Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/26/2018

Potvrdené rozhodnutím 17Co/141/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX F., zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX F., zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Kuttnerovou, so sídlom Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 66 000,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/26/2018-65 z 12. februára 2019, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 66 000,- € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 30. januára 2018 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdzuje. II. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania potvrdzuje. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu M. C., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Máriou Kuttnerovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 66.000,-- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 66.000,-- € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 30.1.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je p o v i n n ý uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 21.9.2018 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 66.000,-- € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. XXUp/XXX/XXXX vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor. Žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal nárok uplatňovaný v konaní pred súdom zamietnuť.

2. Žalobca žalobou uplatňovaný nárok odôvodňoval dohodou o uznaní dlhu a úhrade zo dňa 5.12.2016, na základe ktorej evidoval žalobca voči žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 66.000,-- €. Pôvodná výška pohľadávky bola 76.000,-- €, ktorú čiastočne žalovaný žalobcovi plnil a to vo výške 9.000,-- € dňa 7.2.2018 a vo výške 1.000,-- € dňa 17.4.2018. Žalovaný uznal dlh voči žalobcovi titulom nároku na vrátenie finančnej sumy poskytnutej mu ešte zo strany nebohého otca žalobcu N. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého X.X.XXXX, ktorú sa zaviazal žalobcovi vrátiť v zmysle dohody o uznaní dlhu najneskôr do 31.12.2017. Nebolo sporné, že pohľadávka existuje a v zmysle dohody mala byť pohľadávka uhradená do 31.12.2017. Žalobu podali na súd včas. Dohodu, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá považovali za platnú s tým, že poukazovali na postoj a správanie žalovaného, ktorý opakovane ubezpečoval samotného žalobcu, že pohľadávku uhradí. Žalobca vstúpil do práv pôvodného veriteľa smrťou poručiteľa a zdedil celú túto pohľadávku. V tejto súvislosti poukazovali aj na mailovú korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným a nespočetné ubezpečovania o tom, že pohľadávka bude uhradená.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne s tým, že podľa nich je dohoda o uznaní dlhu absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Dohoda bola podpísaná dňa 5.12.2016 a obsahovala odkladaciu podmienku, ktorá sa nesplnila počas celej komunikácie. Z toho vyplýva, že ak jej klient chcel plniť, požadoval preukázanie, že žalobca je veriteľom. Podľa nich žalobca nebol jediným dedičom po pôvodnom veriteľovi. Uznesenie predložené žalobcom je zo dňa 17.2.2017 kedy sa dodatočne rozhodlo o tom, že sa stáva dedičom tejto pohľadávky. V čase podpísania dohody 5.12.2016 však tvrdil, že je jediným dedičom čo pravdou nebolo a preto je tento úkon neplatný. Jediným dedičom tejto pohľadávky sa žalobca stal až 9.2.2017, preto vzniesli aj námietku premlčania.

4. Žalobca k žalobe pripojil dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade uzatvorenú podľa § 558 Občianskeho zákonníka v platnom znení medzi zmluvnými stranami M. C. - žalobca, ďalej označený ako „veriteľ“ a I. Y.

- žalovaný, ďalej označený „dlžník“. Podľa článku I. veriteľ eviduje voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku v celkovej výške istiny 76.000,-- € titulom nároku veriteľa na vrátenie pôžičiek, ktoré otec veriteľa nebohý N. C. poskytol dlžníkovi postupne na základe ústne i písomne uzatvorených zmlúv o pôžičkách v období do 31.12.2012, ktorý sa dlžník zaviazal uhradiť pôvodne do 31.12.2013, pričom dlžník potvrdzuje, že mu táto suma bola uvedeným spôsobom riadne poskytnutá a uvedená suma predstavuje ku dňu uzavretia tejto dohody sumu dlhu. Veriteľ vstúpil v dôsledku dedenia po svojom otcovi do všetkých práv a povinností pôvodného veriteľa a je osobou vlastníka pohľadávky špecifikovanej ako dlh.

4.1. Podľa článku II. „uznanie dlhu a dohoda o jeho úhrade“, dlžník podpisom tejto dohody v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka potvrdzuje, že v celom rozsahu a bez námietok uznáva svoj peňažný záväzok voči veriteľovi špecifikovaný v článku I. tejto dohody a to aj v prípade ak by bol, či mohol byť dlh, či jeho časť premlčaná. Podľa bodu 2, článku II. veriteľ a dlžník sa dohodli, že dlžník uhradí veriteľovi celý dlh najneskôr do 31.12.2017 spolu s úrokom 10% p.a. za podmienky, že veriteľ preukáže nadobudnutie pohľadávky v dedičskom konaní po poručiteľovi ako jediný dedič v rozsahu a obsahu uplatňovanej pohľadávky. Zároveň veriteľ týmto prehlasuje, že uplatňovanú pohľadávku uplatňuje len z vyššie uvedeného právneho titulu - dedenia a neposkytol dlžníkovi takúto čiastku z vlastných zdrojov a iného právneho titulu - pôžičky. Ďalej nasleduje článok III. so záverečnými ustanoveniami, dátum vo Zvolene dňa 5.12.2016 spolu s overeným podpisom dlžníka - žalovaného, ako aj podpisom žalobcu. Podpis bol overený, ako vyplýva z osvedčenia o pravosti podpisu, na Notárskom úrade JUDr. Jozef Brázdil, notár Zvolen, zamestnancom povereným notárskym úradom.

