je dostačujúce uviesť dôvody nároku na finančné zadosťučinenie, pri nemajetkovej ujme podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je nevyhnutné preukázať kumulatívne splnenie zákonných podmienok. Z uvedeného teda vyplýva, že právo na náhradu škody uplatnenej podľa vyššie označeného zákona postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 ústavy , ktorý priznáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov štátnej moci a správy, nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie.
16. Prvoradým predpokladom uplatnenia nároku na súde podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. je jeho predbežné prerokovanie s príslušným orgánom štátu. Až v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časti v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde ( § 16 ). V rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je v zmysle § 16 poškodený povinný uviesť všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie oprávnenosti nároku vrátane výšky škody, na skutkové okolnosti a škodu ktorá nebola prerokovaná v rámci predbežného prerokovania nároku súd neprihliada. V danom prípade žalobca splnil hmotnoprávnu podmienku podmieňujúcu prerokovanie nároku na súde, nakoľko svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnil u žalovanej prostredníctvom žiadostí zo dňa doručených Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 03.10.2012 a 25.09.2013, ako orgánu oprávnenému v predmetnej veci konať, keďže základom právneho nároku na náhradu škody uvádzaným žalobcom, boli prieťahy v súdnom konaní ( §3 ods.1 písm.a) zák.č. 514/2003 Z.z.).
17. Podľa § 3 ods. 1 písm. zákona 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu ako i nesprávnym úradným postupom je zodpovednosť objektívna, čo znamená, že oprávnený subjekt (poškodený) nie je povinný preukazovať v konaní úmysel alebo nedbanlivosť, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok. Základom právneho nároku môže byť nezákonnosť rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup 18. Podľa § 9 ods.1 štát odpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb( znenie účinné do 31.12.2012, kedy došlo ku skutkovým okolnostiam zakladajúcim nárok na náhradu škody). Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu v rámci jeho činnosti, spravidla ide o postup nesúvisiaci s rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v určitej lehote, alebo nečinnosť orgánu alebo iné vady týkajúce sa vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať činnosť štátneho orgánu spočívajúcu v zvažovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia, zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie zistených skutočností nakoľko sa jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť posudzované jedine podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. To znamená, že za nesprávny úradný postup orgánu štátu nemožno považovať pochybenia spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotí podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku tejto skutočnosti je jeho rozhodnutie nesprávne. V takomto prípade má totiž účastník konania, v rámci ktorého bolo rozhodnutie vydané, právo brániť sa a dosiahnuť jeho zrušenie alebo zmenu v dôsledku podania opravného prostriedku.
19. Popri preukázaní existencie nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu ako základu právneho nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobca musí v konaní preukázať existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, t.z. že v konaní musí byť preukázaná vecná súvislosť príčiny a následku. Otázka náhrady škody je upravená v § 17 zák.č. 514/2003 Z.z. Podľa § 17 ods.1) zák.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ods.2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ods.3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2) sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, b)závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon č. 514/2003 Z.z. stanovuje právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci za podmienok stanovených zákonom t. j. vtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nemajetková ujma sa uhrádza v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak. Zákonodarca zároveň stanovil kritériá na určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch a v prijatých novelách zákona aj hornú hranicu výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú možno priznať. Navyše v prípade nemajetkovej ujmy musí byť okrem kumulatívneho splnenia zákonných podmienok ( nesprávny úradný postup alebo nezákonné
rozhodnutie , škoda, príčinná súvislosť ) aj zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce. A taktiež platí, že v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepostačí tvrdiť prieťahy v konaní a "primeranosť nároku", existencia (imateriálnej) ujmy a príčinná súvislosť medzi ňou a nesprávnym úradným postupom musí byť tvrdená a preukázaná.
20. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní pri činnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Príčinou škody nie je skutočnosť, ktorá už je sama následkom. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou od neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaný príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo aj len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007, sp. zn. 3 Cdo 32/2007, R 28/2008). Z hľadiska príčinnej súvislosti v danom prípade je preto významné, či nesprávny úradný postup okresného súdu alebo krajského súdu bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku nemajetkovej ujmy, ktorej náhrady sa žalobca domáha.
