Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3Csp/96/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobkyne X. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XXX, V. O., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na súd žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur s prísl. Uviedla, že dňa 08.01.2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500098686 (ďalej len ,,zmluva˝), na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1 500,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 81,99 eur, pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 18,08 % a RPMN 26,13 %. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa vrátiť bola 2 142,06 eur. Nakoľko medzi stranami sporu nedošlo na základe predsporovej výzvy žalobkyne k mimosúdnej dohode, domáhala sa žalobkyňa ochrany svojich práv na príslušnom súde. Vo svojej žalobe uviedla, že zmluva je v rozpore s právnou úpravou, najmä zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom, pričom absencia alebo nesúlad týchto náležitostí so zákonom spôsobuje fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom, sp.zn. 7Csp/100/2017 zo dňa 11.10.2017 žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Predmetný rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, pričom Krajský súd v Trenčíne rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2018. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia ďalej žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 129/2010 Z.z. a uviedla, že má za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa daného ustanovenia, nakoľko vo veci existuje porušenie povinnosti veriteľom, spotrebiteľom (žalobcom) úspešné uplatnenie na súde porušenia predmetných povinností a príčinná súvislosť. Žiadne ďalšie podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia pritom zákon nevyžaduje. Na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačí, ak veriteľ poruší práva spotrebiteľa, resp. povinnosti veriteľovi uložené právnou úpravou a spotrebiteľ tieto porušenia úspešne uplatnil na súde. Medzi porušením povinnosti a úspešným uplatnením práva musí existovať kauzálny nexus. Spotrebiteľ nemusí utrpieť skutočnú škodu, postačí ak mu takáto škoda hrozí. Ďalej uvádza, že v tomto prípade možno konštatovať, že škoda spotrebiteľovi nielen hrozila, ale reálne aj vznikla. Pri čestnom a odbornom postupe žalovaného pri vyhotovovaní zmluvy by majetkové práva spotrebiteľa neboli ohrozené a nebolo by do nich zasiahnuté. Je pravdou, že veriteľovi patrí a mala by patriť odplata za poskytnutý úver, avšak iba v prípade splnenia podmienky, že sám neporuší kogentné ustanovenia zákona upravujúce postup poskytovania úverov. Ak veriteľ postupuje v rozpore so zákonom a spotrebiteľ je tak objektívne uvedený do omylu v otázkach podstatných pre posúdenie obsahu, resp. rozsahu záväzku, veriteľ tak bez právneho dôvodu ohrozuje jeho majetok a v konečnom dôsledku do neho aj priamo zasahuje (ak je úver poskytnutý). Zásah do práv a majetkovej sféry žalobkyne je pritom zrejmý z toho, že najskôr bola zo strany žalovaného zavedená o podmienkach úveru, následne bola povinná plniť na účet žalovaného prostriedky na ktoré zo zákona žalovaný nemal nárok a napokon bola žalobkyňa nútená podstúpiť súdne konanie za účelom ochrany svojich práv, keďže žalovaný sa aj napriek svojmu nezákonnému postupu odmietol akýmkoľvek spôsobom mimosúdne dohodnúť. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na rozhodovaciu prax súdov.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/18/2018 zo dňa 09.05.2018 a rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7Csp/100/2017 zo dňa 11.10.2017.

3. Súd vydal v zmysle žaloby platobný rozkaz, č.k. 3Csp/96/2018-34, zo dňa 29.10.2018, voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, ktorým žiadal žalobu zamietnuť. V odpore uviedol, že žalobkyni žiadny nárok nevznikol, rovnako neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých by takýto nárok mohla uplatňovať. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré si musela brániť v pôvodom konaní. Z podanej žaloby nevyplýva osvedčenie a preukázanie daného tvrdenia. Súd prvej inštancie v konaní určil, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500098686 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 631,74 eur spolu s 5 % ročným úrokom a zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému. Ďalej žalovaný uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia, ktoré namietal a uplatňoval spotrebiteľ a na základe tohto konkrétneho porušenia prijatý záver o porušení práva spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností konštatoval, že nárok žalobkyne nemá oporu v žiadnej skutkovej ani právnej okolnosti významnej pre toto konanie. Takýto stav podľa názoru žalovaného nemôže požívať žiadny stupeň právnej ochrany. Nebolo preukázané, že by konaním žalovaného došlo k spôsobeniu nejakej ujmy v neprospech žalobkyne. Žalovaný napáda dôvodnosť nároku na uplatňované finančné zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (viď IV. ÚS 210/04). Na priznanie žalobkyňou uplatňovaného nároku (dokonca v danom rozsahu) neexistuje žiadny skutočný a zákonný dôvod. Z tvrdení žalobkyne nevyplýva, že by jej bola spôsobená ujma. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a súčasne zaviazal žalobkyňu, aby zaplatila žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že má za to, že jej nárok je plne odôvodnený, sú naplnené všetky zákonné predpoklady na to, aby bol priznaný. Uviedla, že žalovaný iba všeobecne popiera existenciu nároku, že údajne neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých by takýto nárok žalobkyňa mohla uplatňovať. Ďalej uviedla, že predpokladom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenie podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je porušenie práva alebo povinnosti dodávateľa ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi (takýmto predpisom podľa názoru žalobkyne je aj Občiansky zákonník alebo zákon č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti dodávateľa na súde (ako dôkaz žalobca k žalobe priložil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 7Csp/100/2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/18/2018) a príčinná súvislosť medzi uvedenými bodmi. Odôvodnenie oboch rozhodnutí obsahuje dostatočné a presvedčivé závery o všetkých povinnostiach, ktoré žalovaný porušil vo vzťahu k spotrebiteľovi, najmä porušenie zákona č.129/2010 Z. z., na základe ktorého strany sporu uzatvorili zmluvu. K napadnutej výške primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyňa uviedla, že žalovaný jeho výšku napáda len všeobecne a poukázala na to, že výška primeraného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu, preto ju žalobkyňa len odhaduje (s prihliadnutím na rozhodovaciu prax). Z uvedeného tiež vyplýva, že ak súd prizná nižšiu výšku, nemôže byť táto okolnosť na ujmu žalobkyne a niesť procesnú zodpovednosť za čiastočný neúspech v spore. Ďalej uviedla, že argumentácia žalovaného, že z tvrdení žalobkyne nevyplýva spôsobená ujma, pretože vznik ujmy nie je podmienkou pre vznik nároku podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., je bez právneho významu. Pokiaľ by spotrebiteľovi ujma vznikla (čo bol aj tento prípad, nakoľko žalobkyňa preplatila úver a dočasne bola obmedzená v dispozícii so svojimi finančnými prostriedkami), táto skutočnosť nepodmieňuje vznik nároku, ale iba zostruje závažnosť konania veriteľa, teda by sa mala odzrkadliť vo výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiadala súd, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania,

