Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/195/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, zapísaného v Obchodnom registri spoločností Paríž, číslo zápisu: 542097902, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO 47 258 713, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Bratislava, proti žalovanému: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, o 461,68 s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 461,68 € s vyčísleným 27,4 %-ným ročným úrokom v sume 2,41 € a pokračujúcim 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01.11.2015 do zaplatenia.

II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie prevyšujúceho 27,4 %-ného ročného úroku.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 22,94 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaním došlým tunajšiemu súdu 05.10.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výrokoch I až II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX jeho právny predchodca, CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO 35 787 783 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 474,05 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 30 mesačnými splátkami po 22,73 €. Vzhľadom na to, že žalovaný zaplatil len 46,26 €, dostal sa do omeškania, a preto pôvodný veriteľ zmluvu 27.07.2015 vypovedal. Žalovaný následne z úveru nič neuhradil.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 10.01.2019, no na žalobu a výzvu nijako nereagoval.

3. Vzhľadom na hodnotu veci a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: zmluva o spotrebiteľskom úvere (č. l. 12 - 17), potvrdenie o financovaní (č. l. 22), potvrdenie o prijatí splátok (č. l. 23), výpoveď zmluvy (č. l. 24) s obálkou (č. l. 25), preklad výpisu z obchodného registra (č. l. 30 - 43), výpis z obchodného registra pre pôvodného veriteľa

(č. l. 44) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 , ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou -zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. l. 12 - 17).

6. Pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa o. i. dohodli na poskytnutí úveru s týmito parametrami definovanými v Časti 1 článku 1 s názvom „Základné podmienky [zmluvy]“:

Výška úveru: 474,05 EUR Výška úrokovej sadzby: 24,70 % p. a. - fixná RPMN: 31,12 % Výška mesačnej splátky: 22,73 € Počet mesačných splátok: 30 Priemerná RPMN: 34,42 % Splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci Splatnosť 1. mesačnej splátky: 15.05.2015 Konečná splatnosť Úveru: 15.10.2017 Spôsob čerpania Úveru: jednorazovo bezhotovostne

7. V Časti 3 článku 3 s názvom „Následky porušenia povinnosti klienta“ sa strany dohodli o. i aj na tomto:

„3.1 V prípade ak Klient nespláca poskytnutý Úver… riadne a včas, …je [pôvodný veriteľ] oprávnený: … c) vypovedať [zmluvu]; výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola Klientovi výpoveď zaslaná… … 3.4 Ku dňu účinnosti… výpovede… je splatný celý dlh Klienta… Nesplatená istina Úveru… je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v [zmluve]…“

8. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému sumu 474,05 € dňa 14.05.2015 (potvrdenie o financovaní, č. l. 22).

9. Žalovaná zaplatila pôvodnému veriteľovi 17.07.2015 sumu 22,73 a 18.08.2015 sumu 23,53 € (potvrdenie o splátkach, č. l. 23).

10. Listom z 27.07.2015 pôvodný veriteľ zmluvu vypovedal „s účinnosťou ku dňu 1.11.2015“ a oznámil žalovanému, že „účinnosťou výpovede sa stáva úver splatný v celom rozsahu“. Zásielka s výpoveďou bola žalovanému odoslaná 28.07.2015 a 17.08.2015 bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote (obálka, č. l. 25).

11. Pôvodný veriteľ sa cezhranične zlúčil so žalobcom 13.07.2016 preklad výpisu z obchodného registra (č. l. 42) a z obchodného registra bol vymazaný 22.08.2016 (výpis z obchodného registra pre pôvodného veriteľa, č. l. 44).

B. Právne posúdenie

12. Podpísaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy, ktorou sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť úver bezhotovostným prevodom v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku. Takto vymedzený predmet zmluvy zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 . Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom

a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 . Zároveň sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva, ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.

13. Súd preto najprv vyhodnocoval zmluvu z hľadiska jej platnosti a kritérií stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená pripojením podpisov strán na jej písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola platne uzavretá a obsahovala podstatné náležitosti, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre takúto formu spotrebiteľského úveru.

14. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v súlade s § 497 boli žalovanému dňa XX.XX.XXXX bezhotovostne poskytnuté peňažné prostriedky v sume 474,05 €, ktoré bol žalovaný v zmysle Časti 1 článku 1 zmluvy povinný vrátiť 30 mesačnými splátkami po 22,73 € splatnými 15. deň príslušného mesiaca. Keďže splátky prestal platiť, dostal sa do omeškania (§ 365 ods. 1 . Pôvodný veriteľ preto zmluvu dňa 27.07.2015 vypovedal a žiadal od žalovaného vrátenie celého dlhu naraz ku dňu účinnosti výpovede (01.11.2015).

