Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/117/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: BAUFLEX, s.r.o., IČO: 45 929 939, so sídlom Tomášikovo č. 279, zastúpeného AK: JUDr. Vladimír Vágó, so sídlom Galanta, Kpt. Nálepku 724/7, proti žalovanému: N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Z. XXX, zastúpeného AK: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, o zaplatenie 4.865,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 15C/147/2013-149 zo dňa 21. novembra 2017

- v zamietnutej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, konanie v časti o zaplatenie 773,32 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.865,05 Eur od 7.2.2012 do zaplatenia zastavil, žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil v napadnutom rozsahu aplikáciou ust. § 631, § 634 ods. 1, § 641 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ako i s poukazom na procesné ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou. Predmetom, ktorej bolo vykonanie stavebných prác a dodávok stavebných materiálov žalobcom ako zhotoviteľom diela v prospech žalovaného ako objednávateľa. Stavebné práce a dodávky materiálov sa týkali stavby garáže a predmet diela bol konkretizovaný oboma stranami sporu v rovnakom rozsahu. Dielo malo spočívať v zhotovení garáže, okrem zhotovenia strechy, ktorá ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bola kontrahovaná žalovaným samostatne s tretím subjektom. Nejednoznačnosť dohody ohľadne ceny diela prezentovaná stranami sporu (žalobca tvrdil, že cena bola dohodnutá okolo 10.000,- Eur a žalovaný uvádzal cenu 12.000,- Eur) nemôže byť podľa okresného súdu dôvodom neplatnosti tejto zmluvy s prihliadnutím na ustanovenie § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ak by aj nedošlo k dohode o presnej výške ceny, musel by žalobca ako zhotoviteľ poskytnúť cenu primeranú. Žalobca ako zhotoviteľ dielo nezhotovil v celom rozsahu, jeho činnosťou došlo k zhotoveniu základov garáže, jej hrubej stavby a k zhotoveniu vrchného venca stavby. Po realizácii strechy tretím subjektom už nedošlo k realizácii vnútorných a vonkajších omietok a realizácii maľovky z dôvodu, že žalovaný už žalobcu a jeho pracovníkov odmietol pustiť na stavenisko. Okresný

súd vyhodnotil, že k zmareniu vykonania diela v celom dohodnutom rozsahu došlo bez náležitého dôvodu samotným žalovaným.

4. Okresný súd právne uzavrel, že žalobca ako zhotoviteľ má nárok na zaplatenie ním tvrdenej a dohodnutej ceny za dielo vo výške 10.000,- Eur, pretože k znemožneniu vykonania celého diela došlo z dôvodu postupu žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil formou zálohy žalobcovi čiastku 5.000,- Eur. Spornou zostalo uhradenie čiastky 5.000,- Eur tvrdenej žalovaným, ktorú žalobca spochybňoval. Za účelom preukázania vyplatenia druhej časti dohodnutej ceny vo výške 5.000,- Eur vypočul svedkyňu L., ktorá jednoznačne uviedla, že bola osobne prítomná, keď žalovaný vyplácal štatutárnemu zástupcovi žalobcu dvakrát po 5.000,- Eur. Svedecká výpoveď bola spochybnená žalobcov z dôvodu, že vypočutá svedkyňa je družkou žalovaného, čo uviedla vo svojej svedeckej výpovedi. Táto skutočnosť vzbudzuje podľa žalobcu dôvodné pochybnosti o nezaujatosti svedkyne. Žalobca však okresnému súdu nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým by preukázal, že tvrdenia svedkyne sú zaujaté a tým spochybnil jej dôveryhodnosť. Žalobca navyše svedkyňu pri jej výsluchu nepodrobil dôkladnejšiemu výsluchu za účelom preukázania rozpornosti jej svedeckej výpovede so zisteným skutkovým stavom. Podľa názoru okresného súdu však nie je postačujúce na spochybnenie dôveryhodnosti svedeckej výpovede poukázanie na blízky vzťah vypočúvaného svedka k strane sporu. Blízky pomer svedka k strane sporu nemôže byť sám o sebe dôvodom na vyhodnotenie svedeckej výpovede ako nedôveryhodnej, pretože každý svedok vypovedá po náležitom poučení. Dôvodom nedôveryhodnosti svedka môže byť iba vnútorný a vonkajší rozpor v tvrdeniach svedka, teda vzájomne si protirečiace tvrdenia, alebo rozpor medzi tvrdeniami svedka a ostatnými vykonanými dôkazmi. V prípadne svedkyne L. však žiadny takýto rozpor zistený nebol a preto okresný súd aj napriek jej blízkemu vzťahu so žalovaným vyhodnotil jej svedeckú výpoveď ako dôveryhodnú. Na základe tejto výpovede teda zaujal stanovisko, že žalovaný zaplatil celkovo žalobcovi 10.000,- Eur, čo korešponduje s celkovou dohodnutou cenou za dielo podľa tvrdenia samotného žalobcu. Primeranosť takejto ceny preukazujú aj závery znaleckého dokazovania, ktoré okresnému súdu predložil sám žalobca. Ďalej okresný súd konštatoval, že žalobca ako podnikateľský subjekt nepostupoval s náležitou opatrnosťou a v priebehu zhotovovania diela nevyhotovoval žiadne písomnosti a účtovné doklady (okrem faktúry vystavenej žalovanému), žalobcom nebola vyhotovená písomná zmluva, príjmové doklady o prijatých finančných čiastkach. Nebol vyhotovený rozpočet stavby, nebol vedený stavebný denník a ďalšie písomnosti viažuce sa na jeho podnikateľskú činnosť v súvislosti s realizáciou stavby. Takýmto postupom sám žalobca značným spôsobom sťažil, prípadne úplne zmaril preukázanie ním tvrdeného skutkového stavu.

5. Žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi priznal právo na plnú náhradu trov konania, pretože žaloba žalobcu bola zamietnutá ako nedôvodná. O výške náhrady bude súdom rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca výlučne v zamietnutej časti a v časti o náhrade trov konania, ktorým navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania, alternatívne v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že jedinou spornou otázkou zostalo, či žalovaný okrem sumy 5.000,- Eur zaplatil žalobcovi aj inú čiastku. Žalovaný najskôr tvrdil, že žalobcovi vyplatil 10.300,- Eur v troch splátkach. Neskôr uvádzal, že žalobcovi zaplatil už iba 10.000,- Eur a to v dvoch splátkach. Jediným dôkazom bola výpoveď družky žalovaného E. L., pričom žiadny iný dôkaz o vyplatení sumy 10.000,- Eur žalobcovi nebol predložený. Poukázal na výpoveď E. F., štatutárnej zástupkyne firmy (dodávateľ stavebného materiálu), že žalobca zaplatil za stavebný materiál z vlastných zdrojov, nakoľko žalovaný ho odmieta pustiť na stavenisko. Okresný súd vyhodnotil výpoveď družky žalovaného ohľadne zaplatenia sumy 10.000,- Eur za dôveryhodnú, hoci v priebehu konania okrem žalobcu viaceré (nezávislé) osoby, ktoré dodávali materiál potvrdili opak, čo tvrdil žalovaný so svojou družkou. Ani v odôvodnení nie je vysvetlené, prečo okresný súd považuje výpoveď blízkej osoby za dôveryhodnú a na druhej strane tvrdenie pracovníka žalobcu a nezávislého dodávateľa takto nevyhodnotil. Dôkazná povinnosť ohľadne vyplatenia akejkoľvek sumy nad sumu 5.000,- Eur zaťažovala nie žalobcu ale žalovaného, ktoré takéto skutočnosti tvrdil. Kým družka E. L. na pojednávaní dňa 9.6.2016 tvrdila, že „viem čo je predmetom tohto konania, som družkou odporu“, čo žalovaný osobne prítomný na pojednávaní nespochybňoval. Avšak dňa 24.10.2017 už žalovaný uviedol, že „pani L. nie je mojou družkou". Z uvedeného dôvodu je nepochopiteľné, ako môže okresný súd považovať tvrdenia takýchto osôb za dôveryhodné (poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo

2441/2008). Pri hodnotení hodnovernosti svedeckej výpovede je treba okrem iných hodnotiť prípadný dopad výsledku sporu na záujem svedka. Svedkyňa E. L. je družkou žalovaného s ktorým žije v jednej domácnosti, pre jej hmotnoprávne postavenie by bolo istotne lepšie, keby výsledok sporu by bol v prospech jej druha, čiže žalovaného a v takomto duchu uskutočnila aj svoju svedeckú výpoveď.

7. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Z výpovede svedkyne E. F. nie je možné vyvodiť záver, že by žalovaný žalobcovi žalovanú sumu neuhradil. Ani z výpovedí ostatných vypočutých svedkov žalobcu nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný žalobcovi žalovanú sumu neuhradil. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nedôveryhodnosť svedkyne E. L., ide o hypotézy a nepodložené názory žalobcu. Okresný súd správne vyhodnotil jej výpoveď ako dôveryhodnú, pričom blízky pomer svedka k strane sporu nemôže byť sám o sebe dôvodom na vyhodnotenie svedeckej výpovede ako nedôveryhodnej. Ohľadom dôkaznej povinnosti vyplatenia akejkoľvek sumy nad 5.000,- Eur poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/6/2010. V spore mali dôkaznú povinnosť obe strany. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal oprávnenosť uplatňovaného nároku.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 písm. f/, h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom (zamietnutom) rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