5. Žalovaný v duplike uviedol, že popiera dôvodnosť nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Trvá naďalej na tom, že žalobkyňa v konaní nepreukázala skutočnosti, na základe ktorých by bol nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnený. V konaní nebolo preukázané porušenie spotrebiteľských práv. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7Csp/100/2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/18/2018, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v predmetnom konaní nebolo konštatované porušenie spotrebiteľského práva. Súd v predmetnom konaní rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 631,74 eur spolu s 5 % ročným úrokom a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia, ktoré namietal a uplatňoval spotrebiteľ a na základe tohto konkrétneho porušenia prijatý záver o porušení práva spotrebiteľa. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v predmetnom konaní nebolo preukázané porušenie konkrétneho práva, ktoré spotrebiteľ namietal. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj doterajšie vyjadrenia žalovaný žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

6. Podľa § 180 súd vec prejednal v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7Csp/100/2017-98 zo dňa 11.10.2017, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/18/2018-120 zo dňa 09.05.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 7Csp/100/2017-98, zo dňa 11.10.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/18/2018-120 zo dňa 09.05.2018, právoplatným dňa 30.05.2018 bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobkyni 631,74 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa ako spotrebiteľ dňa 07.01.2015 podpísala Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500098686 (ďalej len ,,zmluva?), ktorú zmluvu žalovaný ako dodávateľ podpísal 08.01.2015 a ktorou sa zaviazal žalobkyni poskytnúť úver vo výške 1 500,- eur. V zmluve chýbali podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z., na základe čoho súd konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov a jednoznačne dospel k záveru, že na strane dodávateľa došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v sume priznanej súdom, nakoľko dodávateľ mal nárok len na vrátenie sumy poskytnutej istiny úveru, teda vo výške 1.500,- eur. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., zároveň aj ako zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej sa žalovaný ako dodávateľ zaviazal žalobkyni ako spotrebiteľovi poskytnúť úver vo výške 1500,- eur. Žalobkyňa za poskytnutý úver v období 01.12.2015 do 31.03.2017 zaplatila celkovo 2 131,74 eur, pričom žalovaný mal nárok len na vrátenie sumy, ktorú žalobkyni skutočne poskytol, nakoľko poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1 500,- eur a žalobkyňa mu vrátila 2 131,74 eur, je nepochybné, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 631,74 eur. Uvedené konštatoval tunajší súd v konaní sp. zn. 7Csp/100/2017, ktoré konanie iniciovala žalobkyňa a bola v celom rozsahu úspešná.

13. V súdenom prípade sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur vo vzťahu k už právoplatne skončenému konaniu sp. zn. 7Csp/100/2017. Právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká na základe zákona, konkrétne § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., po splnení podmienok, a to, že spotrebiteľ ako žalobca uplatní na súde porušenie práv a povinností proti porušiteľovi a zároveň je v tomto konaní úspešný, pričom rozhodnutie súdu je právoplatné (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 4Co/334/2017-92 zo dňa 27.03.2018, resp. 27Co/32/2018-133 zo dňa 22.05.2018).

14. Je zrejmé, že žalobkyňa - spotrebiteľka si v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 7Csp/100/2017 uplatnila voči žalovanému - dodávateľovi porušenie svojich práv určených na jej ochranu, keď si uplatnila právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom konaní bola úspešná, nakoľko súd v celom rozsahu jej návrhu vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v rozsahu 631,74 eur. Toto rozhodnutie je právoplatné, a teda je zrejmé, že sú splnené všetky podmienky uvádzané vyššie, ktorých splnenie sa vyžaduje pre úspešné uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia na súde. Z citovaného ustanovenia zákona nevyplýva, že spotrebiteľ musí preukázať spôsobenie ujmy. Vzhľadom k výške sumy, ktorá bola žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia už súdom priznaná, s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa posledných 7 splátok úveru platila bez právneho dôvodu, a teda s poukázaním na dĺžku trvania závadného stavu sa súdu javí ako primerané priznať žalobkyni sumu 250,- eur. Súd má za to, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú - je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť, a zároveň funkciu sankčnú - je to určitá sankcia za to, že žalovaný pri dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal v súlade so zákonom. Primerané finančné zadosťučinenie má byť nástrojom na odradenie dodávateľa resp. veriteľa od nekalých praktík, avšak na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe len sčasti, čo do zaplatenia 250,- eur, a vo zvyšku žalobu zamietol.

15. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa si síce uplatnila nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur, pričom súd jej priznal sumu 250,- eur, podľa názoru súdu zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konanie, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu, o čo v tomto prípade ohľadne tohto nároku išlo. V takom prípade nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu súd aspoň časť žalobou uplatneného nároku priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 ).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ).