Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_7Ek-1707-2018.pdf
PDF · 89.94 KB
No categories available
7Ek/1707/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti povinným: 1/ V. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. O. XXXX/X, XXX XX E., 2/ X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. O. XXXX/X, XXX XX E., o vymoženie 1 606,50 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1707/2018 zo dňa 17. januára 2019, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/1707/2018 zo dňa 17. januára 2019 z r u š u j e a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 19.11.2018, domáha od povinných 1/ a 2/ vymoženia pohľadávky v sume 1 606,50 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/392/2015-112 zo dňa 22.02.2018, právoplatné dňa 20.03.2018 a vykonateľné dňa 24.03.2018.
2. Okresný súd Banská Bystrica konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 7Ek/1707/2018 zo dňa 17. januára 2019 vo výroku I. návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a vo výroku II. oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
3. Vyšší súdny úradník rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením sp. zn. 3OdK/165/2018 zo dňa 12.03.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 54/2018 dňa 16.03.2018 pod č. K017714, Okresný súd Banská Bystrica vyhlásil konkurz na majetok povinného 1/ a uznesením sp. zn. 4OdK/165/2018 zo dňa 02.03.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 49/2018 dňa 09.03.2018 pod č. K015919, Okresný súd Banská Bystrica vyhlásil konkurz na majetok povinného 2/. Obaja povinní boli zároveň aj oddlžení, t.j. súd ich zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v predmetnom konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
4. V exekučnom konaní je zrejmé, že návrhom podaným dňa 19.11.2018, sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu, ako nároku zo zmluvy o úvere č. 3123017 2 01, uzavretej dňa 18.02.2013. Vyšší súdny úradník vychádzajúc z § 166a ods. 1 písm. a) v spojení s § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii konštatoval, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodným dňom, ktorú bolo možné uspokojiť len v konkurze; exekučný titul bol vydaný pred vyhlásením konkurzu v Obchodnom vestníku, čo sa týka oboch povinných. Nejedná sa o pohľadávku v skupine oddlžením nedotknutých pohľadávok, pri ktorých je možnosť uplatniť prihlášku v konkurze, nie však povinnosť, zároveň pri ktorých by v exekúcii bolo možné pokračovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd konajúci vyšším súdnym úradníkom pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že je tu dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená, a preto podľa ust. § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a náhradu trov exekučného
konania oprávnenému nepriznal s odôvodnením, že konanie trpí vadou, pre ktorú nie je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie, ktorý dôvod možno oprávnenému pričítať.
5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho posúdenia veci po právnej stránke.
6. Návrhom na vykonanie exekúcie navrhol oprávnený vykonať v neprospech povinných exekúciu na vymoženie trov prvostupňového konania vo výške 1 606,50 eur, a to na podklade uznesenia Okresného súdu Zvolen zo dňa 22.02.2018, č. k. 18C/392/2015-112, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2018 a vykonateľnosť dňa 24.03.2018.
7. V prvom rade oprávnený uvádza, že nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že oprávnený si uplatnil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 3123017 2 01, uzavretej dňa 18.02.2013. Z exekučného titulu je nepochybné, že oprávnený si uplatňuje návrhom na vykonanie exekúcie nárok na náhradu trov konania, priznaných oprávnenému súdom v konaní, ktoré predchádzalo návrhu na vykonanie exekúcie. Nesprávnosť tvrdenia, že oprávnený si uplatnil pohľadávku zo zmluvy, sa prejavila v nesprávnosti súdu pri posudzovaní okamihu vzniku pohľadávky, uplatnenej oprávneným návrhom na vykonanie exekúcie. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov je pohľadávka strany v konaní na náhradu trov konania osobitným procesným nárokom strany, pričom takáto pohľadávka vzniká až ku dňu právoplatného rozhodnutia súdu o jej výške. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2015, č. k. 13CoKR/5/2015-179, v ktorom konajúci súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu na náhradu trov konania by mohla žalobcovi vzniknúť až právoplatným rozhodnutím súdu o týchto trovách konania, a to z dôvodu, že sa jedná o procesný nárok, ktorého výška môže byť určená najskôr právoplatným rozhodnutím súdu o priznaní ich náhrady. Rovnako v náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 29.03.2012, sp. zn. I. ÚS 3923/11, je uvedené, že nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má základ v procesnom práve, je výška tohto nároku kvantifikovaná až právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o náhrade trov konania má preto konštitutívny charakter nielen vo vzťahu k vzniku práva na náhradu trov konania, ale i k výške tohto nároku, nakoľko obidve sú závislé od rozhodnutia súdu. Ďalej Ústavný súd ČR v náleze dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/2004 uviedol, že náhradu trov konania považuje za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Uvedený názor vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu ČR (napr. rozsudok sp. zn. 29 Cdo 238/2007, rozsudok sp. zn. 29 Cdo/62/2014). V rozsudku 31.03.2015, sp. zn. 29 Cdo/62/2014, Najvyšší súd ČR zároveň uviedol, že do konkurzu si veritelia môžu prihlásiť iba existujúce pohľadávky. Zároveň skonštatoval, že pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd prizná účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania v konkrétnej výške (pred okamihom vzniku nároku na náhradu trov konania), nie je možné takýto nárok prihlásiť do konkurzného konania ani ako pohľadávku viazanú na splnenie odkladacej podmienky.
8. Konkurz na majetok povinného 1/ bol teda vyhlásený dňa 17.03.2018 a konkurz na majetok povinného 2/ dňa 10.03.2018. Rozhodnutie o oddlžení povinného 1/ a povinného 2/ sa teda týka záväzkov povinných, ktoré vznikli pred mesiacom 03/2018. Povedané opačne, oddlženie povinného 1/ a povinného 2/ sa netýka ich záväzkov, ktoré vznikli v mesiacoch 03/2018, resp. neskôr, pohľadávka oprávneného z exekučného titulu vznikla k 20.03.2018. Je teda nepochybné, že pohľadávka oprávneného nie je dotknutá oddlžením povinných. Názor súdu, že si návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený uplatnil pohľadávku, ktorá mohla byť uspokojená iba v konkurzoch, vyhlásených na majetok povinných 1/ a 2/ teda nie je správny. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhuje, aby súd zrušil napádané uznesenie a rozhodol o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi v zmysle návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
9. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
11. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným 1/ a 2/, na základe exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/392/2015-112 zo dňa 22.02.2018, právoplatné dňa 20.03.2018 a vykonateľné dňa 24.03.2018.
17. Predmetným exekučným titulom bola povinným 1/ a 2/ v procesnom postavení žalovaných 1/ a 2/ rade uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť oprávnenému v procesnom postavení žalobcu trovy prvoinštančného konania v sume 1 606,50 eur a trovy odvolacieho konania v sume 5,00 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
18. V konaní mal súd ďalej preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/165/2018 zo dňa 12.03.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 54/2018 dňa 16.03.2018 pod č. K017714, bol na majetok povinného 1/ (dlžníka) vyhlásený konkurz, konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie, bol ustanovený správca insolva, k.s., so sídlom kancelárie Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 257 172, značka správcu: S1764, a súd zároveň vo výroku V. oddlžil povinného 1/ (dlžníka) tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Následne správca v zmysle § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v Obchodnom vestníku č. 206/2018 zo dňa 24.10.2018 pod č. K080841 oznámil, že konkurz sa končí z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Týmto oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz na majetok dlžníka - povinného 1/, zrušil.
19. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/165/2018 zo dňa 02.03.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 49/2018 dňa 09.03.2018 pod č. K015919, bol na majetok povinného 2/ (dlžníka) vyhlásený konkurz, konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie, bol ustanovený správca Ing. Ladislav Kokavec, so sídlom kancelárie J. Vargu 16, 984 01 Lučenec, značka správcu: S1153, a súd zároveň vo výroku V. oddlžil povinného 2/ (dlžníka) tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Následne správca v zmysle § 167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v Obchodnom vestníku č. 118/2018 zo dňa 20.06.2018 pod č. K043576 oznámil, že konkurz sa končí z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Týmto oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz na majetok úpadcu - povinného 2/, zrušil.
20. Podľa § 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 166a ods. 1,2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, (1) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto
pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (2) Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
22. Podľa § 166b ods. 1,2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (1) za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. (2) Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
23. Podľa § 166e ods. 1,2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (1) o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. (2) Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
24. Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
25. Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
26. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
27. Podľa § 167v ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.
28. Podľa § 167v ods. 4 prvá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov.
29. Podľa § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
30. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
31. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Z uvedených zákonných ustanovení (§ 262 ods. 1,2 CSP) nepochybne vyplýva, že nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto zmysle konštitutívnu povahu (pozri napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 12/2006). Nárok na náhradu trov konania je ex lege (§ 262 ods. 1 CSP) nedielne spojený s rozhodovaním súdu v konkrétnej veci. Nárok na náhradu trov konania je totiž ako procesný nárok spravidla závislý na rozhodnutí vo veci samej. V tomto prípade platí, že ak nenadobudne rozhodnutie vo veci samej právoplatnosť, nemožno hovoriť ani o vzniku práva na náhradu trov konania. Preto pohľadávka z titulu práva na náhradu trov konania pred súdom spravidla vzniká (na rozdiel od hlavného záväzku, ktorý bol predmetom súdneho konania) po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Preto súd v tomto dáva oprávnenému za pravdu, že súd konajúci vyšším súdnym úradníkom nesprávne posúdil vec po právnej stránke, keď konštatoval, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom a ktorú bolo možné preto uspokojiť len v konkurze. Bez zreteľa na to, že tento nárok vzniká (konštituuje sa) až právoplatným rozhodnutím súdu, z hmotnoprávne hľadiska stále ide o príslušenstvo pohľadávky (príslušenstvo istiny) (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31 Cdo 488/2009 zo dňa 15. 06.2011), na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni a ktoré sa považuje za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade jeho oddlženia. To však neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu (§ 166b ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Nakoľko sa však vyšší súdny úradník nezaoberal charakterom pohľadávky oprávneného a ani tým, či predmetná pohľadávka bola prihlásená do konkurzu (konkurzov) v tom prípade, ak sa jedná o pohľadávku z úveru na bývanie, považuje súd jeho rozhodnutie za predčasné.
33. S poukazom na vyššie uvedené súd napadnuté uznesenie podľa § 250 ods. 2 CSP zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie, v ktorom vyšší súdny úradník po doplnení dokazovania v naznačenom smere opätovne rozhodne o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.