Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Csp-119-2017.pdf
PDF · 81.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Csp/119/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobkyne: P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Ľ. Q. XX/X, W., zastúpená Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5, proti žalovanému: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Česká republika, Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Bratislava, Ul. Svornosti 43, o zaplatenie 100 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1.) Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 50 € z titulu bezdôvodného obohatenia, sumy 50 € z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.
(2.) Vo veci rozhodol Okresný súd Partizánske rozsudkom č.k. 3Csp/119/2017-99 zo dňa 27.03.2018 tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
(3.) Proti výrokom I. a III. rozsudku tunajšieho súdu podal dňa 22.05.2018 v zákonnej lehote žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.
(4.) O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4Co/151/2018-123 zo dňa 08.11.2018 tak, že rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že s obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa okrem iného podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy vo výške 50 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok odôvodňovala tým, že zmluva o úvere č.XX.XX.XXXXzo dňa 17.07.2015 (ďalej len „zmluva o úvere“) uzatvorená s Provident Financial, s.r.o. (ďalej len „pôvodný veriteľ“) na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 400 €, je bezúročná a bez poplatkov, v dôsledku čoho v prípade, ak zaplatila sumu 450 €, došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré z dôvodu postúpenia pohľadávky s pôvodného veriteľa na žalovaného, žiadala vydať od žalovaného. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky a rozsah postúpenia, je potrebné vychádzať z ustanovení § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade postúpenia pohľadávky vo vzťahu k postúpenej pohľadávke pre postupníka, postúpenie zakladá aktívnu legitimáciou postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, ako aj jeho pasívnu legitimáciu v sporoch o nárokoch z postúpenej pohľadávky, ako uviedol aj súd prvej inštancie. Čo do rozsahu postúpenia, v prípade postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka prechádzajú s postúpenou pohľadávkou aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V predmetnej veci je zrejmé, že z pôvodného veriteľa bola pohľadávka voči
žalobkyni postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 na žalovaného. S takto postúpenou pohľadávkou prešlo na žalovaného aj príslušenstvo predmetnej pohľadávky, ako aj práva s pohľadávkou spojené v zmysle uvedeného ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Naproti tomu bezdôvodné obohatenie zákon definuje ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Pasívna legitimácia v stanovenej povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie vychádza z ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, a ako stav vyplývajúci z hmotného práva je viazaná na toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil. Odvolací súd je toho názoru, že nie je možné založiť pasívnu legitimáciu postupníka len na tom právnom závere, že na neho prešla pohľadávka v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Platby, ktorými žalobkyňa uhradila istinu nad rámec poskytnutého úveru zo zmluvy o úvere uzatvorenej pôvodným veriteľom a žalovanou, by aj v prípade záveru o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, spôsobili bezdôvodné obohatenia len tej strane, a teda tomu veriteľovi, ktorému boli tieto platby aj reálne poskytnuté. Prípadnú povinnosť bezdôvodne obohatenie vydať nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky, či iné práva spojené s pohľadávkou, ktoré postúpením pohľadávky prechádzajú na postupníka v dôsledku čoho by tento bol pasívne legitimovaným v spore. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní dôvodnosti vydania bezdôvodného obohatenia nezaoberal, či skutočne k bezdôvodnému obohateniu došlo na strane žalovaného (a teda nie na strane pôvodného veriteľa). Záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni bol preto predčasný. V spise sa nenachádza zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi pôvodným veriteľom Provident Financial, s.r.o. a žalovaným. V odvolacom konaní, preto žalovaný dôvodne vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie v spore, lebo vychádzajúc z ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, ako uvádza odvolací súd aj vyššie. Z doposiaľ vykonaného dokazovania a najmä z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa poskytla plnenie žalovanému, ktoré by zakladalo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to aj za stavu, kedy súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bez poplatkovosti predmetného úveru. Z týchto dôvodov preto odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za dôvodné pre nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj nesprávne právne posúdenie, a preto napadnutý rozsudok vo výroku I. a vo výroku III. o trovách konania zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude vo veci doplniť dokazovanie vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda preskúmať, či skutočne sa žalovaný na úkor žalobkyne obohatil a vyhodnotiť námietku nedostatku pasívnej legitimácie v spore.
