Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_5C-11-2022.pdf
PDF · 85.49 KB
Case nature
Subarea
5C/11/2022
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v spore žalobcov: 1) M. Y.G., nar. XX.XX.XXXX, 2) V. Y.G.B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom XXX XX M. XX, zastúpených Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, IČO: 42 324 017 proti žalovanému: DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 001/035926/04-001/000 zo dňa 05.03.2004 a zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré budú smerovať k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Rožňava, nachádzajúce sa v okrese M., obec M., katastrálne územie M., na liste vlastníctva č. XXX, ako pozemok parcelné číslo XXX/X, výmera 514 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné číslo XXX/X, výmera 272 m2, záhrada a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, na parcele č. XXX/X a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa návrhom (ktorý bol súčasťou žaloby o určenie neexistencie práva) doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.02.2022 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 001/035926/04-001/000 zo dňa 05.03.2004 a zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré budú smerovať k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, ktorej výkon oznámil žalovaný žalobcom a ktorej predmetom sú nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Rožňava, nachádzajúce sa v okrese M., obec M., katastrálne územie M., na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parcelné číslo XXX/X, výmera 514 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné číslo XXX/X, výmera 272 m2, záhrada a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, na parcele č. XXX/X a to až do skončenia konania vo veci samej. Zároveň žiadali, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, v rozsahu 100 % a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
2. Žalobcovia uviedli, že predmetom konania vo veci samej je určenie, že: a) žalovaný nemá nárok na sumu vo výške 5.381,82 eur s príslušenstvom, ktorú si uplatňuje na základe Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 001/035926/04-001/000 uzavretej dňa 20.02.2004 a na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 16/2004 zo dňa 20.02.2004, ktoré boli uzavreté medzi žalobcami a žalovaným, b) žalovaný nemá nárok na sumu vo výške 1.395,66 eur titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky, ktoré žalovanému vznikli pri vymáhaní pohľadávky zo Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 001/035926/04-001/000 uzavretého dňa 20.02.2004 a na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 16/2004 zo dňa 20.02.2004,
c) že neexistuje záložné právo k nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 05.03.2004 medzi stranami sporu, k Zmluve o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 001/035926/04-001/000 uzavretej dňa 20.02.2004.
3. Žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že predmetné pohľadávky žalovaný nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. Z1978/15-106/15 - postúpenie zapísané v liste vlastníctva č. XXX, k. ú. M., od pôvodného veriteľa Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava. Predmetné zmluvy boli uzavreté medzi pôvodným veriteľom a žalobcami. K hore uvedeným zmluvám bola podpísaná, medzi žalobcami a pôvodným veriteľom, aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 05.03.2004, ktorej predmetom bolo zabezpečenie splatenia pohľadávok z oboch zmlúv v súhrnnej výške 593.000,- Sk (19.683,99 eur). Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva boli nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností a nachádzajú sa v okrese M., obec M., katastrálne územie M., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, ako pozemok parcelné číslo XXX/X, výmera 514 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelné číslo XXX/X, výmera 272 m2, záhrada a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, na parcele č. XXX/X (ďalej len „záloh“). Konštatovali, že žalovaný poveril výkonom záložného práva na záloh DUPOS dražobná, spol. s r.o., Trnava, ktorá začala s výkonom záložného práva a ku dňu 01.02.2022 bol vo veci dražby vypracovaný znalecký posudok č. 6/2022, ktorý vypracoval znalec V.. C.. N., Y. a stanovil sumu predmetu dražby vo výške 35.700,- eur. Z predloženej listiny pôvodného veriteľa zo dňa 09.11.2010 podľa žalobcov vyplýva, že pôvodný veriteľ predčasne zosplatnil pohľadávku, ktorá sa stala splatnou márnym uplynutím lehoty 10 dní odo dňa doručenia výzvy na jej zaplatenie. Pohľadávka sa tak, podľa právneho názoru žalobcov, stala splatnou najneskôr pred koncom roka 2010. S poukazom na tú skutočnosť, že žalobcovia vzniesli v žalobe námietku premlčania pohľadávky v celom rozsahu v akom si ju žalovaný uplatňuje a vzniesli aj námietku premlčania záložného práva a vzhľadom na to, že od zosplatnenia úveru uplynula trojročná lehota na vymoženie zostávajúcej dlžnej sumy pôvodným veriteľom, podľa žalobcov vyplýva, že žalovaný nemá právo k ďalšiemu vymáhaniu sumy, ktorej splnenia sa domáha výkonom záložného práva na záloh v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov.
4. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili tým, že rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu vychádzajú z ich vznesenej námietky premlčania, ku ktorej došlo najneskôr koncom roka 2013 v celom rozsahu v akom si pohľadávku žalovaný voči žalobcom uplatňuje a na základe ktorej žalovaný už začal s výkonom záložného práva predajom nehnuteľností. Taký výkon záložného práva by neoprávnene a nezákonne zasiahol do práva žalobcov vlastniť majetok a práva na obydlie, v zmysle čl. 20 Ústavy SR, už s poukazom na žalobcami vznesenú námietku premlčania. Mali za to, že tu je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania a ich nárok na poskytnutie právnej ochrany vo forme nariadenia neodkladného opatrenia trvá z dôvodu, že žalovaný si uplatňuje zaplatenie premlčanej pohľadávky a to výkonom záložného práva a predajom nehnuteľnosti, ktoré je obydlím a bydliskom žalobcov spolu s ich neplnoletými deťmi. Žalobcovia boli toho právneho názoru, že v prejednávanom prípade sú splnené materiálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to 1) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, 2) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku a 3) uvedenie akého neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhajú. Žalobcovia považovali za nevyhnutné pre zabezpečenie ich majetkových práv a práva na súdnu ochranu dočasne - do rozhodnutia vo veci samej, pomery účastníkov upraviť tak, že konajúci súd žalovanému do rozhodnutia vo veci samej nariadi zákaz výkonu záložného práva na základe predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva. K návrhu žalobcov boli ako prílohy priložené listiny - fotokópia Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 001/035926/04-001/000 uzavretá dňa 05.03.2004, výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 09.11.2010, doklady o úhradách žalobcov, list vlastníctva č. XXX, k. ú. M., list zo dňa 01.02.2022 - zaslanie znaleckého posudku za účelom výkonu dražby, vyčíslenie pohľadávky žalovaným zo dňa 08.02.2022.
5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či : a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
12. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav, vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ale nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku, prípadne ich osvedčenie, samo osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Napriek skutočnosti, že neodkladné opatrenie nie je súdna ochrana nevyhnutne dočasná a predbežná, je pre jeho nariadenie potrebný záver, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany ohrozené.
13. Za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
14. Na to, aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, bolo zo strany žalobcu nevyhnutné osvedčiť existenciu nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana a to, že bez poskytnutia okamžitej súdnej ochrany by došlo k ohrozeniu takého nároku.
15. Súd po preskúmaní žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a príloh k nemu konštatuje, že boli splnené obe z uvedených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd má za to, že sa žalobcom podarilo osvedčiť, že v danom prípade je potrebné poskytnúť ochranu ich vlastníckemu právu vyplývajúcu z vlastníctva nehnuteľností, podľa bodu č. 3 odôvodnenia tohto uznesenia, nakoľko okamžitým výkonom záložného práva na základe návrhu žalovaného formou dražby hrozí, podľa názoru súdu, nezvratný zásah do týchto ich vlastníckych práv, v dôsledku ktorého by už bolo bez právneho významu aj samotné rozhodnutie súdu o merite predmetného sporu. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by mohlo dôjsť k takému nezvratnému právnemu stavu, že by uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov boli predané na dražbe, pričom vlastnícke právo by prešlo na vydražiteľa, ktorý by mohol ďalej s nimi voľne disponovať. Súd mal za to, že z tvrdení žalobcov uvedených v žalobe o uskutočnení úkonov žalovaného smerujúcich k výkonu záložného práva ako aj listín priložených žalobcami k návrhu, vyplýva potreba okamžitého poskytnutia súdnej ochrany, bez ktorej by došlo k ohrozeniu tohto nároku žalobcov.
16. Súd konštatuje, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva, potreba dočasnej úpravy pomerov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci.
17. Súd zároveň považuje za osvedčenú aj existenciu právneho vzťahu vyplývajúcu zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi žalobcami na jednej strane ako záložcami a právnym predchodcom žalovaného (ktorý postúpil pohľadávku voči žalobcom na žalovaného) ako záložným veriteľom. Uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno zároveň objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú (dosiahnuť stav, aby sa žalovaný zdržal úkonov výkonu záložného práva smerujúcich k dobrovoľnej dražbe nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov). Súd zároveň konštatuje, že navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, nakoľko toto bude v platnosti najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej (o merite veci). Súd má zároveň za preukázané, že neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
18. Nariadeným neodkladným opatrením nie je vyriešená otázka predmetu konania vo veci samej, teda určenia existencie, resp. neexistencie práv, ktoré sú predmetom tohto konania, avšak pre danosť naliehavosti právneho záujmu žalobcov, ktorým hrozí nezvratný zásah do ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, súd v zmysle ustanovenia § 328 ods. 1 CSP rozhodol tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
19. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, ale rozhodnutím o procesnom návrhu žalobcov, preto rozhodnutie o trovách konania o neodkladnom opatrení bude súčasťou konečného rozhodnutia vo veci samej, v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).