Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-15-2019.pdf
PDF · 71.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/15/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti odsúdenému T. K., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.11.2018, č. k. 1PP/138/2018 - 19, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.2.2019 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného T. K., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného T. K., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 20.09.2012 sp. zn. 22T/142/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.12.2012 sp. zn. 2To/133/2012. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že formálna podmienka podmienečného prepustenia v danom prípade bola splnená, keďže odsúdený vykonal potrebnú časť z postupne nariadených trestov odňatia slobody. V prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností okresný súd konštatoval, že táto sa javila tiež ako splnená vzhľadom na hodnotenie ústavu, a to napriek istým negatívnym zisteniam zo začiatku výkonu trestu Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke - dôvodnosť očakávania vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení okresný súd konštatoval, že táto podmienka nie je splnená. Odsúdený T. K. už v minulosti vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody a bol už i podmienečne prepustený z výkonu jedného takého trestu odňatia slobody, ktorý mu bol naviac uložený najprv ako podmienečný, ale keďže podmienky podmienečného odsúdenia nesplnil, preto došlo k nariadeniu výkonu tohto trestu. I keď išlo o uloženie takýchto nepodmienečných trestov odňatia slobody pre trestnú činnosť inej povahy (majetkovej), v kontexte trestnej činnosti, pre ktorú aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, je nanajvýš potrebné zdôrazniť, že účel skôr uloženého a podmienečným prepustením skráteného trestu odňatia slobody zjavne u odsúdeného nebol splnený, keďže sa po takomto prepustení na slobodu dopustil oveľa závažnejšej trestnej činnosti (dvoch zločinov), pre ktoré mu bol uložený vysoký nepodmienečný trest odňatia slobody. Odsúdený T. K. je nevyučený, vyrastal aj v ústavnej starostlivosti, je vdovec, bezdetný a veľmi sporadicky sa kontaktuje s kamarátom. Preto sa prvostupňový súd stotožnil s tým, že jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá z dôvodov uvedených v hodnotení. Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru prvostupňového súdu nedávali dostatočnú záruku, že by odsúdený T. K. na slobode viedol riadny život. Podľa názoru prvostupňového súdu by bolo vzhľadom na zistené skutočnosti veľmi otázne jeho zaradenie sa do spoločnosti, nakoľko nemá zjavne potrebné rodinné a sociálne zázemie (so svojou matkou, ku ktorej sa chce po prepustení vrátiť, sa vôbec nekontaktuje!),
pričom práve toto by v jeho prípade mohlo byť spúšťačom pre opätovné páchanie trestnej činnosti po jeho návrate na slobodu. Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený. Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal sťažnosti. Odsúdený následne svoju sťažnosť odôvodnil tým, že počas odsúdenia absolvoval psychologické, psychiatrické a sexuologické testy, ktoré tvrdia, že nie je sexuálny deviant ani pedofil a že je ponaučiteľný. To, že prestal s majetkovou trestnou činnosťou, dokazuje fakt, že po podmienečnom prepustení z trestu, ktorý vykonával v rokoch 2001 - 2002, viedol riadny život. Vo vzťahu k citovej otázke uviedol, že matka Q. R. mu písala a nie raz, pričom v jednom liste mu napísala, že na návštevu chodiť nevládze, nakoľko sa necíti dobre, je na invalidnom vozíku a preprava je pre ňu namáhavá. Má už 70 rokov a stará sa o svojho vnuka, ktorého má v osobnej starostlivosti. S kamarátom má korektný vzťah a dopisujú si podľa možnosti, nakoľko aj on má svoju rodinu a je zamestnaný. Nie je mu zrejmé, podľa čoho prvostupňový súd konštatuje jeho budúce kroky v živote, ktoré konštatovanie je podľa neho nesprávne, keďže bol zavretý 12 rokov. Odsúdený uviedol, že súd by mohol prihliadnuť aj na skutočnosť, že keď ho pustia 8.9.2020, čo je jeho predpokladaný výstup z trestu, vtedy by mohlo tak isto hypoteticky nastať riziko trestného činu. A preto tvrdí, že každý jedinec si je strojcom svojho konania a nie je isté čo sa stane. Vyhlasuje však, že bude viesť riadny život, zamestná sa a posnaží sa, aby nekonal žiadny trestný čin. Žiada, aby mu krajský súd vyhovel a podmienčne ho prepustil. K svojej sťažnosti pripojil aj list od jeho matky, ktorý má preukazovať jeho tvrdenia vo vzťahu k nej. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po obdržaní žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybností, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd. Podľa § 66 ods.1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený nesplnil druhú materiálnu podmienku, teda že vzhľadom na osobu odsúdeného a na jeho trestnú minulosť odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. S odôvodnením napadnutého uznesenia ohľadom nesplnenia druhej materiálnej podmienky zo strany odsúdeného sa sťažnostný súd plne stotožňuje a bez potreby opakovania na tieto dôvody poukazuje. Na uvedenom závere nič nemenia ani skutočnosti uvádzané odsúdeným v jeho sťažnosti v tom zmysle, že nakoľko bol teraz dlhší čas vo výkone trestu, nemôže súd predpokladať jeho ďalšie správanie, najmä keď v minulosti, po podmienečnom prepustení, dokázal viesť riadny život, a že má dostatočné rodinné zázemie na riadne začlenenie sa do spoločnosti. Naopak sťažnostný súd poukazuje na tvrdenie odsúdeného v jeho sťažnosti, že keď ho pustia 8.9.2020, čo je jeho predpokladaný výstup z trestu, vtedy by mohlo tak isto hypoteticky nastať riziko trestného činu, pričom sa posnaží, aby nekonal žiadny trestný čin, čo evokuje skôr pochybnosti zo strany samotného odsúdeného o tom, či po prepustení na slobodu bude schopný viesť život tak, aby sa v žiadnom prípade nedostal do rozporu so zákonom. Ani jeho tvrdenie o tom, že v minulosti po podmienečnom prepustení z výkonu trestu za majetkovú trestnú činnosť už ďalej takúto trestnú činnosť nepáchal, neobstojí, nakoľko sa následne dopustil oveľa závažnejšej trestnej činnosti, čo nesvedčí o jeho náprave. Odsúdeným deklarovaný vzťah k jeho matke a kamarátovi nedáva ani sťažnostnému súdu dostatočnú záruku na jeho riadne začlenenie sa do spoločnosti pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu.
Odsúdený nespĺňa druhú materiálnu podmienku vyplývajúcu z vyššie uvedeného ustanovenia a preto súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.