Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/167/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: B.. B. B., O., M. K. X, XXX XX K. K., správca konkurznej podstaty úpadcu Tokajská spoločnosť Viničky s.r.o. v konkurze, Mestská záhrada 5321, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 201 091, zastúpený advokátom JUDr. Pavol Szabo, LL.M., Lazaretská 3/A,811 08 Bratislava a ďalším právnym zástupcom JUDr. Dušan Ivanič, AK Ivanič and Partners, s.r.o., Dunajská 48, Bratislava 811 08, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. z. 11091/2015, č. sp. 1555/2015-640 zo dňa 28.04.2015, takto jednohlasne

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného 11091/2015, č. sp. 1555/2015-640 zo dňa 28.04.2015 ako aj rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 600/107-R/2013/1 zo dňa 11.02.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %

O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.04.2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), ktorým prvostupňový orgán podľa čl. 73 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 v spojení s § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rozpočtových pravidlách“) uložil žalobcovi povinnosť vrátiť poskytnutý finančný príspevok v sume X.XXX.XXX,XX Eur. Zároveň v zmysle § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách prvostupňový orgán uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1% zo sumy X.XXX.XXX,XX Eur za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu, počínajúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia až do zaplatenia.

2. Prvostupňový orgán, s odkazom na správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej aj ako „OLAF“), uložil povinnosť vrátiť poskytnutý finančný príspevok z dôvodu porušenia finančnej disciplíny žalobcu podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1975/2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 ako aj podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona o rozpočtových pravidlách.

II.

Žaloba

3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový orgán ako i žalovaný svojim postupom a následným vydaním rozhodnutí ukrátili žalobcu na jeho právach.

4. Dôvodil, že zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi je nepostačujúce na posúdenie veci. Na podporu tohto tvrdenia žalobca uviedol, že v zmysle Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. C. XXXXX zo dňa 15.10.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 05.03.2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.06.2009 bol žalobcovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok na financovanie projektu „Skladovanie, technické a technologické zabezpečenie výroby”, kód projektu: XXXC.XXXXXXX. Podľa tvrdenia prvostupňového orgánu mu bola dňa 03.12.2012 doručená Záverečná správa OLAF (ďalej len „správa OLAF”), na základe ktorej bola dňa 28.01.2013 vyhotovená Správa o nezrovnalosti. Táto správa bola podkladom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 600/107-R/2013 zo dňa 29.01.2013, ktoré po odvolaní žalobcu žalovaný rozhodnutím č. z. 29041/2013, č. sp. 3835/2013-640 zo dňa 22.10.2013 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie. Následne vydal prvostupňový orgán rozhodnutie uvedené v bode 1 a žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca zdôraznil, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní postupoval v rozpore v ust. § 3 ods. 2 a § 32 ods. 1 správneho poriadku, keď žiadnym spôsobom nezisťoval skutočný stav veci a pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal výlučne len zo správy OLAF. Žalobca namietal, že s týmto postupom prvostupňového orgánu sa žalovaný stotožnil.

5. Podľa názoru žalobcu ani samotná správa OLAF neobsahuje správne zistený skutkový stav. V tejto správe na strane 12 sa OLAF domnieva, že spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. bola do dodávateľského reťazca zaradená výhradne s cieľom zvýšiť cenu strojov/vybavenia, ktoré sa mali nakúpiť. Žalobca uviedol, že na predmetnú zákazku vykonal obstarávanie ako na celok, t. j. na dodávku kompletného vybavenia. Po vykonaní prieskumu trhu ako aj zo skúseností z predchádzajúcich obstarávaní, ktoré vyhrala spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. s najlepšou cenou aj kvalitou, sa rozhodol túto zákazku zadať tejto spoločnosti. Žalobca pri obstarávaní zákazky postupoval v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi ako aj s príručkou pre žiadateľa o poskytnutie NFP a nebolo predsa Žalobcovou povinnosťou zisťovať od koho spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. nakupuje dodávaný tovar, najmä keď konečná cena zákazky bola pre Žalobcu výhodná.

6. Čo sa týka vytýkanej výšky ceny za nákup XXX sudov od spoločnosti JOMADO, s.r.o. vo výške X.XXX,XX EUR, tak OLAF vôbec nezohľadňoval pomer kvality a ceny, dokonca za odborný názor ohľadom primeranej výšky ceny považoval vyjadrenie konateľa spoločnosti ZAMMA - SUDY SLOVAKIA s.r.o., t. j. spoločnosti, ktorá bola neúspešná v predmetom výberovom konaní, takže minimálne možno dôvodne pochybovať o jej objektívnosti a nezaujatosti.

