Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/9/2018

Potvrdené rozhodnutím 2To/23/2019
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. septembra 2019 odvolanie obžalovanej S. W. a poškodeného F. G. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/9/2018 zo dňa 12.2.2019 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovanej S. W. a poškodeného F. G. z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Námestovo v zložení predsedníčka senátu Mgr. Daniela Pilarčíková, členovia senátu PhDr. Ján Laštík a Mgr. Elena Ferancová v trestnej veci proti obžalovanej S. W., nar. XX. XX. XXXX pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.02.2019 v Námestove takto,

rozhodol:

Obžalovaná S. W. , nar. XX.XX.XXXX v H., bytom U., X.. P. Č.. XXX, slobodná, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

v presne nezistenom čase v období od 22.11.2013 - 31.12.2013, na presne nezistenom mieste, vymenila prvú stranu kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2013, ktorou jej ako kupujúcej odpredal na základe vzájomnej dohody predávajúci F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom U., N. XXX, nehnuteľnosti v k.ú. D. na LV č. XXXX, a to tak, že bez vedomia a súhlasu predávajúceho, pozmenila na prvej strane kúpnej zmluvy, predmet zmluvy a to na nehnuteľnosť vedenú v k. ú. G. C., zapísanú na LV č. XXXX, stavba rodinného domu, súpisné číslo XXX, na pozemku parcely „C" č. 1/4 a pozemky parcely „C" č. 1/4 zastavané plochy a nádvoria, č. 1/5, č. 1/10 a č. 1/11 zastavené plochy a nádvoria a takto pozmenenú kúpnu zmluvu podala dňa 31.12.2013 na Okresnom úrade v Tvrdošíne, katastrálny odbor so žiadosťou o vykonanie vkladu, kde následne dňa 07.01.2014 došlo ku vkladu a prevodu vlastníckych práv na obžalovanú, čím tak poškodenému F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., N. XXX, spôsobila škodu vo výške 132.000,-EUR,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že iného uviedla do omylu a spôsobila tak značnú škodu,

t ý m s p á c h a l a

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona , § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX S. H., trvale bytom U., N. Č.. XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 12.1.2018 bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na obv. S. W. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona. Vo veci boli vykonávané hlavné pojednávania dňa 14.6.2018, 18.9.2018 a 12. 2. 2019, pričom hlavné pojednávania dňa 14.6.2018 a dňa 12.2. 2019 boli za splnenia procesných podmienok, na výslovnú žiadosť obžalovanej vykonané v jej neprítomnosti.

Obž. S. W. na hlavnom pojednávaní dňa 18. 9. 2018 vypovedala, že nehnuteľnosti v G. C. a v D., označené v skutkovej vete, ktorá má napĺňať skutkovú podstatu zločinu, kladeného jej za vinu boli v minulosti vo vlastníctve jej rodičov. Otec bol podnikateľ a keď sa dostal do finančných problémov, tak sa dohodol s F. G., že nehnuteľnosti v G. C. a v D. prepíšu na neho. V r. 2012 si začala vybavovať úver, aby obe nehnuteľnosti odkúpila späť od F. G.. Tiež s ním riešila aj zriadenie vecného bremena - právo prechodu k inej nehnuteľnosti v G. C.. Začiatkom roka 2013 sa stretli s F. G., aby jej dal číslo účtu, na ktorý aj v januári 2013 previedla sumu peniaze vo výške 20.220 € za nehnuteľnosť v G. C.. Dohoda bola, že nájomné za prenajaté priestory v budove v G. C. bude do konca roka 2013 pobrať F. G.. Na konci roka sa stretli u nej doma, kde si prebral peniaze za nehnuteľnosť v D. a boli mu predložené všetky zmluvy, a to zmluvy na nehnuteľnosti tak v D. ako aj v G. C.. S obsahom zmlúv sa oboznámil, a ešte toho istého dňa ich podpísali na matrike v Trstenej, a toho istého dňa osobne odniesla zmluvu o kúpe nehnuteľností v D. s návrhom na povolenie vkladu na kataster. Zmluvu o kúpe nehnuteľností v G. C. boli na kataster doručené koncom roka 2013 z dôvodu, že sa dohodli, že nájom za rok 2013 bude poberať F. G.. Vždy keď sa dohadovali ohľadom uzavretia kúpnych zmlúv, išlo o viac stretnutí, vždy na stretnutiach bola aj jej mama, niekedy aj jej bratia, prípadne aj niekto z rodiny F. G.. Pri podpise zmlúv bola iba ona a F. G.. Zmluvy na kataster odniesla spolu s mamou. Kúpna cena za nehnuteľností v G. C. bola 20.220 € a kúpna cena za nehnuteľnosť v D. bola cca 13.000 €. Kúpnu cenu dojednávala s F. G.G. jej mama, vychádzalo sa z toho, koľko povedal F. G.. Kúpne zmluvy vyhotovila s mamou. Boli vyhotovované u nich doma na počítači. Úver si vybavila vo VUB banke vo výške 40.000 €. Kúpne zmluvy boli vyhotovené v počte tri na nehnuteľností v G. C. a tri na nehnuteľností v D.. Ku každej nehnuteľnosti išli dve zmluvy na kataster a jednu si nechal F. G..