21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, k jednotlivým skutkovým okolnostiam, ktoré podľa žalobcu mu zakladajú právny nárok na náhradu škody v podobe nemajetkovej ujmy súd uvádza nasledovné. 1.Nesprávny úradný postup Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/352/2010. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca podal v dôsledku odvolacieho konania, prebiehajúceho na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 6Co 585/2012, sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 30.05.2011. V dôsledku podaného odvolania voči rozsudku prvostupňového súdu bol spis postúpený na Krajský súd v Bratislave dňa 28.10.2010. Sťažnosť bola zo strany vedenia súdu - predsedu súdu, vyhodnotená ako dôvodná, nakoľko s poukazom na judikatúru ÚS SR vo veci nebol po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov vykonaný úkon. Za príčinu prieťahu boli označené objektívne dôvody ( zaťaženosť súdu) a žalobcovi sa predseda súdu za zistené prieťahy v čase od 28.04.2011 ( t.j. po uplynutí 6 mes. lehoty) ospravedlnil a to písomne listom zo dňa 23.06.2011 a súčasne prijal aj opatrenie na odstránenie tohto stavu v podobe sledovania plynulosti tohto konania, dôsledkom čoho bol vo veci dňa 21.11.2011 na pojednávaní vynesený rozsudok. Žalobca mal možnosť v prípade nesúhlasu s vybavením sťažnosti požiadať MS SR o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti predsedom Krajského súdu v Bratislave. Z uvedeného teda vyplýva, že v súvislosti s prieťahom v konaní je právny základ nároku spočívajúci v nesprávnom úradnom postupe daný. Avšak pokiaľ ide o posúdenie oprávnenosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť skutočnosť, že jednak v rámci vybavenia sťažnosti bolo porušenie práva skonštatované, bolo prijaté opatrenie na odstránenie prieťahov v konaní , žalobcovi bolo poskytnuté ospravedlnenie a Krajský súd v Bratislave následne dňa 22.07.2011 vo veci stanovil termín pojednávania na 19.09.2011 a 21.11.2011, kedy vo veci bol vyhlásený rozsudok. Vzhľadom k obsahu a dôvodom vybavenia sťažnosti ako aj k dĺžke prieťahov v konaní na Krajskom súde v Bratislave má súd za to, že v tomto prípade je samotné konštatovanie porušenia práva dostačujúcou satisfakciou a preto sa otázkou preukázania nemajetkovej ujmy v tejto súvislosti čo do základu a výšky nezaoberal. 2)Nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/61/2006 spočívajúcom v oneskorenom vyznačení právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2011 č.k. 6Co 352/2010-383, ktorým bola určená neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2012. Právoplatnosť na rozsudku bola vyznačená dňa 19.03.2012. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v dôsledku oneskoreného vyznačenia právoplatnosti na rozsudku odvolacieho súdu mu vznikla nemajetková ujma, nakoľko nevyznačenie právoplatnosti na rozsudku bolo prekážkou pokračovania v práci, tak toto tvrdenie žalobca v konaní nepreukázal, tak ako nepreukázal tvrdenie, že bez doložky právoplatnosti mu bol zo strany zamestnávateľa znemožnený nástup do práce. Práve
naopak zamestnávateľ žalobcu písomnou výzvou zo dňa 18.04.2012 tohto vyzval na nástup do práce a súčasne ho upozornil na porušenie pracovnej disciplíny podľa 63 ods.1 písm.e) ZP. Rozhodnutie odvolacieho súdu je záväzné pre sporové strany a z jeho poučenia vyplýva, že proti nemu nie je možné podať riadny opravný prostriedok. To znamená, že doručením poslednému z účastníkov konania rozsudok nadobúda právoplatnosť. Pre žalobcu to jednoznačne znamenalo nástup do práce bez toho, aby čakal od zamestnávateľa výzvu k nástupu. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej, že pracovnoprávne normy ( Zákonník práce) v prípade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru nemajú povinnosť zamestnanca vyzývať k nástupu do práce, táto povinnosť vyplýva pre zamestnanca priamo z právneho stavu veci, kedy pracovný pomer v dôsledku rozhodnutia súdu o určení neplatnosti jeho skončenia kontinuálne pokračuje a tak sa na zamestnanca ako i zamestnávateľa opätovne vzťahujú práva a povinnosti upravené v Zákonníku práce. Navyše vyznačenie právoplatnosti na rozsudku má v danom prípade len deklaratórny charakter. Taktiež je potrebné uviesť, že v súvislosti s predmetným nesprávnym úradným postupom nebol relevantným spôsobom konštatovaný prieťah v konaní. Na základe vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že oneskorené vyznačenie právoplatnosti nemožno označiť za nesprávny úradný postup spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorú žalobca navyše v žalobe ani riadne nešpecifikoval a nepreukázal. 3)Nesprávny úradný postup Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 6Co/585/2012 spočívajúcom v prieťahoch v konaní. Z obsahu pripojeného spisu 20C 61/2006 súd zistil, že na základe odvolania sporových strán proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava 1 z 03.08.2012 č.k. 20C 61/2006-453 vec bola predložená Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu a opatrením predsedu súdu zo dňa 04.12.2012 pridelená do odd . 6Co. Rozsudok v predmetnej veci bol verejne vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 07.10.2013, vytýčenom na základe úpravy zo dňa 16.09.2013. V súvislosti so žalobcom tvrdeným prieťahom v konaní nebol o vydané žiadne relevantné rozhodnutie , ktoré by zakladalo právny nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy. Novelou zákona č.514/2003 Z.z. s účinnou od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( § 9 ods.2). Vyjadrenie Verejného ochrancu práv zo dňa 23.04.2014 k nečinnosti Krajského súdu v Bratislave v čase od 11.12.2012 do 07.10.2013 nie je možné považovať za rozhodnutie spôsobilé založiť právny nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku čoho absentuje právny základ nároku na náhradu škody . 4)nesprávny úradný postup sudcov Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave spočívajúcom v postupe v súdnom konaní v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom. K tejto otázke sa súd vyjadril v bode 18 odôvodnenia rozsudku kde uviedol, že ..."za nesprávny úradný postup nie je možné považovať činnosť štátneho orgánu spočívajúcu v zvažovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia, zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie zistených skutočností nakoľko sa jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť posudzované jedine podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu." To znamená, že aj v tomto prípade súd akceptoval argumentáciu žalovanej, ktorá poukázala v tejto súvislosti na nemožnosť subsumovať postup súdu vo vedení konania v rozpore s procesným predpisom pod nesprávny úradný postup, nakoľko sa tento premietol do rozhodovacej činnosti súdu, ktorú žalobca mohol zmeniť použitím riadnych opravných prostriedkov.
22. S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola preukázaná existencia základu právneho nároku v zmysle zákonnej úpravy. Taktiež pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, súd súhlasí s argumentáciou žalovanej, že uplatnený nárok treba nielen tvrdiť ale aj dokázať s poukazom na ustanovenia procesného predpisu ( §79,§101 O.s.p. alebo §132, §167C.s.p.), ktoré ukladajú sporovým stranám tvrdené skutočnosti preukázať prostredníctvom označených dôkazov. V danom prípade bolo potrebné uplatnenú nemajetkovú ujmu preukázať čo do základu a výšky v súlade so zákonnými podmienkami stanovenými
v § 17 ods.3 zák.č. 514/2003 Z.z., čo žalobca neurobil. V neposlednej miere potom treba prisvedčiť, že tu absentuje aj špecifikácia výšky nemajetkovej ujmy vo vzťahu k jednotlivým prieťahom ako dôsledok nesprávneho úradného postupu súdu.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255ods.1 CSP, keďže však strana žalovaná si v konaní nárok na náhradu trov konania neuplatnila súd z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.