7. Už z vyššie uvedených citácií konštatovaní OLAF je zrejmé, že sám OLAF nepovažoval svoje zistenia, resp. tvrdenia za preukázané, ale uvádzal len svoje domnienky a odhady a bolo povinnosťou správneho orgánu, t.j. PPA, resp. žalovaného tieto zistenia relevantným spôsobom overiť. Aj samotný žalobca viac krát navrhoval znalecké konanie. Samotná správa OLAF ďalej tiež neobsahuje dôkazy o porušeniach všeobecných právnych noriem, ale len konštatovanie o pravdepodobnom porušení týchto predpisov, čo nemôže byť považované za spoľahlivé skutkové zistenie v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku. Avšak v rozhodnutí žalovaného už žalovaný na strane 10 uvádza, že: „Ministerstvo ďalej zistilo, že OLAF skonštatoval, že účastník konania porušil zásady riadneho finančného hospodárenia stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách, pretože evidentne (a s najväčšou pravdepodobnosťou úmyselne) nenakúpil vybavenie tak, aby dosiahol najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou.“

8. Podobné domnienky úradu OLAF a zároveň jeho odporúčania na ich preskúmanie príslušnými slovenskými úradmi sa nachádzajú v celej Záverečnej správe OLAF. Žalovaný, ako ani PPA, však ani jedno zo zistených údajných porušení uvedených v Záverečnej práve OLAF neoverovala a pri rozhodovaní sa s nimi bez akejkoľvek pochybnosti „stotožnila“.

9. Tiež neobstojí argumentácia Žalovaného, že podľa čl. 9 ods. 3 a ods. 4 Nariadenia (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu a Rady o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), keď tieto články konštatujú, že správa OLAF môže byť dôkazným prostriedkom v správnom konaní, nakoľko tým nemôže byť vyvodzované, že správa OLAF, zvlášť ak sú jej obsahom v relevantnej časti domnienky, môže byť jediný dôkazný prostriedok a podklad rozhodnutia. PPA mala pri rozhodovaní minimálne nariadiť znalecké dokazovanie, predmetom ktorého by bolo potvrdenie alebo vyvrátenie zistení úradu OLAF, ktoré boli podkladom pre jej Prvostupňové rozhodnutie. Za dôležitý fakt žalobca považuje to, že všetky vyššie uvedené zmluvy s dodávateľmi boli uzavreté a väčšina faktúr zaplatená ešte pred uzavretím Zmluvy o poskytnutí NFP. t. i. v čase pred 15.10.2008. Žalobca pôvodne zamýšľal financovať všetky projekty z vlastných finančných zdrojov a až časom, keď PPA uverejnila výzvu, sa rozhodol požiadať o nenávratný finančný príspevok. Je preto nezmyslom sa domnievať, že by žalobca mal záujem v čase uzatvárania zmlúv s dodávateľmi „umelo“ zvyšovať ceny dodávok, keď v tom čase všetko financoval sám a nemal žiadnu záruku, že mu niekedy v budúcnosti bude poskytnutý nenávratný finančný príspevok.

10. S poukazom na § 33 ods. 2 správneho poriadku žalobca uviedol, že ani jeden zo správnych orgánov žalobcu žiadnym spôsobom neoboznámili s obsahom Záverečnej správy OLAF, ale iba s obsahom Správy o nezrovnalosti a teda mu neumožnil sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. V tejto súvislosti podľa žalobcu obrana žalovaného s poukazom na § 23 ods. 1 správneho poriadku, t.j. na jeho možnosť nahliadnuť do spisu, neobstojí.

11. Žalobca s poukazom na § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku považoval obe rozhodnutia správnych orgánov za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Mal za to, že v celom texte rozhodnutí sa iba v rôznych súvislostiach uvádzajú rôzne vnútroštátne a európske normy, avšak priamy súvis medzi údajnými skutkami žalobcu a porušením právneho predpisu sa nikde nenachádza. Okrem jednej výnimky, a to odkazu na § 31 ods. 1 písm. n/ zákona o rozpočtových pravidlách.

12. Podľa žalobcu bola v konaní žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu, zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti dôvodil, že pri výkone kontroly, ktorej výsledkom bola správa OLAF, a teda aj správa o nezrovnalosti , došlo k porušeniu viacerých právnych noriem, a to Nariadenia (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 25.05.1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z.z.”) . Žalobca uviedol, že OLAF vypracoval dňa 11.07.2011 Správu o kontrole a inšpekcií na mieste, v ktorej nie sú uvedené žiadne zistené nedostatky ani označenie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa porušili, a teda ani žiadna lehota na podanie námietok. Záverečná správa OLAF nebola nikdy žalobcovi doručená, žalobca nemal možnosť sa s ňou oboznámiť a podať námietky k zisteným nedostatkom.

13. Záverom žalobca namietal porušenie čl. 3 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev. V tejto súvislosti dôvodil, že z rozhodnutí správnych orgánov síce nie je zrejmé k spáchaniu akých nezrovnalostí zo strany žalobcu malo dôjsť, avšak mal za to, že všetky údajné nezrovnalosti mohli nastať len do roku 2008.

III.

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 26.10.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobca opätovne tým istým spôsobom a z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, napáda aj napadnuté rozhodnutie. Mal za to, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nezákonnosť postupu žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia.