Svedok poškodený F. G. vypovedal, že obžalovanej predal iba nehnuteľností v D., bolo vyhotovených celkom šesť exemplárov tejto zmluvy z 22. 11. 2013, ktoré boli toho istého dňa doručené na kataster v Námestove. Dňa 13. 01. 2014 prebral rozhodnutie o povolení vkladu vlastníctva v prospech obžalovanej k budove v G. C.. Z tohto dôvodu išiel na kataster, kde hneď zistil, že išlo o podvod, zmluva na nehnuteľností v G. C. bola viditeľne sfalšovaná, bola odlišná písmom, veľkosťou písma, riadkovaním. Pred podpisom na matrike si kúpne zmluvy prečítal, jednalo sa o celkom šesť zmlúv, ktorých predmetom bol predaj nehnuteľností v D.. Nehnuteľností v D. kúpil od realitnej spoločnosti v roku 2003 za sumu 880.000 Sk. Nehnuteľnosť v G. C. kúpil v dražbe. Kúpna cena za nehnuteľností v D. pozostávala zo zaplatenia zostatku ťarchy zapísanej na LV v prospech VUB banky vo výške 22. 210 € a doplatku vo výške 13.290 €. Suma vo výške 22.210 € bola vložená na účet obžalovanou a doplatok bol podľa kúpnej zmluvy doplatený dňa 22. 11. 2013 vo výške 13.290 € v hotovosti, ktorý aj prevzal, čo je potvrdené priamo na kúpnej zmluve. Kúpnu cenu určil on, chcel aby zmluvu vypracovala notárka JUDr. Klinovská, kde aj do spisu vydokladoval výpis z hovorov, že v tom čase bol s notárkou v telef. kontakte. Obžalovaná mu však povedala, že je to drahé, že zmluvu vypracuje pani W.. Prvýkrát videl zmluvu v jeho firme, a to v deň jej podpisu, doniesla ju obžalovaná, podpisovali ju na matrike, podpísal celkom 6 výtlačkov, z toho jeden výtlačok si zobral a ostatných päť výtlačkov si zobrala obžalovaná. Návrh na vklad podávala obžalovaná, ešte v ten istý deň bolo rozhodnuté aj o povolení vkladu. O predaji nehnuteľností v G. C. sa nerozprávali, nemal ani v úmysle túto budovu predať. Nehnuteľnosť v D. bola predaná celkom za sumu 35.500 €, za takúto sumu ju predal, keďže nadobúdacia cena v roku 2003 bola 882.800,-Sk, v kúpnopredajnej zmluve bol aj spomenutý znalecký posudok. Suma 22 229 € bola na jeho účet vložená v januári 2013 a k podpisu kúpnej zmluvy došlo v novembri 2013 bolo tomu tak preto, že najskôr museli vyplatiť ťarchu banke, aby ju následne mohli previesť na obžalovanú. Poprel, že by boli s rodičmi obžalovanej dohodnutí, že obe nehnuteľnosti opäť prevedú na nich.