10. Zastavenie konania súdom prvej inštancie v sume 773,32 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 4.865,05 Eur od 7.2.2012 do zaplatenia nebolo napadnuté odvolaním strán, preto nadobudlo právoplatnosť.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol (suma 4.091,73 Eur) a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania z dôvodu nepreukázania nároku žalobcu, s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas prvoinštančného konania a preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, keď na spor aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného

vyhotovenia preskúmavaného napadnutého rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi

13. Podľa § 132 ods. 1 <., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

14. Podľa § 191 ods. 1 <., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 ods. 1 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

16. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

17. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

18. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení v konaní. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania bolo v čase začatia prvoinštančného konania účinné ust. § 120 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené zákonné ustanovenie, ktoré bolo prevzaté, a to ešte v prísnejšej forme, do aktuálneho § 132 a § 188 účinného v priebehu konania a v čase rozhodnutia napadnutým rozsudkom stanovuje dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesnej strane sporu. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že žalovanú sumu žalobcovi zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalovaného, bolo úlohou súdu prvej inštancie označené a navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom vykonať, následne vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 .

19. Dôkazy súd hodnotí podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo /§ 132 <.OSP <. znení platnom do 30.6.2016, § 191 v znení účinnom od 1.7.2016/. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska pravdivosti. Pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal, ako sa jeho výpoveď odchyľuje od tvrdení strán, či iných subjektov a hodnotí sa celková /ne/zaujatosť svedka. V kontradiktórnom spore sa zásadne zmenil spôsob zadovažovania dôkazov, ktoré je zverené primárne procesnej aktivite sporových strán. V tomto zmysle ide teda o „svedka žalovaného“, čo však nemusí nevyhnutne znamenať aj zaujatosť svedka. Súd musí starostlivo vyhodnoť prípadnú zaujatosť svedka v kontexte celkového vyznenia výsluchu svedka. Preto aj dôkaz výsluchom svedkyne E. L., ktorej vierohodnosť odvolateľ namieta v odvolaní, bolo treba vyhodnotiť podľa hore uvedených kritérií. Pri hodnotení tohto dôkazu pôsobia vedľa vecného obsahu výpovede i ďalšie skutočnosti, ktoré nie sú vyjadrené zápisnici o pojednávaní. Pri hodnotení tohto dôkazu súd vyhodnocuje vierohodnosť výpovede svedka nielen z toho, aký má svedok vzťah k stranám sporu a k prejednávanej veci, ale tiež s prihliadnutím k tomu, aká jej jeho rozumová a duševná úroveň, k spôsobu reprodukcie skutočností, o ktorých vypovedá a k jeho chovaniu pri výsluchu, t. j. či je svedok presvedčivý, či vypovedá s istotou, plynule a či je ochotný odpovedať na otázky a k poznatkom zisteným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa navzájom dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytne záver o pravdivosti, či prípadnej nepravdivosti tvrdených preukazovaných skutočností. Súd prvej inštancie vypočul E. L. ako svedkyňu na pojednávaní dňa 9. 6. 2016. Svedkyňa uviedla, že je družkou žalovaného. Z obsahu zápisnice tiež vyplýva, že svedkyňa vypovedala aj na všetky (tri) otázky právneho zástupcu žalobcu. Je zrejmé, že súd prvej inštancie, aj na základe iných skutočností /priamy kontakt, spôsob reprodukcie skutočností o ktorých vypovedala, zodpovedanie otázok právneho zástupcu/ nemal pochybnosti o vierohodnosti svedkyne, i keď táto je družkou žalovaného. Odvolací súd preto nezistil dôvod na odchýlenie sa od hodnotenia výpovede svedkyne súdom prvej inštancie, keď z priebehu prvoinštančného konania vo vzťahu k výpovedi svedkyne, vo väzbe na jej hodnotenie, podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by okresný súd nezohľadnil vyššie uvedené kritériá.

20. V súvislosti s uvedeným v odseku 19 odvolací súd poukazuje na to, že hoci žalobca spochybnil výpoveď svedkyne, sám v priebehu konania potvrdil, že mu žalovaný ako zálohu zaplatil sumu 5.000,- Eur (k spôsobu vyplatenia sa bližšie nevyjadril), o úhrade ktorej tiež vypovedala svedkyňa žalovaného, pričom táto uviedla aj ohľadom úhrady tejto žalobcom potvrdenej sumy rovnaký spôsob ako v prípade úhrady aj spornej sumy 5.000,- Eur. S ohľadom na uvedené sa javí spochybňovanie (druhej) úhrady sumy 5.000,- Eur zo strany žalobcu ako účelové.