15. Zdôraznil, že dôkladne preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu a dospel k záveru, že bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia, v konaní dostatočne zistil a preukázal skutkový stav, ktorý bol v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnený. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán v rámci konania o neoprávnenej platbe dostatočne preveril skutočnosti uvedené v správe OLAF, pričom sa s nimi plne stotožnil. Zastával názor, že žalobcom namietané skutočnosti nepreukazujú nesprávnosť záverov OLAF konštatovaných v jeho správe. Zároveň dodal, že zo spisového materiálu vo veci neoprávnenej platby je zrejmé, že OLAF vykonal u žalobcu kontrolu v súlade s ust. čl. 3 Nariadenia (ES) č. 1073/1999 a čl. 9 ods. 1 a 2 Nariadenia (ES, EURATOM) č. 2988/1995. Poukázal na čl. 9 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 1073/1999, podľa ktorého správy predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie ukáže ako nevyhnutné, rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované národnými administratívnymi inšpektormi. S poukazom na čl. 1 ods. 2 Nariadenia (ES, EURATOM) č. 2988/1995 žalovaný konštatoval, že zo správy OLAF jasne vyplýva, že kontroly vykonané u žalobcu odhalili závažné nezrovnalosti a možný podvod týkajúci sa približne 90% celkovej sumy rozpočtu predmetného projektu č. XXXC.XXXXXXX. Tiež žalovaný s poukazom na čl. 8 ods. 3 Nariadenia (ES, EURATOM) č. 2185/1996 z 11.11.1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi, zastával názor, že správa OLAF je prípustným a dostatočne relevantným dôkazom v správnom konaní, ktorá bola v súlade s čl. 9 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 1073/1999 predložená prvostupňovému orgánu dňa 03.12.2012. Dôvodil, že správa OLAF obsahuje konkrétne zistenia nezrovnalostí zo strany žalobcu (s odkazom na konkrétne porušenia), právne posúdenie oprávnenosti, ako aj záver a odporúčania na prijatie potrebných opatrení.

16. Ďalej žalovaný uviedol, že v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku je plne v kompetencii správneho orgánu rozhodnúť o zadovážení a získaní dôkazných prostriedkov na zistenie skutkového stavu veci a zaobstaraní podkladov pre svoje rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa žalovaného je dôkazné bremeno práve na účastníkovi konania, ktorý je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Pokiaľ žalobca mal k dispozícii dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie žalovaného, resp. by relevantným spôsobom vyvrátili skutočnosti preukázané a úradne zaznamenané v správe OLAF, mal ich riadne v včas v priebehu správneho konania preukázať.

17. Žalovaný poukázal na to, že listom zo dňa 31.03.2015 zaslal žalobcovi výzvu v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku. Dňa 17.04.2015 predložil žalobca svoje vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia. Žalovaný preskúmal rozhodnutie PPA Z 11.02.2015 a s ním súvisiace administratívne spisy a k jednotlivým námietkam odvolania zaujal stanovisko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

18. Uviedol, že správa OLAF obsahuje jasné konštatovania odhalenia závažnej nezrovnalosti (s možnosťou podvodu) pričom konštatuje konkrétne porušenia čl. 52 nariadenia Rady č. 1605/2002 s poukazom na všeobecnú zásadu stanovenú v čl. 5 ods.3 nariadenia Komisie č. 1975/2006, ako i možné porušenie vnútroštátnych právnych predpisov. Vymoženie vyplatenia neoprávnenej platby v plnej sume OLAF podľa žalovaného odporúča z dôvodu, že akákoľvek iná sankcia by mohla žalobcu motivovať k podvodu, keďže by sa potenciálni prijímatelia snažili umelo zvýšiť sumu výdavkov na projekt s cieľom vyhnúť sa povinnosti poskytnúť spolufinancovanie a v snahe zaistiť, aby sa v rozhodnutí o poskytnutí pomoci stanovila čo najvyššia suma.

19. Podľa názoru žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, bol riadne uvedený priamy súvis medzi zistenými porušeniami žalobcu a porušením právnych predpisov národného ako aj komunitárneho práva.

20. V ďalšom žalovaný poukázal na § 24g ods. 2 a § 26 ods. 9 zákona č. 528/2008 Z.z. a konštatoval, že v správe OLAF bolo vyslovené podozrenie z podvodu podľa § 221 Trestného zákona, čo môže zakladať dôvod nepredloženia správy o nezrovnalosti žalobcovi. Taktiež v súlade s čl. 9 ods. 2 prvá veta Nariadenia (ES) č. 1073/1999 bol uvedený postup podľa žalovaného oprávnený aj v prípade Záverečnej správy OLAF.

21. K žalobcom poukazovanému porušeniu čl. 3 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 2988/1995 (bod 13 odôvodnenia rozsudku) žalovaný uviedol, že 4 ročná premlčacia doba je zachovaná, a v zmysle čl. 3 ods. 1 nariadenia Rady č. 2988/995 bola prerušená na základe predloženia správy o nezrovnalosti žalobcovi, najneskôr však predložením rozhodnutia PPA č. 600/33-R/2013 zo dňa 08.04.2013.

IV.

Konanie na správnom orgáne

22. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 03.12.2012 bola prvostupňovému orgánu doručená správa OLAF č. OF/2011/0021, v ktorej OLAF v súvislosti s poskytnutím nenávratného finančného príspevku v zmysle zmluvy v znení jej dodatkov (bod 2) dospel k záveru, že vykonané kontroly odhalili závažné nezrovnalosti a možný podvod, ktoré sa týkajú približne 90% celkovej sumy rozpočtu projektu. Vzhľadom na povahu a závažnosť nezrovnalostí a výšku finančnej škody OLAF odporučil úplné zrušenie zmluvy a vymoženie vyplatenej sumy v plnej výške. Na základe toho prvostupňový orgán vyhotovil dňa 28.01.2013 Správu o nezrovnalosti, referencia 1391400002, pričom pri jej vyhotovení vychádzal z podkladov zistených kontrolou OLAF, s ktorými sa plne stotožnil. Listom zo dňa 29.01.2013 č. j. 600/107/2013 zaslal prvostupňový orgán žalobcovi žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov v sume X.XXX.XXX,XX Eur.

23. Prvostupňový orgán vydal dňa 09.07.2013 rozhodnutie č. 600/107-R/2013, v ktorom uložil žalobcovi povinnosť vrátiť poskytnutý finančný príspevok v sume X.XXX.XXX,XX Eur. Po odvolaní žalobcu žalovaný uvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil rozhodnutím č. 29041/2013 zo dňa 22.10.2013 a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie. Následne prvostupňový orgán v danej veci začal dňa 24.11.2014 nové správne konanie v súlade s čl. 73 Nariadenia (ES) č. 796/2004. K začatiu správneho konania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 12.12.2014, v ktorom poukázal na uplynutie 5- ročnej lehoty podľa čl. IX. predmetnej zmluvy, čím došlo k zániku práva s nárokom a príslušné orgány sú povinné na túto skutočnosť prihliadať ex offo. Túto obranu žalobcu prvostupňový orgán prelamoval s poukazom na čl. 73 ods. 1, 3 a 5 Nariadenia (ES) č. 796/2004.

24. Prvostupňový orgán pri vydaní rozhodnutia č. 600/107-R/2013/1 zo dňa 11.02.2015 vychádzal z podkladov zistených OLAF, ktorý v súvislosti s projektom vykonal kontroly na mieste spoločnosti BANÍK, s.r.o. a LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. Spoločnosti získali od žalobcu zákazky na dodanie vybavenia a realizáciu stavebných/banských prác. Uvedenou kontrolou OLAF bolo zistené, že spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o. nemá žiadnu kanceláriu, sídli v obytnom dome, v čase kontroly nevykonával žiadnu činnosť a z predložených dokladov vyplynulo, že spoločnosť obchodovala výlučne so spoločnosťami, ktorých vlastníkom bol konateľ žalobcu alebo nakupovala vybavenie od iných podnikateľských subjektov, aby ho mohla predať spoločnostiam konateľa žalobcu. OLAF mal za to, že táto spoločnosť bola do dodávateľského reťazca zaradená výhradne s cieľom umelo zvýšiť cenu strojov a vybavenia, ktoré sa mali nakúpiť. Nákupná cena strojov a vybavenia X XXX XXX,XX EUR bola zvýšená na X.XXX.XXX, XX EUR, čo predstavuje zvýšenie o viac ako 18 %. Zvýšenie ceny strojov a vybavenia je ešte zjavnejšie v prípade vybraných položiek (bez drevených dubových sudov zakúpených od subdodávateľa spoločnosti JAMADO, s.r.o.. Pri vybraných položkách bola nákupná cena zvýšená až o viac ako 93 %. Pokiaľ ide o sudy nakúpené od spoločnosti JOMADO, s.r.o. jednotková cena X XXX,XX EUR za XXX sudov sa podľa OLAF javí takmer maximálnou cenou, ktorú možno na trhu požadovať za najkvalitnejšie sudy (podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti ZAMMA - SUDY SLOVAKIA, s.r.o. sa cena sudov pohybuje od 500 do 1 200 EUR v závislosti od kvality použitého materiálu, na internete možno nájsť sudy za 300 EUR). Samotná spoločnosť JOMADO, s.r.o. nebola hlavným výrobcom týchto sudov a ich ceny boli zvýšené s najväčšou pravdepodobnosťou v predchádzajúcom kroku. Považoval za nezvyčajné, že hoci spoločnosť JOMADO, s.r.o. sídli v susednej obci (Streda nad Bodrogom), ktorá je od sídla žalobcu (Viničky) vzdialená len 3 km, žalobca pri nákupe využil sprostredkovateľskú spoločnosť (LOGISTIC ZEMPLÍN, s.r.o., so sídlom v Michalovciach). Spoločník a konateľ spoločnosti JOMADO, s.r.o., pán M. Z. sa neskôr od 07.06.2011 stal konateľom Tokajskej spoločnosti Viničky, s.r.o.

25. Ďalej v rozhodnutí udáva, že OLAF kontrolou vykonanou v spoločnosti BANÍK, s.r.o. dospel k nasledovným zisteniam a záverom: Štatutárny zástupca žalobcu (od 24 04.2001 do 23.11.2009 Š. V.) prijal ponuku spoločnosti BANÍK, s.r.o. a dňa 15.11.2007 tieto dve spoločnosti podpísali zmluvu o stavebných prácach v celkovej hodnote XXX.XXX.XXX A..XXX.XXX EUR. Dňa 02.01.2008 spoločnosť BANÍK, s.r.o., ktorá vykonávala stavebné a banské práce uzatvorila subdodávateľskú zmluvu č. 02-01-2008 so stavebnou spoločnosťou STAVIVÁ PLUS Trebišov, s.r.o., ktorú zastupoval pán Š. V. (neskôr sa stal majiteľom a konateľom spoločnosti pán M. Z., ktorý sa tiež stal štatutárnym zástupcom žalobcu. Zmluva sa týkala stavebných prác súvisiacich s výstavbou vínnej pivnice žalobcu. Spoločnosť STAVIVÁ PLUS Trebišov vystavila XX faktúr za príslušné stavebné a banské práce v celkovej sume X XXX XXX,XX EUR. Spoločnosť BANÍK, s.r.o. zaplatila podľa faktúry č. XXXXXXXX zo 07.05.2007 sumu XXX XXX,XX SKK bez DPH (X XXX.XX EUR) spoločnosti M.. Q. E. - EL-MIX. Spoločnosť BANÍK, s.r.o. zaplatila podľa faktúry č. XXXXXXXX z 18.11.2008 sumu X XXX XXX,XX SKK bez DPH (XX XXX,XX EUR) spoločnosti VEPI - Z. N.. Celková suma. ktorú si ponechala spoločnosť BANÍK, s.r.o. za výstavbu XXX metrov dlhej vínnej pivnice bola XXX XXX. XX EUR hoci táto spoločnosť mala príslušné oprávnenie a oficiálne poskytovala banské práce. OLAF konštatoval, že náklady na jeden meter pivnice dosahujú výšku X XXX EUR ( X XXX XXX EUR/XXX m), čo je veľmi premrštená suma. OLAF ďalej skonštatoval, že faktúry ktoré vystavila spoločnosť STAVIVÁ PLUS Trebišov, s.r.o. umelo zvýšili sumu nákladov účtovaných za práce, na vykonanie ktorých spoločnosť nemala žiadne oprávnenie. OLAF dospel k záveru, že práce, resp. dodanie tovaru alebo služieb, vykonané žalobcom alebo akoukoľvek spoločnosťou, ktorú vlastní alebo riadi osoba, ktorá je zároveň majiteľom alebo konateľom žalobcu, nie sú oprávnené na spolufinancovanie EÚ. V tomto prípade došlo k jasnému konfliktu záujmov medzi konečným prijímateľom a subdodávateľom banských prác a preto OLAF ako správnu sankciu navrhol, aby sa náklady vo výške XXX XXX XXX,XX SKK / X XXX XXX EUR vyhlásili za neoprávnené. Je preto nepravdepodobné, že náklady boli primerané, a to obzvlášť vzhľadom na skutočnosť, že 90 % prác bolo zadaných subdodávateľovi, ktorý nemal žiadne technické znalosti ani kvalifikáciu v oblasti baníctva a bol priamo prepojený s účastníkom konania. Spoločnosť BANÍK, s.r.o., ktorá poskytovala technické know-how, získala len malú časť sumy zaplatenej za výstavbu pivnice. OLAF dospel k záveru, že dve vykonané kontroly odhalili závažné nezrovnalosti a možný podvod, ktoré sa týkajú 90% celkovej sumy rozpočtu projektu. Vzhľadom na povahu a závažnosť zistení úrad OLAF odporučil vymoženie vyplatenej sumy v plnej výške. Platobná agentúra sa plne stotožnila so zisteniami OLAF uvedenými v záverečnej správe č. OF/2011/0021.

26. OLAF tiež zistil, že účastník konania vytvoril umelé podmienky pri predaji technologického vybavenia v rámci projektu. Za normálnych okolností by sa vybavenie vyrobené v Taliansku nakúpilo od miestneho zástupcu výrobcu na Slovensku. V tomto prípade bola spoločnosť LOGISTIC ZEMPLÍN, s. r. o., ktorá nemá žiadnu kanceláriu a nevykonáva žiadnu činnosť, zaradená do dodávateľského reťazca medzi slovenského zástupcu výrobcu, spoločnosť VIN.TECH s. r. o. a prijímateľa prostriedkov z EPFRV, čím sa cena vybavenia zvýšila o 90%. Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa zistení úradu OLAF u žalobcu bolo zistené, že suma, ktorú si ponechala spoločnosť BANÍK, s.r.o. za výstavbu XXX metrov dlhej vínnej pivnici bola XXX XXX,XX EUR, hoci táto spoločnosť mala príslušné oprávnenia a oficiálne poskytovala banské práce. Bol odhalený konflikt záujmov medzi subdodávateľom

- spoločnosťou STAVIVÁ PLUS Trebišov, s. r. o., ktorý vystavil faktúru na sumu X.XXX.XXX, XX EUR a žalobcom ako prijímateľom. Tým došlo k jasnému konfliktu záujmov medzi prijímateľom a subdodávateľom prác a subdodávateľom tovaru.

27. Prvostupňový orgán sa plne stotožnil so zisteniami a závermi zistenými v správe OLAF. Podľa čl. 9 ods. 2 Nariadenia č. 1073/1999 správy vypracované na takomto základe predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie ukáže ako nevyhnutné. Na základe uvedeného prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca získal výhody, ktoré nie sú v súlade s cieľmi režimu podpory ES, a tým porušil čl. 5 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 1975/2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania Nariadenia (ES) č. 1698/2005, ako aj finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona o rozpočtových pravidlách.

28. Žalovaný a prvostupňový orgán vo veci vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe.

V.

Posúdenie veci

29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne.

30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

33. Podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona o rozpočtových pravidlách porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

34. Podľa § 31 ods. 7 zákona o rozpočtových pravidlách subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).

35. Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia Komisie (ES) č. 1975/2006 zo 7. decembra 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia, žiadna platba sa neuskutoční v prospech príjemcov, u ktorých sa zistí, že umelo vytvorili podmienky požadované na poskytnutie týchto platieb a tak získali výhodu, ktorá nie je v súlade s cieľmi režimu podpory.

36. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) z 18. decembra 1995 č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu. Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom akte prerušenia. Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie prerušené v zmysle článku 6 ods. 1. Lehota na vykonanie rozhodnutia ukladajúceho správnu sankciu je tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným. Prípady prerušenia premlčacej doby a prerušenia správneho konania sú upravené príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva. Členské štáty si zachovávajú možnosť uplatňovať obdobie dlhšie doby a lehoty ako tie, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1 a 2 v tomto poradí.

37. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) z 18. decembra 1995 č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev na účely ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa týmto prijíma všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo spoločenstva.

38. Podľa čl. 1 ods. 2 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) z 18. decembra 1995 č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev "Nezrovnalosť" je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.

39. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) z 18. decembra 1995 č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev bez ohľadu na kontroly uskutočnené členskými štátmi v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami a bez ohľadu na kontroly uskutočnené inštitúciami spoločenstva v súlade so Zmluvou o ES, najmä s jej článkom 188c, Komisia uskutoční na vlastnú zodpovednosť kontroly:

a) súladu správnej praxe s predpismi spoločenstva;

b) existencie potrebnej podkladovej dokumentácie a jej súladu s príjmami a výdavkami spoločenstva, ako sú uvedené v článku 1;

c) okolností, za akých sa finančné transakcie vykonávajú a kontrolujú

40. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi, inšpektori Komisie majú za takých istých podmienok ako inšpektori vnútroštátnej správy a v súlade s vnútroštátnou legislatívou prístup ku všetkým informáciám a dokumentom o skúmaných operáciách, ktoré sú potrebné na náležité vykonanie miestnych kontrol a inšpekcií. Majú k dispozícii tie isté inšpekčné zariadenia ako inšpektori vnútroštátnej správy a predovšetkým môžu kopírovať príslušné doklady. Kontroly a inšpekcie na mieste sa týkajú najmä:

- účtovných kníh a dokladov, ako napríklad faktúr, zoznamov zmluvných podmienok, výplatných pások, výkazov použitého materiálu a vykonanej práce a bankových výpisov, ktoré majú hospodárske subjekty,

- počítačových dát,

- výrobných, baliacich a expedičných systémov a metód,

- fyzickej kontroly druhu a množstva tovaru alebo ukončených operácií,

- preberania a kontrolovania vzoriek,

- postupu prác a investícií, na ktoré sa poskytli finančné prostriedky a využívanie ukončených investícií,

- rozpočtových a účtovných dokumentov,

- finančnej a technickej implementácie dotovaných projektov.

41. Podľa čl. 8 ods. 3 Nariadenia Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi inšpektori Komisie zabezpečia, aby sa pri vypracovaní ich správy zohľadnili procesné požiadavky stanovené štátnou legislatívou daného členského štátu. Materiál a podporné dokumenty uvedené v článku 7 prikladajú k uvedeným správam. Takto pripravené správy tvoria prijateľný dôkaz v správnom alebo súdnom konaní členského štátu, keď je to potrebné, tak isto a za tých istých podmienok ako administratívne správy vypracované inšpektormi vnútroštátnej správy. Podliehajú tým istým pravidlám vyhodnocovania ako pravidlá aplikované na administratívne správy vypracované inšpektormi vnútroštátnej správy a majú rovnakú platnosť ako tieto správy. V prípade spoločne vykonanej inšpekcie, v zmysle druhého odseku článku 4, sa požaduje, aby štátni inšpektori, ktorí sa zúčastnili operácie, spolu podpísali správu vypracovanú inšpektormi Komisie.

42. Podľa Článku 73 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004, 1. Ak dôjde k vyplateniu nenáležitej platby, poľnohospodár splatí predmetnú čiastku plus úroky vypočítané podľa odseku 3. 2. Členské štáty môžu rozhodnúť, že vrátenie nenáležitých platieb sa vykoná odpočítaním tejto čiastky od akýchkoľvek záloh alebo platieb na základe režimov podpory uvedených v hlave III a IV nariadenia (ES) č. 1782/2003, ktoré sa majú uhradiť poľnohospodárovi po dátume rozhodnutia o vrátení. Farmár však môže splatiť čiastku aj bez čakania na odpočet. 3. Úroky sa vypočítajú za obdobie, ktoré uplynie medzi oznámením poľnohospodárovi, že má čiastku vrátiť a splatením, alebo odpočtom. Úroková miera sa vypočíta podľa ustanovení vnútroštátneho práva, ale nesmie byť nižšia, než úroková miera uplatniteľná na vrátenie čiastok podľa vnútroštátnych ustanovení.

43. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z., ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.

44. Podľa § 26 ods. 9 zákona č. 528/2008 Z.z. správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá prijímateľovi alebo riadiacemu orgánu podľa odsekov 3 až 6 ak štatutárny orgán, zamestnanec, alebo osoba konajúca v mene a na účet prijímateľa, partnera alebo riadiaceho orgánu je podozrivá zo spáchania trestného činu.

45. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

46. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

47. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

48. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

49. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

50. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

51. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

52. Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, to znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä princíp "rovnosti zbraní", "kontradiktórnosť súdneho konania", "právo osobnej prítomnosti na konaní" a "zákaz inkriminácie vlastnej osoby". V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

53. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležité odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (47 ods. 3 správneho poriadku). Súd v žiadnom prípade nespochybňuje právomoc správneho orgánu určovať rozsah zisťovaných skutočností, ako aj výber dôkazných prostriedkov, ktorá vyplýva z jeho vrchnostenského postavenia, z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je správne konanie založené a taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, to však neznamená, že hodnotenie dôkazov má byť prejavom svojvôle správneho orgánu, práve naopak. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR ( napr. rozhodnutie sp. zn. 8Sžo 87/2008) správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch.

54. V danom prípade oba správne orgány opreli svoje rozhodnutia o závery OLAF premietnuté do jeho správy. Táto správa bola základom a v podstate jediným dôkazom, na základe ktorého správne orgány deklarovali závery vyjadrené vo svojich rozhodnutiach. Predmetom správy OLAF boli výsledky externého vyšetrovania s cieľom prešetriť údajné nezrovnalosti súvisiace s financovaním piatich projektov, ktoré boli financované z fondov EÚ, medzi nimi aj projekt č. XXXC.XXXXXXX týkajúci sa žalobcu. OLAF na základe vykonaného šetrenia dospel k záveru, že vykonané kontroly odhalili závažné nezrovnalosti a možný podvod, ktoré sa týkajú približne 90% celkovej sumy rozpočtu projektu. Na základe toho OLAF odporučil úplné zrušenie zmluvy o financovaní projektu č. XXXC.XXXXXXX a vymôcť vyplatenú sumu v plnej výške.

55. Na základe vyššie uvedených zistení z kontrol, OLAF vo svojej správe dospel k záveru že práce a dodanie tovaru alebo služieb ktoré boli vykonané prenajímateľom alebo akoukoľvek spoločnosťou, ktorú vlastní alebo riadi osoba, ktorá je zároveň majiteľom alebo konateľom prenajímateľa, nie sú oprávnené na spolufinancovanie EÚ. Mal za to, že došlo k jasnému konfliktu záujmov medzi prijímateľom a subdodávateľom banských prác /Stavivá Plus Trebišov s.r.o./ Podľa OLAF je nepravdepodobné, že náklady boli primerané, a to obzvlášť vzhľadom na skutočnosť, že 90% prác bolo zadaných subdodávateľovi, ktorý nemal žiadne technické znalosti ani kvalifikáciu v oblasti baníctva a bol priamo prepojený s prijímateľom. Spoločnosť Baník, s.r.o., ktorá poskytovala potrebné technické know-how, získala len malú časť sumy zaplatenej za výstavbu vínnej pivnice. Na základe zistení kontroly v spoločnosti LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o. OLAF v záverečnej správe dospel k záveru, že táto spoločnosť bola do dodávateľského reťazca zaradená výhradne s cieľom umelo zvýšiť cenu strojov/vybavenia, ktoré sa mali nakúpiť prostredníctvom subdodávateľov - JAMADO s.r.o.

56. Súd v danom prípade zastáva názor, že v predmetnom správnom konaní sa správne orgány dopustili porušenia vyššie uvedených zásad správneho konania, predovšetkým zásady materiálnej pravdy. Podľa názoru súdu nebolo na vydanie napadnutého rozhodnutia (predtým rozhodnutia prvostupňového orgánu) v správnom konaní zabezpečených dostatok podkladov, aby bol deklarovaný skutkový stav náležite objasnený. Automatické prevzatie záverov vyjadrených v správe OLAF bez ďalšieho súd považuje za takú vadu, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu a z neho vychádzajúceho napadnutého rozhodnutia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na postavenie OLAF v právnom poriadku Slovenskej republiky, v rámci ktorého závery z jeho šetrení nemôžu sami o sebe vyvolávať účinky rozhodnutia slovenského správneho orgánu. V zmysle komunitárneho práva tvorí správa OLAF „prijateľný dôkaz“ v správnom konaní. Komisie pritom majú povinnosť zabezpečiť, aby sa pri vypracovaní správy zohľadnili procesné požiadavky stanovené štátnou legislatívou daného členského štátu. Všetky použité podklady musia byť k správe priložené. Z uvedeného je nepochybné, že postup oboch správnych orgánov v tomto konaní musí byť v súlade so správnym poriadkom platným v Slovenskej republike. Súd nemohol preskúmať obsahovú správnosť záverov a úvahy oboch napadnutých rozhodnutí, nakoľko sa v administratívnom spise žiadne z dokumentov, na ktoré sa správa OLAF odvoláva a ktoré tvoria základ pre obe rozhodnutia správnych orgánov nenachádzajú. A to i napriek tomu, ako je uvedené vyššie, že použité podklady musia byť k správe priložené. Žalovaný súdu doručil do spisu dňa 16.11.2016 CD nosič s prílohami k Správe o kontrole a inšpekcii na mieste, osvedčujúce vykonané dôkazy, ktoré boli premietnuté v Záverečnej správe OLAF a ktoré okrem príloh k správam OLAFU obsahujú aj naskenované dokumenty súvisiace so správnym konaním ktoré viedol žalovaný voči žalobcovi. Zároveň žalovaný uviedol, že originálmi predkladaných dokumentov spolu s ich prílohami nedisponuje, nakoľko sa nachádzajú na úrade OLAF, na Úrade vlády Slovenskej republiky a u žalobcu. Nakoľko tieto doklady nie sú ani súčasťou administratívneho spisu , obsah predloženého CD nosiča súd ako dôkaz nepripustil. Uvedené zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutí oboch správnych orgánov podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP, keďže skutkový stav, ktorý vzali správne orgány za základ svojich rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu. To znamená, že pokiaľ správny orgán uznal správu OLAF a závery v nej vyjadrené ako jediný dôkaz v správnom konaní bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, nie je tento jeho postup správny. A to aj s ohľadom na tvrdenia OLAF v predmetnej správe, kedy OLAF na viacerých miestach vyjadril presvedčenia, predpoklady a domnienky, ktoré správne orgány bez toho, aby preverili uvedené závery vykonaním nevyhnutného dokazovania, prijali za relevantné ako podklad na vydanie napadnutých rozhodnutí. Príkladmo súd uvádza nepreskúmateľnosť záveru OLAF vyjadreného v jeho správe týkajúceho sa rozsahu možného podvodu na celkovej sume projektu (90%). V správe OLAF a následne aj v oboch napadnutých rozhodnutiach totiž absentuje akýkoľvek vzorec výpočtu, ktorým by OLAF dospel k uvedenému percentuálnemu bodu.

57. Súd zdôrazňuje, že v administratívnom spise sa nachádza správa z kontroly na mieste zo dňa 19.03.2009 vypracovaná prvostupňovým orgánom dňa 25.03.2009, z ktorej záverov vyplýva, že u žalobcu v súvislosti s predmetným projektom neboli zistené neoprávnené výdavky. V kontexte uvedeného bolo povinnosťou správnych orgánov vysvetliť a zvlášť reagovať aj na túto skutočnosť, teda dôkladne zistiť skutkový stav v danej veci, ktorý sa oproti predchádzajúcim zisteniam tak radikálne zmenil. Zistenie skutkového stavu preto súd považoval nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP).

58. K žalobcom namietanému porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku (neoboznámenie so správou OLAF ) súd uvádza, že v kontexte uvedených nedostatkov v konaní oboch správnych orgánov, vzhľadom na výrok tohto rozsudku (konania sa vracia žalovanému) a vzhľadom na skutočnosť, že v čase vydania tohto rozhodnutia už žalobca disponuje uvedenými dokumentmi, nepovažuje toto súd za podstatný dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí.

59. V súvislosti so žalobcom poukazovaným porušením čl. 3 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) z 18. decembra 1995 č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (uplynutie premlčacej doby) súd uvádza, že vydaním aktu týkajúceho sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou (v tomto prípade správy o nezrovnalosti zo dňa 28.01.2013, ktorá bola prílohou žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 29.01.2013 a následným oznámením o začatí správneho konania vo veci vrátenia neoprávnenej platby zo dňa 19.06.2013 došlo k prerušeniu premlčacej doby.

60. Kontrola z agentúry OLAF na mieste u žalobcu prebehla dňa 11.07.2011. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady 2988/95 premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu. Posledná platba bola žalobcovi podľa záverečnej správy OLAF poskytnutá dňa 28.08.2009. Preto súd považuje premlčaciu dobu v zmysle čl. 3 uvedeného nariadenia, vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 57 za zachovanú.

61. Navyše, ako je uvedené v článku XI ods. 1 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 15.10.2008 v znení Dodatku číslo 1 zo dňa 05.03.2009 a Dodatku číslo 2 zo dňa 22.06.2009, záväzky zo zmluvy zanikajú po uplynutí piatich rokov od podpísania zmluvy, k ich zániku došlo teda až 16.10.2013.

62. Záverečná správa úradu OLAF predstavuje prípustný dôkaz v správnom (aj súdnom) konaní. Bez ohľadu na túto skutočnosť, riadiace orgány sú povinné v týchto prípadoch dodržiavať zásadu materiálnej pravdy, ktorá je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 správneho poriadku a ďalej konkretizovaná v ďalších ustanoveniach správneho poriadku (§ 32 a § 46 správneho poriadku). Zásadu materiálnej pravdy treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku), ktoré sú vlastne jej základom. Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Znamená to, že v každom prípade je riadiaci orgán povinný vysporiadať sa so Záverečnou správou úradu OLAF ako s dôkazom a vykonať všetky potrebné postupy na zistenie materiálnej pravdy. V prípade ak si riadiaci orgán len osvojí odporúčania úradu OLAF a vydá rozhodnutie bez vlastného skúmania, nesplní požiadavky ustanovené v správnom poriadku.

63. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a f/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. Bude potrebné hlavne doplniť administratívny spis o príslušné doklady, ktoré boli podkladom záverečnej správy OLAF a ktoré sú preto aj podkladom správneho rozhodnutia. Správny orgán na základe všetkých zhromaždených dokladov tieto vyhodnotí, podrobí ich správnej úvahe a na základe takto zisteného skutkového stavu vydá nové rozhodnutie.

64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.