Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/3/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, spol. s r.o., so sídlom Tatranská 295, Považská Bystrica, IČO: 00694100, zastúpeného: JUDr. Denisa Špeťková, advokátka so sídlom Líščie nivy 4, Bratislava proti žalovaným: 1/ U. O., O. X. X, O., 2/ O. P., O. X. X, O., zastúpená opatrovníčkou Timeou Mačicovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II, 3/ Q. P., O. X. X, O., zastúpená opatrovníčkou Timeou Mačicovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II, 4/ U. Z., O. Y. XX, O., X/ I. Z., O. Ž. XX, O., X/ S. V., O. I. XX, O., XX/ Q. W., O. I. XX, O., XX/ Q. B., O. R. X/a, O., XX/ U. G., O. P. X, O., XX/ J. G., O. P. X, O., o zaplatenie 60.336,-Sk, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 12Cpr/12/2003-479 zo dňa 13.júna 2013,takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovaným 1/, 2/, 3/, 10/, 12/, 13/ a 14/ povinnosť zaplatiť istinu spolu s úrokom z omeškania, žalobu proti žalovaným 4/ a 7/ zamietol a konanie proti žalovanej 8/ zastavil s tým, že o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia rozhodne samostatným uznesením. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 182 ods. 1 až 3, § 186 ods. 2, § 189 ods. 2 a ods.3 Zákonníka práce. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaní na základe platných dohôd o spoločnej hmotnej zodpovednosti uzavretých so žalobcom zodpovedajú za vzniknutý schodok zistený pri inventarizácii vykonanej dňa 13. 10. 2001 - 14. 10. 2001 v MOJ č. 321326 na Žitavskej ul. v Bratislave za inventarizačné obdobie od 01. 07. 2001 do 13. 10. 2001. V danom prípade mal za to, že sa žalovaní zbavili tejto zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. V konaní bolo preukázané, že žalobca nedostatočným spôsobom zabezpečil ochranu predajne, ktorá síce bola zabezpečená strážnou službou, ale táto si svoje povinnosti riadne neplnila, načo bol žalobca vedúcou predajne niekoľkokrát upozorňovaný a napriek tomu nezabezpečil nápravu. Za tohto stavu nebolo v možnostiach zamestnancov venovať sa i chodu predajne a zároveň i stráženiu tovaru pred odcudzením. Žalobu proti žalovaným 4/ a 7/ zamietol z dôvodu, že v súvislosti s ich prijatím ako i ukončením pracovného pomeru so žalobcom nebola vykonaná inventúra, čiže žalobca v tomto prípade vyvolal stav, kedy už nebolo možné objektívne zistiť reálny stav majetku na ktorý sa prípadná inventúra vzťahovala. Poukázal na súčasnú právnu úpravu Zákonníka práce / § 184 / ktorej cieľom je predchádzať takýmto situáciám. Snaha žalobcu požadovať od žalovaných 4/ a 7/ žalovanú sumu ako podiel na zistenom schodku len odvolávaním sa na existenciu dohody o hmotnej zodpovednosti je v rozpore s dobrými mravmi a preto žalobu v tejto časti zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že bolo preukázané, že dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti boli uzatvorené platne, žalovaná 4/ neuviedla na svoju obranu jedinú skutočnosť, ktorou by sa mohla zbaviť zodpovednosti a ani žalovaný 7/ nepreukázal, že by ho upozornil na potrebu urobenia nijakých opatrení, že by na nedostatky poukazoval a že by vôbec na konkrétnom pracovisku nejaké konkrétne problémy boli a vo svojich vyjadreniach obšírne uvádza len všeobecné dôvody, kedy sa zamestnanec môže zbaviť zodpovednosti. Tým, že ostatní žalovaní boli napadnutým rozsudkom zaviazaný uhradiť žalované čiastky z titulu zodpovednosti na schodku, je nesporné, že súdu nebolo preukázané, že by sa sčasti alebo celkom zbavili zodpovednosti. Títo žalovaní pracovali v tej istej prevádzke, a v tom istom období, za ktoré sa inventúra vykonávala ako žalovaní 4/ a 7/. Žalovaní 4/ a 7/ pri skončení pracovného pomeru o inventarizáciu nepožiadali, a preto ani nebola v čase ich ukončenia pracovného pomeru urobená, v takomto prípade nastupuje ich zodpovednosť za prípadný schodok. Uplatnenie si podielu na schodku týchto zamestnancov bol v súlade s § 184 Zákonníka práce a v žiadnom prípade nemôže byť súčasne v rozpore s dobrými mravmi. V podanej replike žalobca zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

3. Žalovaný 7/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu namietal aplikáciu § 184 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2002. Uviedol, že platný a účinný v rozhodnom období nemá žiadne ustanovenie, ktoré by prikazovalo zamestnancovi požiadať o inventúru pri nástupe do zamestnania ako aj pri ukončení pracovného pomeru, a preto považoval poukazovanie na súčasnú právnu úpravu žalobcom za zavádzajúce a účelové. Považoval za správne aplikovanie inštitútu dobrých meravou, poukázal na to, že na pracovisku pôsobil pomerne krátky čas a preto nemožno od neho spravodlivo požadovať spoluzodpovednosť za stav, ktorý nemohol s ohľadom na všetky okolnosti vyvolať a ani mu zabrániť. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej ako aj zamietajúcej časti (§ 379 písm. c) C.s.p.) a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( § 380 ods. 1 C.s.p.); a teda aj vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, 3/, 10/, 12/, 13/ a 14/, žalobe proti ktorým bolo vyhovené, nakoľko ide o prípad, kedy z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami; bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 385 ods. 1 C.s.p. (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska nesporné, že žalovaní na základe platne uzatvorených dohôd o spoločnej hmotnej zodpovednosti spoločne zodpovedajú za schodok vzniknutý za inventarizačné obdobie od 01.07. 2001 do 13.10.2001 na predajni na Žitavskej ulici v Bratislave, ktorý bol zistený mimoriadnou inventarizáciou zásob tovaru, obalov a pokladničnej hotovosti vykonanou v dňoch 13.10. a 14.10.2001 vo výške 426.861,-Sk, správnosť ktorej po formálnej aj vecnej stránke bola potvrdená v konaní vypracovaným znaleckým posudkom č. 8/2009. Skutočnosť, že žalovaný 7/ nebol prítomný na inventúre, nemá v tomto smere žiaden relevantný význam.

6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu proti žalovaným 4/ a 7/ z dôvodu, že v súvislosti s ich vznikom a ukončením pracovného pomeru nebola žalobcom vykonaná inventúra, čím žalobca vyvolal stav, kedy už nebolo možné objektívne zistiť reálny stav majetku, na ktorý sa prípadná inventúra vzťahovala a poukázal na súčasnú právnu úpravu v § 184 Zákonníka práce. Mal za to, že je v rozpore s dobrými mravmi požadovať od žalovaných 4/ a 7/ podiel na zistenom schodku len odvolávaním sa na existenciu dohody o hmotnej zodpovednosti.

7. Žalobca v podanom odvolaní dôvodne argumentuje, že v tejto časti vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade je potrebné poznamenať, že § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka v danom prípade nemožno aplikovať, nakoľko právna úprava v Zákonníku práce č. 65/1965 Zb. ako lex specialis bola komplexná, a preto do úvahy neprichádzala subsidiárne aplikácia Občianskeho zákonníka ako lex generalis. č. 65/1965 Zb. stanovil v článku III ako jednu zo základných zásad aj zásadu, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia; nikto nesmie tieto práva zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spolupracovníkov. Uvedená zásada slúžila na interpretáciu jednotlivých ustanovení zákona, sama o sebe však nebola normou hmotného práva, ktorá by zakladala práva a povinnosti účastníkov pracovnoprávnych vzťahov a sama o sebe neumožňovala odopretie poskytnutia súdnej ochrany uplatňovanému právu. Navyše súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že aplikoval č. 311/2001 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2002. S poukazom na § 251 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. bolo potrebné aplikovať v danej veci č. 65/1965 Zb. účinný do 01.04.2002, nakoľko uplatňované nároky vznikli za jeho účinnosti.

8. Z hľadiska konštrukcie zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách je zamestnávateľ povinný preukázať uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti ako aj skutočnosť, že zamestnanec nevyúčtoval hodnoty, ktoré mu boli zamestnávateľom na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zverené, hoci ich bol povinný vyúčtovať, a že v dôsledku zavineného porušenia tejto povinnosti došlo ku vzniku schodku; ide tu teda o porušenie právnej povinnosti vyúčtovať zverené hodnoty v priamej príčinnej súvislosti s porušením ktorej vznikol schodok, teda, že tieto hodnoty chýbajú; schodok sa vykazuje ako rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a údajmi účtovnej evidencie, tzn. o čo je skutočný stav nižší než stav účtovný; schodkom sú aj také chýbajúce hodnoty, o ktorých zodpovedný zamestnanec tvrdí, že mu boli odcudzené. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na prezumpcii jeho zavinenia, vo forme nedbanlivosti, a preto pokiaľ sa chce zbaviť zodpovednosti za schodok, je jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, že škodu nezavinil. Prípadný úmysel musí preukázať ten, kto sa ho dovoláva. O prípady zbavenia sa hmotnej zodpovednosti zamestnanca za škodu ide, keď škoda vznikla v dôsledku objektívne existujúcej udalosti ( živelnej udalosti ako požiar, povodeň, a pod.), zavinením tretích osôb ( odcudzením zverených hodnôt) alebo zanedbaním povinnosti zamestnávateľa vytvoriť zamestnancovi vhodné pracovné podmienky, tak aby mohol riadne hospodáriť a disponovať so zverenými hodnotami a starať sa o ne, vtedy zodpovednosť za vzniknutú škodu znáša aj zamestnávateľ. Zavinenie tretích osôb samo o sebe nemá za následok zánik hmotnej zodpovednosti; zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti len vtedy, ak preukáže, že schodok nezavinil práve preto, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb ( iných hmotne zodpovedných zamestnancov alebo páchateľa krádeže ) mu bolo znemožnené hospodáriť so zverenými hodnotami a starať sa o ne; v prípade stretu zodpovednosti neznámeho páchateľa za protiprávny zásah do majetkových práv zamestnávateľa so zodpovednosťou zamestnanca za schodok na hodnotách zverených mu na vyúčtovanie je potrebné skúmať aj to, či zamestnanec také konanie tretích osôb neumožnil porušením svojich pracovných povinností napr. tým, že zverené hodnoty neuložil na bezpečnom mieste či ich neopatroval náležite starostlivo; zamestnanec sa tak nezbaví hmotnej zodpovednosti, ak neplnením svojich povinností riadne hospodáriť so zvereným prostriedkami a ochraňovať ich pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, vznik schodku umožnil, miera závisí od rozsahu porušenia povinnosti zamestnancom, ktorou bol umožnený vznik škody/schodku úmyselným konaním tretej osoby. Povinnosťou zamestnávateľa v súvislosti so vznikom zodpovednosti zamestnanca za vzniknutý schodok je vytvoriť mu také pracovné podmienky, ktoré mu umožnia po celú dobu hmotnej zodpovednosti mať zverené hodnoty v osobnej dispozícii, pričom povinnosťou zamestnanca je zamestnávateľovi nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré mu bránia v riadnom výkone jeho pracovných povinností, oznámiť. V konečnom dôsledku je pre zbavenie sa zamestnanca za schodok potrebné, aby medzi skutočnosťou, pre ktorú sa hmotne zodpovedný zamestnanec zbavuje svojej zodpovednosti ( napr. nevytvorených riadnych pracovných podmienok) a schodkom, existovala príčinná súvislosť.

9. V prejednávanej veci žalobca spoľahlivo preukázal uzavretie platnej dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti so žalovanými, na základe ktorej im boli zverené hodnoty, existenciu schodku na hodnotách, ktoré boli povinní vyúčtovať a porušenie ich povinnosti riadne vyúčtovať zverené hodnoty, ktoré sa predpokladá vo forme nedbanlivostného zavinenia. Dôkaznou povinnosťou žalovaných v danej veci bolo preukázať, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez ich zavinenia, teda že im bolo v priamej príčinnej súvislosti so zanedbaním povinností žalobcu zabránené so zverenými hodnotami riadne hospodáriť, starať sa o ne a mať ich vo výlučnej osobnej dispozícii, resp. že škodu zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov alebo tretie osoby. O túto mieru spoluzavinenia sa potom znižuje podiel zodpovednosti zamestnancov na schodku.

10. Odkaz súdu prvej inštancie na súčasnú právnu úpravu ( § 184 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. účinného od 01.04.2002 ) v súvislosti so zamietnutím žaloby proti žalovaným 4/ a 7/ považuje odvolací súd za nenáležitý, nakoľko rovnaká právna úprava platila aj za účinnosti Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., a to konkrétne v nariadení č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonával . Podľa § 43 nariadenia bol zamestnávateľ povinný vykonať inventarizáciu pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri prevedení pracovníka na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru ( ods. 1), na pracoviskách, kde pracujú pracovníci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, teda v prípadoch kolektívnej hmotnej zodpovednosti, musel zamestnávateľ vykonať inventarizáciu pri uzavretí dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými pracovníkmi, pri zániku všetkých týchto dohôd, pri prevedení na inú prácu alebo na iné pracovisko alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných pracovníkov, pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu a na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných pracovníkov pri zmene v ich kolektíve, prípadne pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti ( odsek 2). Ak pracovník so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol prevedený na inú prácu alebo na iné pracovisko alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho prvšom pracovisku. Ak pracovník, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú pracovníci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, pokiaľ od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou ( odsek 3).

11. Z uvedeného vyplýva, že súčasná právna úprava v § 184 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. zodpovedá právnej úprave § 43 nariadenia č. 223/1988 Zb. a obidve rovnako upravujú obligatórne vykonanie inventarizácie pri skončení pracovného pomeru u individuálnej hmotnej zodpovednosti, pri uzavretí dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami, na žiadosť zamestnanca pri spoločnej hmotnej zodpovednosti pri zmene kolektívu a zakladajú tak prezumpciu zodpovednosti zamestnanca za schodok v prípadoch, ak sám zamestnanec nepožiadal o inventarizáciu pri skončení pracovného pomeru alebo pri zaradení na pracovisko zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou. Právna úprava tak aj v súčasnosti zakladá objektívnu zodpovednosť zamestnanca i po skončení pracovného pomeru, a teda po zániku dohody o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný 7/ preto nedôvodne namieta, že nie je zodpovedný za stav, ktorý existoval pred uzavretím dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti a po skončení jeho pracovného pomeru u žalobcu. Znevýhodnenie zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou nespočíva v zúžení ich právnej ochrany, ale v presune povinnosti o túto ochranu požiadať. U zodpovednosti individuálnej ide o vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, u zodpovednosti spoločnej ide nielen o vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ale aj o vzťah zahrňujúci ďalších zamestnancov. S ohľadom na možný pohyb v stave zamestnancov by v prípadoch spoločnej hmotnej zodpovednosti viazanie všeobecnej inventarizácie na skončenie pracovného pomeru u každého z nich znamenalo zavedenie neúmernej povinnosti pre zamestnávateľa.

12. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní 4/ a 7/ boli povinní pri zaradení na pracovisko zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou a pri skončení pracovného pomeru požiadať o vykonanie inventarizácie, a keďže o ňu nepožiadali, zodpovedajú za schodok zistený na tomto pracovisku najbližšou inventarizáciou. Súd prvej inštancie preto nedôvodne vytýka žalobcovi, že v súvislosti s prijatím a ukončením pracovného pomeru so žalovanými 4/ a 7/ nevykonal inventarizáciu. Žalobca nebol obligatórne povinný vykonať inventarizáciu, a preto nemôže zodpovedať za dôsledky, ktoré právna úprava spája so zanedbaním si povinnosti žalovaných požiadať o vykonanie inventarizácie pri ich nástupe na pracovisko a ich odchode z pracoviska zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, v podobe zodpovednosti žalovaných za schodok zistený najbližšou inventarizáciou. Ak by žalovaní v takomto prípade požiadali o vykonanie inventarizácie a žalobca by ju nevykonal, žalovaní by za schodok zistený najbližšou inventarizáciou nezodpovedali.

13. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaní 4/ a 7/ zodpovedajú za schodok v plnej výške na nich pripadajúceho podielu na celkovo zistenom schodku na základe platne uzatvorených dohôd o spoločnej hmotnej zodpovednosti hoci nebola vykonaná inventarizácia pri vzniku a skončení ich pracovného pomeru. Žalobca preto dôvodne argumentuje tým, že uplatnenie si podielu na schodku od žalovaných 4/ a 7/ ktorých zodpovednosť za schodok je daná vzhľadom na to, že nepožiadali o vykonanie inventarizácie, nemôže zakladať uplatňovanie si nároku na náhradu škodu v rozpore s dobrými mravmi.

14. Skutočnosť, že žalovaní 4/ a 7/ na pracovisku žalobcu pôsobili len krátky čas za inventarizačné obdobie, bola premietnutá do výšky podielu ich zodpovednosti za schodok ( tento nedosahuje ani výšku ich priemerného mesačného zárobku), ktorý je zreteľne nižší oproti tým zamestnancom, ktorí pôsobili na tomto pracovisku počas celého inventárneho obdobia. Žalovaní 4/ a 7/ sa môžu svojej zodpovednosti zbaviť len v prípade preukázania, že škodu nezavinili celkom alebo sčasti. Inak môže k zmierneniu ich zodpovednosti za schodok pristúpiť súd len využitím moderačného ( zmierňovacieho) oprávnenia v zmysle § 183 ods. 1 a 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., ktorý umožňuje súdu určiť výšku náhrady škody nižšou sumou, ako je skutočná škoda, prípadne ako je trojnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, s tým, že výška náhrady musí však byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca, najmenej suma rovnajúca sa jeho priemernému mesačnému zárobku. Pri určení výšky náhrady sa prizerá najmä na zamestnancov pomer k práci na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné a hospodárske pomery zamestnanca. Uvedené ustanovenie tak predstavuje zákonný korektív na spravodlivé usporiadanie vzťahov ak by sa priznanie plnej náhrady škody javilo ako neprimerane tvrdý postih najmä vzhľadom na okolnosti, za ktorých ku škode došlo a na pomery zamestnanca.

15. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie svoj záver o tom, že uplatňovanie podielu na zistenom schodku žalobcom od žalovaných 4/ a 7/ je v rozpore s dobrými mravmi, založil na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré sa potom posúdením zodpovednosti žalovaných za schodok z hľadiska v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy a právne významných skutočností, ktoré boli v konaní sporné, nezaoberal. So zreteľom na uvedené nemožno preto považovať predčasné právne závery súdu prvej inštancie za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi nezaoberal. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je rovnako súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude v danom prípade posúdiť opodstatnenosť procesnej obrany žalovaných 4/ a 7/ so zreteľom k preukázaniu, že schodok, prípadne jeho časť, nezavinili. V prípade, ak dospeje k záveru, že títo za schodok nezodpovedajú, je potrebné opätovne pristúpiť k ( novému) výpočtu podielov na schodku všetkých zamestnancov zodpovedných za schodok v danom inventúrnom období , t.j. bez účasti zamestnancov, ktorí sa zbavili svojej zodpovednosti za schodok, ktorých podiel sa rozpočíta medzi všetkých ostatných zodpovedných zamestnancov. Preto je potrebné určiť nový podiel náhrady medzi zodpovednými zamestnancami podľa pomeru hrubých zárobkov a na jeho základe vypočítať pomerný podiel každého z nich na celkovom schodku podľa § 182 ods. 1 a 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v spojení s § 44 nariadenia č. 223/1988 Zb. V prípade, ak dospeje k záveru, že je daná zodpovednosť žalovaných 4/ a 7/ za schodok v plnej výške tak ako je žalobcom uplatňovaná, môže zvážiť použitie moderačného oprávnenia a túto sumu znížiť najmenej na sumu rovnajúcu sa jednej tretine skutočnej škody ( § 183 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.).

17. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že prepočet schodku podľa jednotlivých podielov je potrebné vykonať aj v prípade, ak je zistené spoluzavinenie zamestnávateľa a jeho mieru spoluúčasti na vzniku škody je potrebné od zisteného schodku odpočítať. Ďalej odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v novom konaní, t.j. po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie, nemôže súd prvej inštancie rozhodnúť pre odvolateľa ( žalobcu) horšie ako v pôvodnom rozhodnutí napadnutom odvolateľom odvolaním v zmysle zásady zákazu reformatio in peius vyplývajúcej z čl. 16 ods. 3 základných princípov Civilného sporového poriadku. Nemôže preto priznať z celkovo uplatňovanej sumy žalobcovi menej ako mu bolo priznané pôvodným ( zrušeným) rozsudkom s tým, že celkovou sumou uplatňovanou voči žalovaným je súd viazaný, nie je však viazaný konkrétnou výškou nároku požadovaného žalobcom od jednotlivých žalovaných, t.j. rozdelením celkovej žalobcom uplatňovanej sumy medzi žalovaných, a v tomto smere môže návrhy prekročiť z dôvodu, že spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu ( § 216 ods. 2 C.s.p.).

18. Vzhľadom na to, že žalobca dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že jeho závery vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku ktorého sa súd prvej inštancie vecnou opodstatnenosťou podanej žaloby proti žalovaným 4/ a 7/ nezaoberal, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov, ktorým bolo žalobe proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 10/, 12/, 13/ a 14/ vyhovené a výrokov, ktorým bola žaloba proti žalovaným 4/ a 7/ zamietnutá zrušil podľa § 389 ods.1 písm. c) C.s.p., keďže neboli splnené zákonné podmienky ani na jeho potvrdenie a ani na jeho zmenu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p., v ktorom súd prvej inštancie; viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.); spor vecne prejedná aj vo vzťahu k žalovaným 4/ a 7/ z hľadiska posúdenia dôvodnosti nimi tvrdených právne významných rozhodujúcich skutočností, a na základe skutkového stavu vyplývajúceho z nesporných (resp. žalovanými nenamietaných) skutočností, ako aj skutočností zistených vykonaným dokazovaním, meritórne v rozsahu tohto zrušenia posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby voči žalovaným 4/ a 7/ a opätovne rozhodne vo veci samej, pričom svoje závery riadne odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov (tohto) odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p. ).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).