15. Žalobca výpoveď podpieral ustanovením Časti 3 článku 3 bodu 3.1 zmluvy, ktorý umožňoval pôvodnému veriteľovi vypovedať zmluvu, ak žalovaný dlh riadne a včas nespláca. Výpovedná doba bola dva mesiace a začínala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď zaslaná. Podľa Časti 3 článku 3 bodu 3.4 zmluvy sa účinnosťou zmluvy stal celý dlh splatným. Súd zastáva názor, že pravým účelom týchto ustanovení nie je dosiahnuť zánik zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale privodiť predčasnú splatnosť úveru tak, ako to predpokladá § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“).

16. Ustanovenie § 565 umožňuje veriteľovi žiadať od dlžníka v omeškaní, aby dlh, ktorý by mal inak splácať v splátkach, zaplatil naraz, za predpokladu, že to bolo medzi stranami dohodnuté. V spotrebiteľských vzťahoch, akým je aj vzťah posudzovaný v tejto veci, je toto právo veriteľa obmedzené § 53 ods. 9 OZ, ktoré jeho uplatnenie podmieňuje aspoň trojmesačným omeškaním dlžníka (spotrebiteľa) a predchádzajúcim upozornením zo strany veriteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pokiaľ sú tieto podmienky splnené a dlžník je naďalej v omeškaní s niektorou splátkou, veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 OZ, v dôsledku čoho dlžník stráca výhodu splátok a veriteľ môže od neho požadovať zaplatenie celého dlhu naraz.

17. Právo pôvodného veriteľa zmluvu u spotrebiteľskom úvere vypovedať podľa Časti 3 článku 3 bodu 3.1 zmluvy v dvojmesačnej výpovednej lehote, však dosahuje v podstate rovnaký účinok: účinnosťou výpovede prichádza žalovaný o možnosť splácať úver s dohodnutých splátkach a pôvodnému veriteľovi vzniká právo žiadať jeho vrátenie naraz. Je však zrejmé, že sa tak deje bez obmedzujúcich podmienok, ktoré by inak veriteľovi sťažovali dosiahnutie takéhoto právneho postavenia. V prvom rade môže pôvodný veriteľ zmluvu vypovedať po akomkoľvek krátkom omeškaní žalovaného. Naproti tomu, § 53 ods. 9 je zhovievavejší a spotrebiteľovi ako dlžníkovi poskytuje dlhšie obdobie, v rámci ktorého môže ešte svoje omeškanie napraviť. Po druhé citované ustanovenie zmluvy nepodmieňuje možnosť uplatnenia práva zmluvu vypovedať a dosiahnuť tak „zosplatnenie“ celého úveru predchádzajúcim upozornením žalovaného na takúto hrozbu. Aj v tomto smere je žalovaný ako spotrebiteľ v horšom postavení. Vzhľadom na tieto súvislosti preto treba právo zmluvu vypovedať, a teda aj samotnú výpoveď vykladať v zmysle § 35 ods. 3 a § 41a ods. 2 podľa vôle pôvodného veriteľa, ktorý mal týmto právnym úkonom v úmysle uplatniť právo zodpovedajúce § 565 OZ, teda dlh „zosplatniť“.

18. Žalobca, ktorý sa podľa § 69 ods. 3 v spojení s § 69aa ods. 10 stal právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničného zlúčenia, tak má nárok na vrátenie nesplatenej istiny úveru, ktorá predstavuje sumu 461,68 €. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný prestal svoj dlh plniť, preto pôvodný veriteľ úver „zosplatnil“ k 01.11.2015. Vznikol mu tak nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,

od prvého dňa omeškania dlžníka. Úrok z omeškania žiadal žalobca priznať vo výške 5,05 % ročne až od 01.11.2015. Keďže takto vyčíslený úrok z omeškania neprekračoval rámec uvedených predpisov, žaloba je v tejto časti opodstatnená.

19. Žalobca si ale zároveň uplatnil od 18.07.2015 úrok, ktorý bol žalovaný v súlade s § 497 povinný zaplatiť v zmluvne dohodnutej ročnej sadzbe 27,4 %. Tento nárok je však sčasti nedôvodný.

20. Okrem toho, že podľa zákona č. 102/2014 Z. z. a ním doplneného § 52 ods. 2 sa na daný vzťah vždy prednostne uplatnia ustanovenia občianskeho práva, nemožno súhlasiť s predpokladom žalobcu, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie. Takéto chápanie úrokov môže vyplynúť z § 503 OBZ, v súvislosti s ktorým súd považuje za potrebné zdôrazniť, že cit. ustanovenie je ustanovením na prospech dlžníka, a nemožno ho vykladať tak, ako to vyplýva zo žaloby. Dôvodom je, že jeho prvá veta upravuje právo (nie povinnosť) dlžníka vrátiť peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu tohto ustanovenia treba vykladať v nadväznosti na prvú vetu, ktorou sa toto právo zakotvuje. Druhá veta síce hovorí o „povinnosti“ dlžníka zaplatiť úroky, no táto povinnosť je konkretizovaná tak, že sa týka „len [obdobia] od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov“. Z druhej vety nemožno odvodiť záver, že veriteľovi zakladá právo požadovať úroky aj po zosplatnení dlhu. Z naznačeného vzťahu prvej a druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom druhej vety je práve vylúčiť právo veriteľa požadovať úroky za obdobie do pôvodnej splatnosti dlhu. Dlžník mu totiž vracia peňažné prostriedky predčasne, čím veriteľ opätovne nadobúda právo disponovať s nimi. Úrok pritom predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie peňazí dlžníkovi, ktorý má v tomto prípade právo splácať dlh v splátkach. Pokiaľ sa strany vyslovene neodchýlia od tohto dispozitívneho pravidla (čo by bolo možné v iných, než spotrebiteľských vzťahoch - porov. § 52 ods. 2 , niet právneho ani ekonomického dôvodu pre to, aby veriteľovi zostalo zachované právo požadovať úroky aj po tom, čo mu dlžník vrátil všetky peňažné prostriedky. Druhá veta § 503 ods. 3 jednoducho len spresňuje, že veriteľ má nárok na úroky do (predčasného) vrátenia peňažných prostriedkov. Preto nie je správny názor, že toto ustanovenie je použiteľné aj na práve opačný prípad, keď dlžník vôbec nie je schopný peňažné prostriedky vrátiť, a to o to viac, ako ho za to veriteľ sankcionuje zosplatnením dlhu. Využitím práva vyplývajúceho z § 565 sa mení splatnosť dlhu tak, že dlžník stráca výhodu splátok a veriteľ môže požadovať okamžité zaplatenie celého dlhu naraz, čím sa situácia veriteľa zlepšuje. Preto nemožno prisvedčiť ani argumentácii, že uplatnením práva na odstúpenie od zmluvy podľa§ 506 by sa v prípade straty nároku na ďalšie úroky dostal veriteľ do horšieho postavenia. Toto ustanovenie totiž vyvoláva účinky obdobné účinkom zosplatnenia podľa § 565 OZ, teda aj v tomto prípade sa veriteľova situácia zlepšuje v tom zmysle, že môže požadovať vrátenie celého dlhu predčasne. Opačný výklad je jednostranný a nezohľadňuje všetky účinky právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení § 565 a 506 OBZ. Správny je preto len záver, podľa ktorého po zosplatnení zostáva veriteľovi len právo na úrok z omeškania, ktorý upravuje § 517 ods. 2 (či § 369 . Pokiaľ by mu mal naďalej patriť aj úrok z pôžičky, či úveru, tak, ako si žalobca vykladá § 502 OBZ, došlo by tým k neoprávnenému zvýhodneniu veriteľov pôžičiek a úverov oproti iným veriteľom s peňažnými pohľadávkami, ktorým zákon umožňuje požadovať po omeškaní dlžníka len úrok z omeškania. Okrem toho súd poukazuje na staršiu judikatúru, keď aj Najvyšší súd SR v obdobnej veci vyslovil názor, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/98). Nemožnosť uplatňovania úrokov z úveru po zosplatnení úveru bola predmetom prieskumu aj Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 považoval za ústavne konformný postup súdov, ktorým sa veriteľovi nepriznali úroky z úveru po jeho zosplatnení. Rovnaký názor vyslovil aj Krajský súd v Trnave vo svojich rozsudkoch sp. zn. 10Co/409/2016, sp. zn. 24Co/53/2018 a sp. zn. 26Co/1/2018.

21. Do vyhlásenia rozsudku žalobca žiadal úrok, ktorý možno vyčísliť v sume 326,43 €. Keďže žalovaný zaplatil 17.07.2015 sumu 22,73 € a 18.08.2015 ešte sumu 23,53 €, odôvodnený je (okrem úroku z omeškania) úrok zo sumy 0,66 € od 18.07.2015 do 31.10.2015, zo sumy 22,73 € od 16.08.2015 do 31.10.2015, zo sumy 22,73 € od 16.09.2015 do 31.10.2015 a zo sumy 22,73 € od 16.10.2015 do 31.10.2015, spolu 2,41 €. Sumu úroku za obdobie po účinkoch zosplatnenia (teda po 01.11.2015), t. j. rozdiel 324,02 € (326,43 - 2,41) žalobcovi nemožno priznať.

22. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti nezaplatenej istiny 461,68 €, úroky do zosplatnenia 2,41 € a úroku z omeškania, ktorý do vyhlásenia rozsudku predstavuje 52,81 € (výrok I) a žalobu v časti prevyšujúceho ročného úroku 27,4 % zo sumy 461,68 € od 01.11.2015 do zaplatenia zamietol (výrok II).

23. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 vychádzal súd z toho, že žalobca mal čiastočný úspech (§ 255 ods. 2 v časti 461,68 €, úroky 2,41 € a úroku z omeškania do vyhlásenia rozsudku v sume 52,81 €, spolu teda 516,90 €. Žalovaný bol úspešný v časti prevyšujúceho úroku, ktorý do vyhlásenia rozsudku zodpovedá sume 342,02 €. Pomer úspechu strán potom predstavuje 516,9 : 324,02, t. j. 61,47 % : 38,53 %. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu 22,94 % trov konania (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.