Svedkyňa S. W. vypovedala, že jej manžel podnikal a dostal sa do finančných problémov a na jeho podnet sa v roku 2003 previedla budova v D. na manželovho známeho, ktorý je aj krstným otcom detí, vrátane obžalovanej a ktorý vystupuje ako poškodený v tomto konaní. Kúpna cena uvedená v zmluve 882. 800,- Sk, nikdy vyplatená nebola, zmluva bola iba formálna. Potom začala dražba na nehnuteľností v G. C., vtedy požiadala poškodeného, aby sa založila nehnuteľnosť v D., aby zobral na seba úver a z peňažných prostriedkov z úveru sa vydraží nehnuteľnosť v G. C.. K tomuto riešeniu sa pristúpilo a ešte v roku 2003 sa dohodli, že keď sa podarí splatiť úver, tak vlastníctvo k nehnuteľností sa opäť prevedie na nich. Z tohto dôvodu mala od tejto budovy stále kľúče a poškodený tam ani nikdy nechodil. Nehnuteľnosť v G. C. sa prenajala a z nájomného sa splácal úver, keď nájomná zmluva bola na niekoľko mesiacov zrušená, tak sa úver splácal z nájomného z nehnuteľnosti v D., až kým sa opäť neprenajala budova v G. C.. Po smrti manžela navštívili p. G., aby sa veci dali do poriadku, za týmto účelom ho navštívili 01. 04. 2012 u neho doma, priniesli vypracované zmluvy, poškodený si ich prečítal, vyznačil opravy a zmluvy zobrali na prepracovanie. Vtedy poškodeného upovedomili, že sa zoberie úver, že sa všetko vyplatí, v máji už obžalovaná prišla so zmluvou o vecnom bremene, nakoľko potrebovali zriadiť právo prechodu na pozemku k ich nehnuteľnosti v G. C.. Keď prišli už s opravenými zmluvami, poškodený naťahoval čas. Zmluvy na obe nehnuteľností vypracovali spolu s obžalovanou, obžalovaná išla do firmy poškodeného, kde si ich prešiel a ešte v ten deň ich boli podpísať na matrike v Trstenej, osobne obžalovanú na matriku odviezla, pri podpise zmlúv však nebola. Zmluva o kúpe nehnuteľností v D. sa odniesla na kataster v novembri, bolo tiež dohodnuté, že nájom z nehnuteľností v G. C. bude poberať poškodený do konca roka, čo sa aj stalo a zmluva týkajúca sa nehnuteľností v G. C. sa potom dávala na kataster v decembri 2013. Keď boli zmluvy o kúpe nehnuteľností v G. C. a v D. podpísané a kataster rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva, tak poškodený ju žiadal zaplatiť ďalších 800.000,- Sk, sumu vyjadril v korunách, bolo to v období od 20. - 29. decembra 2013, túto sumu požadoval za to, že im pomohol a že to nebolo zadarmo. Dohoda o kúpnej cene za nehnuteľností v G. C. bola, že sa doplatí zostatok úveru vo výške zhruba 22.000 €, poškodený doniesol z banky doklad o zostatku úveru a za nehnuteľností v D. bola v kúpnej zmluve uvedená po odrátaní odpisov (za každý rok 44.000,- Sk) suma viac ako 13.000 €. Poškodený nesúhlasil, aby na zmluve bolo uvedených 15.000 € a chcel, aby kúpna cena mu bola vyplatená priamo v hotovosti, inak by musel byť vykonaný prevod cez účet. Evidenciu o príjmoch a výdavkoch k nehnuteľnostiam v D. a v G. C. viedla ona a keď prišlo k stretnutiu s poškodeným, on si so sebou tiež priniesol podklady s tým, že sa medzi sebou dohodli, ktoré príjmy a výdavky súhlasia a ktoré nie. Tieto príjmy a výdavky boli vedené na základe ústnej dohody medzi nimi a poškodeným, práve z dôvodu dohody, že keď sa splatí úver, dôjde k spätnému prevodu nehnuteľností. Poškodený nikdy nenamietal, že by nechcel previesť späť nehnuteľnosti v G. C..

Svedok A. C. sa k predmetu sporu, k okolnostiam uzatvárania predmetných zmlúv vyjadriť nevedel. Uviedol, že je nájomcom priestorov v budove G. C., keďže bol nájomca, prejavil záujem odkúpiť predmetnú budovu. V roku 2009 sa na to dotazoval poškodeného, ktorý mu však povedal, že sa kvôli niečomu táto budova predať nedá. Potom nasledovalo nejaké stretnutie všetkých nájomcov s poškodeným, na stretnutí sa preberali nejaké príjmy, výdavky z nájomného a podľa toho čo sa tam rozprávalo vydedukoval, že p. W. má nejaký dlh, ktorý sa spláca nájomným, že je nejaká dohoda medzi poškodeným a p. W., že vlastnícke právo k budove v G. C. bolo prevedené na poškodeného. Tiež uviedol, že si spomína na situáciu, že bol ako nájomca za poškodeným, že zateká strecha, vtedy mu poškodený povedal, že on do budovy peniaze dávať nebude, že nech si to už robí nový majiteľ.

Svedkyňa O.. U. G. vypovedala, že je zamestnaná na katastrálnom odbore v Tvrdošíne ako vkladárka, pamätá si, že povolila vklad vlastníckeho práva na základe zmlúv, ktoré sa týkajú tohto konania. Vklad povolila pretože nemala dôvod pre iné rozhodnutie. Po nejakom čase jej zavolal poškodený, že mu bolo doručené rozhodnutie o povolení vkladu, pričom nehnuteľnosť nepredal. Ešte toho istého dňa sa dostavil na úrad, ona mu ukázala predmetné zmluvy a odkázala ho na políciu, keďže tvrdil, že nejaké zmluvy podpisoval, ale že predmetnú zmluvu neuzavrel.

Svedkyňa O. Ž. vypovedala, že môže potvrdiť, že poškodený bol na matrike za účelom overenia podpisov. Osobne však podpisy neoverovala, overovala ich kolegyňa, ona o danej skutočnosti vie, lebo vybavovala žiadosť pre políciu, toto skutočnosti dohľadala v evidencii vedenej na matrike.

Svedkyňa Ľ. W. vypovedala, že v predmetnej veci bola vypočúvaná na polícii, kde bola dotazovaná, že či vyhotovovala predmetné zmluvy, predmetné zmluvy však ona nevypracovala.

Znalkyňa Ing. Tatiana Dugovičová zotrvala na záveroch znaleckého dokazovania zhrnutých v znaleckom posudku č. 215/15409 a č. 2015/1345, v ktorých dospela k záveru, že predložené listiny na skúmanie týkajúce sa na nehnuteľností v G. C. boli s veľkou pravdepodobnosťou pozmenené. K tomto záveru došla na základe jednak formátovania textu, na prvej strane zmluvy boli použité až tri druhy veľkosti písma, pričom tá veľkosť písma, ktorá hovorí o jednotlivých odstavcoch kúpnej zmluvy je v rámci odstavcov 1 - 8 rovnaká, a v odstavci 9, ktorý sa nachádza na druhej strane zmluvy je písmo veľkosťou odlišné od predchádzajúcich 8 odstavcov. Čo sa týka formátovania, odsadenia textu od okrajov na prvých stranách skúmanej zmluvy bolo použité zhodné formátovanie teda odsadenie, to bolo 2,4 a 2,6, pričom na druhej strane je odsadenie 3,1 a 3,3. Tiež čo sa týka dierovania, tak poloha dier na prvých stranách je iná, ako poloha dier na druhých stranách. Čo sa týka pečatenia, sú tam v podstate v priesvite viditeľné uvoľnené vlákna trikolórovej nite, ktoré sú úplné mimo polohy vedenia nite. Tieto charakteristické znaky samé o sebe by strácali svoju výpovednú hodnotu, môže sa stať, že jeden charakteristický znak sa môže odlišovať, je to dané prirodzenosťou, že nie je predpísaná forma, ale hromadiacim sa množstvom charakteristických znakov, pribúda miera pravdepodobnosti, že tam nejaký zásah bol. S jednoznačnosťou sa nedá povedať, že jednoznačnej došlo k neoprávnenému zásahu, teda neoprávnenej manipulácii so skúmanou zmluvou. Skúmané zmluvy boli vyhotovené na kancelárskych papieroch, ktorých je nespočetné množstvo na trhu a treba rátať aj s tým, že došiel kancelársky papier a boli doložené papiere z nového balíka, alebo treba tiež zvažovať tú možnosť, že išlo o bočný automatický vkladač papierov. Bolo však zistené, že na stranách 1A a 1B išlo o iný kancelársky papier ako mali druhé strany týchto listín a v prípade listín ktoré boli označené ako predmet 2A a 2B boli na prvej aj druhej strane druhovo zhodné papiere, ktoré sa druhovo zhodovali aj s papiermi prvých listov predmetov 1A a 1B. Pri expertíze boli využité optické metódy, ktorými boli skúmané napr. v prípade papiera optické vlastnosti papiera, a to jeho opacita, rozloženie sita, veľkosť papiera, oblačkovitosť papiera. Sú to štandardné metódy, ktorými sa posudzuje papier. Potom boli použité optické metódy ako IČ luminiscencia a UV florescencia ohľadom druhovej zhody papiera. Čo sa týka tlače, boli vyhodnotené jednak klasické polygrafické parametre, a to veľkosť písma, obsadenie písma, textu, riadkovanie, plus charakteristiky tlače textu, a to aj z hľadiska spôsobu vyhotovenia, tiež bola posudzovaná veľkosť kvapiek atramentu, rozloženie atramentu, bola vyhodnocovaná grafika. V prípade dierovania sa bola zisťovaná poloha dierok navzájom, aké je ich odsadenie od okrajov, či perforátor nezanecháva defekty, veľkosť a tvar diery po perforátore, či nie sú zdvojené. Čo sa týka pečatenia bola skúmaná celistvosť štítku, celistvosť trikolóry pod štítkom, poloha nite, či cez niť prechádzal alebo neprechádzal atrament. V podstate bolo skúmané všetko pre vyhodnotenie škály pravdepodobnosti. K záveru, že došlo k pozmeneniu listín rozpečatením a vytiahnutím trikolóry dospela tak, že skúmala miesto pečatenia, kde pri jednotlivých listinách sa nachádzali uvoľnené vlákna trikolóry, mimo polohu nite a toto všetko v súvislosti s ostatnými charakteristickými znakmi stanovilo takýto záver o pravdepodobnosti. V prípade skúmaných listín štítky priliehali a napriek tomu sa tam nachádzali uvoľnené vlákna. Štítok mechanicky poškodený nebol práve z dôvodu, že na trikolóre chýbal uzlík, ktorý pri pohybe zanecháva stopu pri rozpečatení, v tomto prípade sa nachádzali len trikolórové konce bez uzlíka. Na základe toho nemôže jednoznačne povedať, že došlo k neoprávnenej výmene listín, ale sú tam aj iné znaky a preto dospela k záveru o pravdepodobnosti, že so zmluvou bolo neoprávnene manipulované.

Znalec doc. CSc. Ing. Ján Svrček vypovedal, že vypracoval znalecký posudok č. 29/2018 na žiadosť S. W., v ktorom určoval všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu 31.12.2013, ktorú stanovil na sumu 132.498,17 €, po zaokrúhlení 132.000 €. K dispozícii mal aj odborné vyjadrenie vypracované znalcom Ing. Vladimírom Vajzerom. Všeobecnú hodnotu vyčísľoval dvomi metódami. Metódou polohovej diferenciácie a metódou kombinovanou, kde sa zohľadňujú výnosy, obe k dátumu 31.12.2013. Keďže použil kombinovanú metódu, tak vychádzal pri závere z metódy polohovej diferenciácie, ktorá vyšla ešte vyššie 132. 498,17 €, ako pri kombinovanej metóde. Pokiaľ sa jedná o rozdiel medzi ním stanovenou všeobecnou hodnotou a všeobecnou hodnotou stanovenou v odbornom vyjadrení, v ktorom bola stanovená hodnota na sumu 151 000 €, tento rozdiel spočíva v tom, že on stanovoval všeobecnú hodnotu nie k dátumu vypracovania ZP, ale k dátumu, ktorý bol stanovený k 31.12.2013. Na všeobecnú hodnotu vplývajú dve skupiny faktorov, a to faktory technické, ktoré vyjadrujú technický stav nehnuteľnosti ku konkrétnemu dátumu a potom faktory, ktoré vplývajú na trhovú cenu posudzované ku konkrétnemu dátumu. Čo sa týka technického stavu, aby ho vedel posúdiť, vykonával aj miestne šetrenie, aký bol stav k rozhodnému dátumu, čo dokumentoval aj fotograficky. Keď mal určenú technickú hodnotu, tak potom pristúpil k stanoveniu všeobecnej hodnoty, teda obrazne povedané k zobrazeniu faktorov, ktoré upravujú technickú hodnotu koeficientom polohovej diferenciácie. Vychádzal tiež z koeficientu polohovej diferenciácie, ktorý je stanovený vzhľadom na lokalitu, kde sa nehnuteľnosť nachádza na 0,3 až 0,4, to je priemerný koeficient, pričom priemerný koeficient stanovil pri hornom rozpätí 0,375. Pre výpočet koeficientu diferenciácie použil viacero položiek, konkrétne 19 položiek, ktoré sú rozpísané na str. 20-21 ním vypracovaného znaleckého posudku, kde ku každej položke je uvedená trieda a aj váha. Koeficient polohovej diferenciácie mu tak vyšiel na hodnotu 0,502 a na základe neho určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, teda stavieb na sumu 85.002,75 €. Čo sa týka časti pozemkov, tiež vykonával ich ocenenie takým istým spôsobom, teda metódou polohovej diferenciácie na str. 24-25. Všeobecná hodnota všetkých pozemkov mi vyšla na sumu 47.495,42 €.

Znalec Ing. Vladimír Vajzer uviedol, že čo sa týka znaleckého posudku doc. CSc. Ing. Jána Svrčeka, koeficient polohovej diferenciácie stanovil na 0,502 a on ho stanovil na 0,492, čo nie je veľký rozdiel. Čo sa týka jednotkovej ceny za pozemok on stanovil 27,61 € a znalec 24 až 22 €. Rozdiel medzi ním vypracovaným odborným vyjadrením a znaleckým posudkom je 19.000 €, čo by on považoval za rozdiel v troch rokoch oceňovania, keďže on stanovoval všeobecnú hodnotu k júnu 2016 a znalec k decembru 2013. Poukázal by na vývoj cien nehnuteľnosti, pričom tento rozdiel považuje za bežný rozdiel vzhľadom na vývoj cien nehnuteľnosti za tri roky.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané listinné dôkazy, a to kúpna zmluva z 10.8.2003 predmetom ktorej boli nehnuteľnosti pozemky v k.ú. D., zapísané na LV č. XXXX KN parc. č. 422/30 zastavaná plocha o výmere 454 m2, KN parc. č. 594/1 zastavaná plocha o výmere 284, KN parc. č.594/2 zastavaná plocha o výmere 394 m2 a budova s. č. XXX postavená na KN parc. č. 594/1, ktorých kupujúcim bol F. G.Á. a predávajúcim Oravská realitná spoločnosť, s.r.o. Tvrdošín, zastúpená S. W.Ň. za kúpnu cenu 882.8000,- Sk na čl. 25-26, s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností na č.l. 27, sporná kúpna zmluva uzavretá dňa 22. 11. 2013 medzi predávajúcim F. G. a kupujúcou S. W., ktorej predmetom boli nehnuteľností v k.ú. G. C. zapísané na LV č. XXXX pozemky KNC č. 1/4 zastavané plochy a nádvoria, č. 1/5, č. 1/10 a č. 1/11 zastavené plochy a nádvoria a stavba rodinný dom s.č. XXX postavený na KNC parc. č. č. 1/4 na č.l.28-29, notárska zápisnica N 163/2004, Nz46452/2004 o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby z 31. 5. 2004 na č.l.30-32,, zmluva o zriadení vecného bremena z 28.5.2012 uzavretá medzi F. G. a S. W., na č.l. 40-41, fotokópia spisu Okresného úradu Tvrdošín, katastrálny odbor s kópiami kúpnych zmlúv uzavretých medzi obžalovanou S. W. a poškodeným F. G. k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D., zapísaných na LV č. XXXX a k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G. C. zapísané na LV č. XXXX spolu s návrhmi na povolenie vkladu, rozhodnutiami katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, s LV č. XXXX, č. XXXX a iné na č.l.59-79, 97-1, zmluvy o nájme nebytových priestorov na č.l. 115-124, osvedčovacia kniha podpisov z Mesta Trstená na č.l, 93-95, zmluva o poskytnutí hypoúveru na č.l. 218-220, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na č.l. 221-223, príjmový pokladničné doklady na č.l. 464-465, zápisnica o pojednávaní na Okresnom súde Námestovo na č.l. 466-474, podklady VÚB Banka - dodatok k zmluve na č.l. 480-482 a iné.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činne v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že obžalovaná sa dopustila súdeného skutku tak, ako jej to kládla za vinu obžaloba. Obžalovaná síce vinu popierala, vina jej však bola dokázaná predovšetkým výpoveďou svedka poškodeného F. G., ktorého výpoveď bola hodnotená v kontexte so závermi znaleckého dokazovania Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedeckého skúmania a kriminalistických analýz, výpoveďou svedkyne U. G., obsahom predmetných kúpnych zmlúv. Súd však na rozdiel od obžaloby konanie obžalovanej nekvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona, ale ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, a to vzhľadom na objektívne zistenú výšku škody, ktorá je kvalifikačným znakom trestného činu.

Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaná ako trestnoprávne zodpovedná osoba, naplnila všetky znaky zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu, a takto konala v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona, pretože chcela spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť ním chránený záujem.

Obžalovaná spáchanie skutku popierala, svoju obranu postavila na tvrdení, že súdený skutok sa nestal, obe kúpne zmluvy na nehnuteľnosti v k.ú. D.O. V. aj k.ú. G. C. boli uzavreté po vzájomnej dohode s F. G., ktorý aj obe predmetné kúpne zmluvy podpísal na matrike v Trstenej, bola mu vyplatená dohodnutá kúpna cena za obe nehnuteľnosti a odmietla, že by sa dopustila akejkoľvek neoprávnenej manipulácie s predmetnými kúpnymi zmluvami, ako jej to je kladené za vinu. Zároveň uviedla, že predmetné nehnuteľnosti v k.ú. D. ako aj v k.u. G. C. v minulosti patrili ich rodine, tieto nehnuteľnosti boli na podnet jej otca, ktorý sa ako podnikateľ dostal do finančných problémov, po vzájomnej dohode prevedené na rodinného priateľa F. G. s tým, že v budúcnosti budú tieto nehnuteľnosti opäť spätne prevedené na ich rodinu. Obranu obžalovanej potvrdila aj jej matka - svedkyňa S. W., ktorá vypovedala, že predmetné nehnuteľnosti v k.ú. D. boli na F. G. prevedené bezodplatne, a to práve z dôvodu existencie dohody, že vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam bude spätne prevedené a pokiaľ ide o nehnuteľnosti v k.ú. G. C., osobne požiadala, aby sa založili nehnuteľnosti v k.ú. D., aby zobral na seba úver a vydražili sa nehnuteľností v G. C., pričom úver sa splácal z prenájmu nehnuteľností v k.ú. G. C. a niekoľko mesiacov aj v k.ú. D., pričom si viedla príjmy aj výdavky, mala aj kľúče od nehnuteľností v G. C. a poškodený tam ani nechodil. K tomuto riešeniu sa pristúpilo a ešte v roku 2003 sa dohodli, že keď sa podarí splatiť úver, tak vlastníctvo k nehnuteľností sa opäť prevedie na nich. Z tohto dôvodu mala od tejto budovy stále kľúče a poškodený tam ani nikdy nechodil. Nehnuteľnosť v G. C. sa prenajala a z nájomného sa splácal úver, keď nájomná zmluva bola na niekoľko mesiacov zrušená, tak sa úver splácal z nájomného z nehnuteľnosti v D., až kým sa opäť neprenajali priestory v G. C.. Tiež svedok A. C. (nájomca priestorov v k.ú. G. C., v ktorých podnikal) sa vo výpovedi vyjadril, že vydedukoval, že mala existovať nejaká dohoda medzi rodinou obžalovanej a F. G., a F. G. sa mal pred ním vyjadriť, že opravy na nehnuteľnosti v G. C. nech si už robí nový vlastník. Obrana obžalovanej však bola vyvrátená výpoveďou svedka poškodeného F. G., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že s obžalovanou uzavrel kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti v k.ú. D., zmluvu vypracovala obžalovaná, ktorá mu ju priniesla na podpis a zároveň potvrdil, že ešte toho istého dňa zmluvu po riadnom prečítaní podpísal na matrike v Trstenej, podpísal celkom 6 exemplárov tejto zmluvy a obžalovaná ešte toho istého dňa zmluvu odniesla na katastrálny úrad s návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva v jej prospech. Kúpnu zmluvu ohľadom prevodu nehnuteľností v k.ú. G. C. však nikdy nepodpísal, o tom, že mala byť takáto kúpna zmluva uzavretá sa dozvedel dňa, ako mu bolo doručené rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v prospech obžalovanej, čo aj hneď riešil na katastrálnom úrade, kde mu predmetnú kúpnu zmluvu predložili a hneď zistil, že zmluva bola sfalšovaná, že došlo k zneužitiu jeho podpisu na poslednej strane zmluvy o predaj nehnuteľností v k.ú D., výmenou strán s jeho podpisom. Súd uveril výpovedi svedka poškodeného F. G., jeho výpoveď korešpondovala s výpoveďou svedkyne U. G., ktorá potvrdila pravdivosť jeho tvrdení, že poškodený jej najskôr telefonoval, že mu bolo doručené rozhodnutie o povolení vkladu, pričom predmetné nehnuteľnosti nepredal a ešte toho istého dňa sa dostavil na katastrálny úrad, kde nahliadol do predmetnej zmluvy a tvrdil, že predmetnú zmluvu neuzavrel. Zároveň výpoveď poškodeného korešponduje so závermi znaleckého dokazovania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedeckého skúmania a kriminalistických analýz, ktoré závery boli potvrdené aj výsluchom znalkyne Ing. Tatiany Dugovičovej na hlavnom pojednávaní a zo záverov ktorých vyplynulo, že expertíznym skúmaním bolo zistené, že kúpne zmluvy týkajúce sa predaja nehnuteľností v k.ú. G. C. boli s veľkou pravdepodobnosťou pozmenené, a to neoprávneným zásahom spočívajúcom v rozpečatení listín a nahradení pôvodných prvých listov za iné listy. Bolo poukázané charakteristické znaky, na základe ktorých bol stanovený záver o pravdepodobnosti s manipuláciou spornej kúpnej zmluvy - na odlišné formátovanie textu na prvej strane zmluvy a na druhej strane zmluvy, dané odlišnou veľkosťou písma, odsadenia textu od okrajov na prvých stranách bolo použité zhodné odsadenie 2,4 a 2,6, pričom na druhej strane je odsadenie 3,1 a 3,3, tiež poloha dier po perforátore na prvých stranách zmluvy bola iná, ako poloha dier na druhých stranách, zistený zásah v pečatení

- v priesvite viditeľné uvoľnené vlákna trikolórovej nite, ktoré boli úplné mimo polohy vedenia nite a pod. Znalkyňa sa vyjadrila, že tieto charakteristické znaky samé o sebe by strácali svoju výpovednú hodnotu, pretože sa môže stať, že jeden charakteristický znak sa môže odlišovať, čo je dané určitou prirodzenosťou, keďže nie je ani predpísaná forma, kancelárske papiere mohli byť doložené z nového balíka a pod., ale hromadiacimi sa charakteristickými znakmi sa zväčšuje miera pravdepodobnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu, čo sa udialo aj v tomto prípade. Síce znalkyňa s jednoznačnosťou nevedela povedať, že došlo k neoprávnenej manipulácii so spornou zmluvou, ale súd nehodnotí dôkazy izolovane, ale hodnotí ich vo všetkých súvislostiach, či dôkazy do seba logicky zapadajú, či sú konzistentné, čo v danom prípade bolo splnené, a preto súd jednoznačne uveril výpovedi svedka poškodeného. Vykonané dôkazy, a to aj listinné dôkazy korešpondovali s tvrdeniami poškodeného, poškodený vypovedal presvedčivo, v logických súvislostiach a nadväznostiach na listinné dôkazy. Pokiaľ ide o motív pohnútku obžalovanej, táto bola preukázaná obranou obžalovanej, výpoveďou svedkyne S. W. a listinnými dôkazmi, že predmetné nehnuteľnosti v minulosti patrili rodine obžalovanej, pričom tieto nehnuteľnosti nadobudol po dohode poškodený, ako ich rodinný priateľ a krstný otec obžalovanej s tým, že už v čase ich nadobudnutia, bolo medzi rodičmi obžalovanej a poškodeným dohodnuté, že nehnuteľnosti budú v priaznivom čase spätne prevedené na rodinu obžalovanej. Zo zisteného skutkového stavu nepriamo vyplýva, že poškodený súhlasil s prevodom nehnuteľností v k.ú. D., za kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve, ktorá zrejme nezodpovedá trhovej hodnote prevádzaných nehnuteľností a keďže nedošlo medzi poškodeným a obžalovanou ( a zrejme aj jej matkou) k dohode ohľadom prevodu nehnuteľností v k.ú. G. C., čo by aj korešpondovalo s výpoveďou svedka A. C., že poškodený sa mal pred ním vyjadriť, že nehnuteľnosti v G. C. budú mať iného majiteľa, danú situáciu potom riešila obžalovaná iniciatívne konaním, za ktoré bola týmto rozsudkom odsúdená. Vzhľadom na uvedené tak bola preukázaná aj vnútorná súčasť subjektívnej stránky trestného činu podvodu, ktorá je nepochybne preukázaná motívom konania obžalovanej, ktorá predstavuje jej vnútorný podnet k rozhodnutiu spáchať trestný čin. Obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v osobitnej časti zákona porušiť záujem chránený trestným zákonom, pričom jej konanie bolo vopred premyslené a motivované snahou získať majetkový prospech.

Objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Pre naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje aj preukázanie podvodného úmyslu v konaní obžalovanej, ktorý bol preukázaný, jej samotným aktívnym konaním a plánovaním. Obžalovaná vo svoj prospech využila situáciu, že s poškodeným F. G. po vzájomnej dohode uzavrela kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľností v D., ktorých predávajúcim bol poškodený F. G., ktorý aj kúpnu zmluvu podpísal na matrike v Trstenej, pričom jeho podpis bol na samostatnej poslednej strane zmluvy, na ktorej sa nenachádzalo označenie konkrétnej nehnuteľností. Obžalovaná túto skutočnosť využila tak, že dodatočne vyrobila kúpnu zmluvu na inú nehnuteľnosť, a to nehnuteľnosť v k.ú. G. C.Ô., ktorej vlastníkom bol rovnako poškodený, ku ktorej pripojila ako súčasť zmluvy poslednú stranu s overeným podpisom poškodeného ako predávajúceho a predmetnú sfalšovanú kúpnu zmluvu potom predložila s návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva vo svoj prospech katastrálnemu úradu v Tvrdošíne. Obžalovaná svojim popísaným konaním naplnila všetky zákonné znaky tohto súdeného trestného činu, predstierala okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom v úmysle získať majetkový prospech.

Keďže v prípade trestného činu podvodu ide o majetkový trestný čin, pre naplnenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu sa vyžaduje aj vznik ujmy majetkovej povahy, t.j. minimálne musí byť konaním páchateľa spôsobená na cudzom majetku malá škoda.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, že či ide o škodu na veci alebo na právach.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

V tomto prípade súd pri právnej kvalifikácii konania obžalovanej a vyčíslení škody vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 29/2018 vypracovaného znalcom doc. CSc. Ing. Jánom Svrčekom, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu 31.12.2013, na sumu 132.498,17 €, po zaokrúhlení 132.000 €. Súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, keďže týmto znaleckým posudkom bola vyčíslená škoda ku dňu spáchania trestného činu. Obžaloba pri vyčíslení škody vychádzala z odborného vyjadrenia, v ktorom bola škoda vyčísľovaná ku dňu vypracovania odborného vyjadrenia, čo nebolo v súlade s ust. § 126 ods. 1 Tr. zákona podľa ktorého pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom v prípade obžalovanej zistil prevahu poľahčujúcich okolností. Obžalovanej poľahčuje okolnosť, že pred spáchaním súdených skutkov viedla riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zákona), priťažujúce okolnosti zistené neboli. Súd zároveň v prípade obžalovanej aplikoval postup podľa § 39 ods. 1, 3 písm e/ Tr. zákona a obžalovanej mimoriadne znížil trest odňatia slobody, pod dolnú hranicu trestnej sadzby o jeden rok.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov. za pomery páchateľa treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. Ide v podstate o pomery (rodinné, osobné) ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu. Pomery páchateľa sú teda okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré v rámci nebezpečnosti činu pre spoločnosť hodnotené nie sú. Sú to len osobné pomery páchateľa. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy páchateľa. Spôsob života, aký viedla obžalovaná je objektívne preukázaný aktuálnym odpisom registra trestov, obžalovaná sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania, podrobila sa prebiehajúcim úkonom trestného konania. Významnou skutočnosťou je, že od spáchania skutku uplynulo viac ako 5 rokov, obžalovaná sa okrem súdeného skutku nedopustila žiadneho protiprávneho konania. Uvedený fakt je významný aj z dôvodu, že plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na prísnom potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie. Za tejto situácie okresný súd, vzhľadom na tieto okolnosti prípadu použil inštitút mimoriadneho zníženia trestnej sadzby a s použitím ustanovenia § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Tr. zákona mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, pričom výkon trestu jej podmienečne odložil so skúšobnou dobou 3 roky, pretože tento trest považoval za dostatočný. Súd je presvedčený, že takto uložený trest je dostatočne prísnym z hľadiska represívnej funkcie trestu a u obžalovanej splní svoj účel a naplní aj ochrannú a výchovnú funkciu. Uložený trest má vystihovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd dal šancu obžalovanej, aby dokázala spoločnosti, že ešte nie je potreba uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, v ďalšom už bude záležať len na obžalovanej, ako využije šancu, ktorá jej bola daná a či naozaj bude viesť riadny život, pretože v opačnom prípade dôjde k premene trestu z podmienečného na trest nepodmienečný.

V danom prípade výnimočne, vzhľadom na špecifickosť situácie súd neuložil obžalovanej povinnosť podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku nahradiť škodu poškodenému, a to aj napriek tomu, že ide o trestný čin, ktorého výška škody je zároveň znakom skutkovej podstaty súdeného trestného činu a poškodený si riadne a včas škodu uplatnil. Špecifickosť tohto prípadu súd videl v tom, že predmetná sporná kúpna zmluva, na základe ktorej aj skutočne došlo k prevodu vlastníckeho práva v prospech obžalovanej, je absolútne neplatným právnym úkonom s účinkami ex tunc.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.) Tr. por. , (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.