5. Súčasťou žaloby je pokus o zmier pred podaním žaloby na príslušnom súde zo dňa 5.4.2018, ktorú adresoval žalobca žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu.

6. Po vydaní platobného rozkazu dňa 4.6.2018 a jeho zákonnom doručení žalovanému dňa 30.7.2018 na základe plnomocenstva cestou právnej zástupkyne, podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor voči platobnému rozkazu, v ktorom namietol premlčanie, ako aj neplatnosť právneho úkonu. Žiadne listiny k písomnému odporu nedoložil, navrhol oboznámiť sa s dedičským rozhodnutím.

7. Tunajší súd si pripojil a oboznámil sa s dedičským spisom po nebohom otcovi žalobcu N. C., zomrelom X.X.XXXX, ktoré dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. XXD XXX/XXXX a predmetom ktorého konania bolo prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi. V zmysle dedičského rozhodnutia Okresný súd Zvolen prostredníctvom notára JUDr. Dariny Beranovej dňa 9.2.2017 vydal uznesenie, kde schválil dohodu dedičov, podľa ktorej majetok poručiteľa, ktorého rozsah je vymedzený vo výroku I. uznesenia nadobúda M. C., nar. X.X.XXXX - žalobca. Majetok poručiteľa prejednaný týmto uznesením bolo právo na vyplatenie sumy vo výške 77.000,-- € s dohodnutým úrokom vo výške 11% ročne, t.j. spolu v sume k 31.12.2013 od dlžníka I. Y., nar. XX.X.XXXX na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 31.12.2012 medzi poručiteľom a dlžníkom I. Y. a vlastnej zmenky spísanej dlžníkom dňa 31.12.2012. Všeobecná hodnota majetku poručiteľa v zmysle uvedeného rozhodnutia je 77.000,-- €. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 27.2.2017. Súčasťou dedičského spisu je okrem zmluvy o pôžičke uzavretej medzi nebohým otcom žalobcu a žalovaným zo dňa 31.12.2012 aj vlastná zmenka vystavená žalovaným v prospech nebohého otca žalobcu zo dňa 31.12.2012. Podľa uvedenej vlastnej zmenky sa zaviazal žalovaný zaplatiť do 31.12.2013 sumu 85.470,-- € právnemu predchodcovi žalobcu.

8. Vzhľadom na stanovisko žalovaného, žalobca na pojednávaní dňa 12.2.2019 predložil súdu mailovú komunikáciu medzi ním a žalovaným. Jednalo sa o korešpondenciu z 19.12.2017 kedy žalovaný

kontaktoval žalobcu s termínom plnenia. Podľa žalovaného bol pre neho vyhovujúcim termínom na vrátenie 19.1.2018 o 10.00 hod. v kancelárii pri daňovom úrade. Na uvedenú korešpondenciu žalobca odpisoval s tým, že termín mu nevyhovuje. Vyzval žalovaného na dodržanie termínu do konca roku v zmysle zmluvy.

8.1. Následná korešpondencia predložená do spisu bola z 28.12.2017, kde žalovaný žalobcovi oznámil, že má finančné prostriedky na vrátenie, avšak je v Bulharsku. Finančné prostriedky bude vracať v hotovosti, nie cez banku vzhľadom na možné zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov. 19.1.2018 žalovaný uviedol, že budú financie na adrese, ktorú má žalobca poznať a matka (žalovaného) bude mať plnú moc na ich vrátenie pokiaľ samotný žalovaný na území SR nebude. 8.2. Mailové správy boli zo 16.1.2018, kde žalovaný oznamoval žalobcovi, že je v Bulharsku z dôvodu plnenia pracovných povinností. 20.1.2018 oznámil žalovaný žalobcovi, že na územie SR cestuje 27.1. a od 29.1. je pripravený plniť.

8.3. Ďalšou správou adresovanou žalobcovi bolo oznámenie z 1.2.2018 ako potvrdenie z Raiffeisen banka Bulharsko o vyplatení čiastky 9.000,-- €. Okrem správy o výplate nasledoval text, na ktorý žalobca reagoval. Posledná komunikácia bola zo 7.2.2018, kde žalobca oznámil žalovanému výplatu čiastočného plnenia.

9. Vo výpovedi žalobca na pojednávaní uviedol, že bol na osobnom stretnutí so žalovaným ako aj jeho právnou zástupkyňou a zároveň matkou v jednej osobe, kde dňa 29.1.2018 predložil na nahliadnutie uznesenie o nadobudnutí tejto pohľadávky. Toto stretnutie prebehlo z dôvodu mailovej komunikácie, kde sa dostavil na toto stretnutie žalobca z dôvodu predchádzajúcej mailovej komunikácie kedy predpokladal, že mu bude vrátený finančný záväzok žalovaného v prospech žalobcu. Pri tomto stretnutí ho mala upozorniť právna zástupkyňa žalovaného, že uznesenie zo strany súdu nie je opatrené pečiatkou právoplatnosti, čo v priebehu jednej hodiny odstránil a uznesenie aj s pečiatkou preukazujúcou právoplatnosť, odovzdal právnej zástupkyni žalovaného.

10. Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

11. Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybností o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

12. Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

13. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podanou žalobou žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti vyplatiť dlh, ktorý písomne uznal na základe dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade. Pri posudzovaní opodstatnenosti nároku uplatňovaného žalobou, súd vychádzal z ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka, ako aj v spojení so všeobecnými ustanoveniami občianskeho zákonníka § 35 a nasledujúcich. Žalovaný v priebehu konania namietol absolútnu neplatnosť dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, neplatný. Na bližšie zdôvodnenie žalovaný uviedol, že dohodu považuje za neplatnú s poukazom na to, že žalobca nebol oprávnený nakladať s pohľadávkou ku dňu podpísania dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade, t.j. ku dňu 5.12.2016.

14.1. V prvom rade súd skúmal, či dlh v čase podpísania dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade existoval. Platí vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania existoval, keďže žalovaný podpísal túto

dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade. Ak by žalovaný tvrdil opak, je dôkazné bremeno na ňom. Žalovaný však v rámci celého konania nepoprel existenciu dlhu ku dňu uznania. Podľa dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade, dôvodom existencie dlhu bol nárok veriteľa na vrátenie pôžičiek, ktoré otec veriteľa nebohý N. C., nar. XX.XX.XXXX poskytol dlžníkovi - žalovanému postupne na základe ústne i písomne uzatvorených zmlúv o pôžičkách v období do 31.12.2012 a ktoré sa dlžník - žalovaný zaviazal uhradiť pôvodnému veriteľovi do 31.12.2013. V zmysle takto vymedzeného skutkového stavu podľa dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade mal súd za to, že dôvod existencie dlhu s poukazom na ustanovenie § 35 Občianskeho zákonníka bol jednoznačne vymedzený a uvedený.

14.2. Ďalšou spornou skutočnosťou bola odkladacia podmienka týkajúca sa plnenia v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa článku II., bodu 2 dohody o uznaní dlhu sa zaviazal dlžník uhradiť veriteľovi celý dlh najneskôr do 31.12.2017 s príslušenstvom za podmienky, že veriteľ - žalobca preukáže nadobudnutie pohľadávky v dedičskom konaní po poručiteľovi ako jediný dedič v rozsahu a obsahu uplatňovanej pohľadávky. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami sporu bola uzatvorená odkladacia podmienka, ktorá sa týkala plnenia v zmysle dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade. Je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o existencii ďalších dedičov pôvodného veriteľa a práve z toho dôvodu bola do textu dohody o uznaní a jeho úhrade zakomponovaná podmienka preukázania sa nadobudnutím pohľadávky v dedičskom konaní po poručiteľovi ako jedinom dedičovi v rozsahu a obsahu uplatňovanej pohľadávky. Vzhľadom na odkladaciu podmienku, dojednanú medzi stranami sporu, bol súd toho názoru, že už samotné zahrnutie tejto podmienky do dohody, nemôže túto dohodu robiť neplatnou v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda bola riadne stranami sporu podpísaná s vedomím žalovaného, že je na žalobcovi preukázať nadobudnutie pohľadávky v dedičskom konaní po poručiteľovi v rozsahu a obsahu uplatňovanej pohľadávky. Túto povinnosť si žalobca ako vyplýva z následných vyjadrení žalovaného v priebehu konania plnil, keď uviedol v rámci svojej výpovede, že dňa 29.1.2018 sa uskutočnilo medzi stranami sporu stretnutie za prítomnosti právnej zástupkyne žalovaného a žalobca preukázal uznesením nadobudnutie pohľadávky v dedičskom konaní právoplatnom 27.2.2017 (takmer rok pred týmto stretnutím). Okrem toho žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že právna zástupkyňa žalovaného namietala nepredloženie uznesenia spolu s vyznačenou právoplatnosťou, čo v priebehu jednej hodiny, žalobca odstránil. Tomuto tvrdeniu, ktoré síce žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne nespochybňoval, zodpovedá aj čiastočné plnenie časti dlhu, kedy po tomto stretnutí v januári 2018 žalovaný čiastočne uhradil žalobcovi dňa 7.2.2018 sumu 9.000,-- € a dňa 17.4.2018 sumu 1.000,-- €. Z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca splnil aj odkladaciu podmienku v zmysle dohody o uznaní dlhu, ktorá bola medzi stranami sporu podpísaná a to že dohoda bola podpísaná pred prejednaním tejto pohľadávky v dedičskom konaní nespôsobuje jej neplatnosť s poukazom práve na článok II., bod 2 dohody.