21. Odvolací súd má za to, že pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa porušenie § 191 v rámci hodnotenia dôkazov, nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v tom prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a ani inak nevyšli v konaní najavo alebo ak by naopak nezobral do úvahy rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, prípadne vyšli v konaní najavo alebo ak by sa pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, či vierohodnosti dopustil logického rozporu alebo ak by vykonané dôkazy vyhodnotil tak, že ich hodnotenie by odporovalo ust. § 191 CSP.

22. Argumenty žalobcu o objektívnej nedôveryhodnosti a zaujatosti svedkyne (E. L.) podľa odvolacieho súdu neobstoja a tieto považuje za účelové. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29, z ktorého vyplýva, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.

23. Prvoinštančný súd v odseku 19 napadnutého rozsudku náležite objasnil, prečo výpoveď svedkyne E. L. považuje za dôveryhodnú, keď uzavrel, že dôvodom nedôveryhodnosti svedka môže byť iba vnútorný a vonkajší rozpor v tvrdeniach svedka, teda vzájomné si protirečiace tvrdenia alebo rozpor medzi tvrdeniami svedka a ostatnými vykonanými dôkazmi, pričom u svedkyne takýto rozpor zistený nebol. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou, že okresný súd nevysvetlil, preto považuje výpoveď svedkyne za dôveryhodnú a naopak tvrdenie pracovníka žalobcu a nezávislého dodávateľa takto nevyhodnotil. Taktiež okresný súd správne vytkol žalobcovi, že nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým by preukázal, že tvrdenia svedkyne sú zaujaté a tým spochybnil jej výpoveď, pričom pri jej výsluchu je nepodrobil dôkladnejšiemu vypočutiu za účelom preukázania rozpornosti jej svedeckej výpovede so zisteným skutkovým stavom.

24. S námietkou žalobcu, že v priebehu konania okrem žalobcu viaceré (nezávislé osoby), ktoré dodávali materiál potvrdili opak, čo tvrdil žalovaný so svojou družkou sa odvolací súd nestotožnil. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé aké osoby mal žalobca na mysli, keď svedok E. F. sa vyjadril k dodávkam materiálu na stavu a ku štádiu rozostavanosti diela, svedok T. S. sa vyjadril k vykonávaniu prác na stavbe žalovaného, za ktoré mu zaplatil žalobca, svedok U. V. sa vyjadril k zhotovovaniu strechy, za ktoré mu zaplatil žalovaný. Ani poukaz žalobcu na výpoveď svedkyne E. F. neobstojí ako dôkaz, ktorý by preukázal, že žalovaný žalovanú sumu (resp. 5.000,- Eur) žalobcovi nezaplatil, keď svedkyňa iba uviedla, to čo sa dozvedela od žalobcu, že stavebný materiál vyplatil z (vlastných) finančných prostriedkov.

25. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že dôkazná povinnosť ohľadne vyplatenia akejkoľvek sumy nad 5.000,- Eur zaťažovala žalovaného, ktorý uvedené tvrdil. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný svoje tvrdenie preukazoval (iba) výpoveďou svedkyne E. L., čo však neznižuje význam tejto svedeckej výpovede v kontexte povinnosti žalovaného uniesť dôkazné bremeno o ním tvrdenej skutočnosti (zaplatenia žalovanej sumy), ktoré podľa záveru okresného súdu uniesol. V tejto súvislosti ešte odvolací súd poukazuje na to, že odlišné tvrdenia žalovaného a svedkyne o charaktere ich vzájomného vzťahu sú irelevantné, keď okresný súd správne ohľadom vzťahu svedkyne a žalovaného vychádzal z vyjadrenia svedkyne (družky žalovaného), ktorá bola náležite poučená podľa § 196 CSP, že sú blízkymi osobami a v tomto kontexte aj hodnotil výpoveď svedkyne.

26. S právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní preukázal, že žalobcovi zaplatil sumu 10.000,- Eur (2 x 5.000,- Eur), ktorá korešponduje s celkovou dohodnutou cenou za dielo podľa tvrdenia samotného žalovaného, keď primeranosť ceny preukazujú aj závery znaleckého posudku (predloženého žalobcom), sa odvolací súd stotožnil. A teda podľa odvolacieho súdu žalobca neuniesol v spore ohľadom svojho tvrdenia dôkazné bremeno (v súvislosti so vznikom povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú sumu). Okresný súd správne uzavrel, že žalobca ako podnikateľský subjekt (na rozdiel od žalovaného) nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, keď v súvislosti so zhotovením diela pre žalobcu nevyhotovoval žiadne písomnosti a účtovné doklady a týmto postupom aj podľa odvolacieho súdu si sám sťažil (zmaril) preukázanie ním tvrdených skutočností.

27. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

28. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu žalobcu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 rozsudok v napadnutom zamietnutí žaloby, včítane správneho výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .