Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Co-15-2019.pdf
PDF · 83.15 KB
Case nature
Subarea
22Co/15/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa vo veci žalobkyne: J. V., Y.. XX.XX.XXXX, E. L. XXXX/XX, I., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fabian a Novosad s. r. o., , so sídlom Masarykova 16, Prešov, IČO: 51 913 984, proti žalovanému: H. V., Y.. XX.XX.XXXX, E. L. XXXX/XX, I., právne zast. JUDr. Ľubomír Majerčík, advokát, so sídlom Mlynská 1, 040 01 Košice, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 29C/3/2018 -31 zo dňa 13.09.2018, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku I. a III.
II. Odmieta sa odvolanie voči výroku II.
III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto, cit.:
,,I. Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému zakazuje, aby sa úmyselne priblížil k žalobkyni, a to na vzdialenosť menšiu ako X m s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. III. Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) a § 330 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“).
3. V odôvodnení uviedol, že v posudzovanom prípade považoval súd za dostatočne osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným. Z pripojeného uznesenia OO PZ nesporne vyplýva, že voči žalovanému bolo začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania na základe žalobkyňou popísaného skutku voči žalobkyni. Súd prvej inštancie považoval v dostatočnej miere za osvedčené, že konanie a správanie sa žalovaného v bezprostrednej blízkosti žalobkyne ohrozuje jej telesnú integritu. Súd prvej inštancie považoval za potrebné zákaz priblíženia presnejšie vymedziť s prihliadnutím na konkrétnu situáciu žalobkyne a okolnosti, ktoré vo svojom návrhu uviedla. Mal za to, že je nevyhnutné zákaz priblíženia koncentrovať len na úmyselné priblíženie žalovaného, keďže nemožno vylúčiť, že tí, ktorých sa toto neodkladné opatrenie týka, sa na verejnosti stretnú náhodne (napr. na ulici, v obchode, u lekára), čomu sa nedá zabrániť. Pokiaľ išlo o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú žalovaný nemôže prekročiť bez toho, aby
neporušil uložený zákaz, mal za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako X m, ktorú považoval za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie žalobkyne a žalovaného, ale aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie žalobkyne žalovaným za účelom vyhnutia sa priblíženiu. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie predmetný zákaz uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), pričom vychádzal z toho, že žalobkyňa bola úspešná, keďže jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý pri nedostatočnom zistení skutkového stavu a predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to aj na základe účelového vyjadrenia a návrhu žalobkyne. Taktiež namietal nesprávne právne posúdenie. Namietal, že žalobkyňa nepreukázala potrebu dočasnej úpravy pomerov, nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by v danom prípade odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia za účelom dočasnej úpravy pomerov a ani žiadnym spôsobom svoj nárok neosvedčila. Predovšetkým žiadnym spôsobom neosvedčila ani nepreukázala, že skutočne došlo zo strany žalovaného k vstupu do jej časti obydlia, k pravidelným vulgárnym nadávkam, naopak, konaním žalobkyne došlo k psychickému týraniu najmä rodiny žalovaného (manželka, deti). Lekárska správa o ošetrení konštatuje existenciu poranení, ale nie ich páchateľa. Na konfliktoch sa svojím podielom zúčastňuje aj žalobkyňa a to najväčšou mierou. Z rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie zobral do úvahy subjektívne pocity žalobkyne, nie je však zrejmé, prečo nevzal do úvahy to, že výsledok oznámení orgánom činným v trestnom, resp. v priestupkovom a súdnom konaní voči jej manželovi, svojím dcéram ako aj žalovanému a jeho rodine známy nebol. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Považovala predmetné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia za správne a zákonné, a to ako po stránke vecnej, tak po stránke právnej. Mala za to, že nebezpečenstvo hroziacej ujmy voči jej osobe je v dôsledku fyzického útoku žalovaného minimálne osvedčené, ak nie už preukázané k návrhu predloženými listinnými dôkazmi (najmä Uznesením o začatí trestného stíhania zo dňa 24.08.2018, Záznamom o obmedzení osobnej slobody žalovaného, lekárskymi správami žalobkyne). Napokon samotný žalovaný nepoprel útok na žalobkyňu. Poukázala na to, že v zmysle ustálenej právnej praxe na preukázanie dôvodnosti neodkladného opatrenia postačuje aj jednorazový násilný útok, alebo aj samotná hrozba tohto násilia. Nepoprela, že v minulosti mala spory, avšak ide o spory , ktoré mala so svojimi rodinnými príslušníkmi, nie so žalovaným. Ide pritom o spory staršie ako 18 rokov. Navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo vzťahu k I. a III. výroku nie je dôvodné a vo vzťahu k výroku II. je potrebné odvolanie žalovaného odmietnuť.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Súd môže v civilnom konaní uložiť povinnej osobe zákaz priblížiť sa k chránenej osobe na určenú vzdialenosť, alebo aby sa iba obmedzene k nej približovala. Toto má význam najmä v konaniach, ktoré
vykazujú vysokú mieru vzájomnej agresivity strán sporu (účastníkov konania). V tomto prípade súd vymedzí rozsah povoleného kontaktu alebo určí celkový zákaz kontaktu s chránenou osobou.
12. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/, g/ i h/ CSP je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, psychickej škody a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického útoku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek útokoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 10/2012).
13. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Vo veciach fyzického násilia pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobkyne a záznamov a rozhodnutí polície.
14. V predmetnej veci smeruje návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu, ktorým sa ukladá zákaz žalovanému priblížiť k žalobkyni, a to na vzdialenosť menšiu ako 10 m. Svoj návrh odôvodnila predchádzajúcim násilným správaním žalovaného voči jej osobe, ku ktorému došlo dňa 24.08.2018 v jej domácnosti. 15. V danej veci pripojenými listinnými dôkazmi aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe neodkladnej úpravy pomerov strán podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, keď je potrebné žalobkyni poskytnúť ochranu pred ohrozením jej zdravia. Žalobkyňa osvedčila takúto hrozbu popisom rozhodujúcich skutočností, ako aj priložením listinných dôkazov, a to úradným záznamom o obmedzení osobnej slobody žalovaného zo dňa 24.08.2018 (č. l. 8 spisu), zápisnicou o výsluchu svedka poškodeného č. k. CVS - W. - XXXX/SE-PO-XXXX zo dňa 24.08.2018 (č. l. 6 spisu), uznesením o začatí trestného stíhania za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona voči žalovanému č. k. F. - W. - XXXX/SE-PO-XXXX zo dňa 24.08.2018 Obvodného oddelenia Policajného zboru I., odboru poriadkovej polície (č. l. 9 spisu), ako aj lekárskou správou - nálezom zo dňa 28.08.2018 (č. l. 11 spisu), ktorými súd prvej inštancie mal za osvedčené, že zo strany žalovaného malo dôjsť k násiliu voči žalobkyni.
16. Ohrozenie života, zdravia žalobkyne bolo v konaní náležite osvedčené výsledkami vykonanými v rámci vedeného trestného konania voči žalovanému a vzhľadom na to, mal odvolací súd za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi nimi, a preto sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.
17. Aj keď je zrejmé, že nariadené neodkladné opatrenie v danom prípade negatívnym spôsobom zasiahne do práv žalovaného (žalovaný má v nehnuteľnosti, kde má žalovaná právo doživotného bývania, zaevidovaný trvalý pobyt), je potrebné zdôrazniť, že uvedený zásah sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci popísané vyššie javí ako nevyhnutný, za účelom nevyhnutnej
ochrany duševnej a fyzickej integrity žalobkyne, (t. j. ochrany jej života a zdravia), ktoré právo je pri teste proporcionality obidvoch práv jednoznačne silnejšie. Navyše ako sám žalovaný uviedol vo vyjadrení k odvolaniu, rieši svoje bývanie kúpou bytu a od 24.08.2018 býva aj s rodinou u svojej matky v obci L..
18. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku I. a súvisiacom výroku III. o trovách konania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
19. Vzhľadom k tomu, že výrokom II. o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti nebola žalovanému uložená žiadna povinnosť, jeho práva a povinnosti neboli ním dotknuté. Žalovaný preto nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti tomuto výroku. Žalobkyňa odvolanie vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti nepodala, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nebol oprávnený preskúmavať tento výrok.
20. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku II. odmietol ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 386 písm. b) CSP).
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, ktorej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).