(5.) Tunajší súd opätovne vykonal dokazovanie v intenciách rozhodnutia krajského sudu výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
(6.) Na pojednávaní dňa 12.02.2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného uvádza, že nad rámec právnych dôvodov uvedených v uznesení KS TN by chcel zdôrazniť, že zmluvou o postúpení pohľadávok žalovaný nadobudol práva a povinnosti nesplatenej časti postúpeného záväzku. Všetky úhrady prijaté žalobcom ostávajú pripísané v prospech právneho predchodcu žalovaného a tento ich zmluvou o postúpení pohľadávok nepostúpil. Žalovaný taktiež uvádza, že vzhľadom k tomu, že neprijal žiadnu platbu zo strany žalobcu, nevzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie a nemá tak ani čo vydať. Navrhuje preto súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
(7.) Zo záznamu všetkých platieb na č.l. 9 súd zistil, že žalobkyňa pôvodnému veriteľovi splácala úver nasledovne: · Dňa 04.08.2015 - splatená suma 50 € · Dňa 28.09.2015 - splatená suma 100 € · Dňa 27.11.2015 - splatená suma 100 € · Dňa 18.01.2016 - splatená suma 200 €
(8.) Súd z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 zistil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2018 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola zo zmluvy o úvere žalovanému postúpená pohľadávka vo výške 210 € voči žalobkyni.
(9.) Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(10.) Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
(11.) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(12.) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(13.) Súd po opätovnom vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa sa v konaní domáha zaplatenia sumy 50 € z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže podľa nej je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov a pôvodný veriteľ jej poskytol úver vo výške 400 € a ona celkovo splatila 450 €.
(14.) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 400 €. Žalobkyňa celkovo splatila pôvodnému veriteľovi sumu 450 € formou 4 splátok, pričom poslednú splátku vykonala dňa 18.01.2016. Dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalobkyni na žalovaného. Žalovanému žalobkyňa po postúpení pohľadávok neuhradila žiadnu sumu. Tieto skutočnosti medzi stranami konania neboli sporné. Tunajší súd vo svojom rozsudku konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, čo v odvolaní žalovaný nesporoval. Súd sa však nevysporiadal s námietkou pasívnej legitimácie žalovaného, ktorú zdôvodnil tým, že žalovaný sa nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne, pretože tá žalovanému po postúpení pohľadávok neuhradila žiadnu sumu.
(15.) V ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je uvedené, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením na úkor iného teda vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil (osoba, ktorá je povinná bezdôvodné obohatenie vydať) a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil (osoba, ktorá má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia), aj keď to zákon výslovne neustanovuje.
(16.) Ako je uvedené vyššie, bezdôvodné obohatenie musí vydať ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobkyňa splatila sumu 450 € pôvodnému veriteľovi. Po postúpení pohľadávky neuhradila žalovanému žiadnu sumu. Z toho vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobkyne nemohol bezdôvodne obohatiť, keďže žalobkyňa mu neuhradila žiadnu sumu a preto nemohol žalovaný nadobudnúť voči žalobkyni žiadny majetkový prospech. Preto medzi stranami sporu nevznikol záväzkový vzťah na základe bezdôvodného obohatenia. Súd sa zároveň stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že na žalovaného bola postúpená len nesplatená časť pohľadávky voči žalobkyni a teda zaplatená časť pohľadávky vo výške 450 € nebola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne neobohatil a preto nemá pasívnu legitimáciu, aby vystupoval ako strana sporu (žalovaný) v tomto konaní.
(17.) Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného preto musel súd žalobu zamietnuť.
(18.) O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalovaný mal vo veci úplný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.