Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoPr/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: X. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. E. X, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Anton Wagner, advokát so sídlom Kudlovská 1, 066 01 Humenné, IČO: 42 031974, proti žalovanému: Technické služby mesta Humenné, so sídlom Sninská 27/1018, 066 01 Humenné, IČO: 186 155, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17Cpr/23/2017-94 zo dňa 27.04.2018, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobným návrhom doručeným súdu 25.08.2017 žalobca žiadal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného dohodou zo dňa 27.06.2017 je neplatné a rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný so žalobcom uzatvoril pracovný pomer pracovnou zmluvou z XX.XX.XXXX s dňom nástupu do práce XX.XX.XXXX na funkciu J. X. Ú. V. I. s miestom výkonu práce O.. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru, pričom žalobca oznámil žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú, a že jeho pracovný pomer trvá. Následne bola podaná na Okresný súd v Humennom žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, kde súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou z XX.XX.XXXX je neplatné. Po rozhodnutí Okresného súdu Humenné XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá dohoda o mimosúdnom urovnaní náhrady mzdy. Následne XX.XX.XXXX žalobca sa zúčastnil preventívnej lekárskej prehliadky, o čom žalovaný mal vedomosť. Dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobca žalovanému zlý zdravotný stav, pričom pri následnom ústnom jednaní štatutárny zástupca žalovaného oznámil, že ruší doterajšie pracovné miesto žalobcu a ponúka mu inú prácu na chodníkoch s tým, že zmenu pracovných podmienok si má premyslieť, ak zmenu nebude akceptovať, dostane k XX.XX.XXXX výpoveď z organizačných dôvodov. Navrhol zamestnávateľovi, aby mu bolo vyplatené odstupné vo výške päťnásobku mzdy, a že takto je možné skončiť pracovný pomer dohodou k XX.XX.XXXX. Následne, keď bol zavolaný do kancelárie štatutárneho zástupcu žalovaného, bol ubezpečený zo strany štatutárneho zástupcu žalovaného a iných zamestnancov, že mu bude vyplatené odstupné, preto podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru. Následne mu odstupné vyplatené nebolo. Žalobca poukázal na skutočnosť, že všetci zamestnanci využili jeho neznalosť práva, jeho tieseň, uviedli ho do omylu, aby podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru.

3. Aplikujúc ustanovenia § 252i ods. 1, § 60 ods. 1, 2, § 76 ods. 2, § 77 Zákonníka práce a § 1 ods. 1, § 39 až 49 Občianskeho zákonníka má súd prvej inštancie za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru.

4. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca poukazoval na rozpor dohody o skončení pracovného pomeru s dobrými mravmi, keď podľa tvrdenia žalobcu dohodu podpísal z dôvodu, že žalovaný mu výslovne uviedol, že v súvislosti s uzavretou dohodou o skončení pracovného pomeru bude žalobcovi vyplatené odstupné. Žiadnymi dôkazmi žalobca nepreukázal, že zo strany žalovaného mu bolo pred podpisom dohody ústne oznámené, že v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou mu bude vyplatené odstupné. Vo veci súd prvej inštancie vypočul viacerých svedkov zamestnancov žalovaného, ktorí boli prítomní na pracovisku v čase uzatvárania dohody o skončení pracovného pomeru, pričom žiaden zo svedkov nepotvrdil pravdivosť tvrdení žalobcu o prísľube zamestnávateľa vyplatiť odstupné. Žalobca neprodukoval ani jeden dôkaz preukazujúci tvrdenie žalobcu. Navyše samotný právny zástupca žalobcu uviedol, že pred podpisom dohody o skončení pracovného pomeru telefonicky poučil žalobcu o obsahu dohody, že v nej musia byť uvedené dôvody v zmysle § 76 ods. 2 Zákonníka práce, aby bol dôvodný nárok na vyplatenie odstupného. V konaní nebol preukázaný ani dôvod neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, že bola uzatvorená v tiesni žalobcu podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu je síce nelogický dôvod súhlasu žalobcu s uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru, ak by nemalo byť žalobcovi vyplatené odstupné v zmysle § 76 ods. 2 Zákonníka práce, žalobca však tvrdenia musí preukázať. Žalobca ani jedným z dôkazov nepreukázal pravdivosť tvrdenia tak, aby súd prvej inštancie mohol prípadne inak vyhodnotiť výsluchy svedkov - súčasných zamestnancov žalovaného.

5. Súd prvej inštancie poukazuje i na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09.06.2010 sp. zn. 5Cdo 42/2010, podľa ktorého neplatnou je aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku, je potrebné ale konštatovať, že rozpor s dobrými mravmi zakladá dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ale existencia rozporu s dobrými mravmi musí byť preukázaná.

6. V zmysle § 319 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie mohol vykonať v predmetnom konaní (individuálny pracovnoprávny spor) aj dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol. Z priebehu konania súdu prvej inštancie ale nie sú zrejmé možnosti vykonania iných dôkazov (napr. výsluch svedkov), ktorí by sa ešte vedeli vyjadriť k predmetu sporu. Osoby prítomné pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru napr. prítomné v blízkosti miesta výkonu práce žalobcu vypočutí v konaní boli.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie považuje nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu, ktorý je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,-- eur, v rámci ktorej je zahrnutý príspevok na bývanie, iný príjem nemá. Býva sám v 2-izbovom byte, za ktorý platí 100,-- eur, mesačne za lieky platí 20,-- eur, keď má nepriaznivý zdravotný stav. Finančná situácia žalobcu neumožňuje nahradiť žalovanému trovy konania bez toho, aby vážnym spôsobom bolo ohrozené zabezpečenie základných životných potrieb žalobcu. Navyše vzhľadom na charakter žalovaného súd prvej inštancie je názoru, že nepriznaním práva na náhradu trov konania žalovanému nebude zasiahnuté závažným spôsobom do finančnej sféry žalovaného.

8. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie v dôvodoch uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP.

9. Ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že po konaní pred Okresným súdom v Humennom pod sp. zn. 21Cpr/2/2016, ktoré sa týkalo jeho návrhu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, a ktoré bolo skončené právoplatným rozsudkom dňa 4. apríla 2017, v ktorom súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel, bolo konanie žalovaného respektíve jeho zástupcu voči žalobcovi také ktoré malo vyústiť skončením pracovného pomeru u žalovaného napriek tomu, že žalobca svoju funkciu vykonával v súlade pokynmi, ktoré mu zamestnávateľ prostredníctvom priamo nadriadených zamestnancov pred začatím každej pracovnej zmeny dával.

10. Pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena žalobcom, tento poukázal na tú skutočnosť, že ak by mal žalobca ako osoba majúca rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby predpokladať vopred, že dôjde v jeho prípade až do styku so súdom v rámci súdneho konania, tak by musel neustále tzn. aj počas svojich pracovných zmien styku so svojimi priamymi nadriadenými zapínať nahrávacie zariadenia a upozorňovať tých s ktorými jedná, že tieto rozhovory a vyjadrenia bude nahrávať, pretože ak dôjde k pracovno-právnemu sporu, ktorý bude riešiť súd, tak musí ísť o dôkaz zákonne získaný. Žalobca si nevedel predstaviť aké by mali mať ináč logiku telefonické hovory alebo sms medzi žalobcom a v súdnom konaní už jeho splnomocneným právnym zástupcom zo dňa XX.XX.XXXX v čase medzi XX.XX a X.XX hod., teda v časovom úseku dvoch hodín, ak by sa netýkali dohody o skočení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným z toho istého dňa, keďže ani žalovaný nepopiera, že sa takéto jednanie v tomto časovom úseku uskutočnilo, a preto žalobca navrhol vykonať dôkazy aj podrobným výpisom hovorov od mobilného operátora za obdobie medzi XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX. Ak by však toto jednanie prebehlo tak ako to uvádzajú jednotliví svedkovia navrhovaní žalovaným, ale najmä svedkyňa pani L. Š.T. ktorá sa vyjadrila, že návrh k dohode pripravila, doniesla do kancelárie, ukázala ju pánovi riaditeľovi, prečo potom podľa žalobcu jednanie o dohode u pána riaditeľa trvalo taký časový úsek, keď všetko bolo pripravené a žalobca to mal len odsúhlasiť.

11. Dôvodom je podľa žalobcu to, že opak je pravdou a najmä bola pripravená výpoveď z organizačných dôvodov pre žalobcu s tým, že žalobca navrhol dohodu z organizačných zmien s vyplatením zákonného odstupného tak ako je to uvedené aj v odôvodnení rozsudku prvej inštancie. Keďže odstupné je zákonným nárokom žalobcu nemusel sa ani pýtať na jeho vyplatenie a žalovaný o tom polemizovať, prípadne to sľubovať.

12. Podľa žalobcu je pravdou to čo uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, že žalobcu jeho v súdnom konaní splnomocnený právny zástupca upozornil telefonicky na to, aby boli v dohode uvedené tieto organizačné zmeny, aby mal zákonný nárok na odstupné, ale v tom čase jeho splnomocneným právnym zástupcom nebol, rady mu poskytol z dobrej vôle, na základe ich predchádzajúcej vzájomnej spolupráce a ak by bol v tomto inkriminovanom čase splnomocnený žalobcu právne zastupovať určite by sa takého jednania predchádzajúceho Dohode o skončení pracovného pomeru osobne zúčastnil a buď by mala táto dohoda uvedený ako dôvod organizačné zmeny s nárokom na odstupné, alebo ak by s tým žalovaný nesúhlasil, tak by sa to zrejme skončilo výpoveďou z organizačných zmien ktoré v súdnom konaní nepoprel ani štatutárny zástupca žalovaného a ani svedok pán A..

13. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca súdu druhej inštancie v rámci svojho odvolacieho návrhu žalobe vyhovieť, v mene rozhodnutia súdu prvej inštancie, alebo ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu považoval odvolaním napadnutý rozsudok za formálne vecne správny. Žalobca podľa žalovaného v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy s tým, že jeho tvrdenia sú hypotetické a nedajú sa preukázať. Svedkovia boli poučený o svojich právach a povinnostiach a pokiaľ sa nepreukáže opak ich vyjadrenia a tvrdenia musí súd vyhodnotiť ako nespochybniteľné a pravdivé. Žalobca podľa žalovaného chce imaginárne vytvoriť obraz, čo by stalo ak by mal žalobca napríklad odposluchy vzájomných rozhovorov s predstaviteľmi žalovaného, či svojim neskorším advokátom avšak ani tieto svoje predstavy nevie nijako preukázať. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní, preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie zamietol a rozsudok Okresného súdu Poprad potvrdil v celom rozsahu.

15. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach a stanoviskách s tým, že mal za to, že vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného sú účelové a klamlivé, pretože sa v zmysle ustanovenia § 167 nevyjadril k žalobe hoci mal na vyjadrenie primeraný časový priestor. Na prvom pojednávaní mal záujem o mimosúdnu dohodu, čím vlastne podľa žalobcu dával za pravdu jeho tvrdeniam avšak neskôr už o dohodu záujem nemal, čím vlastne vytvoril priestor pre prípravu „svojich svedkov“ a z toho dôvodu považoval žalobca ich výpovede za zmanipulované a účelové v snahe docieliť pre žalovaného priamy výsledok v spore.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 , a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 . Súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 .

17. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovania správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne aj keď z iných dôvodov.

19. Podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv je neplatný.

20. Podľa § 19 ods. 1 Zákonníka práce, účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy má právo od zmluvy odstúpiť ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho v zmluve nedošlo.

21. Žalobca v konaní ako aj v podanom odvolaní argumentoval tým, že napadnutá dohoda je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý mal spočívať v okolnostiach predchádzajúcich podpisu dohody, keď žalovaný u neho vyvolal omyl tým, že žalobca sa mal domnievať, že mu vznikne podpisom tejto dohody nárok na vyplatenie odstupného. V tomto prípade však nebolo možné na daný skutkový stav aplikovať ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka tak ako to urobil súd prvej inštancie, ktorý predpokladá, že dobrým mravom odporuje obsah zmluvy (teda nie konanie, ktoré jej uzavretiu predchádzalo). Uzavretie zmluvy v omyle rieši v pracovnom práve ustanovenie § 19 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého je potrebné postupovať.

22. Keďže žalobca sa domáhal požadovaného nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou výlučne na základe tvrdenia, že konal v omyle nakoľko mu malo byť zo strany žalovaného ako zamestnávateľa pre tento prípad prisľúbené vyplatenie odstupného s tým, že rovnakým dôvodom argumentoval aj v podanom odvolaní kde iný dôvod neplatnosti žalobca v konaní neuviedol, pričom ak by žalobca postupoval podľa citovaného ustanovenia § 19 ods. 1 Zákonníka práce a využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy mohol by sa v prípade neakceptovania odstúpenia žalobcu od dohody zo strany žalovaného domáhať iných nárokov ako sa domáha v tomto konaní, a to napríklad určenia, že pracovný pomer trvá, platnosti odstúpenia od zmluvy a podobne, nie však neplatnosti zmluvy.

23. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu už aj s poukazom na ustanovenie § 371 na nemožnosť zmeny žaloby v odvolacom konaní ako aj z dôvodov koncentrácie konania a viazanosti odvolacími dôvodmi, aby žalobca uviedol či trvá na podanom návrhu.

24. Žalobca vo svojej odpovedi na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že trvá na podanom návrhu ako aj na podanom odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že zopakoval svoje skutkové argumenty uvádzané v prvostupňovom konaní, respektíve v podanom odvolaní najmä pokiaľ sa týka účelovosti krokov žalovaného a tým uvedenia žalobcu do omylu pri uzatvorení Dohody o skončení pracovného pomeru.

25. Keďže žalobca a to aj napriek tomu, že mu bol rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa XX.X.XXXX, t.j. ešte pred podaním žalobného návrhu bezplatne určený advokát a tým pádom aj kvalifikovaná právna pomoc sa neriadil citovaným ustanovením § 19 ods. 1, ktorý rieši uzatvorenie zmluvy v omyle, a podľa ktorého je potrebné postupovať odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správny. Na uvedenom základe neboli žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní spôsobilé zmeniť oprávnenosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie s ohľadom na tú skutočnosť, že doposiaľ nedošlo zo strany žalobcu k odstúpeniu od dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.06.2017, nemali odvolacie námietky žalobcu z hľadiska právneho posúdenia veci a dodržania zásad spravodlivého procesu nijaký význam.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 s tým, že o výške náhrady trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .