Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/133/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému F. M., S.. XX.XX.XXXX, M. XXX XX V. W. Č.. XXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie sumy 2.815,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Csp/67/2016-38 zo dňa 18.04.2017 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Súd žalobu zamieta. II. Trovy stranám nepriznáva.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, sa žalobou domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 2.815,51 eura, úrok z omeškania 5,5 % ročne od 04.11.2013, žiadajúc taktiež, aby súd žalovanému uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX poskytol žalobca žalovanému pôžičku v celkovej sume 4.678,20 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť formou 60 pravidelných mesačných splátok po 80,23 eura. Svoj záväzok však nedodržal, splnenie tejto povinnosti má mu uložiť súd. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že úroková sadzba pôžičky predstavovala sumu 32 %, v rozhodnom období bola priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru 12,95 %. V zmluve uvedená úroková sadzba je neprimerane vysoká, žalovanému teda boli poskytnuté peňažné prostriedky na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, čím má veriteľ nárok len na vrátenie požičanej istiny bez úrokov a poplatkov. Žalovaný na úhradu pôžičky zaplatil 2.975,97 eura, keďže mu bola požičaná suma 2.500 eur, zaplatil o 475,97 eura viac ako dostal, preto žalobu zamietol. Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39, na ustanovenie Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa -§ 4 ods. 8, § 7 ods. 2, § 8 ods. 1, 4. Vo vzťahu k trovám konania súd uviedol, bez odkazu na akékoľvek právne ustanovenie, že úspešnému žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, žalobca bol neúspešný, preto trovy konania súd stranám nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu právnemu záveru, ako aj k nesprávnemu skutkovému zisteniu, čím rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Jedinou odplatou poskytnutého úveru bol len zmluvný úrok vo výške priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1.500 do 6.500 eur vrátane, so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií Slovenskej republiky predstavovala 19,53 % za štvrtý štvrťrok 2012. Dojednaná výška úrokovej sadzby nepresahuje 2 x priemernú výšku RPMN, je tým primeraná. Postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal miesto, ako zaujala súdna prax, len vo výnimočných situáciách. Záver súdu preto správnym nie je. Žalobca taktiež uviedol, že v priebehu sporu žalovaný na úver plnil čiastku 600 eur. Preto je potrebné v tejto časti konanie zastaviť. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v súlade s tým, ako bolo žalobou a v priebehu konania žiadané.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, v spise nachádza sa iba písomnosť podpísaná F. M. V., ktorý stranou sporu, ani zástupcom žalovaného, ako zo spisu vyplýva, nie je.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnosti skutkového zistenia súdom prvej inštancie, dôsledkom čoho má byť aj to, že z vykonaných dôkazov súd dospel aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

6. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvný vzťah, nároky, z ktorého boli predmetom konania, ako vzťah vzniknutý z absolútne neplatnej zmluvy, keďže dohodnutú úrokovú sadzbu 32 % ročne považoval za priečiacu sa dobrým mravom s odkazom na § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvorenia zmluvy nároky, z ktorej boli predmetom konania, platilo ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Súd prvej inštancie, ako zo spisu vyplýva, sa predmetným zákonným ustanovením nezaoberal, stroho konštatoval, že úroková sadzba je neprimerane vysoká, nakoľko priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru mala byť 12,95 %. Odhliadnuc od toho, že nie je zrejmé, či tento údaj bol správny vo vzťahu k typu a objemu prostriedkov, ktoré veriteľ poskytol žalovanému na základe zmluvy, je potrebné uviesť, že odplata, ako vyplýva z citovaného ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného v čase vzniku záväzkového vzťahu na základe zmluvy, nemôže podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Konkrétna výška úrokovej sadzby v konkrétnom záväzkovom vzťahu je daná aj rizikovou prirážkou ovplyvnenou zistením scoringu klienta, zmyslom ktorého je zhodnotiť bonitu konkrétneho klienta, zjednodušene povedané nižší úrok je u menej rizikového klienta. V tomto zmysle nie je možná jednoduchá paušalizácia, čo však samozrejme neznamená, že dohodnutý úrok z úveru nemá žiadne hranice. Neprimerane vysoké úroky sú vo všeobecnosti považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám a mravným princípom spoločenského poriadku, a preto sú v rozpore s dobrými mravmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci 1MCdo/1/2009 posudzoval v konkrétnom prípade to, či dohodnutá úroková sadzba vo výške 60 % nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pre porovnanie, v Českej republike v rozpore s dobrými mravmi bol považovaný úrok vo výške štvornásobku maximálneho úroku, aký poskytujú banky (Krajský súd v Ostrave vo veci 16 ICm/644/2010 uviedol, že ide o „setrvalú“ judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky).

7. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd konštatuje nepostačujúce, nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. Výsledok hodnotenia dôkazov tak nezodpovedá tomu, čo mohlo byť zistené ich dôsledným posúdením v ich vzájomnej súvislosti, čo zakladá dôvod pre to, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie nemajú oporu v postupe, ktorý pri hodnotení nároku, ktorý bol predmetom konania zrealizoval, čo má za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Ak by totiž odvolací súd odoprel účastníkom možnosť prieskumu správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvej inštancie považované za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu boli by posúdené ako rozhodujúce, porušená by bola aj zásada spravodlivého súdneho konania.

8. Súd prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania vec opätovne prejedná, vyhodnotí, či dohodnutá úroková sadzba v zmysle odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov podstatne prevyšuje odplatu tak ako bola v čase vzniku zmluvy definovaná v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V prípade, že dospeje k záveru, že dohodnutá výška úrokovej sadzby podstatne neprevyšuje takú výšku odplaty, ktorá je v danom type právneho vzťahu akceptovateľná, bude sa zaoberať posúdením náležitostí zmluvy v tom zmysle, či v úplnosti zodpovedajú zákonným predpokladom takého úverového vzťahu, z ktorého má veriteľ nárok na úroky a poplatky, čo je povinný realizovať ex offo. Zaoberať sa bude taktiež právnym úkonom žalobcu vo vzťahu k jeho tvrdeniam o zaplatení časti nároku v priebehu konania, a to relevantným postupom voči tej osobe, voči ktorej bol nárok žalobou uplatnený.

9. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.