Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46C-48-2021.pdf
PDF · 109.26 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: Ľ. C., G.: XX.X.XXXX, M. A. XXX/BXX, XXX XX C. G. M., J..: B.. M. Š., V. V.Q. XXX/X, XXX XX Ž., T.: XX XXX XXX, O. Ž.: M. C., G.: XX.X.XXXX, J. R. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. U. A., o zaplatenie 3.600,- Eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.600,- eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.600,- eur od 02.10.2019 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 720,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) dňa 25.11.2020 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 27.7.2021 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 1.10.2019 až do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 720,- Eur a náhrady trov konania.
2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 01.04.2018, poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 3.000,- EUR s tým, že tento sa zaviazal dlžnú sumu spolu s dohodnutým úrokom vo výške 600,- EUR, spolu 3.600,- EUR, splatiť v lehote 18 mesiacov v mesačných splátkach vo výške 200,- EUR, pričom 1. splátka mala byť uhradená do 15.04.2018 a každá ďalšia splátka vždy do 15. dňa v mesiaci. Zároveň bola pre prípad porušenia povinnosti splatiť pôžičku riadne a včas dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 20 %, z dlžnej sumy, t.j. 720,- EUR. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil ani čiastočne. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dobrovoľne svoj záväzok neuhradil, domáha sa žalobkyňa cestou súdu zaplatenia istiny, úroku ako aj úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zmluvnej pokuty. Úrok z omeškania v zmysle citovaného predpisu žalobca počítal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 3.600,- EUR od 01.10.2019. Zároveň si žalobca v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2018 uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 20 % z dlžnej sumy, t.j. 720,- EUR. Žalobca tiež požaduje úhradu súdneho poplatku, ktorý bude zaplatený na výzvu súdu a trov právneho zastúpenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 32Up/1972/2020 zo dňa 28.12.2020, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Na žiadosť žalobcu súd vec postúpil miestne príslušnému súdu - Okresnému súdu Žilina.
4. Žalovaný sa k žalobe s prílohami, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 3.11.2021, nevyjadril.
5. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 23.2.2022, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobkyne, ktorý zdôvodnil žalobný nárok a uviedol, že žalovaný do dnešného dňa svoj dlh titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 1.4.2018 neuhradil. S ohľadom na uvedené žiadal priznať istinu, úrok z omeškania ako aj zmluvnú pokutu. Súd na pojednávaní upustil od opätovného oboznámenia s obsahom spisu so súhlasom právnych zástupcov strán sporu v zmysle § 204 CSP. Vec následne posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
6. Podľa § 151 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“): (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
7. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
8. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Podľa § 658 ods. 1 a 2 OZ: (1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. (2) Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
10. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
11. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
12. Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ: (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
13. Podľa § 545 ods. 1 až 3 OZ: (1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. (2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. (3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
14. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že dňa 1.4.2018 bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Ide o záväzkový vzťah dvoch fyzických osôb, ktoré nekonali v rámci podnikateľskej činnosti, t.j. ide o typický občiansko-právny záväzkový vzťah. V zmysle zmluvy o pôžičke sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky v sume 3.000,- Eur v hotovosti pri podpise zmluvy za podmienok určených v zmluve, t.j. s určením konečnej splatnosti 18 mesiacov, pri určení plnenia vo forme mesačných splátok vo výške 200,- Eur k 15.dňu v mesiaci, Pre prípad nedodržania zmluvy bola upravená zmluvná pokuta vo výške 20 % z cieľovej sumy ku dňu splatenia. Okrem toho súčasťou zmluvy bol úrok z omeškania vo výške 0,10 % denne, ktorý si žalobkyňa neuplatnila.