14.3. Pokiaľ išlo o námietku premlčania vznesenú žalovaným v priebehu konania ani v tejto časti nepovažoval súd túto námietku zo strany žalovaného za dôvodnú. Podľa dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade žalovaný uznal bez námietok svoj peňažný záväzok voči veriteľovi špecifikovaný v článku I. dohody a to aj v prípade, ak by bol, či mohol byť dlh, či jeho časť premlčaná (článok II., bod 1 dohody). Ako vyplynulo z pripojeného dedičského spisu pri prejednaní novoobjaveného majetku po nebohom poručiteľovi N. C., zomrelom X.X.XXXX bola medzi ním a žalovaným uzatvorená zmluva o pôžičke dňa 31.12.2012 na vrátenie sumy 77.000,-- € najneskôr do 31.12.2013. Súčasne bola uzavretá a podpísaná žalovaným zmenka na zaplatenie sumy 85.470,-- € do 31.12.2013. To znamená, že predmetom zmluvy o pôžičke, prípadne vlastnej zmenky bolo peňažné plnenie minimálne vo výške 77.000,-- €, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť do 31.12.2013. Dohoda o uznaní dlhu a jeho úhrade bola podpísaná žalovaným dňa 5.12.2016. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Všeobecná premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 101 je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To znamená, že všeobecná premlčacia doba by uplynula 31.12.2016. Keďže dohoda o uznaní dlhu a jeho úhrade bola podpísaná stranami sporu v čase, keď premlčacia doba neuplynula, nárok takto uznaný súd považoval za nie premlčaný. V zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. To znamená, že od písomného prejavu žalovaného, ktorým uznal dlh žalobcu, začala plynúť nová premlčacia doba a v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 OZ. Podľa uznania dlhu sa zaviazal žalovaný uhradiť finančné prostriedky v lehote tam uvedenej v zmysle odkladacej podmienky. S poukazom na tieto skutočnosti mal súd za to, že nárok uplatňovaný v konaní bol uplatnený riadne a včas a námietka premlčania vznesená žalovaným prostredníctvom právnej zástupkyne nie je dôvodná.

15. Okrem vrátenia dlžnej sumy žiadal žalobca zaviazať žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 v zákonom prípustnej maximálnej výške 5% ročne z dlžnej sumy od 1.1.2018 do zaplatenia s tým, že úrok z omeškania žiadal priznať odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v dohode o uznaní dlhu a jeho úhrade. V tejto časti nepovažoval súd nárok žalobcu v celom rozsahu za dôvodný, nakoľko vychádzal zo znenia samotnej dohody, kde v článku II., bod 2 bola podľa názoru súdu dohodnutá odkladacia podmienka s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže preukázateľne a bez pochybností žalobca splnil túto podmienku dňom 29.1.2018 a žalovaný tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nevyvrátil a nespochybnil, mal súd za to, že až týmto dňom splnil podmienku dohodnutú v dohode a až dňom nasledujúcim, t.j. od 30.1.2018 sa dostal žalovaný do omeškania s vrátením finančných prostriedkov. Nestačilo len dohodnúť medzi stranami sporu plnenie do 31.12.2017, ale aj splnenie druhej podmienky a to preukázanie sa rozhodnutím, ktoré deklaruje postavenie žalobcu ako jediného veriteľa v zmysle tejto podmienky. Túto povinnosť žalobca splnil až 29.1.2018 pri spoločnom rokovaní a teda dňom nasledujúcim súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonom prípustnej maximálnej výške s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Pokiaľ žiadal priznať žalobca úrok z omeškania od 1.1.2018 do 29.1.2018 za toto obdobie úrok z omeškania žalobcovi priznaný nebol a v tejto časti súd žalobu žalobcu zamietol.

16. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, ktoré žalovaný uhradí žalobcovi po právoplatnosti rozhodnutia o výške trov konania s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 CSP. Až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej bude rozhodované súdnym úradníkom o výške trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).