Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletú X. U., O.. XX.XX.XXXX, dieťa bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - R. V., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. V. XXX, a otec - X. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. V., B. XXX, zastúpený JUDr. Zsoltom Hodosim, advokátom, Dunajská Streda, Veľkoblahovská 6750, o návrhu otca na zníženie výživného takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou X. U., O.. XX.XX.XXXX nasledovne:

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň vždy v sobotu od 10.00 h do 11.00 h v prítomnosti matky s tým, že sa matka s dieťaťom dostaví na začiatok stretnutia s otcom do vstupnej haly D. N. U. v Dunajskej Strede.

Matka je povinná dieťa na styk pripraviť a v stanovenom čase sa s dieťaťom dostaviť na stretnutie s otcom.

V prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk otca s dieťaťom uskutočniť, sú povinní sa o tomto dôvode rodičia navzájom informovať najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 20.06.2018 sa otec (navrhovateľ) domáhal zníženia výživného voči maloletému dieťaťu na minimálnu sumu určenú zákonom (pozn. teraz 28,08 eur mesačne) a úpravy rozsahu jeho styku s maloletou. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný platiť na výživu dieťaťa sumu 80 eur mesačne, styk otca s dieťaťom upravený nebol. Od roku 2015 je vo výkone trestu odňatia slobody, prepustený má byť dňa XX.XX.XXXX. Pred nástupom do výkonu trestu styk navrhovateľa s dieťaťom nefungoval, počas výkonu trestu sa snaží o komunikáciu s dieťaťom prostredníctvom listov, svojej matky a svojej sestry. Maloletá nebola za ním na návšteve ani raz. Je si vedomý toho, že dieťa si musí na otca zvykať a preto návrh na úpravu rozsahu styku časovo odstupňoval - prvých 6 mesiacov raz za dva týždne počas soboty a následne každý párny víkend od soboty do nedele nepretržite. Keďže po prepustení z výkonu trestu nemá zatiaľ zabezpečený príjem, navrhol znížiť mu výživné na zákonom určené minimum.

(2) K návrhu otca sa vyjadrila matka písomným podaním z 20.09.2018 tým, že návrh na úpravu rozsahu styku žiada zamietnuť. Poukázala na to, že aj v čase pred nástupom výkonu trestu bol záujem otca o dieťa minimálny, listy pre maloletú adresoval na meno matky a ona nemieni s otcom komunikovať.

Ani maloletá nechce s otcom komunikovať, k čomu je schopná sama sa vyjadriť. Návštevy dieťaťa vo väznici by nemali na zdravý duševný vývoj maloletej osoby blahodarný vplyv. Nikto z rodiny otca dieťa aspoň 10 rokov už nenavštívil.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, rozhodnutím súdu k predchádzajúcej úprave výživného a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8P/33/2009-27 zo dňa 09.07.2009 bola maloletá zverená do starostlivosti matke, otec bol zaviazaný k plateniu výživného sumou 80 eur mesačne. Styk otca s dieťaťom upravený nebol. V tom čase mala maloletá 3 roky, zvýšené výdavky na dieťa matka neuviedla, s dieťaťom bývala u svojich rodičov. Otec z príležitostných prác uviedol príjem 12.000 Sk (cca 400 eur) mesačne, do februára 2009 bol evidovaný na úrade práce.

(5) Matka vypovedala, že otec sa o maloletú nezaujímal ani predtým, neplatil výživné, prišiel iba vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu. Maloletá sa nechce s otcom stýkať, nestretáva sa ani s príbuznými otca. Poukázala (matka) na to, že snaha otca o kontakt veľmi psychicky zaťažuje maloletú. Do októbra 2018 pracovala na znížený pracovný úväzok, v novembri jej už prácu neprideľovali. Za obdobie od januára do októbra 2018 vykázala príjem v priemere 156,57 eur mesačne. Od januára t. r. je evidovaná na úrade práce, je nemajetná. S maloletou bývajú u rodičov matky, finančne ju podporuje jej súčasný partner. Zvýšené výdavky na dieťa neuviedla.

(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 2015 bol vo výkone trestu odňatia slobody, v ústave pracoval, ústav zasielal výživné pre maloletú matke (od 22,94 eur do 41,01 eur mesačne). Býva u kamaráta, so svojou rodinou sa nekontaktuje. Je nezamestnaný, od 09.02.2019 je evidovaný na úrade práce. Má základné vzdelanie, je učil sa za stolára. Okrem dcéry nemá nikoho, chce jej všetko vynahradiť. Zo svojich chýb sa poučil, zmenil sa a chce sa kontaktovať s dcérou.

(7) Procesný opatrovník dňa 05.11.2018 vypočul k návrhu otca maloletú, ktorá v pohovore uviedla, že s otcom a jeho rodinou nie je už dlhý čas v kontakte, nemá s otcom žiadny vzťah, nemá záujem sa s ním kontaktovať. Opatrovník rozhodnutie o znížení výživného ponechal na úvahu súdu a s poukazom na vyjadrenie dieťaťa navrhol úpravu rozsahu styku zamietnuť.

(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(11) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(12) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností. (13) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)

(14) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho teba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.

(15) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 9 rokmi) nedošlo k tvrdenej zásadnej zmene pomerov na strane otca, ktorá by aj odôvodňovala zníženie výšky určenej vyživovacej povinnosti. Otec maloletej bol aj v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný, príjem mal z príležitostných prác, medzičasom bol vo výkone trestu odňatia slobody, do ktorej situácie sa dostal vlastným zavineným konaním, čo tiež nie je dôvod na zvažovanie zníženia výživného pre zmenené zárobkové pomery. Stagnácia pomerov otca nemôže ísť na úkor jeho vyživovacej povinnosti. Maloletá má v súčasnosti XX rokov, plní si povinnú školskú dochádzku na C.. F., jej odôvodnené potreby sa oproti času predchádzajúcej úpravy výživného výrazne zvýšili. Zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa, ktorého odôvodnené potreby jeho fyzickým a duševným vývojom sa neustále zvyšujú (a budú zvyšovať naďalej), znížením výživného otcovi (s prihliadnutím na prídavok na dieťa a výživné zo strany matky, pričom jej vyživovacia povinnosť je sčasti vyvažovaná osobnou starostlivosťou o dieťa a zabezpečovaním bývania) by tak neboli kryté odôvodnené potreby dieťaťa. Na základe uvedeného súd návrh na zníženie výživného zamietol s prihliadnutím aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive (všetkých detí) približne v rozsahu 20%, najviac 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čo obrátene znamená pre otca potrebu zabezpečiť si stály a pravidelný príjem vo výške 320 až 400 eur mesačne ktorú sumu bol a musí byť schopný aj naďalej zdravý muž jeho veku dokázať zabezpečiť.

(16) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(17) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 4 ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

(18) Rodičia sa musia naučiť vzájomne komunikovať, budú sa stretávať minimálne pri preberaní dieťaťa, k čomu súd poukazuje a upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch nedostatočne komunikujúcich rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť niektorému z milovaných rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Pre svoj zdravý vývin potrebujú deti kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je len na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa prostredie, v ktorom sa cítia bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude živote potrebovať.

(19) Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaným súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo jeho príslušného orgánu a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

(20) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní bol preukázaný dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k súdnej úprave rozsahu styku otca s dieťaťom. Doteraz sa dieťa s otcom nestretávalo, citová väzba medzi nimi nie je vytvorená. Tento stav trvá už dlhší čas, počas ktorého došlo k vážnemu pretrhnutiu citovej väzby dieťaťa k otcovi, čo sa nedá odstrániť náhlou zmenou postoja otca, ktorý sa odrazu domáha svojich práv. Je však žiaduce, aby sa tento vzťah obnovil a rozvíjal sa. Faktom je, že vzájomné citové väzby medzi otcom a maloletou sú narušené a podľa správy z pohovoru s maloletou sa maloletá vyjadrila, že s otcom sa stretávať nechce. Je v záujme dieťaťa, aby sa s otcom stretávala, otec má záujem na rozvíjaní vzájomnej citovej väzby s dieťaťom a má právo podieľať sa na starostlivosti oň. Vzhľadom na vek maloletej, na skutočnosť, že svojho otca pozná, neuviedla inak voči nemu žiadne závažné negatívne skutočnosti okrem toho, že otec o ňu nejavil záujem a netrávil s ňou čas, na skutočnosť, že otec prejavil záujem o maloletú, považoval súd za dôvodné upraviť styk v rozsahu jednej hodiny týždenne, za prítomnosti matky. Maloletá tak bude mať pri styku známu osobu - svoju matku, takže súd mal za to, že maloletá, aj keď prezentuje odmietavý postoj voči svojmu otcovi, môže s ním stráviť jednu hodinu týždenne (spočiatku) za prítomnosti jej blízkej osoby, kedy bude mať otec priestor obnoviť resp. nadviazať citový vzťah s vlastnou dcérou a matka môže byť tomuto nápomocná, keďže pozná maloletú a takisto maloletá jej dôveruje. Následne, po tom, ako sa prejaví otec a reakcie dieťaťa, možno zvažovať rozšírenie styku, k čomu je vítaná dohoda rodičov, bez potreby ďalšej súdnej úpravy. (21) Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa § 370 a nasl. CMP.