17. Právnym titulom, od ktorého žalobkyňa odvodzovala svoj nárok voči žalovanému bola zmluva o pôžičke zo dňa 1.4.2018, ktorá bola spísaná za účasti žalobkyne, žalovaného a dvoch svedkov - Lenky Hrošovskej a Dušana Košťana. Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že na základe nej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí na drobné nakladanie, resp. spotrebovanie. Ďalším charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu (nielen konsenzuálnu) povahu. Na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Vznik pôžičky teda predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci a súdna prax je za jedno v názore, že k odovzdaniu predmetu pôžičky pri peňažnej pôžičke môže dôjsť nielen fyzickým odovzdaním požičanej sumy, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Z uvedeného je preto zrejmé, že zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt vzniká v okamihu odovzdania predmetu pôžičky. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
18. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. V prejednávanej veci je teda nesporne právnym titulom žalobného nároku zmluva o pôžičke uzavretá v písomnej forme dňa 1.4.2018. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa žalovanému prenechala v hotovosti sumu 3.000,- Eur, čo žalovaný v priebehu konania nenamietal, a tak má súd uvedené za nesporné. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka. Čas splnenia je napríklad ponechaný na vôľu dlžníka aj v tom prípade, keď podľa dohody má dlžník plniť až po splnení podmienky, ktorej splnenie môže ovplyvniť iba dlžník a ktorý jej splnenie zámerne zmaril. Tým sa právny úkon stane nepodmieneným (§ 36 ods. 3). V týchto prípadoch čas plnenia určí súd na návrh veriteľa podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi (§ 564). V posudzovanom prípade je čas vrátenia predmetu pôžičky (peňažná hotovosť 3.000,- Eur) určený s lehotou splatnosti 18 mesiacov. Pri lehotách počítaných na mesiace je preto zrejmé, že lehota splatnosti končí dňom zhodným ako je deň uzavretia zmluvy, t.j. 1.10.2019. Zároveň sa žalovaný zaviazal splácať pôžičku v splátkach po 200,- Eur mesačne a pre prípad nesplnenia tejto povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta formulovaná v zmluve ako „náhrada“ v sume 20 % zo sumy ku dňu splatenia. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalovaný mal vrátiť celkovo sumu 3.600,- Eur. Súd má za to, že v zmysle § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, a tak súčasťou tejto „cieľovej sumy“ sú zmluvné úroky. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. Dojednané úroky sa v takom prípade považujú za odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Uvedená suma (600,- Eur) tak predstavuje úrok vo výške 20 % ako odplatu za
užívanie požičanej istiny počas trvania zmluvy, t.j. za 18 mesiacov. Mesačný úrok tak predstavuje 1,11 % z dlžnej sumy, čo je 33,33 Eura mesačne (600,- Eur za 18 mesiacov trvania zmluvy o pôžičke). Vo vzťahu k uvedenému s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný nárok na zaplatenie zmluvné úrok nenamietal, súd priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 3.600,- Eur pozostávajúcej z istiny 3.000,- Eur a vyčísleného úroku z omeškania v sume 600,- Eur.
19. Okrem istiny aj úroku z omeškania si žalobkyňa uplatnila aj nárok na zaplatenie „náhrady 20 % z cieľovej sumy pre prípad nedodržania zmluvy“, ktorá je v zmysle obsahu zmluvy úpravou zmluvnej pokuty súvisiacej s porušením zmluvných povinnosti, t.j. pre prípad nedodržania ustanovení zmluvy o pôžičke.
20. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20 % z cieľovej dlžnej sumy (ku dňu splatnosti bol žalovaný povinný zaplatiť sumu 3.600,- Eur) súd posudzoval podľa § 544 a 545 OZ. V tomto smere dojednanie o zmluvnej pokute predstavuje zmluvnú voľnosť a vychádza z dohody strán záväzkovo-právneho vzťahu. Nároky zo záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu sa upravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o vzťahy medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute má akcesorickú povahu - jeho existencia a dôsledky sa viažu na existenciu hlavného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Ak ku vzniku hlavného záväzku z akéhokoľvek dôvodu nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta môže byť, pokiaľ ide o dôvod, obmedzená len na porušenie určitej povinnosti. Ak takéto obmedzenie nevyplýva zo zmluvy, treba predpokladať, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká pri akomkoľvek porušení zmluvy. Pokiaľ ide o funkcie zmluvnej pokuty, zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu (čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie popoháňa dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody (veriteľ nemusí preukazovať, či mu škoda vznikla, ani to, že vznikla v určitej výške). Zmluvná pokuta má napokon povahu pokuty (penále), ak bola dohovorená pre prípad nedodržania času alebo miesta splnenia, lebo ju možno požadovať aj vedľa zmluvného plnenia (§ 545 ods. 1 OZ). Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. Vzťah medzi hlavným a vedľajším záväzkom je charakteristický jednak obsahovou podmienenosťou (hlavný záväzok podmieňuje vedľajší záväzok) a jednak časovou podmienenosťou (vedľajší záväzok čo do svojho trvania závisí od trvania hlavného záväzku). Zmluvná pokuta predpokladá riadne uzavretú hlavnú zmluvu, ktorá bola platne uzavretá. V prípade neplatnej zmluvy nemá dohovor o zmluvnej pokute žiadne právne účinky. Pokiaľ ide o formu, dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne, pričom nezáleží na tom, akú formu má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. Ak samotná zmluva bola uzavretá ústne, zmluvnú pokutu možno dojednať len osobitne, a to v písomnej forme. V dohode o zmluvnej pokute musí byť ďalej jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom, že sa táto nesplní vôbec, alebo sa nesplní včas, alebo sa nesplní riadne. Porušenie povinnosti môže byť spôsobené tak konaním, ako aj opomenutím. Zmluvná pokuta sa môže týkať nesplnenia povinnosti včas splniť určitý peňažný záväzok (napr. zaplatiť včas cenu za dodané dielo) alebo splnenia iných povinností týkajúcich sa predmetu záväzku alebo spôsobu jeho splnenia (napr. zmluvná pokuta za odovzdanie neúplného diela, dodanie tovaru na iné miesto, ako bolo dohodnuté a pod.) (pozri Rc 6/2000). Predmet zmluvnej pokuty musí byť stanovený samostatne; nesmie to byť samotná modifikácia hlavného plnenia zo zmluvy. V dohode o zmluvnej pokute musí byť určená zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta je pokuta peňažná. Vyplýva to zo znenia § 544 ods. 1 OZ, v ktorom sa hovorí o „zaplatení“ pokuty, ale aj z toho, že termín pokuta je zaužívaný pre peňažný postih. Nevyhnutnou náležitosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute je uvedenie výšky zmluvnej pokuty alebo aspoň spôsob jej určenia (§ 544 ods. 2 OZ).
21. Výška zmluvnej pokuty nie je v OZ upravená a nie je ustanovený ani spôsob jej určenia. Jej výška má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre zabezpečenú stranu. Výška zmluvnej pokuty môže byť závislá od doby, počas ktorej dlžník svoj záväzok porušuje (napr. za každý deň či mesiac omeškania je povinný zaplatiť určitú sumu). Zákon nebráni kombinácii rôznych spôsobov určenia výšky zmluvnej pokuty. I keď OZ neustanovuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty, súčasne však v ustanovení § 545a OZ určuje, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na význam a hodnotu zabezpečovacej povinnosti. Zmluvné strany by preto mali zmluvnú pokutu dojednať
v primeranej výške s prihliadnutím na význam a hodnotu zabezpečeného záväzku, prípadne na výšku škody, ktorá by jeho porušením hrozila. Výška zmluvnej pokuty nesmie odporovať dobrým mravom (zásadám poctivého obchodného styku). Pri určovaní jej výšky treba mať takisto na pamäti ustanovenie § 39 OZ podľa ktorého právny úkon (v tomto prípade dohoda o zmluvnej pokute) sa nesmie priečiť dobrým mravom, a to pod sankciou jeho neplatnosti. Zmluvná pokuta vo všeobecnosti predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá môže vzniknúť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Ide predovšetkým o povinnosť plniť. Zmluvná pokuta sa netýka plnenia, ktoré sa stalo nemožným (§ 575 OZ). Záväzok z dohody o zmluvnej pokute má akcesorickú povahu - jeho existencia a dôsledky sa viažu na existenciu hlavného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Ak ku vzniku hlavného záväzku z akéhokoľvek dôvodu nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta môže byť, pokiaľ ide o dôvod, obmedzená len na porušenie určitej povinnosti. Ak takéto obmedzenie nevyplýva zo zmluvy, treba predpokladať, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká pri akomkoľvek porušení zmluvy. Pokiaľ ide o funkcie zmluvnej pokuty, zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu (čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie popoháňa dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody (veriteľ nemusí preukazovať, či mu škoda vznikla, ani to, že vznikla v určitej výške). Zmluvná pokuta má napokon povahu pokuty (penále), ak bola dohovorená pre prípad nedodržania času alebo miesta splnenia, lebo ju možno požadovať aj vedľa zmluvného plnenia (§ 545 ods. 1 OZ). Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. Vzťah medzi hlavným a vedľajším záväzkom je charakteristický jednak obsahovou podmienenosťou (hlavný záväzok podmieňuje vedľajší záväzok) a jednak časovou podmienenosťou (vedľajší záväzok čo do svojho trvania závisí od trvania hlavného záväzku). Zmluvná pokuta predpokladá riadne uzavretú hlavnú zmluvu, ktorá bola platne uzavretá. V prípade neplatnej zmluvy nemá dohovor o zmluvnej pokute žiadne právne účinky. Pokiaľ ide o formu, dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne, pričom nezáleží na tom, akú formu má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. Ak samotná zmluva bola uzavretá ústne, zmluvnú pokutu možno dojednať len osobitne, a to v písomnej forme. V dohode o zmluvnej pokute musí byť ďalej jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom, že sa táto nesplní vôbec, alebo sa nesplní včas, alebo sa nesplní riadne. Porušenie povinnosti môže byť spôsobené tak konaním, ako aj opomenutím. Zmluvná pokuta sa môže týkať nesplnenia povinnosti včas splniť určitý peňažný záväzok (napr. zaplatiť včas cenu za dodané dielo) alebo splnenia iných povinností týkajúcich sa predmetu záväzku alebo spôsobu jeho splnenia (napr. zmluvná pokuta za odovzdanie neúplného diela, dodanie tovaru na iné miesto, ako bolo dohodnuté a pod.) (pozri Rc 6/2000). Predmet zmluvnej pokuty musí byť stanovený samostatne; nesmie to byť samotná modifikácia hlavného plnenia zo zmluvy. V dohode o zmluvnej pokute musí byť určená zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta je pokuta peňažná. Vyplýva to zo znenia § 544 ods. 1 OZ, v ktorom sa hovorí o „zaplatení“ pokuty, ale aj z toho, že termín pokuta je zaužívaný pre peňažný postih. Nevyhnutnou náležitosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute je uvedenie výšky zmluvnej pokuty alebo aspoň spôsob jej určenia (§ 544 ods. 2 OZ).
23. V prejednávanej veci je výška zmluvnej pokuty určená percentuálne, a to ako 20 % z cieľovej sumy, t.j. zo sumy 3.600,- Eur, čo predstavuje 720,- Eur. Súd dospel k záveru, že suma zmluvnej pokute nie je rozpore so zákonom ani dobrými mravmi, a tak žalovaného zaviazal na jej zaplatenie žalobkyni.
24. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný účinne nepoprel platné uzavretie zmluvy o pôžičke, nakoľko to nerozporoval v žiadnom vyjadrení a napriek doručeniu žaloby do vlastných rúk, ostal v konaní nečinný. Tvrdenia žalobkyne o uzavretí pôžičky a jej splatnosti žalovaný nepoprel, a tak sa tvrdenia žalobkyne považujú medzi stranami za nesporné, teda sa na nich zhodli a na ich zmeny súd neprihliada (§ 151 ods. 1, § 186 ods. 2 CSP). Nakoľko samotná zmluva o pôžičke bola súdu predložená v písomnej forme, ktorá obsahuje aj ustanovenie o zmluvnej pokute a splatnosti pohľadávky, súd s ohľadom na preukázanie nároku žalobcu titulom zmluvy o pôžičke, vychádzal z jej písomných dojednaní.
25. Okrem istiny, zmluvného úroku a zmluvnej pokuty, si žalobkyňa uplatnila aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.600,- Eur od 1.10.2019 do zaplatenia. Súd vyhodnotil, že zákonný úrok z omeškania považuje za dôvodný, avšak od 2.10.2019 do zaplatenia, nie od 1.10.2019 do zaplatenia, ako žiadala žalobkyňa. Súd má za to, že podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec
lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína, a tak pri zmluve uzavretej dňa 1.4.2018, koniec lehoty (termín splatnosti pôžičky) uplynie 1.dňa po uplynutí 18 mesiacov, t.j. 1.10.2019. Žalovaný sa do omeškania dostal až dňom nasledujúcim, t.j. 2.10.2019, a tak súd žalobu v zostávajúcej časti (nároku na úrok z omeškania od 1.10.2019 do 2.10.2019) zamietol.
26. S ohľadom na vyššie uvedené závery, súd žalovaného zaviazal, aby zaplatil žalobkyni sumu 3.600,- eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.600,- eur od 02.10.2019 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 720,- Eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko súd žalobe vyhovel (v časti zákonného úroku z omeškania žalobu zamietol, pričom išlo iba o príslušenstvo pohľadávky), a tak žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.